Železná vôľa

Sklapni, študentka... čo také malé šťeňa ako ty môže vedieť čo sa tu vôbec deje? Nenechám sa osočovať nejakým arogantným a drzým dievčaťom. Takých ako ty som mal stovky. A teraz pôjdeš so mnou. Odvrávanie len pre teba zhorší okolnosti. rozkázal hromovým hlasom Aglas.
Snaž sa ho ignorovať. Mám plán. Do portálu, ktorý vedie... ku mne, ti zostáva len približne tridsať metrov. Aglas blokuje cestu. Teraz ma dobre počúvaj. Aglas je mocný, dokonca aj v mojej doméne. Ale mám tu stále isté výhody. Spútam Aglasa na najviac... desať sekúnd. Možno menej. Nebude sa môcť pohnúť. Prešmykneš sa okolo neho a ja potom zničím most pod ním, aby som ti získal pár sekúnd navyše. Ale je tu jeden háčik. Aby som to dokázal, budem musieť deaktivovať všetky ochranné a podporné kúzla, ktoré som na teba dal. Tridsať metrov za desať sekúnd. Budeš musieť bežať vlastnými silami. Bež ako o život. Pripav sa na môj pokyn... vysvetlil Marikhelm v mysli Lilynette svoj plán. Znel veľmi nebezpečne, ale Aglas by pravdepodobne Lilynette nikdy nezranil, takže by nemusel skončiť ani tragicky. Opäť sa však ozval Aglas. Vieš o tom, že Marikhelm je násilník? Za svojho života znásilnil niekoľko mladých dievčat, mladších od teba. Navyše k tomu je vrah. Masový vrah... šialenec. Robí na ľudoch experimenty. Na všetkých rasách. Naozaj za ním chceš ísť? Chceš skončiť ako jeho obeť? Myslíš, že ťa volá pretože má záujem trénovať ťa? Je to predsa najmocnejší mág Deritrei, nepotrebuje nejaké ľudské mláďa. Potrebuje len uspokojiť svoje živočísne potreby. Marikhelm, tak jej vyklop pravdu!
Hlas mlčal.

Lilynette

Po slovách obidvoch som sa len na chvíľku na Aglasa zamračila. Salga.. na chvíľku.. zamumlala som a dúfala som že to pochopí. Kupodivu mi aj vyhovel. Pocítila som síce ako ochranné bariéry úplne zoslabli a nakoniec sa prelomili no, vedela som že za tým bol stále Salga. Som si vedomá toho, čo mi o ňom hovoríš, zmierým sa s tým, všetkým.. ale nenechám aby ublížil ešte niekomu. Teraz odídem, možno zomriem pre nič ale.. risknem to. Vieš.. rozmýšľala som, prečo ste ho ešte stále nezastavili?.. myslím že som prišla na odpoveď.. môže to byť najsilnejší čarodejník na svete ale, ani neviete kde je, aj z takej diaľky vám tu robí chaos.. ak to prežijem tak budem pravdepodobne prvá.. prvá v jeho blízkosti ktorá sa ho raz pokúsi zabiť. Chápem že sa na mňa asi hneváš.. ale nemohla by som s tým žiť, ďalej si tu študovať a pozerať sa na to čo robí. Nech sa stane čokoľvek, aj keby som sa mala stať tým najhľadanejším temným čarodejom.. raz ho zabijem, možno mi uveríš až keď ti donesiem jeho hlavu.. alebo si myslíš že som bláhový blázon.. možno máš aj pravdu, ale.. keď nie ja tak kto?.. niekedy človek musí byť bláhový aby niečo dokázal, niečo nemysliteľné a nezmyselné .. tak.. zbohom. Zamumlala som páč som pocítila ako sa ku mne znova začína vracať vedomie Hlasu. V momente som sa rozbehla. Vedela som že sa Salga nemôže hýbať z toho ako "stuhol". Bežala som tak rýchlo ako som len mohla, ani som sa nezmohla na odpoveď či na slovo. V momente som prebehla k bráne, nebolo to ani desať sekúnd páč som naozaj šprintovala.. aj keď ma boleli nohy no .. zvládla som to. V momente som pribehla až k portálu do ktorého som vošla. Neobzerala som sa už, nechcela som vidieť Aglasa a ten jeho, no pravdepodobne dosť opovrživý pohľad.

