Nové zistenia

Majsterka vyšla zo stanu práve vo chvíľu keď ste sa s Emetou k nemu dostavili. Avšak vyšla aj z kýmsi, kto nemohol byť nikto iný ako pán Khald. Dalo sa to spoznať len z jeho oblečenia, no aj z prirodzenej autority, ktorá z neho vyžarovala. Pheys podišla k Lilly, a predstavila ju.
''Moja jediná dcéra, Lellian. A toto je pán Henryr Khald, zemepán a vládca Alitánska.'' Vytvorila na tvári žiarivý úsmev. Khald galantne poklonil hlavou, zdvihol Lilly ruku a jemne ju pobozkal na dlaň.
''V mojom tábore je vítaný každý člen rodu Mertyn.'' Pousmial sa, no jeho pohľad sa rýchlo zmenil, pri poriadnom pohľade na Lillien. S povzdychom sa otočil na Pheys, a pozrel jej priamo do očí.
''Dávajte si na ňu pozor. V tomto svete je veľa vecí, ktoré môžu... zničiť nevinnosť. A ak si ju nechránite, svet vám ju zoberie. Najlepšie je mu nikdy nedať šancu.'' Povedal smutne, potom sa ospravedlňujúco zahľadel na Lilly.
''Ale prepáčte moje slová. Nemal by som pred slečnou takto hovoriť. Bohužiaľ, nemám vás kde ubytovať, ani pozvať - môj tábor je nuž iba skromný. Ale ak si dovolíte počkať, na hrade vás určite bohato obslúžim. Už onedlho nám bude patriť.''
Majsterka zatvorila oči, snažiac sa aby to Khald nevidel, alebo aspoň počas toho ako hovoril smerom k Lilly, a prehovorila... a začula jej hlas vo vlastnej mysli.
''Teraz máme šancu. Skús z neho dostať nejakú informáciu... čokoľvek čoho sa môžeme zachytiť. Máš výhodu, hraj nevinnú a hlúpu. Nepotrebujeme konkrétnu informáciu, mne postačí aj jeho pohľad, zaváhanie v hlase.''

Lillien

Úprimne som sa trocha hanbila a určite som tak aj musela vyzerať. Už len pre to, že som tak vyzerať chcela. Možno za to mohol ten bozk na moju ruku. Možno to, že som na takéto správanie nebola zvyknutá a možno fakt, že mi to v podstate poradila majsterka ako aj zdravý um. Do tvári mi prebehla červeň a ja som sa na Khalda pri jeho slovách nežne no zároveň zľahka roztržito a neisto usmiala. Ako keby som nevedela ako na toto gesto reagovať.
"Rada vás poznávam môj pane." Vydralo sami nakoniec z hrdla a jemne som sa uklonila. Aj keď to nemohol byť úklon dámy, keďže som na sebe nemala žiadne šaty. Na chvíľku som pozrela na moju novú mamu a vypočula si slová, ktoré jej Khald povedal. Celkom to sedelo z verziou, ktorú medzi sebou šírili vojaci. No dôvod nebol až tak dôležitý. Čo ta mágia ? magický artefakt či nejaký renegát? Nevyzeralo to tak, že by sa majsterka niečo dozvedela z jej konverzácie s ním zo stanu. Dala mi to aj najavo v mysli no čo som mu mala povedať?
"Verím že obslúžite môj pane. Máte tu verných a statných vojakov. Nepriatelia sa musia strachom schovávať pod stolmi." Usúdila som, že zmením tému.. možno sa tým sám uvoľní a nebude myslieť na niečo, čo sa možno nestalo. Navyše sa takto dobre od daného topyku odvádzala pozornosť a on sa v neskoršej fáze mohol prekecnúť. Na druhú stranu som povedala snáď takú lož, aká len povedať šla. Nie vážne, čo to malo byť za morálku? Bola som tu ako šlachtičná a dcéra vplyvného rodu a jeden z jeho kapitánov alebo čo to bolo zač, si na mňa otvoril ústa.
"Len sa.. obávam. Myslíte si že sme tu v bezpečí? Ak.. ak by mali jednu z tých.. tých vecí." Pohľadom som skĺzla k obliehaciemu praku. Predsa len to niekedy patrilo do výzbroje hradu. Vyzerala som len tak nevinne, ako to v danej situácie a v danom oblečení išlo.

