Nové zistenia

Trvalo nejaký čas kým ste sa všetky pozbierali. Ardry sa dala dokopy aj so svojou zostávajúcou hrdosťou, Fellah na tom bola zďaleka najlepšie, Emeta dokázala so svojimi bolesťami svalov chodiť a Lilly na tom bola o niečo lepšie ako jej priateľka. Pheys medzitým čosi vybavovala z dvoma mágmi.

Pred budovou tejto transferovej ''stanice,'' ktorá bola mimochodom ukrytá za obrovskými kameňmi, na vás už čakalo zo päť koní. Pheys nezdržovala, predsa len, tento Transfer a problémy, ktoré vám spôsobil, už dostatočne čas natiahli.
Pri jazde po lesnej ceste ste sa zaradili vedľa seba, zatiaľ čo majsterka išla v strede medzi vami. Na jednej strane Lilly s Emetou, na druhej Fellah s Ardry.
''Teraz chcem aby ste ma počúvali. Tu nie sme doma; a nechcem aby ste spôsobili škandál; ba nejakú blbosť, ktorá by mohla mať politické následky. Sme tu len ako hostia, a ako hostia sa nemáme čo pliesť do domácej politiky. Ja viem, že táto úloha znie presne politicky, ale nechajte ma vysvetliť.'' Začala hovoriť Pheys a na všetky z vás rázne pozrela. Potrebovala aby ste tieto veci pochopili, prípadne znova počuli; predsa len, tieto pravidlá ste sa učili už dávnejšie, no príliš ste ich nevyužívali. Akcia takéhoto seriózneho typu bola pre vás prvotnou, a tak bolo lepšie tieto pravidlá občerstviť v pamäti.
''Našou jedinou úlohou je zistiť rozsah magických faktorov v tomto konflikte. Akonáhle zistíme o čo ide - artefakt, nebezpečný, útočný, akýkoľvek - alebo o koho ide - renegáta, alebo viacerých, tak sa naša úloha zmení na vyhodnotenie nebezpečenstva, zostavenie plánu, a artefakt získať, v tomto prípade skôr odobrať. Pri renegátovi, ak je nejaký prítomný, bude potrebné uväzniť ho, no NIKDY, hovorím, NIKDY to nerobte bezomňa. Nechcem byť zodpovedná za štyri mŕtve študentky kvôli ich hlúpej odvahe a snahe dokázať si niečo. Ak nemáte na výber, renegáta je nutné, zdôrazňujem, nutné neutralizovať. A úspešne neutralizovaní bude až to potvrdím ja, nie vy. Vaše slabé mysle a neskúsené pozorovacie schopnosti je ľahké oklamať.'' Vysvetľovala dôrazne majsterka a obzrela sa po skupine. Nechala vám moment aby ste tieto informácie strávili a pochopili.
''To ma privádza k dôležitému bodu. To čo som spomenula je platné len v prípade ak som prítomná. Ak sa stretnete s renegátom bezomňa, platí to čo vždy. Nepočúvať. Nekomunikovať. A najmä uniknúť. Prosím, žiadne hrdinstvo. Mnoho renegátov by vás dokázalo zabiť zopár ťahmi ruky, a ak sa chcete niekedy stať takými dobrými, nepúšťajte sa do bojov, ktoré nedokážete odhadnúť. Ani ak sa bude zdať že je renegát slabý a zvládli by ste ho, nenechajte sa oklamať. K tomuto všetkému platí - okamžite ma vyhľadajte, a ak z nejakého dôvodu to nie je možné, vráťte sa na toto miesto, k transferovej stanici. To platí ohľadom akejkoľvek seriózne kritickej situácie.''
''V prípade artefaktu alebo početných, sa k nemu môžem približovať LEN ja. Ničoho sa nedotýkajte, lepšie je na nič sa ani nepozerať. Magických predmetov sú veľké množstvá, z mnohých vekov, a bohvie čo kde kto nájde. Niektoré sú veľmi nebezpečné. A ak ich využívajú k boju, tak si môžete byť isté, že ide o niečo nebezpečné. Manipulovať s artefaktom budete môcť až to výslovne povolím. Znova, ak nebudem prítomná, platia rovnaké pravidlá ako pri mojej neprítomnosti v situácii s renegátom. Nechytať, neskúšať, nebrať, nájsť ma.'' Pheys mohla len dúfať že ste tieto jednoduché pravidlá pochopili; ak nie, táto úloha mohla skončiť zakrátko.
