Akadémia hlbokej studne

Mladý muž, ktorého Tal odchytila, sa skoro od ľaku strepal na zadok. Chudák nečakal, že naňho niekto takto nečakane nabehne. Bolo to neslušné a drzé, no to boli dve veci, ktoré Tal išli perfektne. V drzosti a zle robení bola dokonca mimoriadne talentovaná! Chlapec sa zakoktal, netušiac čo sa ho vlastne toto ufúľané dievča opýtalo.
"C-cere... ceremónka? Euhm... asi... ehm, asi myslíte tú... halu, nie? Javerskú. Alebo... vy ešte nemáte úbor? To je vnútri. V hale. Ale tam ste mali ísť už dávno." Odpovedal veľmi pomalým spôsobom a ak by ste sa okamžite nerozbehli k valemarskej hale, najväčšej budove na tejto akademickej pôde, kde ste sa včera od majsterky Veke dozvedeli množstvo informácií, tak by ste tu snáď aj zostarli. Majestátna stavba sa samozrejme nachádzala na kopci, čo znamenalo že ste museli pobehnúť do svahu a zároveň sa prebíjať desiatkami študentov, motajúcich sa po chodníkoch a schodiskách.

Pred grandióznym vstupom do haly (pripomínajúci palácové dvere) ste na vaše prekvapenie stretli Valera, ktorého príchod dievčat veľmi potešil, no zároveň nedokázal pochopiť ako môžu byť tak nezodpovedné. Cnosti ako rozum a zodpovednosť zrejme prichádzajú až vekom.
"Kde ste dovala boli, vy dve?!" Rozhodil rukami rozhorčene a neveriacky krútil hlavou, ale na hašterenie teraz nebol správny čas. Namiesto toho vám pokynul, aby ste ho nasledovali a bez ďalších okolkov okamžite vstúpil do príjemne chladnej obrovitánskej haly. Alya chcela trocha spomaliť a obdivovať stĺpy, maľby a ten vysoký strop, no Valer ju schmatol za ruku a ťahal kamsi do bočnej chodby.
"Keď ste nedošli na čas, chcel som vám tie úbory zobrať, ale nedovolili mi to - vraj "zakázané," viete, každý študent si musí prísť pre odevy sám. No, a potom ma nechceli pustiť do vašej ubytovne... "len pre dievčatá." Tak som vás nemohol zobudiť! Blbosti." Vysvetľoval Valer svoju úprimnú snahu pomôcť vám a bolo otázne či je viac nahnevaný na akademické pravidlá alebo na vás.

Nazvať túto miestnosť "šatňou" by bolo urážkou, a ako ste si postupne uvedomovali, to isté platilo takmer pre všetky akademické priestory. Valemara Javera na tejto akadémii rozhodne nešetrila - predsa len išlo o vzdelávanie elity celého národa, ba aj celého Domínia. A tieto priestory slúžili nielen študentom, ale aj hosťom a všemožným návštevníkom akadémie, ktorí sa prišli zúčastniť ceremónie alebo sa dostavili na dlhodobejší akademický pobyt. Jedného času sa tu mohli nachádzať aj tisícky odložených a záložných odevov, a tomu zodpovedala aj veľkosť tejto šatníckej haly, ktorá sa nachádzala rovno vedľa tej ceremoniálnej. Alyu najväčšmi zaujali podlhovasté skrine, siahajúce až po strop, a premýšľala ako sa do nich služobníci môžu rýchlo dostať. Majsterka Hillom bola odpoveďou na túto otázku. Gájanka! Počas života v chráme ste videli nanajvýš zopár aviáncov (aj to len z diaľky), gájani navyše pochádzali skôr z južnejších provincií Domínia, takže Alya bola uchvátená a skoro zabudla zatvoriť svoje ústa. Prekvapivo nízka a postaršia majsterka sa pomalým krokom vybrala k oneskorencom. Nepočítajúc Valera, boli ste tam celkom samé - a teda aj posledné.
"Ach-ah, deti, 'dete neskoro." Prehodila zádumčivo a zhlboka si povzdychla. Nebola na vás nahnevaná, len sklamaná. Chudobnejších študentov jej vždy prišlo ľúto (vzhľadom na svoj skorý život chudobu dobre poznala) a keď si všimla vaše staré, špinavé a zničené ošatenie ešte z chrámu, premkla ju úprimná hrôza.
"Ale 'sto vám čos' pekného nájdem, o to sa nebojte." Usmiala sa zoširoka a začala šmátrať v hlbokom vačku na svojom plášti. Napokon z neho vytiahla akýsi okrúhly okulus, ktorý si priložila na k oku a pozorne obzrela najprv Tal a potom Alyu. Valer potichu poznamenal, že majsterka musí najprv pohľadom zmerať vašu veľkosť. Po chvíli si žena čosi spokojne zahundrala pod zobák a zmizla v tmavých zákutiach šatníckej haly.
"He, moment pravdy, čo? A to ešte nemáme tie blbé knihy..." Pousmiala sa Alya, no Valerovi to vôbec neprišlo vtipné. Vlastne ho skoro porazilo. Doteraz mal dojem, že ste stihli zájsť aspoň do hlavnej knižnice. Jediné čo mu zostávalo bolo položiť si hlavu do rúk a mlčať.

