Opatrnosť nadovšetko

Eme sa zamračila, poznámku Lillien ju podráždila. O mužoch si myslela až príliš veľa občas.
''Chcieť môžu, ale predpokladám že nechcú stratiť ruky. Alebo niečo iné.'' Poznamenala vážnym hlasom. Ako Eme poznala, niektorí muži by stratili už aj oči len za to že sa na ňu pozreli s ''tým'' úmyslom. A ona to vedela rozpoznať, v tom bola naozaj dobrá. Samozrejme, mužom, ktorí sa jej páčili, to prešlo bez problémov. Ale kto nie je v tomto ohľade aspoň malý hypokrit? Horšie bolo, keď sa jej niektorí muži úprimne obávali, a na Engenirthe získala medzi mužskou osádkou zvláštnu povesť - ktorému sa podarí ju skrotiť? Zatiaľ žiadnemu, problém bol v tom že väčšinu z nich dokázala zmlátiť. To nesedelo s dnešným chápaním vzťahu medzi mužom a ženou.
''Ako to vlastne ide z tetou Aw?'' Spýtala sa náhle na jej tréning s Awcelen. Konečne prestala hovoriť o sebe a myslieť len na seba. Dalo sa povedať že si konečne všimla prítomnosť svojej priateľky.

Prevrátila som očami. Zobrala si to až moc osobne. Však na mňa sa tak niekedy pozerali tiež.. aj keď ja som nevzbudzovala dojem, že niekomu ukusnem krk ak sa o niečo pokúsi. Nehovoriac o tom že moja povesť v Engenirthe bola niekde úplne inde než samej Em, tak sa na mňa pozerali skôr vonku.. a tu? eh.. nikto si nechce začínať s niekým, kto v tomto prostredí vyrastal od ranného detstva. Teda takmer nikto.
Keď sa rozhovor preniesol na Aw, len som pokývla ramenom a trocha kyslo som sa zatvárila. "V podstate naozaj dobre. Ilúzie.. heh, kto by si pomyslel že mi tak pomôžu aj s ostatnými vecami. Viem omnoho lepšie manipulovať s mágiou!" Vyhlásila som až priam hrdo, po čom ma niečo napadlo. Nastavila som ruku k Emete a medzi prstami sa mi začali vytvárať kvapôčky vody. Tie nakoniec vytvorili niečo ako malý vodný bič, ktorý sa stále zväčšoval a skrúcal.. až kým samotný útvar nenabudol podobu ruže. Vyzeralo to naozaj identicky s reálnou ružou, až na farby samozrejme.

Emeta si nebola istá ako reagovať. Bolo pravdou, že manipulácia vody nepatrila medzi tie najnáročnejšie, no na takéto perfektné tvary musela Lillien trénovať dlho; voda bola často nepoddajná. Kedy to stihla? Naučila sa takúto precíznosť za posledný mesiac?
''To je... úžasné. Niektorí starší majú problémy vyformovať, nie to ešte udržať energiu v nejakej zmysluplnej podobe. Sakra, ako to robíš? Ja sa ani nebudem pokúšať, majsterka mi hovorí, že som na tieto veci ľavá, a mám zostať pri... ehm, hrubej maggyji.'' Pochválila ju Emeta a zároveň sa divila nad jej schopnosťou, ktorú by v tomto štádiu štúdia nemala mať.

Svojim spôsobom som sa  chcela ešte viac blisnúť, no na druhú stranu som nechcela Emetu zbytočne otráviť a tak som len ruku znova zložila k telu a voda sa vyparila vo vzduchu. "Hmm, vôbec som využívanie vodnej mágie netrénovala. Len ilúzie.. ale princíp a ovládanie maggyje ako takej je naozaj podobný. Hlavne v precíznosti." Radšej som ale bola ticho a dobalila som si niekoľko posledných vecí. "Hrubá heh.. to sa k tebe hodí." Zašomrala som a tak nejak som si spomenula na ten prvý deň, kedy som túto osobu uvidela.  Vlastne som ju vždy tak nejak poznala. Bolo to až zvláštne, keď som tak svoje štúdium a život v Engenirthe porovnávala s niekým, ako bola Em, alebo s hociktorým iným spolužiakom. Bála som sa len jednej veci.. Vedela som že čoskoro príde, bolo to neodvrátiteľné. Čoskoro prekonám Em, predbehnem ju dostatočne na to, aby ma od nej nebodaj preradili. Bola by to škoda, no pravdepodobne sa tomu nevyhnem. Brala som to ako taký môj osud, možno aj pre to som mala tak málo kamarátov, pretože som proste všetkých predošlích predbehla a prestala som sa s nimi stretávať. Z môjho zamyslenai ma vytrhli až ďalšie myšlienky na to, že by som asi radšej mala dávať väčší pozor na moje okolie. Zatrepala som hlavou a len som sa zasmiala. Kto vie prečo. 
"Ah.. pôjdeme?" Zamrmlala som nakoniec až trocha smutným, no stále trocha veselým hlasom. Bola to divná symbióza, no Em pravdepodobne nevedela nad čím rozmýšľam.