''Najdôležitejšie pravidlo je aby ste ma počúvali. Nikoho iného; moje slovo je rozkaz. Ak budete odporovať, odvrávať, nezareagujete včas, riskujete úspech celej tejto úlohy, aj vaše životy. Nech sa bude zdať príkaz akokoľvek zvláštny, podivný, musíte ho splniť.'' Pozrela na Ardry, lebo vedela aký má lačný prístup k autorite. Rozkazy pre ňu často boli návrhy, a ak aj príkaz splnila, nedokázala to bez odvrávania.
''Chcem aby ste úlohu brali vážne - a nie som slepá - chcem aby ste sa správali slušne, a k sebe bez odporu. Ak by to niektorej z vás robilo problém, nemám problém predložiť Rade návrh na vyhadzov zo štúdia. Takže sa správajte ako dospelé, nie ako deti, a berte úlohu s vážnosťou, tak ako sa na budúceho mága patrí.'' Dodala ku kope pravidiel a očkom vzhliadla na Emetu, Fellah a Ardry. Vedela, že Lilly jediná nie je dospelá, ale ironicky bola zo všetkých najdospelejšia.
''A akokoľvek sa popis úlohy môže zdať - nič nie je určité až kým si informáciu sami nezistíme a neoveríme - znova zvýrazňujem - neoveríme. Tak, prosím, žiadne emócie a subjektívne názory. Tie si nechajte za svojimi ústami. V žiadosti mohlo byť písané o lúpežnom zemepánovi, no podľa mojich informácií z tejto oblasti táto celkom nedáva zmysel. Takže, informácie zozbierame, vyhodnotíme, overíme a dáme dokopy. Aktuálne nie je jasné úplne nič. Podľa toho čo nám vyjde a podľa plánu ktorý vytvoríme budeme úlohu plniť.''
''Posledná vec. Ak nebude možné artefakty prebrať či renegáta odstaviť bez zapojenia sa do politických procesov Nuvie, nemáme na výber. Optimálne by však bolo ak by sme dokázali odstrániť magický faktor bez akéhokoľvek ovplyvňovania politických pomerov v oblasti. Ale zo skúsenosti viem, že sa zapojeniu nevyhneme. Takže sa pripravte.'' Dohovorila Pheys a znova sa na všetky študentky zahľadela.
''Nejaké otázky?''
''Majsterka, zabudli ste spomenúť naše... úlohy.'' Vyhlásila Emeta a skľúčene sa po Pheys pozrela. Tušila, že znova bude musieť byť otrokyňou.
''Ach, áno. Dobre si pamätajte. Emeta, si moja osobná valeánska ochrankyňa, menom Kaelia. Snaž sa na verejnosti nehovoriť. Ja sama budem šľachtičnou paňou rodu Mertyn. Ardry... hmm... pre zmenu môžeš byť mojou osobnou slúžkou, menom Tarla. Rovnako neprehovoríš. To si ešte neskúšala, že?'' Spýtala sa jej majsterka s celkom vážnou tvárou. Ardry div nezačala škrípať zubami, no len potichu prikývla. Nebolo dobré provokovať majsterku, nie takto skoro. Ardry urobila hlúposť, a Pheys ju už trestala. Ardry, ako sama patriaca k šľachte, pri myšlienke byť slúžkou skoro vybuchla, no zatiaľ sa v nej len zbierala para.
''Fellah, budeš mojou šľachtickou zverenkyňou z Yrithského rodu Dessan, menom Hallef. A ty, Lillien? Na teba zostáva už len... budeš mojou dcérou, menom Lellian, tiež ako ja rodu Mertyn. Súhlas? Nejaké otázky ešte?''
Zo svojimi úlohami boli všetci spokojní, samozrejme okrem Emety a Ardry. Ale na výber nemali, najmä Emeta.

