Nejasná budúcnosť

Cezzan sa pripojil k smiechu.
''Nemôžeš mu to mať za zlé. Znelo to skutočne... presvedčivo. Kjassar, to ale bolo!'' Odvetil Cezzan, no ani na moment nestratil oči z okolia a ľudí v blízkosti. Bol to už naučený zvyk, sústrediť sa na konverzáciu a zároveň aj na svoju prácu. Anoliáni sa učili veľmi rýchlo a nemali problém s pochopením aj zložitejších tém a diskusií, no problémom bolo, že väčšine z nich sa učiť nechcelo nič. A ak by aj chceli, nemali odkiaľ.
Jediným pohľadom po okolí si podvedome označil niekoľko osôb, ktoré by mohli byť aj najmenšou hrozbou. V otázke sekundy si ich zoradil podľa stupňa nebezpečia na základe ich fyzickej sily, nálady, pohľadu v očiach, ozbrojenia, vzdialenosti od Viktorie a samého seba a mnohých iných kritérií. Jeho schopnosť zhodnotiť každú situáciu za pár sekúnd bola naozaj neoceniteľný talent.
Na tomto trhu v každom prípade nehrozilo Viktorii nič.

Viktoria sa stihla opýtať svoje otázky, no vzápätí k nej pribehol predavač a valeánka nestihla odpovedať. Ani nevyzeralo že sa chystala odpovedať.
''Záujem? Ksalina je výborná asistentka... pri čomkoľvek. Učí sa rýchlo ako drak. Ale popravde, mám problém ju predať. Nikto nechce sluhu ktorý príliš rozmýšľa a mohol by mať rebelské myšlienky.'' Predviedol ju obchodník a tváril sa naozaj úprimne, aj keď bolo známe, že obchodníkom by nikto nikdy nemal veriť len na základe ich slov. Obchodníci sa najmä snažili predať svoj tovar, a pre ten cieľ povedali zákazníkovi čokoľvek.
Cezzan sa pri jeho slovách zatváril zamyslene, obzeral si Ksalinu a spýtavo sa zahľadel na Viktoriu.

Viktoria

Na mojej tvári sa objavil ďalší úškrn. Môj otec mal určite znalosti aj z iných jazykov, no na tomto asi predsa len nemal žiadnu šancu.
Každopádne som sa teraz venovala mojej, dúfala som že budúcej otrokyni. Možno to bolo smutné ale, bola to realita. Ona tu bola tovar a ja kupujúci. Mohla sa len modliť, aby som zo svojim tovarom zaobchádzala obstojne, čo nerobili všetci.
"Ako viete ako rýchlo sa učí drak?" Spýtala som sa pochybovačne, aj keď asi tu najnepravdepodobnejšiu otázku, ktorú som len mohla položiť. Každopádne som znela trocha povýšenecky a namyslene. 
"Rada by som si prezrela tovar, na nejakom diskrétnom mieste.." Začala som hľadať nejaký stan, či uzavretý voz z ktorých ich aj tak museli priniesť. Cezzanovi sa to nemuselo páčiť, no v miestnosti som bola viac v bezpečí než tu. Navyše.. kto by ma zabíjal, iba nejaký debil.. mňa sa oplatilo uniesť a to mi vynikajúco nahrávalo do kariet.. žiadne zabíjanie.

Obchodník bez slova prikývol a ukázal smerom na svoj súkromný stan, ktorý bol pomerne priestranný. Viktorii pokynul aby ho nasledovala. Dvaja jeho strážnici pristúpili k ostatným otrokom a strážili ich. Cezzan kráčal v blízkosti za Viktoriou a obchodník viedol Ksalinu. Vošli ste do stanu kde vládol príjemný chládok.
''Dúfam, že toto miesto postačí, pani.''
Ksalina sa zapozerala na Cezzana, ktorý jej pohľad opätoval. Viktoriu zatiaľ ignorovala.

Viktoria

Vkĺzla som do stanu a nakoniec som sa ešte na obchodníka predala.
"Môžete ísť." Usmiala som sa, no nebola to prosba. Vlastne to bol skôr rázny príkaz, taký typu, neposlúchni a môj otec ťa dá vykastrovať. Ak odišiel, teda typovala som že odišiel, pozrela som sa ako na Ksalinu, tak aj na Cezzana. Chvíľu na seba hladeli a mňa premohol pocit, že mi niečo uniká.
"Cezzan." Prehovorila som, no jeho meno som vyslovila v starej dračine, chcela som tým zvýrazniť vážnosť toho oslovenia. Po tom som sa pozrela znova na to Valeánske dievča.
"Môžem ti poskytnúť ochranu, strechu nad hlavou a na otrokyňu veľmi slušné zaobchádzanie, Ksalina." Prehovorila som k nej. Nech už sa tomu hovorilo akokoľvek, bola otrokyňa, a tý ľudia vonku otroci. V tomto som mala viac než jasno.
"Voľba je však na tebe. Nenosím v sebe žiadne predsudky ohľadom tvojej rasy. Môžeš si teda vybrať a rozhodnúť sa, či sa zvládneš chovať vzhľadom na castu, v ktorej sa budeš pohybovať.. a poslúchať moje, len.. moje.. príkazy." Podvihla som obočie a pousmiala som sa. 
"Čo myslíš Cezz ? Chcem vedieť aký máš na ňu názor."