Aglas mlčal. Lilynette neodpovedal. Možno chcel, možno práve formuloval odpoveď, možno nešiel povedať nič. V každom prípade ho zastihlo malé prekvapenie, na jeho tvári sa však zračil hnev zmiešaný so smútkom a ľútosťou. Trik zafungoval. Aglas bol na malú chvíľu znehybnený, a akonáhle Lilynette okolo neho prebehla, most sa rozpadol a Aglas padal smerom dole. V skutočnosti sa ani neobťažoval Lilynette zastaviť. Po tom ako zmizla v portáli, vrhol naň posledný pohľad, otočil sa smerom vzad a odlietal do akadémie za majstrami, aby im oznámil smutnú správu.

Tento portál nebol ako ostatné. Bol omnoho horší. Lilynette ucítila agonizujúcu bolesť. Cítila akoby sa jej duša odtrhávala od tela. V ušiach sa jej ozýval neznesiteľný piskot, v ústach cítila nával krvi, jej pokožka bola rozpálená. Trvalo to pár sekúnd. Potom sa to všetko zmenilo na pokoj. Lilynette mala pocit akoby sa vznášala v priestore. Neťažilo ju jej telo. Bola úplne voľná. Objavila sa na kamennej dlážke. Studenej, nepríjemnej. Miestnosť ale vyzerala upokojujúco. Na stenách viseli pochodne, ktoré tam pokojne plápolali. Lilynette sa dokázala rýchlo spamätať a všimla si postavu v rohu miestnosti. Vyšla z tieňa. Bol to pravdepodobne... Marikhelm. Na jeho vzhľade nebolo nič zvláštne. Vyzeral ako mladý elf, ale za to veľmi skúsený elf - jeho tvár vyzerala múdro, mocne a inteligentne. Javila sa ako bitkami a skúsenosťami ošlahaná.
Tak... vitaj. Celkom som zabudol, že si dievča... ach. Toto bol snáď zatiaľ Isenov najhorší nápad. Dobre vie, že nemám rád ženy.

Lilynette

Akonáhle som vstúpila do portálu tak som pocítila o dosť iný pocit než pred tým. Toto sa však ani nezdalo nazvať pocitom ako skôr.. agóniou. V ten moment som nemohla myslieť na nič, iba na to akú bolesť som cítila. V momente som v ústach pocítila krv a zdalo sa mi že mi krváca aj z uší a nosa. V hlave sa mi stále ozíval hrozný piskot ktorý sa nedal nijak zastaviť no zrazu bolo všetko preč. Ten pocit ktorý následoval potom nebol vôbec zlý skôr taký.. uvoľnujúci. S menším povzdychnutím som sa ocitla na studenej dlážke. Spočiatku to tu pôsobilo až tak strašidelne ale.. následne skôr útulne. Pohľadom som zamierila až k osobe ktorá na mňa prehovorila. Popravde? čakala som niekoho staršieho.. o hodne staršieho, možno aj ďalšieho draka. Prečo nemáš rád ženy? spýtala som sa tichším hlasom pri čom mi hlavou prechádzali Salgove slová. Kto vie či sa na mňa teraz proste nevrhne a niekde ma tu .. neznásilní alebo čo.

Neboj, nič také by som neurobil. Aglas sa ťa snažil odohnať odomňa. Nemám mu to za zlé. Nikto by nechcel stratiť nádejného mága. Nikto by nechcel získať silného nepriatela. prehovoril pokojným hlasom a pristúpil bližšie.
A k tvojej otázke. Nie je to také jednoduché, ako sa to môže zdať. Povedzme, že mám... zlé skúsenosti. Z toho sa vyvinula istá... nechuť voči tvojmu pohlaviu. Musím povedať, že ste hrozne neschopné. Aspoň v mágii. Základy idú každému, ale pokročilá mágia je pre mužov. Mal som niekoľko žiačok a všetky boli obrovské zlyhanie. Mal som početne žiakov a všetci uspeli v ovládnutí mágie. Vtedy som usúdil, že by ste radšej mali zostať pri hrncoch, prádle a deťoch. Eh... nič proti. Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval.
Nechápem, prečo si vôbec šla na akadémiu. Mohla si si radšej nájsť nejakého muža, mať deti, robiť tie svoje klasické práce. Mala by si pokoj. Občas by ti možno dal facku, ale tu to nebude iné. pokrútil hlavou neveriacky a rozhodil rukami.
Ako ste to mohli Lord Isen urobiť? Prečo ma takto trápite?! Hovorím, vyber chlapca, CHLAPCA, a on... Vaša majestátnosť vyberie dievča. Neschopné slabé dievča. Ah... ale kto som ja aby som spochybňoval múdrosť výberu Vašej majestátnosti Lorda Isena? Iba obyčajný služobník, ktorý musí znášať všetky... všetky rozhodnutia Vašej majestátnosti.
Marikhelm vyzeral zničene a zúfalo, ale očividne bol bezbranný proti výberu jeho Lorda, podľa všetkého priamo Isena.