Lillien

Došli sme k našim koňom. Stratili sme očividne už dosť času, aj keď som si úprimne myslela že aj keby sme meškali deň alebo dva, v celku to bude pomerne jedno. Predsa len tu už ten dajme tomu zemepán nejaký ten týždeň vyčíňa. Pri ceste nás znova oslovila majsterka a dala nám bližšie informácie k misii ako takej. Teda hlaven to aby sme sa nemiešali do politických udalostí .. a aby sme absolútne nič nerobili bez nej. Ak by sme teda narazili na nejaký artefakt alebo nebodaj renegáta ako takého. Spomenula som si na toho renegáta, proti ktorému som bojovala.. ako som proti nemu mohla chvíľu vydržať sama? Bola som trocha zamračená lebo mi na tom stále niečo nesedelo. Vyhodila som to však z hlavy, pretože som potrebovala zachytiť aj zvyšné vysvetľovanie. Striedavo som si prezrela všetky tri moje.. súkmeňovníčky. Naozaj podarená trojka. Možno sa konečne naučia akceptovať sa navzájom.  Keď ale začala rozdeľovať úlohy no.. naozaj, naozaj som sa.. na istý čas zasekla.. 
"Ah.. tak.. to aby som si zmenila výstroj skôr, než niekam dojdeme.." Poznamenala som smerom k majsterke. Predsa len som vyzerala ako rytier len s tým rozdielom, že môj kôň podobnú výzbroj nemal. Úprimne som si myslela že proste.. schytáme full front a tak som sa na to aj pripravila.  Mala som vôbec niečo v zálohe? Na druhú stranu som pod zbrojou mala pomerne jednoduché šaty, také.. ako sa pod zbrojou nosili.

Majsterka k poznámke Lillien pokrútila hlavou.
''Nie, Lillien, nechaj to čo máš na sebe. Obávam sa, že táto úloha nebude taká jednoduchá, a boju sa v žiadnom prípade nevyhneme. Moje pokyny sú len teoretické, skôr perfektný popis úspešnej úlohy. A perfekcia neexistuje.'' Povedala a zavelila aby ste zrýchlili tempo. Na tvári sa jej objavil ustarostený výraz.
''Začína to skorej ako som dúfala. Prosím, len ma nasledujte, a neurobte žiadnu hlúposť.''

Ruch sa dal počuť už z veľkej diaľky. Nešlo o boj, ale skôr to mohlo byť mesto, aj keď niektoré zvuky na osídlenie nesedeli. Vybehli ste z lesa a zastavili na kopci. Pod vami sa rozprestieralo trávnaté údolie, skôr teda nížina. Bola po aspoň zo dva tri kilometre rovná, a potom sa dvíhala znova do kopca. Na druhom kopci práve stálo hradisko, z vysokými hradbami a vežami. To by všetko bolo úchvatné, ak by pred hradom neposedávala obrovská armáda. A z pohľadu nepriateľská. Bol to kemp, išlo samozrejme o obliehanie. A hneď vám bolo jasné kto je na akej strane. Armáda však pred hradbami len neposedávala; hrad bol ostreľovaný katapultami, a v inej časti kempu prebiehala výstavba nových obliehacích strojov. Vojaci, nemajúc čo robiť, odpočívali v početných stanoch.
Majsterka o tomto vedela už predtým ako ste sem došli; musela tieto veci zachytávať už niekoľko míľ pred tým ako ich sama videla. Zavelila na zastavenie. Blížila sa k vám hliadka obliehajúcej armády, ktorá vás okamžite spozorovala. V širokom okolí museli mať týchto viacero, predsa len nechceli aby sa k nim zakradla nepriateľská armáda zozadu.

Hliadka pozostávala z piatich jazdcov, ľahko obrnených. Zbrane nevytiahli, ale zastavili asi desať metrov pred vami. Kapitán poklusol vopred, a zdvihol ruku na pozdrav, a zároveň pokyn aby ste zastavili.
''Zdravím, pani...''
''Mertyn.'' Pousmiala sa Pheys.
''Pani Mertyn. Ak cestujete na hrad Valyan, obávam sa že to nie je možné. Ak pokračujete ďalej na západ, budete si musieť urobiť obchádzku. Cez hradisko teraz nemôže prejsť nikto. Ale ako ospravedlnenie vám môže pán Khald poskytnúť malý sprievod.'' Vysvetlil situáciu muž a čakal na odpoveď. Majsterka to mala očividne celé premyslené, keďže odpovedala okamžite.
''Vlastne som tu za Khaldom. Vybavte to.'' Odvetila povýšenecky, ba až arogantne. Vojak premýšľal, ale potom vám pokynul aby ste sa vydali za hliadkou. Nechcel predsa nasrať ani svojho pána, ani šľachtičnú, ktorá by mu zo života mohla spraviť peklo ak by ju odmietol. A tým že Pheys hovorila takým tónom mu bolo jasné, že nie je dobrým nápadom ju nahnevať, najmä ak poznala Khalda.

