Ďalej na Západ

Spoločne ste nastúpili a rýchlo sa vyplavili priamo ku vlajkovej lodi. Snáď si vás tá potvora nevšimne. Náraz tej mohutnej plutvy by vás isto zabil a skončili by ste podobne ako ostatní námorníci - buď mŕtvy alebo bezbranne plávajúci vo vode. Jun vám nevenoval pozornosť a vystrašene sledoval miesto, kde sa monštrum naposledy objavilo. Bian sa zamyslene obrátil na Tayu a pokrčil plecami. "Výsosť, neviem. Tie otrasy začali po tom ako sme odpálili dvere. Moji muži spomínali vlny. Myslím, že náš vstup do tej jaskyne vypustil túto obludu. Nemám dojem že ide o to zrkadlo..." Odvetil no dával jej najavo že si svojím tvrdením nie je úplne istý. Boli to len domnienky, v tejto chvíli všetko čo ste mali k dispozícii.
Videli ste že smerom k vám pláva zopár chudákov, bojujúcich o holý život. Jun ich na bárke nechcel a rozhadzovaním rúk ich hnal preč. "Privoláte to sem, na nás! Preč s vami!" Sťažoval sa jej brat, no plavci ho vôbec nepočúvali a vyťahovali sa na bárku. Boli vydesení k smrti - práve len tak tak prežili útok a následné potopenie vlastnej lode. Plávanie v studenej vode im rozhodne nepomohlo k pokojnému rozpoloženiu. Navyše mnohí z nich boli vážne zranení... chceli proste prežiť. Napokon ste dokázali zachrániť len zopár členov posádky.

Možno bolo monštrum spokojné s jedinou loďou, pretože za veľkapitánom ste sa dostali bez problémov. Išlo o varovanie? Rozhodne vás to donútilo z ostrova odísť. Jun bleskovo vybehol na kapitánsky mostík a pri pohľade na Amoryho sa rozosmial. "Mal som pravdu! Mal som?!" Kapitán ho nechápavo sledoval a ani nenašiel ochotu na túto provokáciu odpovedať. "Odchádzame. V tejto chvíli." Vyhlásil tak aby to začula celá posádka, no dobehol k nemu Bian. "Zostali tam chlapi. Schopní muži. Kapitán, predsa ich tam nenecháme." Amory sprvu nechápal prečo by na ostrove niekto zostal, no po krátkom vysvetlení o vašom objave mu to došlo. "Je mi ľúto. Nemôžeme stratiť ďalšie lode." Odvetil so sklopeným pohľadom kapitán, no konečné rozhodnutie aj tak zostávalo na Junovi. No ten sa s tým neponáhľal. "Veľkapitán Amory, za svoju zradu budete pykať. Poprave sa nevyhnete, to teda nie! Ako vodca tejto expedície vás odsudzujem za masovú vraždu. Zatknite ho! Kde je kat?!" Kričal dramaticky Jun, pričom každý na palube sa zastavil. Amory sa spýtavo obzrel na Tayu - chcel sa spýtať čo sa s Junom na ostrove stalo - no jej brat kapitánovi nedal šancu. Keďže kapitána nikto nezatkol a nevrhol do žalára, Jun sa o to pokúsil sám. Z vytiahnutou dýkou sa vrhol na Amoryho a dvaja muži sa začali brutálne mlátiť, zatiaľ čo Jun vrieskal slovo "zradca" na celé pľúca. K bojujúcej dvojici sa vrhlo niekoľko chlapov vrátane Biana a snažili sa ich zo všetkých síl od seba oddeliť. "Prestaňte! Výsosť, stačilo!"
Taya, rovnako ako predtým, si všimla že zatiaľ čo Jun útočí na kapitána a na mostíku sa strhol chaos, mohutný tieň monštra sa objavil pod ďalšou loďou.