Khald sa tiež obzrel na trebušet, a schuti sa zasmial.
''Môžem Vás ubezpečiť, nič takého za hradbami nemajú. A ak by aj mali, vedel by som o tom.'' Prikývol, a tajomne sa na Lilly zahľadel.
''Sme tu v úplnom bezpečí. A už onedlho začneme útok, takže sa tejto hrozivej stavby zmocníme. No potom budete musieť odísť z tábora; nechcem, aby ste tu prišli k nejakému zraneniu.'' Odvetil, a túžobne pozrel na vzdialené hradby, nehybne stojace a provokujúce na strmom kopci.
Pheys znova prehovorila.
''Skúšaj ďalej... možno niečo priamo s obliehaním? V každom prípade sa chceme dostať na hrad ešte predtým ako sa začne útok. Chceme si vypočuť obe strany príbehu.''

Lillien

Bolo to naozaj ťažké. Prečo sa museli tie ženské zo šlachty správať takto.. rozmaznane? Sakra.. na druhú stranu hovoril, že by vedel o tom keby že za hradbami niečo také majú. No to mohla byť pokojne práca nejakého špeha, nie hneď.. mágie. Nad jeho slovami som sa ale trocha uvoľnenejšie usmiala. Vediac že mi tu nič nehrozí zo strany tých strašidelných strojov.. nie, musela som prestať uvažovať týmto spôsobom, inak sa svojou pretvárkou nechám uniesť. Aj keď ma trocha iritovalo to, že som sa ho stále musela dotieravo pýtať na nejaké veci. Čo by som aj mala ako šlachtičná tušiť? Nič..
"Takže čoskoro strhnete bránu a prevezmete hrad? Myslím, naozaj, naozaj skoro? Počula som že obliehanie niekedy trvá aj mesiace." Tento krát bolo vidieť, že si starosti nerobím ani tak o svoje zdravie, ako skôr o svoj komfort. Bola som predsa len dáma, musela som si dávať záležať na mojom vlastnom zadku.

Aj keď Khald vedel že k útoku sa nedostanú tak skoro, pri jej otázke spozornel. Niečo sa mu tu nezdalo; no nedal to na sebe poznať. Rozhodne to nebol nevšímavý hlupák...
''Bude to veľmi skoro. A to znamená, že by ste mali byť na odchode. Onedlho sa tu strhne krvavá búrka, a nechcem aby ste tu vtedy boli.'' Odvetil náhle, a zdalo sa, že s Lilly už viac nechce hovoriť. Možno mu prišiel zvláštny záujem Lilly o obliehanie a boj. To že na sebe mala výjazdové oblečenie, dokonca aj podľa všetkého skutočnú zbroj, ktorá mohla patriť jej bratovi, ho miatla, ale...
''Teraz musím vydať rozkazy, naposledy preriešiť plán a skontrolovať mojich mužov. Moja hliadka vás odprevadí do bezpečnej vzdialenosti, a ak chcete odísť, až do vašej destinácie.'' Vysvetlil, a s miernym úklonom sa stratil vo svojom stane. Pheys len pokrčila plecami, no nebola nahnevaná. Khald bol ťažký oriešok, a majsterka to vedela. Sama nedokázala nič zistiť, tak to Lilly nemala za zlé.
Pri výjazde z kempu ste zozbierali Fellah a Ardry, a Pheys sa rozlúčila s hliadkou, s tým, že zbytok cesty zvládnete samé bez ich pomoci. Hliadke sa naspäť nechcelo, možno nechceli bojovať, ale Pheys im nedala na výber. Až keď ste boli v bezpečnej vzdialenosti od tábora, a nikto vás na isto nemohol počuť, majsterka prehovorila.
''To prebehlo lepšie než som čakala. Ale, aspoň ja, som nezískala dosť informácií na celkové vyhodnotenie situácie. Viem, že Khaldovu dcéru znásilnil syn Ferrona, ale za akých okolností, nie. Zemepán Ferron odmietol syna potrestať, aj vydať ho na trestanie, Khald potom zvolal svojich priateľov a vydal sa zaútočiť na Ferrona a jeho spojencov. Nesedí mi tu niekoľko vecí... Khald príliš rýchlo vytiahol do boja. Aj keď ide o veľký zločin, zdá sa akoby Khald chcel bojovať, a hľadal k tomu každú zámienku... možno chce nejako využiť magický faktor, a ak zaútočil takto rýchlo, musí si byť istý že tento konflikt vyhrá. Ale... úprimne, netuším o čo by mohlo ísť. Artefakt, renegát, neznáme... no, teraz sa potrebujeme dostať na hrad. Ešte predtým, čo ste sa dozvedeli vy?'' Pozrela na vás Pheys spýtavo.

