Nové zistenia

Skoro ráno ste sa mali stretnúť v hlavnej sále Engenirthu. Emeta ešte pred spaním prehliadla zoznamy, a zistila že obrovským šťastím ste obe vybrané na druhú úlohu. No, šťastie pre Lilly, ktorú ju chcela. Emete to pokazilo náladu, ponadávala si na Anemosa, na študentov, ktorí boli vybraní (okrem iných jej priateľ, čo ju poriadne nasralo), a potom išla v mizernej nálade spať. Lilly ani nepovedala kto s nimi ešte ide...

A možno tak urobila schválne. Pri stĺpe v sále postávali osoby, ktoré chcela Lilly dnes vidieť najmenej. Bolo to správne miesto, jednoznačne... akoby majsterka Pheys chcela zložiť najhoršie fungujúci tím v histórii Engenirthu, či dokonca aj Deritrei.
Na zemi pod stĺpom kde ste sa mali stretnúť posedávala jedna a jediná Fellah Hazar, obľúbené južné dievča, ktoré Lilly tak milovalo. Vzhliadla, a samozrejme, sa pri pohľade na Lillien zamračila. Ani sa len neposnažila o pozdrav.
A obdaľeč stál kto? Ardry Elden, šľachtická panička. Okrem iného nemala rada Emetu, a u Lilly to nebolo celkom jasné. Ale s takou aroganciou akou Ardry ovplývala sa dalo počítať s tým, že ju rada nemá. Ona neznášala všetkých, takže to nebolo nič zvláštne.
Jediná opora - Emeta - tam ešte nebola, lebo znova dospávala svoje... činnosti.
Po majsterke nebolo ani slychu.
Nastala pomerne trápna situácia, keď sa stretli tri osoby, ktoré zo sebou nechcú mať nič spoločné, no teoreticky by mali stáť v skupine.

Lillien

Ráno mi to pomerne trvalo. No schválne som vstala skôr a začala sa pripavovať do odevu k tejto misii. Predsa len som na sebe mala pomerne vrstvu. Half-plate štýl brnenia s tabartom prehodeným cez to všetko, krúžkovou kapucou ktorú som ale mala stiahnutú z hlavy pretože sa mi s tým zle cestovalo a helma, ktorú som si ale len zobrala do ruky. K tomu meč, štít ktorý slúžil skôr ku dodatočnému pokrytiu ramena a časti chrbta a kopija. No bola som vyzbrojená ako plnohodnotný seržant hociktorej slušnej a prvotriednej armády. Nie že by som si na tom potrbela ale, bolo to efektívne a ja som bola práve ten typ mága, ktorý stál v prvej línií s ostatnými zbrojnošmi, ten typ ktorý bojoval telo na telo. Helmu som si nakoneic pripevnila o batoh a ten si prevesila cez rameno. Kopiju do druhej ruky a hor sá na misiu. 
Vedela som kto je s nami a tiež ma to práve nepotešilo, ale moje pocity išli momentálne stranou, nezáležalo na nich. Podišla som už k dvom čakajúcim študentkám a bez pozdravu som sa k nim "zaradila". Dostatočne ďaleko k tomu, aby sme po sebe nezačali rýpať no dostatočne blízko na to, aby sme sa dali chápať ako skupina. Tá energia a dobrá nálada z nás iba sršala.