Majsterka Hillom:

Tal´maer

Neplánovala som chlapca trápiť, vlastne v momente keď nám to povedal som sa len usmiala, prikývla som a už som trielila spolu s Alyu kade lepšie. Trocha ako hurikán, celé to stretnutie trvalo nanajvýš pár sekúnd.
"ĎAKUJEM!" Zakričala som eŠte niekde za seba a venovala som mu ďalší úsmev aj so zamávaním ruky. No ak si niečo namýśľal tak zbytočne, nebol to taký ten dievčenský úsmev smerom na chlapcov skôr trocha pobláznený. Naozaj sme tu museli hrozne vytŕčať z davu, minimálne ja.

"V-ha-haal!" Sotva na nás zamával a doslova som doňho skočila. Takmer ako keby som sa mu snažila vybiť dych z hrude. No tento krát to bolo len objatie. Až som sa okolo neho otočila a znova sa spustila na nohy. 
"Nevieš si predstaviť ako rada ťa vidím, je to tu samý snob.. preboha tí Ľudia sú chorý fakt tá naša.." Začala som svoje, zatiaľ čo on nás tak spolovice karhal, vysvetľoval a viedol k miestu, kde sme mali dostať oblečenie. Stihla som mu povedať snáď všetko čo sa stalo, až po ten nepríjemný dnešný budík. Rozprávala som ale tak rýchlo, Že to možno ani nezapočul. Také to moje Štebotanie. 

Huba sa mi zastavila až v momente, keď mi oči padli na majsterku. Teda.. bola to majsterka ak som tomu správne pochopila. Ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala a len som pohľad zabodla niekam do zeme. 
"Pardón... strašne dlho sme boli hore a tak nejak sme zaspali." Priznala som pomerne na rovinu. Nebola to ani výhovorka, proste stanovenie faktov. Nemienila som sa vyhovárať. Celkom ma zaujímalo ako moc Ľudia tolerantný ku mne taká aká som, budú. Aspoň tu na Akadémii.
"Tak to teda ver že hej!" Ťukla som Alyu do ramena a len som sa pozerala po Gajánke, ako si to plachtila medzi regálmi, až kým nám nezmizla.
"Ostatne to je jedno nie? Zdrap ako zdrap.. kým sú tam dôležité veci." Pokrčila som ramenom. Narážala som na to, že sa nám asi ujdú iba zdrapy. No.. ja som bola hrozne nematerialistická.

