Vernosť a zrada

Vellemir sedel na presne rovnakom mieste, presne tam kde ho prvý krát uvidela. Sústredene sa skláňal nad stolom a kružítkom a čiernou kriedou čosi zakresľoval na papier. Keď Valeris vošla do miestnosti, mierne ho strhlo a len kývol na pozdrav. Na svoje nákresy nenútene položil niekoľko širokých kníh, pričom ich efektívne ukryl pred pohľadom Valeris. Všimla si tam však nejaké kruhy... čo by iné aj človek mohol s kružítkom robiť? Otázny bol skorej charakter týchto kruhov.
''Dobré ráno. Mám na... máme na dnes prácu. Čo vieš o odstraňovaní nemŕtvych? Môžeš sa čosi priučiť.'' Spýtal sa neisto, nevediac čo vlastne Valeris dokáže a aké sú jej praktické skúsenosti. Nevedel o nej vlastne nič, takže jeho podozrievavý pohľad nebol ničím zvláštnym.
''Je to každodenná starosť.'' Dodal trocha znudene a postavil sa zo stoličky.