Emeta dorazila ako posledná, a pri pohľade na svoje kolegyne sa skoro nahlas rozosmiala. Akoby v sále ktosi zomrel. Jedna skupina na úlohu vyzerala skorej ako tri rôzne skupiny. Bolo to naozaj smiešne. Pristavila sa k Lillien a kývnutím hlavy sa pozdravila. Nechcela pokaziť mlčanie, ktoré bolo akoby nastolené pravidlom.
Krátko za ňou sa konečne dostavila aj majsterka Pheys. Naznačila vám aby ste sa dali dokopy aby vám niečo mohla vysvetliť. Dievčatá ju poslúchli, no Ardry sa stále robila, že do tejto skupiny nepatrí. Aspoň Fellah mala dosť rozumu, ale za to boli z Emetou kamarátky. Jediný kto bol mimo v tomto prípade bola Ardry, nie Lillien.
''Dúfam že ste pripravené. Cestovať nebudeme dlho; toho sa nemusíte obávať. Pôjdeme cez Transfer...'' Povedala majsterka a nechápavo sa zatvárila, keď uvidela štyri zmätené tváre.
''Transfer? Myslíte portál? Premiestňovač?'' Spýtala sa Fellah zamračene. Otázka to bola za celú skupinu, lebo o tomto nikto nevedel. Nikto vám to nepovedal. O Transfere ste počuli; v teórii išlo o transferové zariadenie, ktoré mohlo posielať osoby a predmety na rôzne vzdialené miesta vo svete, podmienkou len bolo, aby aj v destinácii bolo jedno zariadenie. Bol to jeden z dôvodov prečo Engenirth budoval po celom svete svoje vetvy - každá z nich mala Transfer, okrem vlastných členov.
Transfer samotný mal isté podmienky - mág musel byť pomerne schopný v ovládaní magickej energie aby ním dokázal cestovať. Preto ho využívali len majstri a starší, skúsenejší študenti. Znamenalo to že vás považujú za pokročilých študentov?
Mladí študenti o premiestňovaní Transferom toho veľa nevedeli, neučilo sa o ňom priamo. Ale starší si vždy z mladších robili srandu, hovorievali im ''panny a panicovia,'' kvôli tomu, že nikdy nepoužili Transfer. Považovalo sa to za prechod ku skutočnému svetu, ku skutočnej mágii... a Pheys vám o tom ani nepovedala vopred.
Majsterke moment trvalo kým jej celá situácia dopla.
''Ah, ja som zabudla... zabudla som vám to povedať? Dofrasa! Mňa nenapadlo, že vy ste tak ešte necestovali.'' Chytila sa za čelo a vzdychla si.
''Nuž, tak vám to hovorím teraz. Na Transfer by ste mali byť dosť schopné - všetky z vás.'' Pohodila plecami majsterka, dúfajúc že hovorí pravdu.
Lillien na sebe okamžite pocítila pohľad Fellah, a najmä Ardry. Bola spomedzi nich najmladšia, a to čo povedala Pheys ich samozrejme nahnevalo. Prečo má Lillien prístup na Transfer tak skoro? O niekoľko rokov vopred. Emeta sa na nich zamračila naspäť, no neriešila to, nemalo zmysel situáciu vyostrovať.
''Dúfam, že ste nejedli nič nejaký čas pred spaním.''
Pri tejto poznámke sa Ardry zobudila z ostrého pohľadu na Lilly, a jej tvár sa skrivila od zdesenia.
''Čo... čo ak sme... niečo jedli? Teraz...''
Pheys si znova len povzdychla, pokrútila hlavou a sklonila ju. Neznámo či od zúfalstva alebo od čoho sa začala smiať, a žiadne zakrývanie jej nepomohlo...

Lillien

"Bré ránko." Porušila som toto.. ticho v momente, keď prišla Emeta. Nehovorila som síce nič na viac no naozaj to vyzeralo tak, ako keby som vôbec nevedela čítať nejakú náladu či podobne. Možno mi to len bolo ukradnuté. Následne prišla aj majsterka a mi sme k nej podišli bližšie pretože no.. chcela nám niečo vysvetliť alebo skôr.. povedať. Keď povedala o Transfere, na tvári sa mi objavil úsmev. Tak bol konečne čas.. nemohla som sa na túto vecičku dostať. Pravdepodobne som o tom vedela viac než tieto dve .. predsa len som bola bifloš. Už teraz som v samoštúdiu bola dosť popredu pretože.. som aj tam nemala na práci nič lepšie. O transfere som však len čítala, nikdy som ho prakticky nepoužila a poznala som skôr teóriu. Ruky som si chcene-nechcene v takej pomerne pohodičkovej polohe dala za hlavu a pomerne živým pohľadom som prebehla po mojich spoločníčkach. Ich pohľad bol na nezaplatenie. Vážne, už len kvôli tomuto tu ma to bavilo. Podpichovať ich podobným spôsobom. Úprimne ma to ale urazilo. Považovala som sa za schopnejšieho mága, než tie, ktoré sa na mňa zamračili.. na mňa.. ah boli tak vtipné.
"No.. v tom prípade by si si mala pripraviť nejaké.. vrecko, na zvratky a tak." žmurkla som na ňu, aj keď to bol úprimne len taký typ do prázdna.