Lilynette

Ako začal rozprávať tak .. som tam stála s pootvorenými ústami a no, nebola som schopná slova. Zaprvé rozprával hrozne rýchlo a bez nejakých očividných prestávok. Za druhé, tie jeho slová o tom čo by mali ženy robiť išli viac menej mimo mňa. "Tie svoje klasické práce?" zopakovala som s takým mierne..dotknutým hlasom. Zamračila som sa na neho no inak som nič viac nerobila. Trocha som v duchu spochibnila tú jeho vec o facke, teda pochybovala som že tu by to pri facke ostalo. Následne však začal hovoriť o Isenovi a no, začal sa rozprávať sám zo sebou, alebo som si to aspoň myslela. Ehm, všetci mágovia.. muži.. sú blázni? spýtala som sa po chvíľke možno troška netypickú otázku na to, v akejsituácii som sa nachádzala. Vlastne v mojom hlase bolo počuť iróniu a sarkazmus. Na tvári sa objavil menší podpichačný úškrn. Síce som približne vedela aké by to mohlo mať následky, radšej som na ne nemyslela.. začala som dúfať že to prepočul ale, na to by musel byť priam hluchý.

Naozaj si myslíš, že som ťa sem ťahal na to aby som ťa znásilnil? To obdobie je už dávno za mnou... ehm, nech to znelo akokoľvek divne. A nie som blázon. Len som nespokojný s výberom Lorda Isena. zamračil sa a otočil sa k stene.
Dotiahol som ťa sem pod priamymi rozkazmi Vašej majestátnosti Lorda Isena. Prečo vybral práve teba, to je mi záhadou. Ale keď už dievča, mohol radšej zavolať Emetu. Je krajšia, to teda je. A valeánka. Jedinečná šanca a takto premrhaná. Lord Isen pracuje skutočne záhadnými spôsobmi.
A povedz, ako ťa mám trénovať? Pri tréningu sa treba vyzliecť len do treniek. Nič iné nemôže byť. Aj keby je, tak sa to zničí a rozpadne do minúty. Všetko je v poriadku pokiaľ trénujem mladých mužov. Tým to nevadí. Navyše musím usmerňovať študentove pohyby a postoje vlastnými rukami. A teraz si predstav všetko toto - len s dievčaťom. Odhalená hruď, obchytkávanie na... všetkých miestach, to telo, stehná, prsia... prepáč, ale ja som len muž. Ovládnuť sa dokážem, ale nemôžem to robiť... príde mi to... veľmi nevhodné. Ale Lord Isen nástojil... nemôžem robiť nič proti jeho rozhodnutiu. dopovedal a tým dokončil svoj dlhý monológ. Opäť iba rozhodil rukami a zatváril sa zúfalo.

Lilynette

Človek nikdy nevie.. niektoré chúťky sa zadržujú ťažko, nech sú akokoľvek staré.. zamumlala som no, bolo na mne vidieť menšie pobavenie. Akonáhle však začal rozprávať ďalej tak som bola stále bledšia a bledšia. Zmienka o Emete ma troška pobúrila, teda to že by ju chcel namiesto mňa. Rozhodne by som ju sem nepustila.. no.. tiež to že, ako sa asi teraz cíti? Čo jej majstri a Aglas povedia? a čo vlastne povie Aglas majstrom? Plánovala som sa na Engerith vrátiť.. raz, netušila som však za akých okolností a v akom stave. Keď podotkol že sa tu budem promenádovať takmer nahá tak som zbledla ešte viac. Rukami som si prekrila hrudník do takého kríža a vlastne moju bledú farbu pokožky vystriedala menšia červeň. T..to asi.. myslíš vážne..? zamumlala som. No jeho obavy sa asi vyplatili. Naozaj som zrovna netúžila trénovať týmto spôsobom.. ale ak mi to malo pomôcť tak som bola ochotná to risknúť. Zároveň som mala pocit že, no že sa v tom bude naozaj vyžívať čo ma štvalo asi najviac. Takto som tam stála a zírala som na neho. Čakala som čo bude ďalej, na tú otázku som vlastne ani neptorebovala odpoveď.

