Veľké hry v Morskej Skale

"Ak vôbec ďalšia vychádzka bude..." Zatvárila sa Malia neisto a prstom ukázala na ostatných väzňov. "Mám pocit, že nás dlho v napätí nenechajú." Stráže by s agresormi a násilníkmi spomedzi zajatcov mohli poľahky spraviť poriadok, ale ak sa o to ani nepokúšali, znamenalo to, že im na tom nezáleží. Od kapitána alebo Sestry museli dostať rozkaz aby ponechali väzňov piecť sa vo vlastnej šťave. Strach slabších a agresivita silnejších sa prenesie do Veľkých hier, a to je presne to čo chceli - zaujímavejší, brutálnejší priebeh hier a pre divákov jedno veľkolepé dramatické divadlo.

Malia trafila do čierneho. Mala pravdu - hry sa mali začať krátko popoludní hneď na nasledujúci deň. Aspoň tak vás informoval kapitán stráží, ktorý sa skoro ráno objavil v katakombách. Tento deň bol vskutku špeciálny, lebo ste na raňajky nedostali kuchynské zbytky, ale skutočné jedlo pripravené hradnými kuchármi. A bolo ho dosť; dokonca ste si mohli vypýtať aj dupľu, a v konečnom dôsledku ste sa najedli viac a lepšie ako za celý posledný týždeň. Niektorí sa nebezpečne prejedli; niektorí sa stravovali s rozvahou, vediac, že bežať a bojovať s plným bruchom by bolo pomerne ťažké. Malia sa do jedla lačne pustila, no neskonzumovala viac než čo by stihla do poludnia stráviť.
Po jedle sa všetci väzni v sprievode strážnikov znova presunuli na nádvorie, kde každého jedného z vás registrovali podľa mena, pohlavia a iných informácií. Po dlhom čakaní rada napokon došla aj na Sej'ai a Maliu, ktorá sa motala kdesi v jej pätách. Spoločne ste predstúpili k registračnému stolu, za ktorým sedel pohľadný tmavý mladík v pestrofarebných háboch. Nemohol byť o moc starší ako Sej'ai. V ruke držal akýsi zvláštny písací nástroj v tvare zobáka a informácie zapisoval do papierov pieskovej farby.
"Meno, pôvod, provincia? A vek?" Prehodil znudene, no keď dvihol hlavu, oči sa mu razom rozjasnili. Pre domácich bola Sej'ai exotickou kráskou, akýmsi neznámom a tajomnom. Samozrejme, bieli obchodníci a cestovatelia neboli v M'arreshi ničím výnimočným, no koľko lokálnych mužov vo svojom živote videlo "bledú" ženu zo severa, a ešte tak mladú a fajnovú?
"Ty asi nebudeš 'arešanka, čo?" Spýtal sa s úsmevom, na čo mu Malia venovala odpudivý pohľad. Ale mladík ju ignoroval; dokonca si ju ani nevšimol.

Sej´ai

Prikývla som. Mala pravdu. Keď som sa na celú situáciu pozrela znova, nevyzeralo to tak, že by nás niekam púšťali ak nie rovno do tých hier. Navyše sa tu čoskoro aj tak pravdepodobne pozabíjame navzájom. Jednoducho tu nebolo dosť miesta a strážnici potýčky medzi jednotlivými väzňami aj tak ignorovali.

Sotva sme sa stihli vyspať a nastal ďalší deň. Správa od kapitána stráži bola pre neho pravdepodobne rovnako radostná, ako pre nás. Kto vie koľko väzňov tu v noci umrelo na rôzne zlomeniny či krvácanie? Musel tu po nás ostať hrozný bordel a niečo mi hovorilo že mi ho moc čistiť nebudeme.
Čo ma prekvapilo bol fakt, Že sme prvý krát po dlhom čase dostali poriadne jedlo. No.. ja som jedla dosť striedmo. Predsa len toto jedlo bolo chutné a ja som chutné jedlo nemala pomaly posledné tri týždne, len by mi z neho mohlo prísť zle. Pre to som sa síce najedla no .. nie do plna. Nepotrebovala som sa hneď hrami rozmaznať alebo nebodaj dogrcať, to by ma opustila všetka sila a bola by som veľmi ľahký terč.

Na nádvorí sme sa postavili do dlhých radoch a trvalo, kým sme pred "zápisnicu" predstúpila ja s Maliou. Trocha mi to pripomínalo prístavy v Charne, tak "nábor" fungoval podobne. Pozrela som sa na tmavšieho chlapca, ktorý nevyzeral na to, že by niekedy v živote musel nejakým spôsobom drieť. Takmer som sa ho chcela spýtať na čo tak civí, no.. už som si na to zvykla? Koniec koncov aj tu vo väzení som neraz musela nejakému chlapovi rozbiť hubu, pretože bol až moc drzí a moc si dovoloval. Kto by si bol pomyslel že moja Charnská krv bude mať takýto následok
"Sej´ai.. pôvodom z Charnu.. eh provincia.." Poškrabala som sa na vlasoch a spýtavo som sa pozrela na Maliu. "Kam vlastne patrila aréna? Nikdy som sa nepýtala.." No len som si vyhrnula dotrhanú tuniku a odhalila som vypálené tetovanie na ľavej strane rebier, hneď pod prsiami. ".. táto provincia." Poťukala som naň a následne som si ju znova spustila. 
"Sedemnásť.." Dodala som a len som si založila ruky na hruď. "Vyzerám na jednu?" Spýtala som sa ho rozmýšľajúc, či "arešanka" je pomenovanie nejakej tunajšej dievčiny, casty alebo etnika.