Pheys sa otočila a s permanentným úsmevom na tvári sa vydala smerom dovnútra Engenirthu, nie von. Prečo ste sa vôbec mali stretnúť pri východe ak ste nevychádzali jazerom? Ardry na Lillien stačila len zagániť, no majsterka stále nevysvetlila či to jedlo bude problém, a tak sa s určitou dávkou strachu vydala za zbytkom skupiny.

Chodby a miestnosti, ktorými ste sprvu prechádzali, vám boli známe, poznali ste ich po mnoho rokov. No Transfer nebol na žiadnom mieste na ktorom ste niekedy boli. Kráčali ste do hlbín Engenirthu, tam, kde mali prístup len seniori a majstri. Chodby sa zmenili, osvetlenie bolo slabšie a matnejšie - bolo to zvláštne, akoby ste sa pohybovali stovkami rokov histórie. Záhyb každej chodby bol starší, a starší, až si Lilly uvedomila, že kráčate v chodbách starého Engenirthu, v miestach, ktoré boli vystavané v Temnoveku, možno až v Drakoveku. Dalo sa to povšimnúť jednoducho - veľkosť priestorov už nebola ľudská ako vo vyšších častiach. Takto širokými chodbami mohli pokojne kráčať draky... to znamenalo, že museli jednoznačne pochádzať už z Drakoveku. Naznačovali tomu aj bohato pomaľované steny, z výjavmi drakov ako božských stvorení, niekde pomáhali, niekde ničili, a ukazovali svoju moc. Nákresy sa nevyhli ani zobrazeniam Isena či Erasa, ktorých tam boli desiatky. Každú maľbu sprevádzali obsiahle texty v dračom jazyku. Dievčatá boli týmto udivené, ale história ich nikdy príliš nezaujímala, možno okrem Fellah. Ale rozhodne si každá z vás uvedomila kde sa nachádzate.

Po niekoľkých minútách ste dorazili do skutočne obrovskej miestnosti, v ktorej by drak snáď mohol aj lietať. Prvá vec, ktorú ste zaznamenali, bolo neuveriteľné napätie vo vzduchu. Každý vlas na tele sa vám zdvihol; naozaj zvláštny pocit. Nešlo o jednoduchú elektrinu... Emeta sa náhodou dotkla Lillien, a preskočila medzi vami silná iskra, že Emeta nahlas vykríkla, aj od ľaku, aj od bolesti. Na jednej strane miestnosti bolo obrovské zariadenie, do výšky aj niekoľko desiatok metrov, a rovnako do šírky.
Na vaše počudovanie išlo o stroj; podobný stroj, aké ste videli na ilustráciách mašín neskorého Drakoveku. Mašina bola preplnená cievkami, železnými tyčami, medzi ktorými neustále preskakovali milióny voltov - išlo naozaj o pozoruhodný stvor. Ani jedna z vás niečo také ešte nevidela; mašiny z Drakoveku sa prakticky stratili z existencie.
Ale hneď ste spoznali že nejde len o jednoduchý stroj - bolo to spojenie mechaniky a mágie. Energia, ktorá agresívne skákala medzi cievkami, nebola len čistá elektrina. A neskákala len v rámci stroja - celá miestnosť, najmä jej podlaha, strop a steny boli zaplnené šľahaním a bičovaním elektriny. Zo stroja ste cítili neuveriteľnú energiu, z ktorej sa vám dvíhali žalúdky, srdce ste mali kdesi v krku a dýchalo sa len veľmi obtiažne. Nepríjemný tlak na hruď, celé telo, a napätie, ktoré v miestnosti vládlo, malo na vás ťažký dopad. Mali ste pocit akoby ste sa k stroju ani nemohli priblížiť; že by to vaše telá nezvládli. A možno to bola pravda. Možno takto nejako draky dávali na známosť svoju prítomnosť? Ak to bolo aspoň trocha podobné, nečudo že sa im nikto nedokázal postaviť.

