Nejasná budúcnosť

Ksalina poslúchla a postavila sa pred zrkadlo. Ani raz nevzhliadla aby sa v ňom obzrela, hlavu mala sklonenú akoby jej krk vypovedal službu.
Cezzan urobil tak ako mu bolo prikázané, a po vynesení batožín sa vydal do mesta, zohnať niekoho kto by Viktorii pomohol s pomôckami a prísadami. Trvalo mu to poriadnu chvíľu, no napokon sa objavil pred dverami aj s akýmsi mladým chlapcom. Musel to byť študent nejakého z množstva liečiteľov či alchymistov, pretože jeho oblečenie bolo na pohľad kvalitné, a určite aj drahé. V rukách držal drevený zakladač v ktorom bol najmenej tucet listín a zvitkov.
Cezzan zaklopal na dvere Viktoriinej izby a oznámil, že pri dverách čaká niekto zo zoznamom vecí, o ktoré by mohla mať záujem.
''Chlapec chcel pomôcť, tak ho majster poslal rovno sem. Očividne pre neho vždy kupuje ingrediencie na trhu... že vraj má zlaté oči na kvalitu prísad.''

Viktoria

Popravde som celý čas len nestála. Bolo mi jasné, že to bude nejaký čas Cezzanovi trvať a tak som zatiaľ začala robiť isté prípravy. Už dávnejšie som si vyžiadala v izbe odstrániť koberce a mala som k tomu dobrý dôvod. Rovnako som v izbe mala samostatný kozub a v ňom mi už plápolali uhlíky. Pracovala som však sama.. do tohto sa nemohol miešať nikto okrem mňa. Žiadna služobná, žiadny sluźobník, nikto. Otvorila som jeden z kufríkov a ak sa na neho Ksalina pozrela, pravdepodobne by ju začali chytať mdloby. Bolo tam toho.. veľa. Veľa nástrojov ktoré skôr pripomínali mučiarňu. Skúsený lekár či druid.. alebo dokonca alchymista tohto zaradenia, by v tom pravdepodobne spoznal hotový poklad.
"Necháp ma zle, nemôžem ťa nechať v takomto stave.." Prehovorila som, pri čom som niekoľko nátrojov položila do hrnca, v ktorom sa už pomaly začala variť voda.
Keď prišiel Cezzan, len som vykukla a zbežne som si prezrela chlapca. Vyzeral celkom schopne.. bol mladý a pravdepodobne ambiciózny. Aspoň čo sa jeho odvetia týkalo. Podala som mu zoznam vecí, ktorý som si ešte pred tým stihla prichystať.
Bol to dosť drahý a veľký zoznam. Nie však drahý pre moju vrstvu. Vlastne tam boli aj úplne najlacnejšie či dokonca veľmi ľahko prístupné rastliny.. také ktoré by človek našiel na lúke a podobne. Boli tam zložky ako rastlina, známa pre jej vývar.. ktorý slúžil ako extrémne silné anestetikum. Doslova odpútala ducha od tela, proste človek o vypití nebol schopný pohnúť ani svalom a bol v tranze, v ktorom necítil žiadnu bolesť ani podobne.. podobných vecí tam ale bolo viac.
"Ďakujem ti za pomoc Cezzan.. keď chlapec prijde, len zaklop a nechaj veci pred dverami. Nechcem vidieť po najbližšie asi.. dve hodiny. Keby chcel vojsť otec, povedz mu že nemôže kvôli ženským záležitostiam, to by ho malo odrovnať.." Pousmiala som sa na neho a čakala som, či tomu ako chlapec, tak aj Cezzan rozumeli.

Ksaline sa pri pohľade na nástroje skrivila tvár od strachu, a pár krokov ustúpila dozadu, zatiaľ čo potichu vzlykala. Možno jej nástroje niečo pripomenuli, zlé spomienky, ktoré chcela vyhnať z hlavy, no akonáhle tie veci uvidela, pamäť sa jej vrátila.
Chlapec mlčanlivo prebral zoznam a hanblivo sa pousmial. Bol o niečo mladší ako Viktoria, očami prebehol položky a nepatrne prikývol na súhlas. Akonáhle si dal dokopy dve a dve, dalo sa na ňom poznať prekvapenie, pretože cena všetkých prísad nebola malá. Cezzan ho popohnal von a na Viktoriine pokyny tiež kývol hlavou.