Zhlboka si povzdychla a pokrútila hlavou. Vždy keď videla tieto výtvory, pripomenulo jej to vlastnú neschopnosť, neschopnosť ovládnuť jednoduché princípy elementov, ktoré zvládli aj študenti omnoho mladší ako ona. Istým spôsobom sa elementov aj bála - ohňa, bleskov... desili ju, a preto ich nedokázala ovládnuť. Zároveň nepomohlo, že sa nimi sama skoro zabila. Potom ju zachránila majsterka Adria, ktorá si uvedomila že Emeta musí ísť iným smerom, smerom, ktorý je skôr vystavený pre mužskú osádku mágov. No ona bola valeánka, silnejšia, vyššia ako väčšina chlapcov, a tak len dávalo zmysel, že sa bude uberať k bojovej maggyji. Až tam konečne našla svoje poslanie, svoj talent, a mnohých predbehla. Schmatla svoj batoh, prikývla a spoločne s Lillien sa vybrala do hlavnej predsiene.

Už tam čakal istý valeán, jednoznačne Karyn, potenciálne krajší ako Emeta, pravdepodobne jeden z dôvodov prečo sa nad ním tak rozplývala. Pri ňom postával Belyard Semach, južanský chlapec, ktorého ste poznali z videnia, no nie príliš osobne - viac sa venoval svojím výbušninám a alchýmii ako ostatným ľudom.
Emeta pomaly podišla k dvojici, a na Karyna sa zoširoka usmiala.
''Dobré...'' Začala Emeta hovoriť, no jej milý pozdrav bol rýchlo prerušený.
''Idete neskoro. Mali sme byť na ceste. Vyrazíme ihneď.'' Vyslovil Karyn rázne a vydal sa smerom k východu. Emeta sa tvárila ako ovalená; nemala slov, ani len reakciu. Belyard sa potichu zasmial, a nasledoval seniora.
''No toto! Meškáme len kvôli tebe, Lil...!''

Vydali sme sa na cestu, pri čom sme.. obe viac menej bežali, než kráčali. Emeta vedela že sme meškali, ja som netušila absolútne nič. Snáď prvý krát odkedy sme spolu bývali bola ona tá, s informáciami. Došli sme až do hlavnej predsiene. Nebyť môjho výcviku a neustálych cvičení, pravdepodobne by som teraz lapala po dychu, no našťastie sa tak nestlao. Ešte by som bola za úplne neschopnú ženskú. To som nemohla dopustiť. Všimla som si toho veľaznámeho Karyna. Síce som o ňom nikdy pred tým nepočula, no musela som uznať že bol celkom fešák. Aj som pochopila, prečo sa Emeta tak fintila.. a podobne. To akým spôsobom odstavil Emetu ma hrozne pobavilo. Nemohla som si pomôcť ale tá škodoradosť.. predsa len. Snažila som sa trocha neúspešne neuškŕňať a nedávať tak Emene najavo taký ten môj priateľský, jemný výsmech.
"Hej hej! To nehovor ani z prdele! Včera večer som ani nevedela, že niekam ideme!" Vyhlásila som rozhodne a trocha som sa zamračila. "Pre čo tam vlastne ideme? Vysvetlí mi to prosím niekto?" Hodila som očkom ako po Karynovi, tak aj po Belyardovi, ktorý bol ale pravdepodobne vo svojom vlastnom svete.

Táto otázka musela Karynovi prizastaviť srdce, lebo na moment zastavil, akoby prestalo jeho telo fungovať, a až potom pokračoval. Nechápavo sa pozrel na Lillien, potom na Emetu a znova naspäť.
''Koľko máte rokov? Začali ste tu študovať včera?'' Spýtal sa zmätene, no už ním začínal hýbať hnev, ktorý sa snažil upokojiť. Ako mohol ísť niekto na úlohu bez toho aby vedel o čom vlastne je? Na úlohy sa chodilo podľa vlastných síl; z istých dôvodov, nie len tak zo žartu, ako sa vôbec mohla pripraviť? Karyn to nedokázal pochopiť.
''Ja... ja jej to vysvetlím, Karyn, ona... má mnoho tréningu, nestihla sa pozrieť.'' Snažila sa ju zachrániť Emeta, no zároveň skutočnú vinu nezviedla na seba, aj keď ku nej patrila. Pred Karynom sa nechcela strápniť, a túžobne pozrela na Lillien, aby ju neprezradila. Lillien sa mohla jednak zdať nezodpovedná alebo potopiť Emetu.