Pheys sa pri vstupe otočila na skupinu a prehodila svoj úsmev na vážny výraz.
''K Transferu sa nepribližujte na menej ako desať metrov. Čistá energia by vás zatomizovala... no, jednoducho by z vás zostal len prach.'' Začala vysvetľovať majsterka, a keď touto poznámkou získala maximálnu pozornosť a nejaké vzdychy hrôzy, ukázala na Transfer. Stroj bol hlučný, rovnako ako bitie a šľahanie elektrických prúdov, ktoré sa niekedy nebezpečne priblížili k vám, tak musela hovoriť nahlas.
''Je poháňaný silným artefaktom. Ten generuje dosť magickej energie na to aby zrovnal celý Engenirth, a niekoľko kilometrové okolie zo zemou. Ale nebojte, je to bezpečné. Nemalo by sa stať nič.''
''Nemalo?!'' Zrúkla Emeta a nechápavo rozhodila rukami. Majsterka sa znova len zasmiala, ale Emetu ignorovala.
''Prípravu na transferáciu začnem čoskoro - ja sa tentoraz o celý proces postarám sama, nabudúce to budete môcť skúsiť samé. Teraz vám poviem čo urobíte vy - najprv vypijete elekter.'' Vysvetlila, a podala vám jednu koženú karafu. Ardry sa aj napriek telesnému vyťaženiu zatvárila znechutene. Mala piť z rovnakého ako Lilly, či Emeta?
Ardry karafu schmatla, otvorila, a poriadne sa tekutiny nalogala.
''Slečna, ešte som nedohovorila. Máte vypiť jeden hlt, a hlavne pomaly. Nie je to malinovka. Ale aj hlupáci sa učia na vlastných chybách.'' Pokrútila hlavou otrávene Pheys, a karafu podala Lillien.
Ardry sa chytila za ústa, potom za hrdlo a napokon za brucho.
''To... to páli. Au.... auu..AAAAAA!!!'' Z úst sa jej vyvalila biela para. Vybehla z miestnosti ako blesk. Fellah ani Emeta sa neubránili hlasnému smiechu.
''Konzistencia elekteru je skoro ako taveného olova, je to veľmi ťažká tekutina. Je dôležité piť pomaly a opatrne, a najmä nie veľa.'' Doplnila Pheys bez akejkoľvek emócie. Očividne mala s idiotskými študentami už mnoho skúseností.

Lillien

Kráčali sme pomedzi staré chodby Engenirthu. Aspoň mi prišli naozaj staré. Pôsobili tak veľkolepo, aj keď.. trocha schátrane ? Ako keby tu niečo chýbalo. Bola som celkom zaujatá tými maľbami, rovnako ako aj nápismi ktoré boli v dračom jazyku. Každopádne som sem ako malá príliš nechodila a tak to bola pre zmenu aj pre mňa celkom novinka.. čo sa zatiaľ moc často nestávalo. Mne prístupné časti Engenirthu som mala totiž prelezené skrz naskrz.