Alya si na hrudi prekrížila ruky a zamračene hľadela na Valera. Áno, nepovedal síce nič, ale bolo jasné čo presne má na mysli. Mala chuť mu vynadať, ale rozhodla sa byť pre dnešok múdrejšia. Hral sa na veľkého dospeláka, pretože sa mu podarilo vstať čas. Toľko zodpovednosti! Neuveriteľné. Radšej sa venovala Tal, ktorá sa situáciu pokúsila aspoň trocha upokojiť a zľahčiť.
"Ja som na zdrapy zvyknutá. Všetci sme. A Valer? My z chrámu by sme mali držať spolu. Druhý deň a správaš sa ako ktosi cudzí." Prehodila drzo Alya a sama bola prekvapená jedom, ktorý jej kvapkal z jazyka. Takto sa nezvykla zhovárať s nikým. Ale potrebovala niečo povedať. Valer sa zatváril akoby mu Alya uštedrila riadnu facku a chcel sa brániť, no v tom sa vrátila majsterka, alebo skôr nečakane priletela ako divoký víchor. Na postaršiu ženu teda bola dosť pohyblivá a svižná. Za ňou sa vznášalo niekoľko krabíc plných šatstva, ktoré položila priamo pred vás, a mávnutím ruky ich poľahky otvorila.
"Ach-ah, ja som sa celkom zabudla vám predstaviť, deti. Moje drahé meno je Q'ela Hillom, ale môžete ma volať majsterka Hil. Na zdvorilost' s' príliš nepotrpím." Predstavila sa s úsmevom a potom ukázala na otvorené krabice. Boli plné oblečenia, ale koľko z neho sa dalo naozaj použiť?
"Z každej krabic' s' vyberte po jednom úbore. Vy chrámové myšk' nemáte an' riadne šat' na čas oddychu, všakže? V týchto strapcoch nám tu nemôžete chodiť. Okrem toh' budete potrebovať úbory na tréning tela, tréning mysle a na slávnost'." Vysvetlila v krátkosti, z čoho vysvitlo že každá bedňa obsahuje ošatenie na inú činnosť - konkrétne na fyzický tréning, bežné štúdium, ceremónie a voľný čas. Majsterka vás nechala sa prehrabovať v krabiciach a ukázala na nepriehľadnú plachtu pri stene, kde ste si mohli jednotlivé odevy vyskúšať.
"To je teda. Ostatní ich dostali rovno do rúk... toto budú asi len zbytky." Zamýšľal sa Valer nahlas, čo len spôsobilo, že ho majsterka vyhnala za dvere. Bola v dojme, že chce na dievčatá špehovať. A zrejme mala pravdu; predsa len ste boli na akadémii plnej mladých ľudí.
Alya sa bez mrhania času ponorila do kopy šatstva, no Valer hovoril pravdu - väčšinou sa jednalo o staré, potrhané a zaplátané uniformy, no stále o míle kvalitnejšie a krajšie ako čokoľvek ste nosili v chráme. Vlastne to nebolo tak zlé.
"Ja som myslela, že sa to na nás bude rozpadávať..." Za tieto odevy by deti z chrámu snáď aj zabíjali. Jednoducho išlo o celkom iné štandardy a očakávania.

Tal´maer

"Naaah no táak, on to tak nemyslel.." Na chvíľku som sa zamyslela, po čom som po Valovi strelila ostrý pohľad. "Všakže?" Kto vie, či to nebola skôr vyhrážka. Ruky som si položila na hruď a už som si myslela že nám ani neodpovie.. čo ani nespravil, nestihol. Priletela sem majsterka tak prudko a nečakane, až som podskočila a ruky som si dala skôr tak reflexívne pred tvár. Kukala som ako puk. Muselo byť super mať krídla a vedieť takto lietať. 

"Nepotrpíte? .. ale stále vás máme oslovovať majsterka nie?" Spýtala som sa možno trocha divnú, no na druhú stranu úplne úprimnú otázku. Keby že si na tom nepotrpí tak by sme jej teoreticky mohli tykať ale.. nah, radšej som nad tým nechcela uvažovať. Podobne ako Alya som sa vrhla do krabíc a len som nenápadne Valovi niečo mávla... respektíven taký ten signál typom "kušuj". Majsterka teda bola oveľa efektívnejšia v jeho vyháňaní než ja.

