Ušľachtilá vojna

Sedliaci sa rýchlo pozbierali a všetci preživší z údivom sledovali čo sa deje. Mohli utekať, ale prečo by aj? Strachom zamrzli na mieste. A Nahaliel videla, že kapitán s ňou nie je spokojný. Vôbec, ale vôbec. Ak by pohľadom mohol zabíjať, Nahaliel by ležala mŕtva. Našťastie tak mocný nebol. Ale jeho ľudia sa postavili k nemu. "Čo nám to sem 'Celen poslala?! Zasraného zradcu!" Vrčal ako besný pes a nad svojimi možnosťami ani nepremýšľal. Tento "rytier" ho potupil pred celou skupinou a chcel od neho aby stiahol chvost medzi nohy. No to sa nemalo stať. "Od začiatku mi bolo jasné... špión!" Zrúkol nahlas, pričom sa celkom očividne pripravoval na útok. Rovnako konali aj jeho posluhovači. Nahaliel vedela, že ak týchto ľudí povraždí, u Awcelen skončila. Popravde, Awcelen išlo len o úspech misie. Ak by ju Nahaliel splnila sama, o bezvýznamných pešiakov sa nestarala. Ale bude schopná dokončiť ju sama? Musela sa rozhodnúť veľmi rýchlo, lebo kapitán na ňu v tej chvíli zaútočil. V rukách sa mu objavil plameň, ktorý následne vyslal priamo oproti Nahaliel, ako prúd ohňometu. Garn zareagoval rýchlo, a do plameňov na ich konci prihodil chaotickú energiu, čoho výsledkom bol intenzívna explózia na mieste kde Nahaliel stála.

Nahaliel

Situácia sa nevyvinula v môj prospech. Ako by aj mohla. Boli príliš tupý a neskúsený na to, aby dokázali s rozumom a chladnou hlavou určiť, alebo aspoň odhadnúť silu druhej osoby. Ja som už v tomto obore nejaké skúsenosti mala. Nebola som sprostá a vedela som, že aj keď po jednom by som ich dokázala pravdepodobne zľahka poraziť, ak sa spoja všetci siedmy, nemuselo by to dopadnúť dobre. Pre to som sa rozhodla tento konflikt vyriešiť čo najrýchlejšie.. a zoťať kapitánovi hlavu.
Môj pohľad na skupinu zastrel prúd ohňa, ktorý vyvolal kapitán. Teplo som začala cítiť ešte pred tým, než do neho niektorý z nich pridal aj ďalšie kúzlo, vyvolajúc tak explóziu ktorá sa ku mne blížila veľmi, veľmi rýchlo. Využiť jednu z mojich najmocnejších schopností v zmysle náročnosti a unikátnosti by niekto mohol považovať za mrhanie a plýtvanie. No radšej niečo prehnať, než sa ocitnúť v situácií, kedy na mňa bude sústavne útočiť sedem mágov.  V momente keď plamene spojené z chaotickou energiou zahalili moje telo, už som sa nenachádzala na danom mieste. Aspoň nie v pravom slova zmysle. Stála som tam, stále, no svet okolo mňa vyzeral inak. V momente keď som vstúpila do clony, cítila som ten nepríjemný a rýchlo sa stupňujúci pocit tlaku. Nedokázala som dýchať.. musela som jednať rýchlo. Spravila som niekoľko rýchlych krokov k odrazom, ktoré znázorňovali osoby nachádzajúce sa v hmotnom svete.. a z clony som veľmi rýchlo znova vyšla.

Čas je však dosť relevantný a pre ostatných moje "zmiznutie", ktoré ale nemali šancu cez ohnivú masu vidieť, a následné sa objavenie priamo vedľa kapitána, netrvalo dlhšie než zlomok sekundy. Kopijou som sa mu snažila preraziť bočnú stranu tela, smerujúc cez pľúca, srdce, skrz na skrz až von. Môj cieľ bol jednoduchý. Rýchlo zoťať hada.. skôr, než sa k nemu pridá aj zvyšok skupiny. Kto vie... boli naozaj mladý a ja som si bola istá, že niečo takéto nikdy nevideli.