Vošli sme až do obrovskej haly, kde som však znova pocítila pomerne dosť .. silný tlak. Bolo to ale niečo iné, než pri lovcoch. Z nich išiel cítiť strach a až.. by jeden povedal že beznádej. Z tohto tu ? čistá moc a masívna .. energia.  Nemusela mi majsterka hovoriť dva krát, že sa k tomu nemáme približovať. Kto vie, ako niečo také jeden zostrojil. Pociťovala som vypätie aj čo sa fyzičky týkalo. Ťažšie sa mi dýchalo a mala som pocit, že ma každú chvíľu začne bolieť hlava. Malo to podobné účinky aj na majsterku? Medzi mnou a Emetou prebehla iskra, čo ma trocha prekvapilo. Vlastne dostatočne na to, aby som ignorovala počiatočnú bolesť. Bolo to naozaj divné..
Nakoniec sme sa mali napiť.. niečoho. Ardry to s tým trocha prehnala na čo.. ah.. čo dodať. Naozaj som bola na jednej lodi s podobnými študentmi ? Chytila som sa za hlavu a s povzdychom som prebrala čutoru, alebo čo to bolo zač. Naozaj by som sa mala čo najskôr posunúť ďalej. Pravdepodobne sa prihlásim na ďalšie skúšky čo sa postupu týkalo... S týmito myšlienkami som z čutory upila jeden glg a podala som to Emete. Neprevaľovala som to v ústach. Skôr som to len.. no prehltla a snažila som sa potlačiť ten nepríjemný úškrn, ktorý sa mi vydral do tvári.

Rovnako ako Lilly tak urobili aj Emeta a Fellah, pričom sa snažili byť opatrné ako to najviac išlo. Aj aby nie po tom čo sa stalo Ardry. Pheys ju vtiahla naspäť do miestnosti; Ardry sa tvárila dosť zahanbene, no nechcela vám to ukazovať, takže mala sklonenú hlavu. Postavila sa za vás a mlčala ako pečiatka. Jej tvár bola stále červená, a jednou rukou si držala bolestivý žalúdok.

''Teraz musíte vytvoriť telovú vrstvu energie, hlavne aby pokrývala celé telo, aspoň o hrúbke jedného palca. Dôležité je aby ste ju držali - a postavíte sa do stredu.'' Poznamenala výrazne, tak aby to počula aj Ardry, ktorej počúvanie očividne nešlo najlepšie. Ukázala na stred miestnosti, kde bola akási plošina. Zdalo sa to nebezpečné, lebo priamo v nej a okolo šľahali blesky a biče elektriny, no to bol asi hlavný dôvod prečo ste na sebe mali mať štítovú energiu.
''Na plošine vás energia nezabije ak by ste ochranu pustili, no stále by ste mohli skončiť s  rozsiahlymi popáleninami. Tak sa, prosím, sústreďte. Ja pripravím zostatok. Keď budete pripravené, postavte sa na miesto.'' Pheys dopovedala a vykročila smerom k Transferu.
''Majsterka, počkajte... je to bezpečné? Nemôže sa nám stať nič?'' Spýtala sa Emeta s ustráchaným výrazom na tvári. Hlavou naznačila na zlovestnú mašinu z ktorej šľahali blesky na druhej strane miestnosti.
''Je to úplne bezpečné. Na 99,9 percent.'' Odvetila Pheys. Emete sa rozšírili oči.
''A čo tých 0,1?''
''Ak by nastala nejaká chyba, predpokladám. Stroj by mohol skolabovať a vybuchnúť. Alebo v lepšom prípade by vás prenos len zatomizoval. To by spôsobilo menej smrtí.'' Odpovedala celkom vážne majsterka a bez ďalšieho slova sa pobrala k mašine. Pri Fellah, Emete a Ardry akoby vybuchla bomba; také omráčené boli.
Ale majsterka vás už nepočula, odvrávať nebolo viac možné. Emeta a Fellah bez problémov vytvorili svoje ochrany, Ardry to spočiatku robilo problém, najmä kvôli jej stavu, do ktorého sa privodila vlastnou hlúposťou. Ale napokon sa jej to podarilo. Vydali ste sa do stredu, na veľkú plošinu.
Pheys sa medzitým priblížila k Transferu, na blízkosť, ktorej vás varovala. Aby mohla stroj ovládať, musela sa dostať k nemu na dotyk. Videli ste ako vytvorila niekoľko obrán, štítov a ochrán. Aj napriek tomu že sa obalila ako cibuľa, tlak energie pri Transfere jej sťažoval pohyb, a chvíľu trvalo kým sa k mašine dostala. Niečo na nej začala nastavovať.