Čoskoro som už bola do niečoho aj navlečená. Nebolo to nové, to určite nie. No na druhú stranu to stále malo predo mnou menej majiteľov než tie moje staré háby. Cítila som sa v tom.. zvláštne.
"Asi mi to sedí.. čo myslíš?" Spýtala som sa Alyi, zatiaľ čo som sa pár krát otočila a snažila sa ako keby pozrieť na vlastný chrbát. Mala som ešte niekoľko "oblečenia" vybratého z tých ďalších krabíc teda.. na každú rôznu príležitosť. Aj keď som sa nevedela samú seba moc predstaviť v napríklad tom slávnostnom.. 
"Len sa uisťujem.." Otočila som sa k majsterke.  "Nemusíme za to zaplatiť že? Ako vie že sa hovorilo že nám to akadémia poskytne ale len tak pre istotu lebo keby náhodou.." a začala som zas reptať a vyvetlovať ako hrozne by sme tak či tak nemali zaplatiť čím. Pravdepodobne až kým ma Alya alebo majsterka nezastavila. Kto vie kam by sa takto tá konverzácia našponovala.

"Mala som skôr na mysl' ja meno. Pochopíš sama, moja, až stretneš veľkého magistra Ysabaithrinadusa." Odvetila jedným dychom majsterka a mala pravdu - ak by od vás majster Ysabaithrinadus požadoval, aby ste ho oslovovali celým rodným menom, za krátko by ste si jazyk zaplietli tuhšie ako námornícky uzol. "Študent' ho väčšinou znajú ako majstra Inadusa."
"Majsterka, to je valeánske meno, že?" Ozvala sa Alya s iskrami v očiach a zatajeným dychom. Nebolo divu že niečo takéto vedela - narozdiel od Tal bola vždy hlavičkou. Keď jej kamarátka čosi vyvádzala, ona bola ponorená v novej knihe, teda aspoň keď ste nevystrájali čosi spoločne. Žiaľ, chrámová kolekcia kvalitných zväzkov (nepočítajúc tie náboženské) bola pre zvedavú dušu ako Alya vskutku pochabá. Aj z toho dôvodu sa na akadémii najviac tešila na hlavnú knižnicu. V nej by isto dokázala stráviť aj celé roky, zahĺbená v nekonečných príbehoch histórie.
"Dobr' postreh!" Zvolala majsterka obdivne, pretože od chrámových detí - nič v zlom - takéto vedomosti jednoducho nečakala. No Asela jej raz od Sestry "požičala" knihu valeánskych ľudových príbehov, za čo bola Alya doteraz kňažke vďačná.
"Viem, že valeáni majú veľmi zložité mená. Ak si pamätám správne, skladajú sa z rodových mien oboch rodičov a... starých rodičov? Už je to dávno. Ysa bude skratka mena jeho matky, Bai zasa jeho otca. A... ďalej neviem." Zahrala sa v krátkosti na učiteľku Alya, pretože tento fakt ju nadchýnal a chcela ho prezradiť každému koho stretla, no len málokedy to ľudí zaujalo. Pre Tal to zrejme nebola zaujímavá informácia, ale raz za čas sa niečo mohla naučiť aj ona, nie?
"Chytré to dievča. Ja vám teda, moje milé, prezradím tajomstvo. O mojich kolegoch by som sa s vami nemala zhovárať, ale ja len v dobrom. Ak vám valeán povolí volať ho skrátenou formou mena, je to prejav priateľstva a dobrej vôle. A majster necháva takto všetkých ho zvať ako Inadus, nielen nás majstrov." Prezradila majsterka, pričom nešlo celkom o tajomstvo, ale skorej o zaujímavosť, nad ktorou sa len tak ktokoľvek nezamyslí. Ale čo to znamenalo? Hovorila majsterka len to, že majster Inadus je priateľský?
"Už sa teším až ho stretneme!" Odvetila veselo Alya a pokračovala v hľadaní vhodného odevu na ceremónie. Všetky sa jej popravde zdali prehnané a príliš slávnostné. Za to mohla zrejme skutočnosť, že niečo podobné na sebe Alya nikdy nemala... a žiadnej skutočnej ceremónie sa v živote nezúčastnila.
Na otázku ohľadne platenia majsterka Hillom len rozhorčene mávla rukou.
"V žiadnom prípade! Ctená Valemara Javera by vo svojej nekonečnej múdrost' niečo také od vás nežiadala. Vedzte, že naš' Najvyšš' môžu prebývať na nebesiach, no na tých pod nim' nikdy nezabúdajú. A chcem, aby ste na to nezabúdal' ani vy." Odvetila poučne majsterka, chápajúc, že Tal sa len chcela uistiť. Dokonca aj Hillom občas zabúdala, že toto prostredie je pre vás celkom nové.
"Ak si však zarobíte, v mestečku tu nájdete všeho. Nové odevy, knihy, peknosti, čačky, čokoľvek vás len napadne." Alya sa zatvárila prekvapene. Vôbec si neuvedomila, že si tu môžete nejako zarobiť peniaze. Ako by ste si na niečo také vôbec našli čas popri štúdiu?