Dostali ste sa až do kempu, kde na vás vojaci neveriacky pozerali. Pani na bojisku... čo tu vôbec robila? Toto bolo miesto pre vojakov a boj; nie pre slečny a líčenie. Hliadka vás zaviedla až k hlavnému stanu, v ktorom Khald prebýval. Majsterke pokynul aby vošla, no všetky ostatné zastavil. Nemohli ste tam vojsť, jedine Pheys.
Rýchlo k vám pristúpila.
''Pokúste sa niečo zistiť. Spýtajte sa niečo ohľadom artefaktu, možno renegáta, mágie, skúste zistiť o čo tu vlastne ide, prípadne ako sa dostať do hradu.'' Zašepkala v rýchlosti, no potom už musela vojsť do stanu. A teraz ste sa ocitli samé.
Emeta bola mimo hry, predsa len, ako otrokyňa nemohla ani prehovoriť. Len mykla plecami, a čakala čo vymyslia jej ostatné kolegyne. Ardry tiež ako slúžka nemala veľkú autoritu... zistiť od vojakov nejaké veci zostávalo na Fellah a Lillien. Fellah sa bez slova otočila, a vydala sa smerom k niekoľkým vojakom obdaľeč. Prehovorila k nim, no nepočuli ste čo presne hovoria.

Lillien

"Hmm, dobre." Usmiala som sa, po čom sme museli všetky pridať do kroku. Teda popohnať koňov. Majsterke sa niečo nezdalo a o chvíľu sme sa aj dozvedeli čo. Keď som ten výjav videla, po tele mi nabehli zimomriavky. Nie však od strachu skôr.. od vzrušenia. Ako keby som plánovala nabehnúť tryskom do nepriateľskej línie no, pravdepodobne by to bolo to posledné, čo urobím. Ani sme sa nenazdali a klusala k nami hliadka o piatich jazdcoch. Boli ľahko odetý a tak som si ich typla na zvedov. Teda ľahkú jazdu, ktorá hrala skôr na mobilitu a hliadkovala okolie. Že by sme sa nakoniec naozaj potýkali lordom, ktorý sa vzbúril a takto to dopadlo? Podobné veci mi prekážali už z pomerne jednoduchého dôvodu. Nuviu pomaly obsadzovala škretia horda a ľudia stále mali spory sami medzi sebou. To naozaj očakávali že za nich mágovia budú žehliť úplne všetko? Ani som si nevedela predstaviť, ako by to asi dopadlo, keby že sa horda dostane až na územie Engenirthu.  No tieto myšlienky som si nechala pre seba a len som nasledovala moju novú "mamu". Na tvári sa mi objavil zľahka povýšený pohľad a na všetko som sa pozerala ako na niečo menejcenné. Celkom mi to išlo, však som a aj od koho mala čo učiť.
Vstúpili sme až do tábora a po chvíľke sme sa mali rozdeliť. Na mne s Fellah ostávalo zistiť niečo o nejakom artefakte, renegátovi alebo niečom magickom, čo by táto armáda mohla.. vlastniť. Fellah sa hneď pustila do zbierania informácií a tak som sama zosadla z koňa, vytiahla som čutoru a napila som sa.
"Slúžka.. zostaň so mnou.. nie že sa ma nejaký z tých chlípnych mužov čo i len dotkne!" Vyhlásila som smerom k Emete a vydala som sa s bradou vztýčenou hore porozhliadať sa po tábore. Najprv som skôr chcela získať taký všeobecný prehľad. Možno si niekto aj niečo skúsi, trebárs ma capnúť za zadok. Aj keď týto pešiaci veľmi dobre vedia, čo by im následne z ruky ostalo.. také veci sa šlachtičným nerobili. Navyše cez to brnenie by si aj tak na nič moc nesiahli. Tieto plány ale mali isté.. trhliny. Aspoň čo sa mňa týkalo. Nebola som síce tlstá no podobne ako Emeta, .. obe sme nemali telá šlachtičien. Tie bývali tenké, útle, bledé.. nič čo by jedna z nás mala. Akoby nič som sa postavila k jednému pešiakovy ktorý.. vyzeral že má vyššie postavenie. Nie príliš vysoké, no minimálne mal pod sebou niekoľko desiatok ľudí.
"Hej ty! Ty v tej lesklej helme! Áno ty s tým brmbolcom na hlave, poď sem!" Rozkázala som jeho smerom, pri čom som na neho aj ukazovala, aby sa náhodou niekto nepomýlil.

