Prolog: Dvojitý meter

Dernias

Ako sa dalo čakať, Sona z celej situácie nevyzerala nadšene. Dávalo to zmysel, keďže ani netušila o čo ide. Nikdy by som však nepovedal že Arimalfen do tohto zatiahne aj úplne cudzieho človeka - to bolo naozaj hnusné gesto. Očividne mu to bolo úplne jedno, kto bude za jeho chybu pykať. Sona vyzerala nahnevane a napokon sa ma na situáciu opýtala.
Ten elf... Arimalfen. Kedysi som s ním chodieval ako spoločník. Nebol taký ako teraz. Nepáčila sa mu moja povaha, to že chcem ľudí liečiť a tak sme sa vážne pohádali... ani neviem o čo mu vtedy išlo, ale tá hádka nás rozdelila. Ja som sa usadil v tomto meste a on zostal na starom mieste, v takej lesnej chatrči kde sme mali spoločný byt. Dlhé roky som o ňom nič nevedel, a prednedávnom sa ku mne donieslo, že v oblasti kde Arimalfen pravdepodobne býval, bol zavraždený nejaký trpasličí vyberač daní. Nevedel som či to bol on alebo niekto iný, ale nezaujímalo ma to. Keď do toho domu trpaslíka teraz vošli stráže, vedel som hneď o čo ide. Jediný kto ma široko ďaleko poznal bol Arimalfen. Tú vraždu na nás jednoducho hodil. Celé mu to padlo vhod, lebo si tam bola aj ty. Podľa oficiálnej správy bol ten vyberač daní zavraždený dvomi osobami. A... tak je to. vysvetlil som stručne celú historku a moju rýchlu dedukciu. Určite som sa nemýlil. Peniaze kapitánovi stráží dal preto, aby ich zatkli bez akéhokoľvek dôkazu, že to spravili oni. A odkiaľ ich asi mohol mať? Od vyberača daní, to je jasné.
Arimalfen, Arimalfen... čo sa to s tebou porobilo...?

Sona Oerbia

Sedela a čakala až začne rozprávať. Pozorne ho počúvala a oprela si jednu ruku o bradu a lakeť tej ruky o koleno. Prikyvovala sem-tam, aby vedel, že ho počúva. Po jeho rozprávaní si sadla do tureckého sedu, narovnala sa a prsty ruky, o ktorú sa predtým opierala, si priložila k brade a vyšlo z nej zamyslené 'hmm'. "Tak nech mi vysvetlí jednu vec." Začala a postavila sa a spravila pár krokov vpred. "Čo z toho má? Vnútorné uspokojenie, že nechá obesiť svojho priateľa elfa a úplne cudziu poloelfku?" Opýtala sa a rozhodila rukami. Chvíľu mlčala akokeby čakala na odpoveď. Potom sa otočila k Derniasovi. "To ste sa nemohli uzmieriť? Vôbec nechápem, čo proti tomu mal. Veď ty si liečiteľ.. a vlastne.. prečo by si nemal pomáhať ostatným? To je taký.. zlý?" Opýta sa ho a pokrúti nad tým hlavou. S povzdychom kráča k mrežiam a chytí dva stĺpce, ktoré boli vedľa seba, do jednej a druhej ruky. "To je fakt... blbá situácia.." Nakoniec dodala a rezignovane sa odrazila od mreží a cúvala rýchlo k Derniasovi, kde sa následne posadila do tureckého sedu.

Dernias

Netuším prečo by to urobil. Síce sme sa pohádali, ale nerozišli sme sa až v tak zlom. Bola to skôr len taká... dohoda. Niečo sa muselo stať odvtedy. Neviem čo. vysvetlil som a podobne ako Sona pohodil rukami... čo iné sa dalo robiť? V takejto situácii naozaj nič.
Neviem ako by to mohol zistiť, ale pokiaľ viem, tak neznáša poloelfov. Ako mnoho iných elfov. zamyslel som sa a podišiel k malému okienku, za ktorým sa usmievalo slnko, akoby na výsmech nám dvom. Jemu vadilo hlavne to, že som liečil aj poloelfov. A ľudí, ktorých nemal rád... ľudí, ktorí boli jeho nepriatelia. Bral to ako zradu. Neviem, či to dokážeš pochopiť, ale lepšie to už nevysvetlím.
Náhle som pod oknom začul akýsi šramot. Nedokázal som vyzrieť von, ale skrsla vo mne nádej. Nech to nie je nejaké zviera, prosím...
... ukázalo sa, že sa na nás usmiala šťastena. Do zamrežovaného okienka sa vyšplhal trpaslík, ktorého syna sme len pred chvíľou liečili. Vyzeralo, že mu to lezenie dalo zabrať, ale zachytil sa mreží a tak mohol hovoriť.
Tu ste! Ako vás len odtiaľ dostanem? spýtal sa a obzeral okolo seba. V cele nebolo nič čo by mu mohlo pomôcť. Rozhodne ma však jeho prítomnosť potešila. Možno budeme konečne zachránení? Spýtavo som pozrel na Sonu, či nemá nejaký nápad.

Sona Oerbia

Zamyslela sa nad jeho slovami. "Tak možno to vtedy potreboval na niekoho hodiť, vtedy keď zomrel ten.. vyberač daní. Ale určite to, že nás posiela na smrť, určite nebolo spravené omylom. Keby to spravil nechcene, žeby sa, napríklad, bál smrti, neusmieval by sa na nás tak zlomyseľne." Začala dedukovať, ale mohlo byť za tým aj niečo úplne iné. Vtedy jej povedal, že nenávidí poloelfov. Zdvihla k nemu hlavu a potom sa pozrela na svoje nohy. "Čo majú všetci ľudia a elfovia proti nám? Síce, keď prídeme k elfom, tak sme odlišní tou ľudskou stranou a u ľudí by sme sa líšili tou elfskou. Ale prečo nás hneď vyháňať? Niektorí už nás volajú aj monštra.. to potom sú z poloviny aj oni sami.." Ozvala sa so skleslým hlasom a začala sa nervózne hrať s kožušinou, ktorú nosievala do pol pása. Zrazu začula nejaký zvuk, určite to zvnútra nebolo, tak sa pozrela k oknu. V mrežiach sa objavil jej dosť povedomí trpaslík. Bol to otec toho chorého chlapca. Museli vymyslieť plán ako sa odtiaľto dostanú. Dernias na ňu pozrel, že či nepríde s nejakým plánom. Napadla ju jej zbraň, ktorú mala na krížoch. Vytiahla ju a roztvorila. Vypadala celkom zaujímavo a dosť neobyčajne. "Eeto, ja tu mám jedine toto, ale neviem ako by sme to v tejto situácii využili. Dokáže to vystreliť z týchto štyroch hrotov háky s lanom." Vysvetlila, začala sa obzerať a potom pozrela na Dernia sa a trpaslíka, či ich niečo nenapadne, pretože ona s útekom z väzenia nemá žiadne skúsenosti. Prišla k mrežiam, ktorými sa držal trpaslík, a pozerala na ne, či by sa nejako nedali niečím uvoľniť.