Nemohla som veriť vlastným očiam.  Čo sa to sakra dialo? Nevedela som, či to je bratova prvá náročná úloha a nepríjemná situácia ale jeho správanie bolo priam neodpustiteľné. Sama som poniektorým mužom pomohla na palubu. Čím viac nás prežije, tým lepšie. Ak prídeme na nový svet s nedostatkom ludí, bude to len ďalšia katastrofa.

Po nalodení som v momente pribehla k okraju lode a pozerala som sa po hladine. Zatiaľ som nič nevidela.. no započula som, čo začal znova stvárať môj brat. Naštvane som sa tým smerom pozrela. Ako sa ĺudovo hovorí, vstúpilo do mňa sto jedov.. teraz chcel popraviť kapitána?
"DOSŤ!" Zakričala som rázne. Mohol za to aj fakt, že sa mi zazdalo, že som znova videla ten tieň pod jednou z našich lodí.
"Okamžite zadržte a zviažte môjho brata! Omráčte ho ak musíte! TOTO JE ROZKAZ! Nie je schopný racionálne uvažovať.. Amory preberte velenie, vracia sa to, odchádzame!" Začala som vydávať dosť rázne rozkazy na tých, čo sa klbčili a hlavne aj na tých, ktorý stále stáli a nevedeli čo robiť. Mohli sa pridať na stranu môjho brata no každý si asi o ňom momentálne myslel, že to je neschopný a labilný magor.

Hlas, ktorý vychádzal od niekoho zo skutočnou autoritou, pomohol. Na Juna ako člena kráľovskej rodiny si nikto z posádky nedovolil vážne siahnuť, rozhodne nie ho zbiť, spútať alebo omráčiť, nie to ešte zraniť. Ale ak to prikazovala Taya, muži nemali dôvod nepočúvať ju. Amory sa doteraz len bránil, Bian bol schopný vykrútiť Junovi dýku z ruky, no akonáhle kapitán započul že sa monštrum vracia, neváhal. Spravil rázny krok vopred a švihnutím chvosta podrazil Junovi nohy. Keď spadol na zem, rýchlo ho schmatli a odniesli z mostíka, na čo ho najlepšie zamkli do jeho osobnej kajuty. V tomto stave bol nebezpečím pre celú flotilu, pre celú výpravu. A nemali ste na tieto malichernosti a hádky čas. Amory poddôstojník našťastie už počas ich bitky vydal rozkaz na pohyb. Väčšina lodí mala už rozprestrené plachty a dávali sa do pohybu. Pokračovali ste v západnom smere. "Ďakujem, výsosť." Poklonil sa ľahko Amory a kormidlo zveril dôstojníkovi. S ďalekohľadom v ruke sa postavil vedľa Tayi a sledoval zbytok flotily. Aj on si všimol ten tieň. "Haina... Haina to nezvládne." Hovoril roztraseným hlasom a dostal chuť niečo rozbiť. Zúfalo sledoval Hainu, ako jej posádka skáče do vody a ako sa tá vec blíži. Z vody sa ako na povel vynorila hrôzostrašná plutva rozrážajúc vodu. Za krátko sa Haina rozletela na tisíce kusov dreva a železa. Jej dve najväčšie polovice zmizli v mori. Ďalšie obete. Námorníci plávajúci vo vode nemali šancu. Ak ich nedostane monštrum, zomrú v mrazivej vode alebo od hladu na ostrove. Amory sa na tú tragédiu nemohol viac pozerať a odklonil pohľad. "Všimli ste si jej rýchlosť? Pozrel kapitán na Tayu, pričom neveriacky krútil hlavou. "Niet úniku. Hravo nás dobehne. A jedného po jednom nás potopí." Vysvetlil Amory no narozdiel od Juna neprepadol do paniky. Naopak, urputne premýšľal čo by ste mohli urobiť. "Môžeme... môžeme skúsiť prístroje. Zbrane. Nie sú určené na boj proti... oceánskym hororom, ale... za pokus to stojí. Ak nemáte lepší nápad, výsosť."