Lillien

"Výnimka potvrdzuje pravidlo hm?" Pousmiala som sa v tichosti a tak trocha som dúfala, že to odpáli buď Ardry alebo Fellah. Mali sme vojsť na plošinku a pred tým sa obaliť .. v podstate štítom. Ja som si úprimne bola celkom sebaistá čo sa podobných vecí týkalo. Pre to som sa zameriala na tieto tri a snažila som sa v ich obaleniach nájsť nejaké trhliny, na ktoré by som ich mohla upozorniť no.. pravdepodobne som nič také nenašla. Boli sme predsa len starší študenti. Vytvorila som teda magickú ochranu. Ruku som položila na rukoväť meča a následne som sa za nimi vydala na plošinu. Ich slová.. a komentáre mi boli pomerne ukradnuté pretože.. tak či tak sme to museli spraviť. Ani som si nemyslela že je to až tak nebezpečné, ak sa to spraví správne. Skôr som nevedela k čomu mala slúžiť tá tekutina. Aj som sa nad tým zamyslela.. no nie že by mi teraz odpoveď k niečomu bola. Uvidíme ako to dopadne.

Aj keď Ardry bola v takom stave v akom bola, jej ochrana nemala žiadny problém. Bola to pomerne základná schopnosť, a zvládli by ste ho vytvoriť možno aj v opitosti.
Pocítili ste ako po vypití tekutiny nebol tlak energie tak silný, z nejakého dôvodu sa ľahšie dýchalo, netlačilo vás toľko na hrudi. Postavili ste sa do stredu a sledovali majsterku.
Pozrela vaším smerom a ukázala zdvihnutý palec - všetko išlo podľa poriadku, stačilo čakať. Potom sa ale zatvárila akoby niečo zabudla spomenúť, no snažila sa naznačiť aby ste sa upokojili.
Ardry samozrejme zbledla ako stena, a skoro sa rozbehla z plošiny. Ale vydržala. Museli ste majsterke veriť.

Prúdy a biče elektriny ktoré doteraz šľahali okolo vás sa začali blížiť k vám, akoby ich niekto ovládal neviditeľnými rukami. Nebezpečne sa okolo vás hýbali, a mohutná energia z nich sa skoro dala dýchať. Záblesky vás oslepili natoľko že ste nevideli ani na seba, nie ešte na ostatné. Aj keď mal byť stroj a proces bezpečný, do hlavy sa vám vkradol živelný strach, taký, ktorý dokážu vyvolať len smrteľné elementy, akoby si mozog myslel, že čochvíľu zomriete.
Na Lilly sa v tom napojil jeden z prúdov, potom druhý, potom desiatky. Z jej tela akoby sa stala cievka, a pocítila obrovskú bolesť. Energia ju nespaľovala, ale... bol to ešte horší pocit. V momente prestala cítiť svoje končatiny, nemohla nimi ani hýbať, podobne ako v paralýze.
Jej ruky a nohy sa začali pomaly meniť na prach, a mizli rovno spred očí Lilly. Bolesť to bola krutá, akoby jej končatiny začali odsekávať horúcou čepeľou. Potom v záblesku elektriny, svetla a energie stratila zrak, a mizla jej hruď, krk a napokon, keď už stratila všetky svoje zmysly, aj hlava.