Ksalina svoj pohľad presunula z Cezzana na Viktoriu, a sklopila oči. Stále mlčala a bez jediného pohybu sa zdalo akoby sa z nej stala socha, nehybná ako kameň. Cezzan na valeánku ešte chvíľu pozeral, a až potom Viktorii odpovedal.
''Toto dievča bolo bité. A poriadne. Viac ako sa patrí aj na otrokyňu.'' Poznamenal a neveriacky pokrútil hlavou.
''Nedivil by som sa ak by navždy stratila reč. Musela vyviesť niečo veľmi zlé, alebo mala tyrana za pána... či paniu.'' Dodal a pomaly k nej podišiel. Opatrne chytil jej ruku a zdvihol ju. Ksalina sa dotyku sprvu zľakla, a stiahla sa, no potom Cezzana nechala. Začal obzerať celé jej telo.
''Jej ruky sa trasú ako hrom.'' Povedal a skúmavo prezeral jej hruď. ''Stopy po zlomených rebrách.''
Pokračoval nižšie a zdalo sa že najhoršie ešte len príde.
''Stehná, modriny... myslím, že bola znásilňovaná... často. Modriny má aj na prsiach a vlastne po väčšine tela.''
Napokon z nej zložil róbu, v ktorej bola oblečená, a otočil ju chrbátom k Viktorii. To čo Viktoria a Cezzan videli nebol ani chrbát, ale skôr obrovský uzol jaziev a zničenej kože. Niektoré jazvy boli tak hlboké, že div Ksalina nevykrvácala. Všetky však boli ako tak zahojené. Nikto ju nebičoval posledné dni, minimálne.
''Myslím že z poriadnym majstrom by sa dala do poriadku... za istý čas. Ale to záleží od vás. Je to v rámci vašej trpezlivosti, pani?''

Viktoria

"Ale prosím ťa Cezzan." Povzdychla som si a sama som sa začala okolo Ksaliny prechádzať. Cezzan mal naozaj dobré oči, no v tomto som bola lepšia než on. Anatómiu každého známeho zvieraťa a humanoida, ktoré kedy kto pitval či skúmal, som poznala lepšie než svoje vlastné dlane. Dôvod týchto mojich vedomostí, ten pravý dôvod, som každopádne nechávala v tajnosti, len pre seba. Moja poznámka však patrila k jeho neveriackemu pokrúteniu hlavou.
"Naozaj je to celkom bežné, môžem ťa o tom uistiť." Žmurkla som na neho. Podobný zjav som čakala. Predsa len bola prekrásna.
"Nebudeme tu riešiť profil jej bývalého pána." Dodala som, aj keď som to celkom ľahko vedela odhadnúť.
"Zaujíma ma však čo sa s ním stalo, možno ho zabila." Naklonila som hlavu na stranu a pousmiala som sa na Ksalinu. Každopádne som pochybovala, že sa to dozvieme teraz.
"Pred piatimi rokmi, by som ti povedala nie." Odvetila som mu a následne som z výstrihu vybrala váčok s peniazmi.  Podala som ho Cezzanovi a tajomne som na neho žmurkla.
"Každopádne budeš musieť nasledujúce dni zvládať väčšinu práce v dome s minimálnou pomocou. Aj keď môže byť schopná, nechcem ju moc vystavovať na oči otcovi a sestre." V podstate to mohol chápať ako hotovú vec. Pravda bola niekde úplne inde. Ona, bola klasickým a úžasným príkladom môjho vlastného pokusného králika. Nie však na pokusy, ale na učenie sa. Bola som zvedavá, či jej telo budem vedieť vrátiť do stavu, keď jeden nespozná že sa jej niekedy niečo stalo. 
Pomaly som už odchádzala z dverí, pootvorila som ich, no naśledne som sa zasekla.
"Ó a.. po ceste sedí u teba. Viem že ešte niekde nájdeš nejaký plášť tak ju prosím ehm, prikry.." Dodala som a znova som mu venovala ďalší úsmev. Bola som pripravená odísť, ignorovať kupcu však.. Cezzan to za mňa vybaví, nastúpiť do koča bodka.