Lillien

"Uhm..." Ďalej som už moc neprehovorila, len som sa pozrela na majsterku a po tom sme odišli. Nemala som podobné typy rada. Prečo človek nemohol jednoducho, všetko vyriešiť jednoducho? Naťahovať sa a pretvarovať. Keď ho už uvidím druhý krát, snáď to nebudem musieť robiť.
"Ah.. ako som rada že sme odtiaľ odišli." Povzdychla som si a trocha ospravedlňujúco som sa zahľadela na Emetu. No nešikanovala som ju moc, teda skôr vôbec. Nebol k tomu dôvod. Až keď sme boli dostatočne vzdialený od tábora, tak k nám majsterka prehovorila a povedala v podstate to, čo som zistila aj ja. Bola som však podráždená, naozaj sa mi podobné úlohy nepáčili, nebola som.. jednoducho.. ten typ osoby, ktorý by sa v takých veciach vyžíval.
"V podstate to čo vy majsterka. Vojaci medzi sebou rozprávajú len to ako ich pani znásilnil syn Ferrona no úprimne si myslím že to je veľmi.. zvláštne. Ako by vôbec dostal príležitosť spraviť niečo také? A ako by následne ušiel? Viem už len to, že sú tu štyri dni. Takže by podpora pre hrad už mohla byť na ceste pravdepodobne.. ak nejakú vyslali." Odvetila som a nechala som slovo Ardry, ktorá vyzvedala nejaké informácie tiež. Aj keď som netušila aké.. no niektorý vojaci pokojne mohli niečo o nejakej zbrani či podobne vedieť. Prišlo mi to tak, že sú si víťazstvom celkom istý a celé obliehanie berú skôr triviálne.