Tal´maer

To meno si tak hrozne nezapamätám.. Preletela mi hlavu myšlienka na očividne Valeánskeho majstra. Naozaj by som si netipla že to je práve valeán len z mena. Nebyť Alyi ktorá bola o niečo.. vlastne o dosť viac sčítanejšia ako ja. Keď som sa nad tým tak zamyslela, tak bola celkom knihomol. Mňa však história moc nezaujímala a aj keď mnoho ľudí hovorilo že sa z nej vieme kdečomu priučiť, hlavne teda stará to hovorila s obľubou, vždy som bola skôr niekto kto žije v prítomnosti. Bola to tiež jedna z mojich ultimátnych výhovoriek na to, pre čo sa mi "naozaj" nechce čítať.

keďže som oblečenie našla ako prvá a Alya si stále vybrala, len som k nej nakukla. Možno som jej chcela pomôcť, no možno by som odtiaľto už rada odiśla a išla utekať niekam ďalej.. napríklad pre knihy.
"Alya ..pre Venkalama.. čo ti tak dlho trvá ?" Spýtala som sa jej. "Proste si jeden vyber a ideme, tých slávností aj tak nebude moooc je to jednoo." Trocha som ju naháňala. No bola som nedočkavá, asi ešte nejaký ten týždeň budem. 

Ešte raz som sa obrátila na majsterku, keď spomenula niečo o zarábaní peňazí. Niečo mi hovorilo že o tom pravdepodobne ešte dlho ani nebudem rozmýšľať. Pre čo by som aj mala. Akadémia poskytovala všetko čo sme potrebovali zadarmo a už to bolo aspoň pre mňa niečo, čo som si pár dní dozadu ani nevedela predstaviť. Čo sa týkalo kvality a tak.

"Fajn, už idem, už idem!" Okríkla ju vzdorovito Alya a ešte v rýchlosti sa rozhodovala medzi dvoma šatami, no sama pri ich porovnaní nedokázala nájsť rozdiel. "A nehovor Jeho meno nadarmo. To sa nesluší." Dodala hlasom napodobňujúc Sestru Elanu, tak aby to počula aj majsterka Hillom. Na kamarátku len vrhla provokačný úsmev. A ako mohla Tal vedieť koľko tých slávností bude? Elita národa, ktorej ste boli teraz súčasťou, možno oslavuje každý deň. Tie šaty boli isto dôležité. Napokon schmatla čokoľvek sa jej zdalo pohodlné, zdvorilo sa majsterke poďakovala a spoločne ste sa pobrali naspäť do haly. Hillom za vami ešte zakričala jednu dôležitú radu.
"Deti, nezabudnite s' tie šat' dnes večer obliecť, 'nak vás majsterka Veke cez stenu prerazí!"