Cezzan pokrčil plecami a z jeho ľahostajnej reakcie bolo vidno, že si s rozhodnutím Viktorie nie je istý, ba s ním nesúhlasí. No to by nikdy nevyslovil, najmä ak Viktoria v dievčati videla niečo špeciálne, niečo k čomu bol slepý. Ona mala na to talent, nie on. Pri východe zo stanu hodil peniaze obchodníkovi a Cezzan na neho žmurkol.
''Nechaj si drobné.'' Obchodník nechápavo pozeral na odchádzajúcu Viktoriu, Cezzana a Ksalinu. Toto valeánske dievča bolo reálne nepredajné, jej hodnota bola podľa jej stavu menej ako za kus chleba, no táto šľachtičná si ju berie, a za toľké peniaze. Ešte pred tým ako si to ktokoľvek mohol rozmyslieť obchodník zmizol v stane, určite zo širokým úsmevom z úžasného predaja.
Jorana sedela v koči na svojom mieste, a očividne sa ani za ten čas ani nepohla. Vyzerala von cez škáru v záclone a na tvári mala otrávený, znudený výraz. Cezzan znova len mykol plecami a nastúpil na svoje miesto. Ksaline ponúkol miesto vedľa seba. A Ksalina si vedľa neho sadla. Zdalo sa že príkazy počúva, no dar reči sa u nej neobjaví tak skoro.
Otec za krátko dorazil, a nastúpil do koča. Ozval sa zvuk biča, a koč sa pohol dopredu, smerom k mestu, ku Kwarthenu.
''Vidím, že si niekoho kúpila. Zvládne všetky domáce roboty?'' Spýtal sa otec smerom na Viktoriu.

Viktoria

Sadla som si do koča a s menším zívnutím som sa zapozerala na moju roztomilú sestričku. Možno niekde hlboko v kútiku duše m vážne mrzelo, ako sa ku mne správa. Voľakedy som ju mala rada. Následne však nastúpil otec a koč sa dal do chodu. Spýtal sa ma otázku, na ktorú som pravdepodobne ani nepoznala odpoveď. Podľa stavu toho dievčaťa, sa bude najprv musieť spamätať, a až potom robiť. 
"Nie, kúpila som ju len pre moje vlastné potešenie, záujmy a výskum." Bola to celkom vyrovnaná odpoveď. Ako keby som mu hovorila, že na raňajky chcem chleba bez masla, nie s maslom. Každopádne mu musela stačiť. Poznal ma a pravdpeodobne vedel, že by som ho odbila nejakými odbornými termínmi, na ktoré je podla jeho slov "moc starý".. v prípade keby že sa moc vypytuje.

Na Viktoriinu odpoveď otec len pokrútil hlavou a nereagoval, pretože to pri jeho dcére skutočne nemalo zmysel. A Jorana len pokračovala vo svojej misii, snažiac sa získať svetové prvenstvo v najdlhšom mlčaní.

Kwarthen bol rušný ako vždy. Nestávalo sa to často, ale na kráľovskej ceste, pri vstupe do mesta, bola upchatá cesta. Koče sa snažili dostať dovnútra i von, a keďže sa nikto nevedel dohodnúť, počet kočov zaseknutých v kolóne sa len zvyšoval. Trvalo vyše hodinu kým ste sa vytrepali z toho pekla, a to musel Cezzan vykrikovať na plné pľúca - inak by ste v koči mohli táboriť aj cez noc.

Po čase sa vám podarilo predrať cez ulice plné ľudí, a dostať sa do rodinnej rezidencie. Jorana sa zatvorila do svojej izby, otec sa ihneď vydal do palácu na návštevu kráľovskej rodiny, a Cezzan sa snažil urobiť poriadok. Ksalina len mlčanlivo so sklonenou hlavou nasledovala Viktoriu.

Viktoria

Cesta trvala dlhšie, než mi bolo po vôli. V takom koči bola nuda. Keby že nemám svoju knihu, ktorej pravdepodobne nikto z tohto mesta nerozumel, stratila by som v tomto koči dušu. Z vonku to však bolo počuť tak, že si Cezzan užíva celkom veľkú srandu. 
Nakoniec sme sa dostali do sídla a bez toho, aby som sa ohliadla po hocikom, som vystúpila z koča a zamierila dovnútra. Vlastne som teraz celkom napodobnila moju sestru. Proste som len vkráčala do izby. Samozrejme som pred tým Cezzana stihla zaúlohovať. Konkrétne mi mal do izby doniesť batožiny, ako aj vybaviť nejakého poslíčka, ktorý by mi doniesol zoznam rôznych rastlín a dokonca aj niektorých celkom bizardných pomôcok pre lekárov. Konkrétne sa jednalo o obväzy zo zvieracej kože. Teda boli to skôr tvrdšie pásky. Nepoužívali sa na zastavenie krvácania. Taktiež sa jednalo o celú sadu ihiel aj s tenkými, ako aj hrubými črevami. Rôzne nástroje ktorým nikto zasvätený nerozumel a podobne. Každopádne som k zoznamu pripísala jednu z najlepších medovín v tomto meste, ktorú som chcela dať Cezzanovi za jeho ťažko odvedenú prácu.
Po príchode do izby som len poukázala pred zrkadlo, čím som Ksaline naznačila kam má ísť a zatiaľ tam ostať stáť. Musela som počkať na veci, ktoré mi mali prísť.