Chlapcovi do ruky vrazil mešec plný mincí a poslal ho smerom na trh. Akonáhle odišiel, Cezzan sa pustil do upratovania domu, v ktorom istý čas nikto nepobýval. Niektoré miestnosti boli úplne zaprášené a smrdeli od zatuchliny, okná neboli otvorené už mesiace... bolo tam roboty nad hlavu.

Po čase sa na dverách Viktoriinej izby ozvalo zaklopanie. Pred dverami sedela debnička plná prísad ktoré Viktoria dala na zoznam. Zároveň počula aj ako otec prišiel domov a o niečom sa zhováral s Cezzanom.

Viktoria

Ozvalo sa zaklopanie. Počas čakania som už pripravila istý odvar. Zobrala som spred dverí debničku s vecami a odtiahla som ju do izby. Vybrala som z nej isté bylinky a rozdrtila som ich do odvaru, ktorú som podala Ksaline. Nechutilo to v podstate nijak inak, než bylinkový čaj.. pocit malátnosti a otupenosť sa však mal dostaviť čo chvíľu. Popri čakaní som si len zavesila na dvere tabuľku "nerušiť" a zamkla som dvere. Následne som sa pustila do drtenia rôznych surovín a byliniek, pri čom som sledovala účinky na Ksalininej tvári a na jej pohyboch. Malátnosť by ju v podstate zhodila z nôh, minimálne donútila kľaknúť. Každopádne som stále bola jej pani a tak som k nej len pokývla hlavou, kým ma ešte stále vnímala.
"Vyzleč sa.. postarám sa o tvoje jazvy a chrasty.." Povedala som jej, pri čom som zatiaľ nejaké veci nechala odstáť. Podišla som k nej a vybrala som z ďalšieho kufríka dýku, ktorá vyzerala až.. priam rituálne. Chytila som ksalinu za ruku a na stavila som jej dlaň smerom hore. Porezala som ju a tých pár kvapiek, ktoré ostali na čepeli, som znova nakvapkala do jednej zo zmesí, ktoré som vytvorila. Nemusela som sa ani pozerať do knihy. Teóriu som poznala od slova do slova.. predsa len, celé roky som čítala len tú jednu knihu.. od slova do slova.
Posadila som Ksalinu na jednu z drevených bez opierkových stoličiek a pritiahla som bedničku s "náradím" ku mne. Pred tým som sa samozrejme presvedčila, že nič nebude cítiť. Teda malo už pôsobiť to anestetikum. Bolelo by ju to, riadne.. strhávanie chrást nie je ničím príjemným. Nezačala však nijak moc krvácať. Koža pod chrastami bola zväčša aj keď veľmi jemná, tak už viac menej zahojená.
Celý čas som bola úplne sticha.
Musela som toho spraviť ešte dosť. Pôvodne niečo podobné mali robiť viacerý ľudia, takže by to aj trvalo kratšie.. ja som však mala dôvod na to, nikoho do tohto nezasvätiť.
Chvíľu som ju nechala tak, po čom som pomocou kliešťov zobrala veľký čierny uhlík a položila ho na dlážku, aby zatiaľ uschol.
Tento krát som sa detailne zaoberala jej telom, nie ako pri zbežnej prehliadke u obchodníkov. Bola naozaj zničená, čo mi vyhovovalo len kým neskúsim tento experiment. Ak sa vydarí, jazvy jej do dňa týždňa zmiznú a ja budem viac než.. nadšená. Ak nie, no.. o tom som radšej ani nechcela rozmýšľať. Keď uchlík vychladol, začala som jej po tele kresliť zložitý vzorec a ornament. Nezamierila som sa pri tom len na jazvy. Vlastne som sa na ne nezamerala vôbec. Prešla som op nich len vtedy, keď mi zrovna prišli do cesty. Predsa len, nebola som doktor a neliečila som ju prirodzeným spôsobom, tu sa jednalo o formy mágie, kreácie a regenerácie.. a úplne začiatočné formy nekromancie. Toto však boli samotné prípravy, zatiaľ sa stále o kúzlo nejednalo.
Keď som jej pokreslila chrbát, naniesla som na rôzne miesta, tento krát prevažne rany, zmes ktorú som pripravila. Po tom som jej len pomohla na zem, aby si tam ľahla na chrbát. s Tou časťou som už nemienila robiť nič. tento krát som v istom druhu pentagramu zapálila sviečky a podobným systémom som obstarala aj prednú časť jej tela, rovnako ako nohy a stehná, vynechala som len tvár. Sama pravdepodobne ani tak úplne nevnímala, čo sa dialo. Nakoniec som ju tam nechala a sama som sa postavila pred zdrkadlo. Jednalo sa vlastne o istý druh "mágie", ktorú som sama nekontrolovala. Kúzlo sa splietalo samo. Bol to skôr rituál ktorý musel podstúpiť istú krvavú obetu. Nemyslela som tým niekoho smrť. Navyše som mohla použiť len seba. Vedela som však, že ma to nezabije. Také veľké poškodenie jej telo nemalo, to by musela zomierať. Vyzliekla som sa zo šatov a sama som sa porezala na oboch dlaniach. Tie som následne spojila a zatvorila som oči. U niektorých kúzlach slúžia gestá či slová ako katalyzátor. V tomto prípade to bola moja myseľ. Musela som sa sústrediť na obraz vlastnej krvi, na jej štruktúru a na moje vedomosti o anatómií ľudského tela. Vlastne som sa momentálne musela zamerať hlavne na moju krv.
Moja krv na mojom tele vykreslila ďalší ornament. Vyzeralo to, ako keby sa mi po tele ťahala nejaká krvavá orchidea.
Kľakla som si ku Ksaline a jednu ruku jej položila na tvár, zatiaľ čo druhú do oblasti brucha.
V tom to začalo. V podstate som nad kúzlom stratila kontrolu. Tak to však malo byť, spravila som všetko, čo som mohla. Teraz to bolo len na ňom. Popravde moja krv zmiešaná s bylinkami, uhlím a jej vlastnou krvou, začala nahrádzať chýbajúce žily a tkáň na jej jazvách a tie by sa pomaly mali strácať. Každopádne to stále bola len náhrada. Aby túto náhradu telo transformovalo na plnohodnotnú tkáň, potrebovala ešte aspoň 24 hodín, každú hodinu vypiť deci nápoja, ktorý som pripravovala pri čakaní.
Mňa samú tento rituál veľmi, veľmi oslabil. Zmizla zo mojej pokožky všetka krv, ktorá na nej bola. Z ksaliny taktiež, rovnako ako uhlie a bilinné zábaly. Pokožku by mala mať hladnú, aj keď aspoň ešte deň na miestach jaziev trocha zošednutú. Vlastne sa už po tomto rituály mohla preberať aj s toho stavu, ktorý som na ňu uvrhla ďalśím nápojom. Pravdepodobne sa cítila omnoho lepšie, než ja.. a omnoho lepšie než pred tým.Ak sa všetko podarilo tak, ako malo, len som sa oprela o svoju posteľ, pokrčila nohy k sebe a hlavu položila na kolená. Čakala som, kým sa úplne prebere.
"Odprac prosím tie sviečky.. a priprav mi kúpeľ.. dvere sú zamknuté tak sa nezľakni.. klúč je vo dverí." Boli jediné slová, ktoré som jej mienila povedať. Žiadne vysvetlenie ani tak.. nepotrebovala ho vedieť. Moja pleť každopádne od straty krvi stratila taktiež tak dva odtiene svojej pôvodnej farby.

