Nové zistenia

Rýchlosť a sila útoku ktoré Lillien nabrala klusom vpred bola úplne postačujúca na to aby sa jeden z vojakov zrúbal na zem, a nepríjemne hlavou narazil na kameň; mal však šťastie, na hlave nosil helmu. Tento pád ho aj tak odrovnal na pár sekúnd. Ostatní chceli využiť čas zatiaľ čo sa bude Lilly otáčať, a nasadnúť na svoje kone.
Jeden z mužov čakal, že Lilly svojho koňa zastaví aby sa mohla vrátiť na ďalší útok, pretože otočiť sa oblúkom bez zastavenia nemohla, na to sa tu nachádzalo príliš veľa stromov. Ak by bola dosť blízko keď zastaví a začne sa otáčať, dobehol by k nej a z koňa ju zrazil. Akonáhle okolo nich Lilly prebehla, vojak sa za ňou rýchlo rozbehol, s mečom pripraveným na útok.

Medzitým sa zdalo, že majsterka zmenila názor. Bolo by zbytočné riskovať že sem Khald pošle posily. Nemohol síce vedieť čo sa tu deje, no tento rozruch by mohla začuť niektorá z hliadok. A to neznamenalo nič dobré; potrebovali ste ešte čas aby ste sa našli tento ukrytý vchod, znova ho zakryli, a najmä bolo dôležité, aby sa o ňom nikto nedozvedel. Ak by sem prišiel Khald, hradisko by bolo stratené. Navyše ste o situácii stále nevedeli takmer nič; Pheys nemohla vyberať spojencov a nepriateľov predtým ako sa všetky informácie dajú dokopy a začnú dávať zmysel.

Fellah sa nechápavo pozerala na miesto, kde Pheys stála. Zostal po nej len prach a prievan, ktorý hýbal stebielkami trávy naokolo. Bleskovo sa objavila pri dvoch mužoch zmätených ilúziou, a v otázke stotiny im obom dlaňami vrazila do krku. Vojaci sa zložili na zem, v akejsi paralýze, a zdalo sa že sú v bezvedomí. Ostatní si to všimli tiež, ale na rýchlosť majsterky nemohli reagovať. Kým zdvihli svoje štíty či zbrane aby vybránili útok, Pheys bola dávno pri nich. Drevenú kopiju zdvihnutú na obranu Pheys chytila, stlačila päsť a drevo sa rozpadlo na piliny. Druhou rukou nasledoval úder, tak rýchly, že tí čo sledovali videli len šmuhu.
Pheys sa očividne nezaujímala ani o brnenie. Tento jej úder smeroval rovno do hrude muža, tam, kde mal najpevnejšie brnenie. Sila úderu ho poslala o niekoľko metrov dozadu, vletel do stromu a omráčený zostal ležať na zemi.
Pri pohľade na to ako v otázke pár sekúnd zlikvidovala troch chlapov, ostatní sa vydali na zdesený útek. Niektorí sa dokonca vykašlali na tábor ich pána, jednoducho sa rozbehli do lesa.

Lillien

Keď som stáčala koňa, dávala som pozor aby ma nezaskočil niekto, trebárs skrytý za okolitými stromami alebo tak. No na druhú stranu som videla počínanie majsterky, ktorá sa očividne rozhodla, že sme stratili času viac než dosť. Kopiju som namierila k zemi, aby som s ňou nezavadila o okolité konáre .. no kým som stihla čokoľvek spraviť, moji súperi, rovnako ako všetci ostatný, začali utekať všetkými smermi. Proste sa báli a nedalo sa im diviť. Majsterka bola naozaj silná, proti niečomu takému by som nič nespravila ja a asi ani ktokoľvek z nás. Bol to naozaj rozdiel. Bol takýto aj medzi mnou a silnejšími renegátmi? Dúfala som že nie no zároveň som sa preklínala, že je nádej v podstate to jediné čo mi teraz ostáva. Rýchlo som ale pochmúrne myšlienky zahnala stranou, popohnala som koňa a pricválala som k majsterke. Nemalo cenu ich sledovať všetkých proste.. by nám tak či tak utiekli a navyše by nám to zabralo čas. Skôr som hľadala úkryt, zatiaľ len očami, keďže som stále bola na koni.  Pohľad som ale vylepšila kvapkou mágie, ktorá by mi mala pomôcť rozoznať detaily lepšie, než len voľné ľudské oko.