Aj keď ste sa medzi sebou nemali príliš radi, na poznámku Lilly jej kolegyne prikývli, alebo tak aspoň urobili v mysli. Emeta si zložila helmu, a vydýchla si. Tak dlho nehovoriť... to nebolo pre ňu.
''Mala som chuť tam niekoho zarezať. Prepáčte, majsterka.'' Poznamenala otrávene.
Ardry sa zasmiala, no potom si uvedomila že sa smeje na niečom čo povedala Emeta. No to ju celkom nezastavilo.
''Lillien, áno, pomocná armáda už je pravdepodobne na ceste. Tiež som to pochytila z tónu konverzácie. Práve preto sa Khald s obliehaním tak ponáhľa. A čo sa týka príbehu v pozadí... na to sa budeme musieť dostať na hrad.'' Odvetila Pheys a dúfajúc pozrela na Fellah a Ardry. Možno sa niečo dozvedeli, možno poznali nejaký spôsob...
Fellah sa víťazoslávne pousmiala, a prikývla.
''Nebolo to ľahké, ale v tábore sa mi podarilo nájsť hradného špióna. Troška ilúzie, troška južanského šarmu, troška odhalenej kože, a odrazu viem tajnú cestu dovnútra hradu.'' Odpovedala pyšne a tvárila sa ako nejaký nababušený páv. Rozhodne tu však mala výhodu. Pheys sa rozsvietili oči.
''Vedie tam podzemný tunel. Nasledujte ma.'' Fellah mohla na nejaký čas viesť celú skupinu, a to určite nepomohlo k zmenšeniu jej obrovského ega. Kvôli tomuto sa bude naparovať ešte nasledujúci rok.

Ako ste sa blížili k lokácii ktorú jej špión popísal - smerom na sever, aby ste sa dostali k bočnej strane hradu, vojsť do lesa a nájsť určité zoskupenie skál a kameňov. Pod nimi bol vchod ukrytý, ale... Fellah prudko zastavila. Na mieste vchodu postávalo niekoľko koní, pričom ich jazdci pobehovali okolo skál. Zdalo sa akoby niečo hľadali. Ich kapitán vyštekoval rozkazy, a svojich mužov poháňal. Boli to Khaldovi muži, jedna z hliadok, a navyše niekoľko obrnencov a jazdcov. Prehľadávali okolie, a rýchlo vás uvideli. Jeden z nich ukázal na vašu skupinu, a zalarmoval kapitána.
''Doriti, asi o tom vchode vedia.. ale.. ešte ho nenašli. Dúfam.'' Poznamenala Fellah, a rýchlo sa zaradila za vás, lebo tušila, že dôjde ku konfliktu.
''Čo tu pohľadávate?! Stojte!'' Zrúkol po vás pešiak.
Pheys, aj vy ostatné ste vedeli, že v tejto chvíli by už nefungovala výhovorka v zmysle, že ste sa stratili.
''Z tohoto sa nevyvlečieme. A na hrad sa dostať musíme. Máte povolanie odporcov spacifikovať, no snažte sa ich nezabiť, prosím.'' Povzdychla si Pheys, no do útoku sa neponáhľala. Vojaci to boli nevinní, a sama vedela, že je ťažké nezabiť niekoho kto sa o to pokúša na jeho strane.
A možno chcela aby ste situáciu vyriešili samé? Vojakov bolo asi zo desať, no ani jeden z nich nemal luk, či kušu, a tak na diaľku vás nemohli zastaviť. A štyria z nich patrili k hliadke, čo znamenalo ľahkú výzbroj.
Emeta sa očividne potešila, a bez slova na svojom tele aktivovala osobnú ochranu, vrstvu ochrannej energie. Do rúk schytila kopiju, štít, a v bojovej pozícii sa vybrala dopredu. Z ochranou ktorú na seba vyvolala vyzerala ako guča ocele a železa, nezastaviteľne blížiaca sa k vojakom. Tí pochopili čo sa deje, schytili svoje zbrane a rozbehli sa do boja. Jeden z nich pribehol k svojmu koňovi, pokúsil sa nasadnúť a bleskovo zutekať do obliehacieho tábora.