Zdalo sa že Fellah to ide dobre; veľmi dobre. Mala výhodu v tom, že sa učila ilúzii, a prakticky ju výlučne používala. Ale v tomto prípade nič iluzijné nepoužila; jej exotická krása mužov udivila dosť na to aby zaujala ich pozornosť. V Nuvii mnoho južaniek nebolo, a tak nebolo divu že sa o ňu zaujímali viac ako o Lillien. Takých rozmaznaných šľachtičných mali dosť, ale o južanoch každý vedel, akí sú... divokí a radi si život užívajú plnými dúškami. Možno si mysleli že majú šancu?
Ardry sa vydala za ňou, nemala asi náladu počúvať Lillien, a tušila že zneužije ich postavenie na to aby ju nejako ponížila. Akoby toho nebolo dosť...
Emeta sa teda vybrala s Lilly. Na jej príkaz len prikývla, no helmu si z hlavy nezložila. Muži nepotrebovali vedieť aká je pekná - a bolo známe, že muži obľubovali valeánske otrokyne, v posteli viac než vlastné manželky. Ale to by z Emetou radšej nemali skúšať...
Kapitán, alebo ktokoľvek to bol, sa obzrel na Lillien a nechápavo sa zamračil. Netušil čo by od neho mohla dcéra pani chcieť.
''Hmm? No čo je? Namočila ste si sukňu do blata?'' Spýtal sa chlap, a jeho muži sediaci okolo sa hurónsky rozosmiali. Niekoľko z nich si uvedomilo na kom sa smejú, a rýchlo prestali. Niektorí jednoducho pokračovali, a čakali na ďalší úžasný vtip od kapitána.

Lillien

Moja rola mi išla celkom dobre. No úprimne som si myslela že ten vojak bude mať trocha viac... zdravého rozumu. Keď odsekol ten jeho vtip ktorý nemal nič spoločné s realitou, tak mi cuklo ústami a na malú chvíľu si Emeta mohla na mojej tvári všimnúť ten pohľad, pri ktorom som raz Ardry pri jednom sparingu takmer vymlátila všetky zuby. Veľmi rýchlo som sa ale upokojila a len som si založila ruky na mojej hrudi.
"Ah áno vtipné. Len keby si bol taký užitočný ako vtipný..." Odfrkla som si a dala som mu tým jasne najavo, jeho postavenie. Hlavou som naznačila k hradu ktorý sa obliehal a do ktorého v rôznych intervaloch leteli projektily z trebuchetov.
"Ako dlho to už obliehate?" Vedela som si približne typnúť túto informáciu aj sama zo stavu tábora no potrebovala som to vedieť presne.

Aj napriek jej pohľadom sa kapitán očividne nezľakol, a pri jej otázke sa mu rozjasnila tvár, akoby ho napadol najlepší vtip v histórii. Niekoľko jeho mužov krútilo hlavou, spôsobom, že radšej nemá povedať žiadnu blbosť, ale nie oni tu dávali rozkazy. Ostatní si pomysleli, že jeden vtip sa ešte dá prehltnúť, ale ak bude takto pokračovať, mohli by sa ocitnúť v problémoch... teda najmä on.
''Nie sme tu ani jeden mesiačik.'' Uchechtol sa kapitán a vnútorne si sám pre seba zatlieskal. Samozrejme touto narážkou myslel na každomesačné procesy dievčat...
Jeden z vojakov sa chytil za čelo, a podišiel k Lilly.
''Sme tu asi štyri dni.'' Odpovedal na jej otázku a pokorne sa uklonil.