''Nájdite ten vchod. A rýchlo.'' Prikázala Pheys, a pokynula smerom k Ardry, ktorá sa len teraz vrátila. Stále bola vo svojej vlčej forme, a zdalo sa, že pokyn majsterky jej akosi preletel cez hlavu, lebo ňufák mala od krvi. Riešiť to teraz ste nemali čas, a krv mohla pochádzať aj od koňa, nie od jazdca...
Obe sa potom vydali pochytať zbytok mužov, ktorí sa nemohli dostať príliš ďaleko, predsa len, ich kone zostali tam kde ich nechali.
Fellah podišla ku skalám, vyliezla na ne a podrobne ich prehľadávala.
''Má to byť tu kdesi...'' Nervózne povedala, a snažila sa vyliezť ešte vyššie, aby na celú skalnú formáciu mala lepší pohľad.
Lillien to však uvidela. Vchod bol ukrytý dobre, a nemohol ho otvoriť len tak ktokoľvek. Jeden z kameňov sa zdal akoby prepadnutý pod zem, bol jednoducho postavený zvláštne. Zdalo sa že sa pod ním nachádza nejaká rovná plocha, možno padacie dvere? Ale aby ste to zistili, musel byť kameň nejako zdvihnutý. A nebol to práve najmenší kameň, musel vážiť pomerne dosť. Manuálne by bola potreba aspoň štyroch dospelých mužov.
''Vidíš niečo?'' Spýtala sa Fellah lezúc po skalách. Bol to však trik, kameň, ktorý Lillien videla, sa nachádzal niekoľko stôp od skalnej formácie. Dokonca aj Khaldovi muži hľadali na nesprávnom mieste.

Lillien

Prehĺadávala som pohľadom skalnatú formáciu a hľadala som.. niečo, niečo čo mi udrie do tváre. Nebol to práve výrazný úder no nakoniec som zaregistrovala podivne položený kameň a za ním.. padacie dvere? Veľkosť kameňa som považovala za obstojnú, aspoň štyria vyspelí muži by museli kameňom potlačiť aby  s ním aspoň pohli.
"Tam! Za tým divne položeným balvanom sú niečo ako.. padacie dvere, alebo proste, rovná plošina." Zahlásila som a popohnala som koňa k cvalu na dané miesto. Následne som zosadla a ruku som položila na kamennú stenu, vedľa daného balvana. Chcela som ho odsunúť pomerne jednoduchým spôsobom. V podstate ho odtlačiť ľadom, ktorý som stále tvorila na sebe a aj keby bol balvan akokoľvek ťažký - samozrejem v medziach normy - tak mňa samotnú to nijak zvlášť nevyčerpávalo, keďže základnú prácu robili zákony energie a podobne. Ak by som ho odtlačila, ľad by som nechala rozpadnúť a roztiecť.