Lillien

Nakoniec to vyzeralo tak, že sa Fellah predsa len činila. Existoval tajný vchod do hradu a ona vedela jeho polohu. Mohli sme sa teda rovno vydať na cestu bez zbytočných otázok či reptania. Ja som úprimne na ich slová už príliš nereagovala, pretože ani neboli mierené na mňa alebo, skôr sa odo mňa žiadna reakcia nevyžadovala.
Keď sme sa ale približovali k lesu, v ktorom sa mal nachádzať tajný vchod, zbadala nás skupina vojakov ktorý to tu prehĺadávali. Dostali rovnaký typ aj oni? alebo to bola skôr náhoda? Nepatrili k hradisku a keď si nás všimli. Všetkým nám bolo jasné ako to bude prebiehať. Jeden z nich sa snažil nasadnúť na koňa a rýchlo utiecť. Asi zalarmovať tábor. Sama som ho nechala utekať. Chceli sme sa predsa len dostať čo najrýchlejšie dovnútra a sem by nejaké posily aj tak nestihli z tábora prísť. Popohnala som pre to svojho koňa a tiež som do rúk chytila kopiju. V podstate sa jednalo o klasický charge, trysk pri ktorom som plánovala prevalcovať jedného z mužov, ktorý sa pustili do boja. Stačilo sa cez nich prebiť nie? Živí neživí.. úprimne mi na tom až tak nezáležalo.

Ardry sa tiež potešila; bojovať už chcela po dlhý čas.
''Nechajte mi jazdca.'' Povedala, rozbehla sa cez vysoké krovie, vyskočila dopredu a na zem dopadla už ako skutočný vlk. Jej transformácia bola neuveriteľne rýchla, nedalo sa povedať, že by Ardry nebola talentovaná. Ak sa mág dokázal premeniť v otázke sekundy na menšie zviera, bol pomerne dobrý. Bez okolkov sa vydala za jazdcom, ktorý stále unikal, no zároveň vydesene pozoroval čo sa za ním dialo. Ale na koni vlkovi nemohol utiecť.
Emeta sa medzitým pomalým krokom blížila k vojakom, ktorý si neboli celkom istí ako bojovať proti niekomu s takým veľkým štítom. Akonáhle k jednému z nich došla, štítom v ruke vystrelila do hrude či zbrane protivníka, a ten nemajúc ako sa obrániť, mohol len ustúpiť alebo sa nechať omráčiť.
Fellah sa do boja nerozbehla, no pozostávala niekoľko metrov za Emetou, a dvom vojakom vytvorila akúsi ilúziu, sami ste ju nemohli vidieť. No začali sa správať zvláštne, a bezdôvodne sekali do vzduchu pred sebou, akoby tam stál ich najväčší nepriateľ. Tvárili sa vystrašene, bohvie, aké monštrum Fellah z ilúzie vytvorila.
Niekoľko z vojakov sa muselo venovať aj útoku ktorý podnikla Lilly. Vedeli aké sú rozbehnuté kone nebezpečné, a snažili sa ustúpiť Lilly z cesty. Niekoľko z nich sa strategicky postavilo ku kameňom a k stromom, kde Lilly nemohla vbehnúť tak jednoducho. Dvaja z nich sa ale rozhodli nasadnúť na svoje kone, bol to jediný spôsob ako nepriateľský konský útok odraziť. Ako pešiaci nemali šancu. Zatiaľ čo bežali k svojím koňom a nasadali na nich, boli na zraniteľnom mieste.

Lillien

Rútila som sa vpred a zaregistrovala som pohyb mojich nepriateľov. Niektorý zašli za stromy a dvaja sa pokúsili vyšplhať na kone. To bol clekom dobrý otvor v .. prípadnej obrane. Úprimne proti valiacej sa kavalérií ani žiadna efektívna obrana neexistovala. Výnimočne som ale nemala v pláne týchto mužov prebodnúť. Skôr som si to namierila s koňom pomedzi ich kone a rozmachom jedného z nich zhodiť na zem a pokračovať tryskom ešte niekoľko metrov ďalej. Presne tá vzdialenosť bola potrebná na zastavenie a otočenie koňa. Skôr pasívne som v okolí môjho brnenia tiež vytvorila základnú magickú ochranu, ktorá by ma chránila pred jednoduchými fyzickými útokmi, šípmi z lukov či hádzacími zbraňami, Nič náročné, aspoň nie na moju úroveň.