Nehovorila som už ďalej nič. Len som tam stála a čakala, kým brata odvedú a Amory znova nezaujme svoje miesto. Postavil sa vedľa mňa a obaja sme sledovali loď menom Haina. Len som prikývla. Nebolo treba slov.. Haina bola stratená a ja som len dúfala, že to bola posledná loď a posledný muži o ktorých prídeme.
"Vyzerá to tak, že to.. ochraňuje ostrov? Dúfam že bude stačiť, ak sa vzdialime.." No dúfanie nebolo dosť. Pozrela som sa na zem a zarazilo ma, čo tam vidím.. zrkadlo. Muselo bratovi vypadnúť keď sa mlátil s posádkou. Zohla som sa pre neho a zahľadela som sa do neho. Na čo som myslela? Kto vie.. kto vie, čo som sa snažila nájsť, možno nejakú odpoveď.
"Ale lepší nápad zatiaľ nemám." Uznala som.

Kapitán Amory zrejme súhlasil. Ak ste čo najrýchlejšie odišli, bola tu veľká šanca že vás monštrum nechá na pokoji. Bolo celkom isté, že ochraňuje ostrov a poklad uložený na ňom. Stále to nevysvetľovalo mnohé tigranské mŕtvoly, z ktorých niektoré boli aj čerstvé. Toto miesto sa od Ďalekého Západu nachádzalo ešte... no, ďaleko. Nemali sem dôvod chodiť a keďže dvere boli nepoškodené, ani sa nesnažili cez ne dostať. Amory pozorne sledoval každý pohyb morskej obludy (ktorá sa v súčasnosti zaujímala len o posádku Hainy) no keď Taya zdvihla zrkadlo, zatváril sa zhrozene. "Ste si istí že ten poklad boli len artefakty?" Spýtal sa a z obavami hľadel na pomerne prekrásny predmet. Zrkadlo bolo bohato vyzdobené a zdalo sa že má vysokú hodnotu aj bez faktu že by išlo o mocný artefakt. "Nikdy som nepočul o zrkadlovom artefakte." Mal pravdu - zrkadlá neexistovali ako artefakty, nejaké prístroje. Možno táto dávna civilizácia ich používala, ale všetci ste vedeli čo hovoria a píšu vaše vlastné mýty a legendy. Okrem morských monštier (legenda ktorá sa potvrdila) boli dobre známe príbehy o démoních zrkadlách. Kedysi, démoni obývali nielen telá živých bytostí, ale aj predmetov. A zrkadlá boli veľmi populárne, keďže mohli navonok ukázať svoju podobu, alebo aspoň svoju tvár. V tejto situácii to nebolo nanajvýš vhodné, ale Amory už nevedel čomu má veriť. Mýlil sa raz - možno sa mýli aj teraz. "Skúste to zrkadlo nejako vážne ohroziť, len ho... nezničte, výsosť." Naznačil kapitán. Bolo mu jasné že to znie šialene, ale bol pevne rozhodnutý zachrániť čo najviac lodí. Ukázal do vody pod sebou - utopenie zrkadla by znamenalo že ho nikto nenájde potenciálne po tisíce rokov - alebo na zem, kde sa mohlo rozbiť.

"Nie, nie som.." Priznala som, aj keď ma jeho zhrozený pohľad nepekne prekvapil. Možno aj pre to, že bol kapitán skúsenejší než ja.. o dosť.. a zhrozený pohľad skúsenejších ľudí v tomto smere nemohol znamenať nič dobrého.
"Čo by to inak bolo?" spýtala som sa nechápavo, no na jeho návrh som len prikývla hlavou. Mala som však lepší nápad, než ho hodiť cez palubu. Vytiahla som jednu z ihlíc v mojom účese, čím som uvoľnila niekoľko prameňov vlasov. O to mi však nešlo. Ihlicu som chytila do jednej ruky a zatlačila som silno hrotom o zrkadlo. Nie tak aby puklo no.. nemalo by k tomu ďaleko.
"Malo by sa niečo stať?" Zamrmlala som ďalšiu otázku a pozorne som zrkadlo sledovala. Ako keby som v rukách držala nejakú podivnú pokazenú hračku.