Fellah zliezla dole a zamračene sledovala ako Lillien poľahky odsúva kameň pomocou svojej ľadovej mágie. Bez slova sa vydala k padacím dverám, ktoré sa pod kameňom objavili. Pokúsila sa ich zdvihnúť, a to nerobilo problém, išlo predsa len o jednoduché drevo. Pod dverami zívala tmavá diera; nedalo sa v nej nič vidieť. Dole viedol len rebrík.
Akonáhle však padacie dvere zdvihla, začuli ste zvuk ako keď sa lano a nite rýchlo rozuzlievajú, a v sekunde vám bolo jasné, že to neznamená nič dobré. Dvere sa v tom prudko, naozaj prudko zabuchli, pričom Fellah na veľmi nesprávnom mieste ponechala prsty svojej ľavej ruky. Srdcervúco vykríkla a na mieste kde jej dvere privreli ruku vystrekla krv, rovno na samotnú Fellah a zároveň aj na Lillien. Fellah začala inštinktívne ťahať k sebe, ale to celú situáciu len zhoršovalo. Podľa sily zovretia bolo očividné že práve Fellah prišla o päť prstov, no keďže odtiaľ nemohla dostať ruku, nemala ich odseknuté. To však nemenilo nič na tom že jej tvár sa premenila na slzavé údolie, ale po počiatočných výkrikoch bolesti sa snažila byť tichšie...

Lillien

Mali ma nechať ísť prvú. Nie že by som bola namyslená no úprimne.. kto tu mal najlepšie výsledky okrem Emety v podobných akciách? Oni určite nie. Pascu som očakávala, čo ma zaskočilo bola reakcia tých dvoch. Oni.. boli naozaj neschopné. To zrušili svoje ochrany po tom ako sa bojovníci rozutekali? Však ak neblokovali žiadne pośkodenie, obrana ako taká žrala len zanedbateľné množstvo energie a to doslova. Ruka mi automatiky vyletela smerom k dverám ktoré zovierali ruku Fellah a rýchlo ma napadlo len .. istý druh využitia mágie, ktorý by jej teraz mohol pomôcť. Nechcela som aby o prsty prišla, to by pre mága nebolo potešujúcec. Bola pravda že by jej ich v Engenirthe vedeli telolepci vrátiť no, misiu by to nijak neuľahćilo. Mala som v úmysle pomocou fyzickej mágie tlakom nasilu otvoriť dvere od seba .. aspoň na takú úroveň, aby Fellah dokázala tú ruku vytiahnuť.
"Majsterka! Fellah to schytala!" Zakričala som pri tom, keďže sa medzi nami žiadny telolepec nenachádzal a ak aspoň niekto niečo mohol o tomto obore vedieť, tak to bola pravdepodobne ona.

Fellah sa boja prakticky ani nezúčastnila, predsa len, od začiatku stála pri majsterke. Použiť nejakú ochranu ju ani nenapadlo, v skutočnosti to ani nebolo potrebné. Ale nepozornosť v jednej chvíli ju stála pomerne dosť.
Zatiaľ čo bola Fellah v šoku a nebola schopná vnímať okolie, Emeta rýchlo pribehla k vám a zisťovala čo sa deje. Krv vo vašom okolí ju znepokojila, a rýchlo si všimla o čo ide. Lillien sa podarilo dvere otvoriť, síce sa zaklapli prudko a silno, no neboli zatvorené napevno. Konečne odtiaľ mohla vytiahnuť svoju ruku, a okamžite si ju chytila a obzerala.
Bolo to horšie ako sa prv zdalo. Okraj dverí zasiahol štyri jej prsty okrem palca nad prvým článkom a malíček nad druhým... a zopár prstov jej viselo len už len na koži. Ťažkému drevu nerobili problémy kosti v prstoch, a nepomáhalo ani to že Fellah sa ich zúfalo snažila vytiahnuť.
Stále bola v šoku a len nechápavo pozerala na svoju ruku, zblednutá ako smrť.
Emeta empaticky skrivila tvár; tá krutá bolesť bola hmatateľná. Ale ani jedna z vás s tým nemohla nič robiť. Takéto zranenie bolo nad schopnosti aj niektorých telopletov.