Ksaline moment trvalo kým uchopila odvar, no napokon to urobila, a zoslabnutými rukami ho skoro vyliala. Bojazlivo sa na tekutinu pozerala, najskôr len opatrne skúsila kvapku z odvaru, a potom sa odvážila ho vypiť celý. Účinky sa dostavili rýchlo, predsa len, jej fyzický či mentálny stav boli v katastrofálnom stave.

Keď sa prebrala, chvíľu bola zmätená a rozrušená, no jej tvár sa viditeľne zmenila. Pre zmenu aspoň nevyzerala akoby zjedla všetko nešťastie sveta, a hlasito si vydýchla. Nechápavo pozerala na Viktoriu v malátnom stave, ale Ksalina nebola blbá - uvedomila si situáciu, a na Viktoriine príkazy len súhlasne prikývla. Sprvu mala problém s chodením, či vôbec pohybom, no za krátko sa jej podarilo rozhýbať a miestnosť upratať. Potom odomkla dvere a vyšla na chodbu. Jej krok bol stále neistý a istým spôsobom chybný, a rovnako jej postoj, ale nedalo sa presne povedať čím to bolo. Podľa všetkého išlo skôr o mentálnu záležitosť, záležitosť toho, že ku Ksaline sa po dlhý čas niekto správal horšie ako k dobytku.
Onedlho sa Ksalina vrátila a chcela Viktorii pomôcť vstať zo zeme. Pohľadom naznačila že kúpeľ je pripravený. Schopnosť slúžiť sa jej majstrovi z nej nepodarilo vymlátiť...