Zatváril sa prekvapene, zároveň nevinne. Chytil sa za hlavu.
Ja či to myslím vážne? Môj tréning, celý program je určený len a len pre chlapcov. Nie dievčatá. Myslíš, že to robím naschvál? Nie... vieš čo... zamával ukazovákom.
... vyžiadam si audienciu s Lordom. Poď za mnou.
Prešli ste niekoľkými bezútešnými chodbami, ktoré boli polorozpadnuté a mnoho pochodní už nesvietilo. Naokolo sa povaľovali zaprášené staré veci, rôzne haraburdy a pri prechádzaní okolo nich sa rozvíril storočný prach. K tomu všetkému ešte prispievala bujná flóra, predovšetkým mach, burina a kde tam sa objavili aj zmienky života, aj keď len veľmi primitívneho. Všade boli knihy. Na chodbách, na policiach, v krabiciach, na zemi, na stoloch, kade tade. Marikhelm po ceste schmatol obrovskú jaštericu, ktorá vyliezla z diery v stene, a vyhodil si ju na plece. Bola až neprirodzene veľká. Bez slova ste takto kráčali pár minút, cez dlhý labyrint spletitých chodieb, dverí a miestností, z ktorých by sa nevysomáril nikto, kto tu nežije aspoň jeden rok.

Napokon ste došli do väčšej miestnosti, ktorá ale stále vyzerala úboho. Vyzerala ako kostolná - niekoľko radov drevených lavíc na sedenie, chodbička pomedzi ne a úplne vzadu obrovský oltár, ktorý bol očividne magický, lebo žiaril rôznymi farbami.
Správaj sa úctivo, inak ťa postihne Hnev Isenov. Načo to vôbec hovorím? Aj tak som sa ťa chcel zbaviť. Lord to ale nedovolí...
Pristúpil k oltáru, vložil ruky do silnej farebnej žiary a zatvoril oči. Z oltáru začali postupne vychádzať silné tlakové vlny magickej energie. Lilynette ich mohla pocítiť. Náhle sa okolie zmenilo. Vyzeralo rovnako ako počas ilúzie na akadémii. Miestnosť sa však akoby vrátila do minulosti, keď bolo toto miesto na svojom vrchole. Prekrásne vymaľovaná biela miestnosť s úžasným oltárom, plná ľudí, ktorí ale len ľudí vzdialene pripomínali. Boli to skôr modré šmuhy v tvare ľudských tiel, akési stopy po ich duši. Lilynette mohla započuť ich vzdialené vzrušené hlasy. Jazyku nerozumela, pravdepodobne bol dračí. Jediné čo zostalo po starom bol Marikhelm vo svojich otrhaných starých háboch. Z oltáru začalo náhle niečo vyliezať. Bol to... had? Nie. Neforemná masa energie sa začala formovať do dračej hlavy. Do známej dračej hlavy. Lilynette ju videla najmenej stokrát v obrázkových knihách.
Isen.
Jeho hlava sa sformovala. Nastalo úplné ticho. Duše zmĺkli.
Vaša majestátnosť, Lord Isen... pokorne žiadam aby ste vypočuli moje úbohé a nízke reči.
Ang Itigil pamamagitan ng, Marikhelm. Kumilos nang normal. Nakikita ko na ang iyong bagong mag-aaral ay dumating.
Tak dnes nie ste nahnevaný? To je dobre. Len som sa bál...
Sinasabi ko bang itigil.
Je to pravda, ,,moja nová študentka'' dorazila. A ako som predtým hovoril, odmietam učiť dievča. Viete ako to skončilo zo Saletou. To bola posledná žena v mojom živote. Nenúťte ma to zase robiť... zľutujte sa.
Viem o tvojej histórii zo ženami. Veľmi pestré, skutočne.
Nemusíte jej nič hovoriť. Stačí že Aglas začal...
Aglas! Hah! Ten Erasov poskok? Ten nevidí do hĺbky skutočnosti. A musíš jej to povedať čím skôr, lebo to poviem ja. Bez prikrášľovania.
Ach, áno, Lord... ale je to dosť citlivá téma. Pre ňu. Nie je na to mladá? Ako ju budem môcť trénovať, ked mnou bude opovrhovať? Snažím sa z toho vykúpiť. Ako sa najviac dá.
Isen otočil hlavu na Lilynette. Pocítila jeho silný pohľad, pohľad priamo od Boha. Skoro ju zložil na zem. Minimálne sa jej podlomili kolená.
Lilynette! Chcem, aby si tomuto hlupákovi ukázala, že sa mýli. Aj ženy dokážu to isté čo muži. Ak sa posnažíš, prekonáš ho. Nevšímaj si jeho reči, niekedy je veľmi... jednoduchý. A prehltni svoju hrdosť pre dobro veci. Marikhelma mám pod kontrolou, nemusíš sa ničoho báť. Si pod mojou ochranou. V tom tréningu má pravdu. Iný spôsob neexistuje, budeš musieť urobiť čo ti povie. Pokiaľ ho nepremkne tá mysogynistická nálada, tak je z neho skutočný profesionál. A dôvod prečo som si ťa vybral ti poviem neskôr. Zatiaľ... to nechaj tak.
Jeho hlas bol prekvapivo prívetivý a priateľský. Bolo z neho cítiť nehranú úprimnosť a pocit dobrosrdečnosti. Toto mal byť ten hrozný, temný a krutý Isen? Alebo to všetko, ako inak, bola len obyčajná ľudská delúzia pretrvávajúca po tisícky rokov?