Majsterka spoločne s Ardry pribehli najrýchlejšie ako sa dalo.
''Takto to vyzerá keď na moment prestanete dávať pozor. A nevydala som žiadny rozkaz vojsť dovnútra. Mali ste počkať a nechať to na mňa.'' Zamračila sa nahnevane Pheys a pričupla si k Fellah. Pokrútila hlavou a dvoma prstami stlačila akýsi bod na krku Fellah. Tá sa okamžite zložila do trávy. Z batôžku na opasku vytiahla akýsi obväz a fľaštičku, tento kus látky namočila do tekutiny a narýchlo obviazala každý zasiahnutý prst. Nebolo to pekné, majsterka sa snažila jej prsty dať dokopy a obviazať ich v normálnej forme. Ešte sa mohli navrátiť do služby so správnou liečbou. Po tom ako skončila bola celá od krvi, a zdalo sa akoby prišla priamo z boja.
''Lillien, zamraz jej ruku. Nechcem aby mi tu vykrvácala.''
''Emeta, budeš ju niesť. Urobila by som tak ja, ale musím ísť prvá a uistiť sa že na nás nečaká viac prekvapení.'' Pokynula majsterka a pristavila sa k padacím dverám. Po chvíľke kontroly zakrvavené dvere opatrne otvorila, a prikývla. Mohli ste ju nasledovať.

Lillien

Vyzeralo to tak že majsterka predsa len v odbore liečenia nebola až tak zbehlá. To bola škoda, takto Fellah o tie prsty čoskoro príde. Jej prosbu príkaz na zmrazenie som však zamietla.
"To nemôžem spraviť,  Viac by jej to uškodilo než pomohlo. Len z prstov nevykrváca majsterka, už ste jej to obviazali.. keby že jej ruku zmrazím alebo uzavriem do ľadu, mohla by prísť o celú končatinu.." Ako uživateľka ľadu som si toho bola viac než vedomá. Predsa len omrzliny boli nepríjemná vec a toto ošetrenie som zatiaľ považovala za dostatočné. Nemala som momentálne teda čo robiť, len som majsterku nasledovala a trocha utrápene som sa pozrela na Fellah, ktorá bola pravdepodobne stále v šoku. No čo.. tak to dopadlo keď niekto nedáva pozor a chce silou mocou zapôsobiť. Aj tak mi jej ale svojim spôsobom bolo ľúto.

''Zabudla som že si ešte študentka...'' Poznamenala Pheys mrzuto a pokračovala v zliezaní rebríkom. Lillien ešte nebola v používaní ľadu tak schopná aby ho dokázala využiť na zastavenie krvácania, nie to na úplné zamrazenie a hibernáciu zranenia. A jej zameranie to ani nevyžadovalo; deštrukcia nepotrebovala takú precíznosť.
Spoločne ste tmavými chodbami preliezli už bez problémov. Emeta bola dosť silná a Fellah ľahká; takže niesť ju jej nerobilo žiadny problém. Neobjavili ste už žiadne pasce. Fellah mala jednoducho nešťastie. Otázkou bolo, prečo jej informant o dverách povedal, ale nie o tejto pasci?