"To vám teda trvalo. Snáď aj princezné si na seba niečo nájdu rýchlejšie." Neušetril vás Valer ani tentoraz a rýchlym krokom sa vydal smerom do knižnice. "Úbory sú jedna vec, ale keď vám v knihách budú strany chýbať..."
"Tak odpíšeme od Mery! Ona má určite nové knižky." Odvetila Alya, zatiaľ čo ste z haly vystúpili bočným vchodom, prešli cez slnečnú terasu a znova sa ocitli na chodníku a schodoch smerujúcich nadol po svahu. Keď ste prechádzali pomedzi dva kopce, v diaľke ste zahliadli mohutnú budovu, ktorej veľkosť bola porovnateľná s valemarskou halou. Valer vám potvrdil, že sa jedná o hlavnú knižnicu. No potom náhle prudko zastavil a zhlboka prehltol, akoby práve uvidel ducha.
"Ha, viete čo, vy dve? Teraz ma napadlo, že asi to radšej... zoberieme inou cestou. Budeme tam rýchlejšie." Prehovoril v rýchlosti, bez váhania vás schmatol za ramená a ťahal kamsi druhým smerom. Alyi to však nedávalo zmysel.
"Valer! Čo robíš?! Odtiaľto vidím vchod do knižnice!" Zrúkla nervózne Alya; dnes mala tohto chalana už naozaj dosť. Vytrhla sa mu zo zovretia a prstom ukázala smerom na budovu, z ktorej celkom zrejme vychádzala hŕstka študentov. Tentoraz zbledla aj ona.
"E-Enora. Uhm... tá obchádzka vlastne neznie ako zlý nápad." A mala pravdu. Valeánka aj so svojimi dvoma lokajmi kráčala rovno vašim smerom. Samozrejme, išli po jedinom chodníku medzi kopcami, rovnako ako vy. Enora zrejme nemala v úmysle vás vôbec stretnúť. No po včerajšku mala Alya dôvodné obavy o svoj život.

Tal´maer

"Ano anoo ! ďakuejeme!" Zakričala som ešte pred odchodom a len som sa zas zavesila za päty Alyi, teda skôr vedľa nej. S rukami za chrbtom som si "hopkala" našou cestou ďalej.
"Oh trhni si nohou" Opomenula som Valera karhavo no keďže nás mal viesť tak som nepokračovala v ďalšom podpichovaní. Predsa len sa na nás staĺe mohol vysrať a ísť si svojou cestou. Aj keď by ma to prekvapilo, nemohol si tu nájsť tak veľa kamarátov nie ? Aspoň zatiaľ.
Pznámka od Alyi mi na tvári vyčarila trocha krivý úsmev. Niečo mi hovorilo že odpisovať od Meryl možno nebol práve najlepší nápad. Predsa len to ona nás síce zobudila, ale až hrozne neskoro a akým spôsobom.. Len som si teda poškrabala nos a pokračovala som s nimi v ceste

"Hm?" Otočila som hlavou k Valerovi, no Alya ma predbehla v nejakej poznámke. "Č.. čo?" Nechala som sa nechápavo potiahnuť, až som si myslela že má s nami nejaké nekalé plány. Ale to bola len taká myšlienka niekde na pozadí môjho vedomia.
"Oh.." Dodala som sucho, keď z toho vykvitla Enora. Kráčala s nejakými dvoma jej.. dalo sa to nazvať kamaráti? Ťažko odhadnúť. Len som nechápavo pokrútila hlavou a odstrčila som od seba Valerovu ruku.
"Tsch keď sa tu chcete schovávať tak sa schovávajte!" Vyplazila som na oboch jazyk a len som sa sama vydala po ceste do knižnice, tej normálnej, aj keď to malo znamenať sa s touto drzou mladou valeánkou stretnúť. Ostatne bitky tu očividne boli aj tak zakázané, nemienila som si ju ani všímať, aspoň teda zatiaľ.