Lilynette

Preboha.. on je vážne úchyl.. prebehlo mi hlavou a ruky som zo seba neskladala. No.. možno to bol len nejaký pud. Následne som ho však mala nasledovať, popravde som čakala že na mňa z každého rohu vyskočia nejaké púta či reťaze no našťastie sa tak nestalo. Prišli sme do nejakej staršej budovy ktorá vyzerala viac menej úboho. Nevedela som ju však slovami popísať.. už z vnútra tam boli veci ktoré som v živote nevidela.. vlastne mi to priślo ako nejaké duše.. tým som však nerozumela..bol to taký zvláštny jazyk ktorý mal moc, no.. vlastne mi to pripomínalo jazyk ktorým na mňa hovoril Aglas keď som ho prvý krát videla ako draka. On.. ma chce naozaj zaniesť za .. ním? .. prebehlo mi hlavou páč sme sa stále približovali ku oltáru. Ten pôsobil tak.. magicky. Trocha som sa vystrela no ruky som zo seba stále nepúšťala.. kludne to mohla byť aj nejaká ilúzia. V momente sa vśak z oltára začal formovať nejaký had, aspoň mi to tak na prvý pohľad prišlo. Následne sa to však stále viac a viac začalo podobať dračej hlave.. nie však hocijakej. Ten pohľad mi vyrazil dych, lepšie povedané zabudla som dýchať. Bol to on, ako zo všetkých rozprávok a knižkách pre deti.. bola tam istá podoba ale vidieť ho na vlastné oći, teda jeho časť.. no... bolo to niečo nepopísateľné. Následne sa začal rozprávať s asi mojim novým majstrom. Moc som ten rozhovor neregistrovala no keď sa obrátil na mňa, a upriamil na mňa ten jeho pohľad.. podlomili sa mi kolená. Isen.. on.. je to naozaj on.. jeden z dvoch stvoriteľov.. jeden z bratov.. prebehlo mi hlavou a no.. pozabudla som zatvoriť ústa. Jeho slová ma však viac menej ukľudnili.. popravde som čakala nejakého krutého tvora ktorý zabije všetko čo mu príde do cesty.. no.. mýlila som sa. Všetci sa mýlili. Z jeho slov, pohľadu a celkového štýlu jeho hovorenia som sa.. viac menej uvolnila. Uvolnila som aj ruky a musela som sa trocha zahanbene pousmiať. Možno som sa aj trocha začervenala. Ehm.. ďakujem. vyšlo zo mňa po chvíľke, ktorú som potrebovala na to aby som znova nadobudla tú odvahu v jeho prítomnosti niečo povedať. Prikývla som na znak že chápem a že, no že to urobím. Síce som sa stále desila toho ako ma bude majster učiť. Viac som však už aj tak povedať nemohla.. nevedela som prečo. Možno bolo toto stretnutie proste príliš. Úplne som stratila slová. Zároveň som však aj zmenila názor na Isena samotného. Rozhodne nebol takým, za akého ho všetci považujú.