4|A|9999

Marikhelm chcel odpovedať na otázku Lilynette, ale náhle sa zapotácal a skoro by padol na zem, nebyť Sirina. Všetci sa nechápavo otočili na Marikhelma.
Preboha.. čo sa deje? Si v poriadku, Marik?
Marik sa chytil za hlavu a schmatol do dlaní vlasy. Tváril sa akoby bol v silných bolestiach.
To... to musí byť.. ten boj... kvôli... kvôli... kúzlo..... asi.. nefungu... Toto bolo všetko čo Marik zo seba dokázal dostať. Vetu nedopovedal a bezducho sa zrútil na zem.
Nie, nie... to sa nemôže stať?! Musíme mu pomôcť! Sirin! Zakričala Adria a skúsila Marikov pulz. Prikývla Sirinovi že pulz stále má, ale slabý. Emeta na všetko to čo sa dialo pozerala a vôbec nechápala celej situácii. Salga sa tváril neutrálne a stále tam bez slova sedel.
Vy traja - Lilynette, Emeta a.. ty - ostaňte tu. Musíme Marikovi pomôcť a toto nie je práve vhodné miesto. Prosím, len tu zostaňte. Onedlho sa vrátime.
Sirin Marika zdvihol do vzduchu jediným pohybom ruky - použil akési poryvy vetru aby ho mohol niesť - a spoločne aj s Adriou niekam bežali.

Emeta sa nechápavo striedavo pozerala na Salgu a Lilynette.
Neviem čo sa práve stalo, ale rozhodne to nebolo nič dobré. Kto je ten... Marikhelm? Spýtala sa zvedavo. Tentoraz zareagoval Salga. Prvý krát niečo povedal.
Mŕtvi v tomto svete nie sú vítaní. To sa stalo Marikhelmovi. Zahráva sa so silami o ktorých ani nemá poňatia. Musí si konečne uvedomiť, že nie je drak, ale len obyčajný smrteľník.

Lylinette

Bez slova som sa pozerala na Marikhelma. No.. nevyzeralo to s ním zrovna dobre. Rozmýšľala som nad tým že sa možno pri súboji vyčerpal až príliš a tým pádom stratil nejaké to svoje ochranné zaklínadlo. Musel byť hrozne starý.. keď som si to takto zobrala tak ho poznala celá generácia majstrov na akadémii a kto vie kto všetko ešte.. Domyslela som si že to kúzlo ktoré pravdepodobne vyprchalo.. malo odvrátit jeho smrť, prirodzenú smrť.
Po otázke Emety zareagoval Salga ktorému som musela prikívnuť. Marikhelm je .. silný, veľmi silný, ale naozaj to nie je drak.. aj keď nepochybujem o tom že na svojich rukách už má viac než dosť dračej krvi. Povedala by som že je až príliš starý.. príliš starý na smrteľníka a tak ho tento svet proste.. nechce príjmuť ? je to skôr moja domienka. Pokývla som ramenom a následne som sa na Emetu usmiala. Nevyzeralo to tak, že by ma jeho prípadná smrť až tak trápila. Stále mi bolo mizerne.. no už som sa zvládla aspoň posadiť. Pozrela som sa na veci ktoré som mala pri sebe. Dýka ktorú som vlastne dostala u Marikhelma.. alebo som si ju sama zobrala ? kto vie.. prešla som po jej rukoväti prstami.