Valer sa zatváril urazene a prekrížil si na hrudi ruky. Mala Tal dojem, že sa chce Enore vyhnúť zo strachu? Pravda, bol to jeden z dôvodov. Ale nie ten hlavný.
"Tal, ja len nechcem aby ste sa znova pustili do bitky... tentoraz by ťa už určite vyrazili. Vieš, že jej sa nestane vôbec nič? Zavolá ocka, maminku alebo neviem koho, a je z toho von..." Vysvetlil Valer o čo mu vlastne ide. Takto chcel chrániť nielen Tal, ale aj seba a Alyu, pretože v prípade šarvátky by ste sa do nej isto zaplietli všetci. V okolí sa nenachádzal nikto kto by na vás mohol žalovať, aspoň tak sa na prvý pohľad zdalo. Ale čo ak by vás niekto uvidel z dievčenských ubytovní? Tie sa vynímali vysoko na kopci, naľavo od chodníka.
"Ach, áno, a okrem toho je tá krava úplne psychotická." Doplnila Alya nenútene, ale aj napriek týmto sťažnostiam ju obaja zdráhavo nasledovali. Svojej kamarátke verila, no mala chuť sa ukryť rovno do jej tieňa, len aby ju Enora neuvidela. Ako mohla po včerajšku nabrať odvahu? Ešte teraz sa jej v mysli živo prehadzovala tá vyhrážka ohľadne prepálenia krku. A tie plamene...

Enora si takzvanú "chudobinu" všimla už z diaľky, a po tom ako smerom k svojim kumpánom prehodila nejakú poznámku, skupinka sa hlasno rozosmiala, celkom očividne na váš účet. Keď prechádzali okolo vás, Tal si od valeánky vyslúžila len arogantný úsmev. Hľadela na ňu s neskrývanou povýšeneckou ľútosťou. Ach, ale tá vystrašená ovečka Alya kráčajúca rovno v pätách svojej silnejšej kamarátky Enore jednoducho nedala. Bola to jedinečná príležitosť.
"BU!" Zrúkla valeánka a prudko sa nahla k Alyi. Ustráchané dievča sa očakávane preľaklo skoro k smrti, čo spôsobilo, že tí traja okamžite vybuchli do hurónskeho smiechu. Valer dostal chuť Enoru riadne sotiť, no odvážil sa nanajvýš na znechutené hundranie. Situáciu v žiadnom prípade nechcel zhoršovať.

Tal´maer

"Tak si ju nevšímajte, nie že by vám reálne mohla niečo spraviť." Zamrmlala som ich smerom a len som si ruky založila v bok. Síce bola včera trocha desivá no.. nie pre mňa. Pre mňa to bola len rozmaznaná mladá krava ktorá sa mohla tak maximálne spoľahnúť na nejaký jej blbý status ktorý som ja osobne moc neuznávala. Len som sa pozrela za seba, či ma naozaj nasledujú alebo sa rozhodli ísť inou cestou. No.. svojmu strachu treba čeliť a Alya ako aj Valer mi boli v pätách.

"Yo!" Odvetila som Enore nad jej opovrhnutím no .. ako sa dalo očakávať tá ma odignorovala. Nepáčil sa mi však tan pohľad, ktorý hodila na Alyu.. a tak som sa postavila medzi nich. Strašná sranda..
"Prečo sa so svojimi kúpenými kamarátmi nestrčíš do riti ty okrídlená krava... hm?" Spýtala som sa jej celkom nenútene. Oh mala som chuť jej vlepiť hej? Minimálne facku. nepotrebovala som zas riskovať, že jej rozbijem nos. Na rozdiel od Alyi som sa nebála a na rozdiel od Vala mi viac záležalo na tom aby to moja kamarátka v pohode psychicky prežila, než nad nejakým vyhodením.