Bohužiaľ, pocity a dojmy mali od skutočnej znalosti ďaleko. Kapitán síce tušil o čo ide, no ak by aj mal pravdu, o démonoch nevedel takmer nič. Nemal s nimi veľké skúsenosti. Nikto na tejto flotile sa do nich nevyznal. Jedine ak sa tu nachádzal maggyj, o ktorom ste nevedeli. No nikto taký nebol na Západ vyslaný. Z týchto dôvodov kapitán Amory úprimne dúfal že sa mýli a len si predstavuje hlúposti.
Po tom čo Taya pritlačila ihlicu na zrkadlo, vzduch okolo predmetu sa zavlnil akoby v silnej horúčave a následne v ruke pocítila ostrú bolesť, sťa ju náhle vložila do ohňa, čo ju okamžite prinútilo zrkadlo pustiť na zem. Po páde na drevo sa nerozbilo; naopak, začalo sa prevracať a poskakovať hore dole ako ryba na súši. Keď s touto reakciou prestalo, zo skla na vás hľadela tvár neznámej osoby. V priebehu momentov osoba zmenila svoj vzhľad vrátane rasy až sa ustálila na niekom kto vyzeral ako obyvateľ Katayamy - konkrétne šlo o ženu. Amory sa od zrkadla vzdialil. "Mali by ste to okamžite hodiť do vody. Tá vec je nebezpečná." Povedal vážne s obavami v hlase. Teraz si bol celkom istý že ide o predmet obývaný démonom. Bolo mu jasné že v tejto chvíli si vyberať pomocníkov nemôžete, no radšej by bojoval proti morskej oblude osobne akoby sa dohadoval s démonom. "Nekomunikujte s tým." Varoval ju kapitán znova a odklonil pohľad od zrkadla. Možno to zo svojím strachom preháňal, ale nikdy ste si nemohli byť istý o akého démona ide.
Zo zrkadla sa náhle ozval hlas. Sprvu hovoril cudzími, nerozoznateľným jazykmi, no po chvíli sa nastavil na správnu reč. "Taya... Wei. Teší ma." Pozerala žena na ňu s úsmevom. Amory ju ignoroval a sledoval či vás obluda prenasleduje. Tieň sa presunul od Hainy a smeroval k inej lodi... "Musíme niečo urobiť. Ten bastard nám nechce dať pokoj." Hovoril nahnevane Amory, pričom ho zrkadlo započulo. "Myslíš toho selachyna? To znie ako problém ktorému nemôžete... utiecť." Zasmiala sa žena, pričom jej hlas preblikával zo ženského na mužský, a rovnako to bolo aj s jej tvárami. Na krátky moment ste zahliadli množstvo iných rás, no podoba démona sa vždy ustálila na Katayamskej žene.

V momente som zrkadlo pustila a odskočila som od neho na dobrý meter s rukami pred tvárou.
"Ja sa toho už nedotknem!" Vyhlásila som na slová, že by sme to mali hodiť cez palubu. Pozerala som sa na zrkadlo, v ktorom sa objavila tvár.. teda.. viacej tvárí, no ustálilo sa to na Katayamskej žene.
"Ani sa nebudem pýtať, ako to vie moje meno.." Podvihla som jedno z obočí a stále s extrémnou opatrnosťou som sledovala ženu, ktorá hovorila snáď sto jazykmi, až kým neprehovorila tým, ktorému som rozumela. Moju pozornosť kapitán znova upútal, až keď znova spomenul to morské monštrum, ktoré išlo po ďalšej lodi. Po otázke zrkadla som sa nemusela rozhodovať dva krát.
"Vieš s tým niečo spraviť?" Spýtala som sa smerom k zrkadlu pomerne strohým autoritatívnym tónom hlasu, ktorý som bola zvyknutá používať.