Lilynette ani náhodou nevyzerala smutne. Toho mága, Marika, očividne poznala už nejaký čas, pravdepodobne zo svojho výletu, ale aj napriek tomu jej to bolo asi jedno. Ale na tom teraz nezáležalo. Zostali sme tu sami so Salgom. Netušila som či mu nechali nejaké schopnosti alebo sme tu napospas samotnému drakovi, ktorý nás môže do sekundy obe zabiť. Ale to by neurobili...
Výhra! Dve mladé a jeden chalan. Takýto úlovok nenájdeš každý deň! To teda bude šéf nadšený. Možno mi jednu z nich nechá... napríklad tú s tou peknou tváričkou? A...
Skoro som vyskočila zo svojho miesta na zemi. Udivene som pozerala na štyroch dospelých mužov, ktorí len tak odrazu vyšli spoza blízkych stromov. Mali na sebe lesklé brnenia a v rukách držali rôzne zbrane, od meča až po sekeru. Jeden z nich mal dokonca aj luk. Nemilo sa na nás usmievali... a ja som si uvedomila, že sme sa dostali do obrovských problémov. Brnenie som nemala na sebe, a zbraň bola opretá o strom - na ktorý som nedosiahla. Dofrasa!
Salga, urob niečo!
Drak iba odmietavo pokrútil hlavou a mykol plecami. To znamenalo... to znamenalo že mu skutočne odobrali jeho schopnosti. Bože dobrý na nebi. Kam len odišla Adria?!
Pozerajte, chlapi! POZERAJTE! To... to nie je ľudské šteňa! To... je valeánka! S krídlami! Oboma! Okamžite ju schmatnite predtým než sa pokúsi zdrhnúť! Zavrite ju do klietky... do samostatnej. Tých dvoch strčte do spoločnej. Zoberieme ich do Arény. Zakričal jeden z nich, ktorý vyzeral ako šéf skupiny. Očividne ich bolo viac inde, toto bola pravdepodobne len nejaká patrola. Jeden z chlapov sa s otvorenými ústami pozeral na Emetu. Ja som týchto troch objavil! Tá valeánka je moja! A nemienim sa o ňu deliť...! Zahulákal na vodcu skupinky a nepríjemne sa usmial na Emetu.
O tom rozhodne šéf. Pravdepodobne si ju bude chcieť nechať len pre seba. A držte huby! Chytťe ich a strčte do klietky! Okamžite!
Muži neváhali a vrhli sa na vás. Salga sa nebránil a tak s ním nemali problémy. Emeta sa bránila ako sa dalo, ale nepomáhalo to - všetci boli oslabení a navyše nemala brnenie, ani žiadnu zbraň. Tí muži mali plné zbroje, zbrane a luk. Luky boli veľkí nepriatelia valeánov. Aj každého utekajúceho protivníka...

Lilynette

V momente keď som započula hlas nejakého muža, tasila som dýku a na rýchlo som sa postavila. Zavrávorala som však a takmer som stratila rovnováhu páč mi bolo stále nanič. Pochopila som že pokúsiť sa teraz použiť nejakú mágiu, by bolo bláznovstvo. Preto som sa o to ani nepokúšala, ešte by ma mohli zo strachu nadrogovať a potom by som nemala už vôbec žiadnu śancu sa od nich niekedy dostať. S menším strachom som pozrela na Emetu. Očividne bola stále trocha mimo. Až teraz mi došlo že je to naozaj vzácne, vidieť Valeána ktorý má krídla na zemi. Pevne som dúfala že jej aj ostanú páč som až príliš dobre poznala ľudské spôsoby v tomto smere. Nakoniec som však len rezignovane položila dýku na zem a nebránila som sa.. potrebovala som si oddýchnuť, načerpať silu a zbaviť sa tej otravnej bolesti hlavy. Musela som si byť 100% istá s použitím mágie páč mi bolo jasné že šancu na jej použitie budem mať len raz, ak sa mi to nepodarí tak by sa to všetko iba skomplikovalo.

Múdra hlavička! Pousmial sa muž ako sa blížil k Lilynette s vytiahnutým mečíkom. Odkopol dýku spred Lily, schmatol ju za plecia, dal jej ruky dokopy a zviazal ich špagátom. Uzol bol skutočne majstrovský. Nemalo zmysel brániť sa. Iba by sa mohli nahnevať a to by nemuselo skončiť dobre pre nikoho. Emeta si to tiež uvedomila a so slzami v očiach sa nechala spútať. Navyše jej bolestivo zviazali krídla dokopy aby sa nepokúsila utiecť odletom. Salga sa na všetko len apaticky pozeral a jeho pohľad bol celkom prázdny. Banditi vás troch odviedli na hlavnú cestu, kde bola celá karavána. Pri pohľade na ich znak bolo jasné o koho ide - boli to otrokári, ktorí cestovali po zemi vo veľkom počte a zbierali otrokov, aby ich potom odniesli na akési neznáme miesto. Pravdepodobne do nejakých baní, hlboko pod zem. Karavána bola skutočne početná a dobre vyzbrojená. Každý vojak mal na sebe kvalitné brnenie a celý arzenál zbraní, od dýk až po kuše. V zástupe za sebou išlo niekoľko stoviek kočov, ktoré niesli obrovské klietky preplnené ľudmi. Museli tu mať stovky ľudí...!
Nešťastníci v klietkach ani nepozreli na nových otrokov. Niektorí ležali v klietkach polomŕtvi, niektorí len tak hľadeli do prázdna. Bol to skutočne hrozný pohľad. Emeta sa nedokázala udržať a nahlas sa pustila do plaču. Jeden z chlapov jej uderil facku a niesol ju niekam dopredu - pravdepodobne za šéfom karavány. Vás dvoch so Salgom strčili do prázdnej klietky a pevne ju zatvorili. Muži sa vrátili do formácie a karavána sa onedlho pohla dopredu. Dlhá cesta čakala...
Salga sa posadil na opačný koniec klietky a pohľadom sa vyhýbal Lilynette. Nevideli ste kam odniesli Emetu.