Lillien

Po jeho vtipnej poznámke nastalo ticho. Aspoň z mojej strany. Tak trocha ma prešla tá.. dotieravá nálada. Skôr som sa na neho len pozerala mŕtvym pohľadom. Ako keby to prehnal, čo aj naozaj prehnal. 
"Em.." Podvihla som ruku a takmer som jej dala signál, aby ho ku mne "predviedla", odzbrojila a aby som ho mohla potrestať. Najlepšie vyrezaním jazyka. Vedela som že je toho schopná a úprimne by to aj sedelo k mojej terajšej role. Navyše som k tomu mala dôvod a nepredstaviteľnú chuť. Takýto malý nevzdelaný červ. No bol zachránení jeho vlastným vojakom. Ruku som znova zložila k boku, o ktorý som si ju oprela.
"Štyri dni, to nie je až tak dlhá doba." Povedala som si skôr pre seba a chvíľku som sama mohla vyzerať ako nejaký generál ktorý rozmýšľa nad rôznymi možnosťami. Pravdepodobne ich ani nenapadlo nad čím všetkým. Úprimne som sa nemienila vypitovať na magický artefakt či nejakého renegáta. Bolo by podozrivé, keby že máme s Fellah rovnaké otázky a verila som, že sa tým svojim šarmom spýta hocikoho na hocičo. Tiež som mala istý druh šarmu, aj keď ten môj bol priam zastrašujúci. 
"Môžeš sa postaviť." Pokynula som vojakovi s úsmevom a následne som sa rozhodla od tejto skupinky odísť. Odchádzala som popri "veliteľovi" na ktorého som sa pozrela jedným z mojich najtajomnejších pohľadov. Ako keby som ním chcela podlomiť vôľu, podmaniť si ho.. a prehovoriť mu do duše.
"Raz .. ťa tvoje správanie zabije." Sykla som pomedzi zuby, na čo som sa znova rozhodla skúmať tábor. Už som sa u nikoho špecifického nezastavovala. Skôr som počúvala rôzne rozhovory vojakov, snažila sa odhadnúť ich stav, počet, morálku a podobne. Aj by sa dalo, tak aj zásobovateľa. Či nemajú kontakty v nejakej obchodníckej spoločnosti. Predsa len takúto kampaň či obliehanie, musel najprv niekto zaplatiť, niekto zásobovať a podobné veci. To by som sa ale musela pozrieť na tovar, alebo aspoň na bedne s ním a to som nemienila riskovať, ak sa mi nenaskytla príležitosť.

Zdalo sa že kapitán sa chcel znova zasmiať, ale pohľad Lillien ho zneistil. Očakával, že sa ho dievča zľakne, tak ako bol zvyknutý. Väčšina šľachtičných sa statného muža bála, ale nie táto. Nechápal tomu; no ani to nechcel riešiť. Vedel, že vo svete je mnoho vecí, do ktorých sa muž ako on nemá čo pliesť. Nervózne sa len pousmial aby si zachoval tvár, no potom bez slova odišiel naspäť do svojho stanu.

Vojakov v tábore bolo pomerne dosť, a všetci pravdepodobne spadali pod velenie Khalda. Rozhodne by ich počet stačil na dobytie hradu, za istých okolností, ale podľa slov niektorých nebol hrad najlepšie obránený; tento útok asi nečakali. Hradisko bolo strategicky dôležité, lebo im zabraňovalo vo vstupe na zeme iných zemepánov, takže ho chceli dobyť čo najskôr. Niektorí sa obávali, že na nich niekto zaútočí z východu, možno vracajúca sa armáda, ktorý by došla na pomoc z frontu? Ale to bolo nepravdepodobné. Druhá strana Nuvie bola veľmi vzdialená, a situácia s hordami sa podľa správ nezlepšovala.
Najdôležitejšie čo začula bol však pravdepodobný dôvod celého tohto bojovania, a tak sa zazdalo, že kto tu spôsobil konflikt nie je úplne jasné. Podľa tichých slov niektorých vojakov išlo o to, že syn pána Ferrona, čo bol úhlavný nepriateľ Khalda, znásilnil Khaldovu dcéru, a jeho otec, pán Ferron ho nechcel potrestať ani vydať Khaldovi na potrestanie, rozhodne smrťou. Preto sa Khald rozhodol zobrať veci do vlastných rúk. To bola aspoň verzia ktorú im povedal Khald, a nemali dôvod jej neveriť. Možno žiadatelia o pomoc Engenirthu klamali aby sa vyhli zodpovednosti?

Lillien

Nakoniec to nevyzeralo tak, že by vojaci spomínali nejakú zbraň, alebo nejakého mága, ktorý by bol na ich strane. Takže.. v podstate bolo dosť možné že si celú situáciu strana ktorá si zavolala na pomoc Engenirth vymyslela. To by mohol byť problém no naozaj som netušila, prečo by niečo také robili. Jeden princ hore dole... ľudia boli tak podivný. 
"Neostáva nám nič iné, len nájsť mamu hm?" Usmiala som sa na Emetu po chvíľke putovania v tábore. Nedozviem sa už nič iné a aspoň tieto informácie snáď k niečomu budú. Ak to bolo tak, ako hovorili vojaci. Celý tento konflikt bol nezmyselný. Bolo síce smutné že princ znásilnil Khalovu dcéru ale aby sa kvôli tomu otvoril plný ozbrojený konflikt? Keď už sa chce niekoho zbaviť, stačilo si najať vrahov. Tí boli často viac než úspešný. Neostávalo mi však nič iné, len ísť za majsterkov. ja som o týchto veciach nerozhodovala.