Napokon ste vyliezli ďalším rebríkom nahor do jednej z miestností kde vás čakala rozhodne veľká časť posádky hradu. Vedeli o čo ide; ku šťastiu, pán hradu vás očakával. Hradný lekár chcel prevziať Fellah, ale Pheys to nedovolila. Zatiaľ ste im nemohli veriť. Onedlho ste už stáli v jeho komnate. Pán Ferron povstal a úctivo sa majsterke uklonil.
''Darlen Ferron k Vašim službám, ctený Engenirth. Vidím, že vás môj muž našiel. Myslel som že do hradu sa nedostanete. Ale...'' Pohľadom spočinul na zranenej Fellah.
Pheys pokrčila plecami.
''Nehoda. Na tom teraz nezáleží. Potrebujem aby ste mi vysvetlili celú situáciu v ktorej sa tu nachádzate. Khald nám povedal jeho verziu; teraz chcem počuť vašu.'' Začala majsterka zostra. Po tom ako sa vážne Fellah zranila už nemrhala časom, tento problém bolo potrebné vyriešiť raz a navždy, a čo najlepšie, okamžite.
Ferron sa pustil do reči, príbeh sa konečne dal dokopy, a dával viac zmyslu.
Khald a Ferron uzatvorili dohodu o svadbe ich detí. Khaldova dcéra Mevana a Ferronov syn Hano sa mali zobrať, a tak sa aj stalo. Obaja boli so svadbou dokonca spokojní, nielen otcovia, ale aj ich deti. Počas svadby alebo krátko po nej však Khald svoj názor zmenil, niečo sa muselo stať. Zistil nejakú informáciu? Rozhodol sa svadobnú oslavu opustiť a jeho muži vtrhli do lôžka nových manželov. Mevanu nasilu zobrali zo sebou, a Khald vyhlásil, že Hano ju znásilnil, aj keď tak urobil už ako manželia a podľa manželskej dohody. Dokonca aj Mevana sa bránila, nechcela odísť od Hana, no otec jej nedal na výber. Zamkol ju na svojom hrade, zhromaždil svojich dobrých priateľov, a vytiahol proti Ferronovi a každému kto sa s ním spojil...
Podľa všetkého bol Khald celkovo na vine. Ale Darlen vám nepovedal, alebo nevedel povedať, prečo Khald tak náhle zmenil názor a manželstvo zrušil. Bolo to čisté porušenie manželskej zmluvy a teda aj Nuvanského práva. Nemohol tým nič získať. Alebo áno?

Majsterka sa ospravedlnila a spoločne ste vyšli na chodbu.
''Nie som si istá. Ale nezdá sa že by Ferron klamal. Aj keď nehovorí celý príbeh. No... na zisťovanie teraz nemáme čas. Pre tento moment je naším spojencom Ferron. Ak príde k útoku na hrad, môžeme obrancom pomôcť, ale hlavná úloha zostáva. Ale ak Khald tieto artefakty má, predpokladám že ich použije k útoku. A teda ich budeme musieť zničiť... a stále platí - s artefaktami môžem manipulovať len JA. Tieto nebudú len padacie dvere.'' Pozrela Pheys na Fellah, ktorej krvácanie sa aspoň trocha spomalilo. Pri niektorých artefaktoch by ste neprišli len o prsty, ale možno aj o dušu. Rozhodne bolo dobré majsterku počúvať. Spýtavo sa pozrela na svoje zverenkyne a očakávala nejaké otázky.
''A... čo ak by na nás... no... uhm, nejaký ten artefakt.. zaútočil?'' Spýtala sa Emeta s pohľadom ktorý naznačoval že si nie je istá či to bola kompletne hlúpa otázka. Zdalo sa že ani majsterka tomu nerozumie.
''Khald určite nemá niečo také pokročilé. Pravdepodobne ide len o niečo pasívne. Máš na mysli... nie, odkiaľ by to zobral? Aktívne artefakty, to je odbor Garsternu a iných západných trpaslíkov. O jeden kontinent na západ... alebo na juh.''
Samozrejme hovorili o golemoch, ktorých v týchto časoch používali len trpaslíci na západe Erasie a niektoré národy v Nuadhe. Ak existovalo niečo mocné a takmer neporaziteľné, boli to golemovia. Podľa legiend si s tými najmocnejšími nevedeli rady ani samotné draky. Ale to bolo v drakoveku - dnes také výtvory neexistujú, rozhodne nie mimo divokej horskej prírody.
''No... ja som si teraz na niečo spomenula. V knižnici som našla o nich knihu, a zaujala ma. No, viete ako oni... odpočívajú? Teda... hibernujú. Vyzerajú ako veľký kameň, alebo skala... prakticky je ich nemožné rozpoznať až kým sa nepohnú, a práve niečo také som videla v Khaldovom tábore.''
Majsterka sa zamyslela, samozrejme to bola hlúposť. No potom sa chytila za čelo a vyhŕkla nepeknú nadávku.
''V hibernácii nemajú energetickú stopu. Preto ich ani mág nemôže rozpoznať. Ani ma to nenapadlo. Isena svätého, Emeta... ak by si mala pravdu...''