Lilynette

Dráždila ma tá myšlienka.. pokúsiť sa povrazy prepáliť a následne ostatných uškvariť k smrti. Problém bol v tom že som vážne nemohla. Pozerala som sa na Emetu ktorá sa rozplakala po čom jej však jeden otrokár vlepil facku. Vycerila som zuby no inak som nespravila nič. V mojej hlave sa však vytvoril taký nový cieľ, do budúcna. Zničiť to tu.. všetko. Všetkých ktorý križovali cesty pod týmto symbolom. Nechcela som ani myslieť na to, čo Emete spravia.. bolo mi z toho zle od žalúdka. Len som sa však posadila do klietky a zadusila som svoje pocity. Na chvíľku som sa pozrela na Salga no po tom som odvrátila pohľad do zeme... zatvorila som oči. Pochybovala som že zaspím ale nechcela som vnímať realitu okolo mňa. Proste som zhlboka dýchala a snažila som sa čo najskôr pozbierať moje sily. Trocha som sa otriasla.. bolo mi z celej tejto situácie vínimočne nanič... až potom mi došlo.. že som sa kludne brániť mohla. Engerith by asi nedovolila obyčajným zbraniam, ublížiť mi.. istá som si tým však nebola.. nechcela som tu však nečinne sedieť a tak som sa pokúsila zatvoriť oči a.. no nejak sa preniesť do tej jaskyne kde som ju prvý krát stretla.. v živote som t onerobila a tak som dosť pochybovala že sa mi to znova podarí. Engerith?.. ehm.. počuješ ma? pomyslela som si už skôr zúfalú myšlienku.

Volám sa ENGENIRTH. A počujem ťa. Ale veľmi slabo. Musíš sa viac sústrediť. Ozvala sa dračica a objavila sa pred Lilynette, rovnako ako minule. Ustarostene na Lily pozrela a sklopila hlavu. Potrebuješ niečo?
Spýtala sa to len veľmi neochotne - akoby sama nedokázala odhadnúť svoje schopnosti. Možno ani nevedela či dokáže pomôcť alebo nie.

Lilynette

Prepáč Engenirth. Povedala som v mysli znova a moje sústredenie som sa snažila ešte prehĺbiť. Popravde.. práve tým som si nie som tak celkom istá.. potrebujem pomoc ale.. neviem ako by si mi pomôcť mohla. Majstri museli niekam ísť, kvôli Marikhelmovi ktorému.. no povedzme začal dochádzať čas. Problém je v tom že sme boli obe, aj s Emetou príliš oslabené.. nemohli sme sa brániť keď nás našli otrokári. Tu je ten problém, som zavretá v klietke, zviazaná a Emetu odvliekli do stanu ich vodcu.. desím sa čo by jej mohli spraviť. Musím jej pomôcť, nejak.. hocijak.. sakra.. nemohla by si svoju ochranu ktorou ma strážiš preniesť na ňu ? myslím že to na nejaký čas bez teba vydržím aj keď.. ah.. prepáč že ťa otravujem.. asi od teba chcem moc. Len.. som zúfalá. Naozaj zúfalá, stále ani nemôžem používať mágiu. Dodala som pri čom som od sústredenia začala mračiť čelom. Na vonok som len sedela a no.. vyzeralo to tak, že som v nejakom tranze.

Viem čo sa deje. Ale... Jej hlas sa zasekol.
... nedokážem vám pomôcť. Ja môžem ochrániť len teba. A aj to len... veľmi obmedzene. Prezradila neistým hlasom. Zobudila si ma len nedávno. Moje sily sa musia obnoviť. Musím ich šetriť. Zatiaľ ich využijem len pokiaľ ti bude hroziť smrteľné nebezpečenstvo. Vysvetlila a pozrela Lilynette priamo do očí. Na ostatných mi nezáleží - dôležitá si ty, Nositeľka. A teraz ma nechaj odpočívať. Dopovedala rýchlo a doslova Lilynette vyhodila z tranzu v ktorom sa nachádzala počas komunikácie s Engenirth v podvedomí.
Jeden z obrnených mužov si všimol ako sa Lilynette prebrala a opatrne sa pozrel okolo seba. Zatváril sa skľúčene. Tá... valeánka. Je to tvoja priateľka? Je mi to veľmi ľúto. Videl som čo otrokári robia s... a ona má navyše krídla. Ale neboj - tvoja šanca na záchranu ešte len príde - otrokári si tieto pohnútky nechávajú až na doma. Ale ak sa ti ani tam nepodarí zachrániť ju, je s ňou koniec. Aspoň čo sa týka duševného stavu.
Salga sa naňho otočil a zamračil sa. Drž hubu, otrokár.
Muž iba pokrútil hlavou a zatváril sa tak ako predtým.