Neprešla ani sekunda, možno prešla hodina, no Lilly cítila ako letí vzduchom, zatiaľ čo všetky jej zmysly pracovali v úplnom chaose. Vznášala sa. Svoje končatiny stále necítila, no zrak sa jej prebral. Bez nôh či rúk sa jej telo vznášalo nad plošinou. Rovnako ako predtým zmizli, teraz sa jej ruky a nohy objavili. Elektrické či energické prúdy akoby ju zošívali dokopy, a každý zo stoviek bičov ktoré okolo nej šľahali, pracovali od ramena po dlaň a prsty, od stehna po chodidlo.
Až po niekoľkých sekundách bola celá. Do končatín sa jej vrátil cit, ale okamžite spadla na zem. Bol to pocit akoby ich nepoužívala niekoľko mesiacov; nebola v nich žiadna sila a rovnováha.
Okrem toho mala pocit že sa každú chvíľu vygrcá, a nič to nedokáže zastaviť.
Vedľa nej podobne ležala Emeta, Fellah a... Ardry. No Ardry, zatiaľ čo mala paralyzované končatiny, nekontrolovane vyvrhovala všetko čo zjedla, rovno pod seba, a bola akosi nútená v tom ležať.
Nad vami sa ozval hurónsky smiech. Dvaja chlapi pozerali na poníženú Ardry, no tá sa o nich teraz nezaujímala. Mala na vyvrátenie ešte niekoľko posledných dní. Aj napriek zábave ju zdvihli a pod jej ústa vrhli drevený kýbeľ.
Po chvíli sa do nôh aj rúk cit vrátil, a znova ste sa mohli hýbať. Ocitli ste sa v akejsi sále, výraznej menšej ako v Engenirthe, no obdaľeč stál podobný stroj, aj keď omnoho menší. Pravdepodobne išlo len o prijímač transferácie, ale samotne asi nemohol transferovať.
O pár sekúnd sa na plošine objavila majsterka. Bolo to zábleskom, okamžite bola vo svojom celom tele. Nemusela prežiť tú hrôzu keď sa vám akoby z ničoho skladalo telo, a potom ste na zemi spadli ako vrece zemiakov. Pheys mohla okamžite kráčať, a vlastne celý jej transfer prebehol veľmi ladne a elegantne. Skúsenosť? Naopak, Emeta so svojou veľkou váhou, krídlami a ťažkým brnením, bola na tom pomerne zle. Skľúčene sedela na zemi a očividne v nepríjemných bolestiach.
Pri pohľade na vysmiatych mládencov sa zamračila, a pokrútila hlavou. Smiech ich rýchlo prešiel a majsterku slušne pozdravili.
''Deti, dajte sa dokopy, a vyberieme sa na cestu.''

Lillien

Bol to rozhodne zaujímavý pocit. Zaujímavý a veľmi bolestivý. Robila som niečo zle ? Ťažko povedať no sama som v podstate nerobila nič a tak som nevedela čo sa vôbec deje, ako sa to má diať. Pred mojimi vlastnými očami sa mi začali rozpadať ruky, nohy, telo.. až som stratila aj všetky zmysli ako sluch, hmat, zrak... ako keby som sa rozpadla na milión častíc. Niekde v kútiku mysle som tušila, že presne to sa aj stalo. Celé tie jej slová s tým atomizovaním a podobne.. asi k niečomu reálne viedli.

Keď som znova začala pociťovať zmysli, istila som že.. aj vidím. nachádzala som sa na nejakej plošine no Engenirth to nebol. Moje telo sa znova pomaly sformovalo, až som spadla na zem a nejaký čas som ani nebola schopná hýbať s mojimi rukami. Zaregistrovala som aj ostatné dievčatá a hlavne ..Ardry ktorá.. dosť výdatne dávila svoje raňajky. V duchu som si začala počítať čas. Kvôli čomu? Skôr tak zo zvyku. Prestala som až keď som pocítila, že môžem znova hýbať prstami.. skúsila som aj končatinami, konečne to išlo. Pomaly som sa postavila a prvý pohľad padol na Emetu. Bola na tom fakt zle, že by to bolo tým brnením a váhou ? Zo všetkým som tu bola pravdepodobne druhá naj..horšie.. dalo by sa povedať. Chcela som pomôcť Emete postaviť sa a následne skontrolovať moje brnenie. Teda.. ak som ho ešte mala na sebe. Bol by dosť prúser, keby že sa tu objavím nahá ... aj keď poniektorým by to možno nevadilo. Sama som sa však dostávala viac menej do poriadku, prestala som sa cítiť zle a celé moje okolie som znova vnímala normálne.