"Šestnásť.." Odvetila som celkom vážne Karynovi. Snáď s tým nemal až taký problém. Teda nebol by prvý.. a rozhodne nebude posledný. No Emeta ma postavila do ťažkého rozhodnutia. Buď by som ponorila viac menej seba, čím by som si zas tak moc nepomohla. Alebo by som mohla ponoriť Em a tá by mi to vyčítala dobrý mesiac. Bolo vidieť že s týmto chlapíkom ide hlavne kvôli tomu, lebo s ním chce mať niečo spoločné. Nakoniec som si len povzdychla a mávla som nad tým rukou, nehovoriac nič moc. "Má pravdu, mám veľa úloh.. študovanie s tetou Awe a tak.. " Pokrčila som ramenom. "Nebola som mimo už mesiac." Pousmiala som sa. Znelo to vierohodne.. však to v podstate bola pravda. Už teraz som vedela, že táto misia bude jedno veľké utrpenie. Asi začnem baliť toho druhého mladíka, no kým na tele nemám vytetované rôzne alchymistické vzorce, tak som pochybovala, že by mal záujem.

Emeta sa na Lillien potajomky usmiala a vyslovila tiché poďakovanie. Musela byť nadšená že sa kvôli nej priateľka hodila pod voz. No na teraz to aspoň zahnalo obrovské strápnenie pred týmto seniorom. Kto vedel čo bude musieť Lillien ešte pre Emetu vyžehliť? Bolo len otázkou času kedy zas na niečo zabudne. Em sa teda pustila do vysvetľovania.
''Ide o... našou úlohou je... ehm... zistiť...... no, prečo sa na Pozemí ocitlo niekoľko valeánov. Z miest, áno. A ono je to problém Engenirthu lebo... leboo.....''
''Majú medzi sebou aspoň jedného mága. A to znamená, že táto úloha spadá do našej jurisdikcie. To snáď viete, eh?'' Dokončil za ňu Belyard a Emeta sa na chlapca smrteľne vážne zamračila, chcela povedať na jeho adresu niečo nepekné, no Karyn bol blízko, a mohol by ju započuť. To by jej rozhodne nepomohlo; preto sa výnimočne krotila. Nahla sa bližšie k Lillien.
''Ten popis som čítala už dávno.'' Povzdychla si, a z jej tónu bolo celkom možné, že popis úlohy si ani neprečítala celý, možno jej stačilo vidieť kto bude úlohu viesť, a bez rozmyslu sa prihlásila. A potom tam pripísala aj Lillien.
Spoločne ste vyšli z Engenirthu tak ako vždy; osadili svoje jazdné tátoše a pomaly sa vydali na cestu. Avšak nebolo celkom jasné, prečo tam idete dlhou a zložitou cestou - pokiaľ Lillien vedela, v Madwene sa jeden transfer nachádzal.

No mala som čo robiť, aby som pri vysvetlovaní od Emety nepleskla najprv seba a po tom aj ju, aspoň tak preventívne, aby už nerobila žiadne podobné blbosti. No ovládla som sa a len som nahodila taký unavený pohľad, ktorý značil že som bola až v počiatočnom štádiu depresie či zúfalstva. Do čoho som sa to zas s touto ženskou namočila? No bola moja veľmi dobrá kamarátka, musela som prestať takto rozmýšľať.

Čoskoro sme nasadli na našich koňov a vyrazili sme na cestu. Aj keď som teda netušila, prečo ideme práve na koňoch. Chvíľu som sa pohrávala s tou otázkou no, mohlo sa stať že sa transfer v Engenirthe alebo v Madwene pokazil? "Prečo kone?" Spýtala som sa nakoniec smerom kupredu tejto skupiny. Ja som sa sa držala viac menej vzadu, zatiaľ čo Em pravdepodobne visela priamo za tým Valeánom .. kto vie. No kto vie, mohlo to mať aj úplne logickú odpoveď, na ktorú som zatiaľ neprišla. Tarnsfer bol rýchlejší, omnoho..