Staré krivdy

Hostinský sa zatváril udivene a nechápavo pozrel na Morylla. Mohlo mu prísť na rozum, že Moryll nepozná žiadne slovo z jazyka a preto zaňho hovorí jeho žena. Po krátkom skúmavom pohľade na Lilien muž odpovedal.
''Ste z... juhu? K'sabhan? Alebo niečo také?'' Spýtal sa zo záujmom a kývol na dvere.
''Tí sauráni sú všetko zlodeji. Hrozba pre ľudí... žobrú, nepracujú, mlátia sa, obťažujú. A najmä kradnú. Minulý týždeň mi nejakí z tých bastardov vykradli špajzu s pivom.'' Začal vysvetľovať pričom divoko gestikuloval. Sauriáni v týchto oblastiach neboli doma, to bola pravda. Ak sa tu nejakí nachádzali, boli to kočovníci z juhu alebo privezení otroci. Boli lacnejší ako valeáni. Nikto ich tu neobľuboval, a tak sa často obrátili k zločinu. Bol to začarovaný kruh.
Muž potom stíchol a obzrel sa po troch obrnencoch, ktorí sedeli za jedným zo stolov.
''A naše neschopné stráže ich ešte nechytili, lebo... sú slizkí alebo čosi. Blbé výhovorky.''
Veľavravne pokrútil hlavou a zamračene sa pozrel na Lily.

Tentoraz už len pokrútil hlavou na znak toho, že žiadnu krajinu menom Iskoll nepozná. Bolo šťastie, že na Engenirthe ste sa museli okrem iného učiť aj geografiu celého sveta, a tak nebol problém povedať meno prvej krajiny, ktorú tu nikto nemohol poznať. Risk to ale bol, cestovatelia z akýchkoľvek končín sveta sa tu mohli nachádzať... no rozhovor ktorí ste s hostinským viedli nepočul nikto.
''Nie, a nie. Musí zostať vonku. Ešte mi tu zbije hostí! Hulvát jeden jašterí.'' Prekrížil ruky a prestal vám venovať pozornosť, akoby sa urazil.
Moryll si vzdychol, a čosi vytiahol zo svojho vrecka na opasku. Bol to malý kryštál, ktorý sa vo svetle pochodní výrazne leskol. Vyzeral naozaj vzácne, a ani Lilien ho nedokázala spočiatku priradiť. Musela to byť nejaká z jeho pomôcok. Potom ho rýchlo odložil naspäť.
Na hostinského to ale očividne zapôsobilo. Jeho tvár sa vyjasnila.
''Ste tu vítaní... všetci traja. Poďte, ukážem vám izby.''
Moryll sa pousmial, možno po prvý krát odkedy ste odišli z Engenirthu.

Hostinský Omosimu venoval drobnú izbu priamo pod strechou, ktorá vyzerala skôr ako úložňa metlí. Spokojne sa usmial, alebo skôr silene, a dverami za sebou znova poriadne tresol.
Vám dvom potom ukázal najväčšiu izbu, ktorú prenajímal. Samozrejme, posteľ v nej bola kráľovská - teda spojená. Podľa jeho slov izby zo samotnými posteľami neboli voľné.
Moryll sa spokojne obzrel po rozľahlej izbe, no pri pohľade na manželskú posteľ ho zamrazilo.
''Tak? Páči sa Vám? Môžete tu zostať dokedy len chcete.''
Muž sa zdal veselší ako kedykoľvek predtým, a dôvodom bol ten kryštál, ktorý mu Moryll ukázal.

Lillien

Mala som chuť toho hostinca chytiť za golier a tresknúť s ním o zem. Mala som však veľkú trpezlivosť a vedela som, že mi to za tie problémy nestojí. Nakoniec však Meryll použil niečo.. ilúziu? Či niečo podobné? Kto vie. No situácia sa aspoň tak vyriešila. 
Omosi mal nakoniec strechu nad hlaovu, čo bolo viac, než v čo som očividne mohla dúfať. Bolo však vidieť, že je stále poriadne nasraný. No možno len nevedel kontrolovať svoju silu.. aj keď toľké roky v engenirthe? Keď nechcel tresknúť dverami, nespravil by to.
Vstúpili sme do našej izby, ktorá bola pomerne pekná, na takýto hostinec to bolo fakt niečo.
Prikývla som na otázku barmana a počkala som, kým odíde. Následne som za ním len zamkla dvere.
"Použil si na neho ilúziu?" Spýtala som sa Morylla. Možno že to ani nebolo priame kúzlo, ale nejaké očarovanie toho predmetu. Sama som zo seba dala dole plášť, zavesila som si ho na blízky stojan a začala som si rozopínať popruhy na chráničoch rúk, ramien, popruhy na korzetu a podobne.

Moryll sa zatváril previnilo a pokrčil plecami.
''Je to rytan... kryštál upravený maggyjou. Dala mi ho majsterka Tycelen.'' Povedal a sadol si na jednu zo stoličiek. Pri pohľade na Lilien, ktorá si vyzliekala vrchné oblečenie, sa začervenal a odvrátil pohľad. Ako liečiteľ prakticky vídal len nahé telá, no toto vyzliekanie nebolo v rámci jeho práce, a len v prítomnosti Lily sa takto správal.
''Používa sa na... ako to vysvetliť... upokojenie mysle pri liečení. Ak sa naň pozrieš, prestaneš sa zaujímať o iné veci, a nechceš nič iné - len ten kryštál. Zmierňuje to bolesti pri zákrokoch, a pacienti zostávajú ležať v pokoji, a robia čo im povieš ak sľubuješ, že im ten kryštál daruješ. Je to zložité. Jednoducho ilúzia.'' Vysvetlil jeho funkciu Moryll a zahľadel sa z okna.
''Nemal by som ho používať na... iné účely. Obávam sa že ho nemôžem hostinskému dať ako platbu, takže budeme musieť... ja neviem, utiecť.'' Povedal a znova neisto pokrčil plecami. Očividne ho trápilo zlé svedomie, lebo sa tváril celkom nešťastne. Tycelen mala Morylla celkom v láske, a Moryll mal pocit, že týmto sklamal jej dôveru.

Lillien

Ostala som v tichosti a len som si sadla na posteľ. Korzet som si dala dole, na čo som začala odšnúrovavať viazanku na botách. Netrvalo to dlho, pretože sa nejednalo o komplikované viazanie.
"Nemusíš sa báť, použil si to na dobrú vec." Na chvíľku som sa odmlčala, keď som si z nôh boty dávala dole.. nasledovali nohavice, ktoré som začala sťahovať dolu. V podstate som sa teraz ocitla len v košeli, ktorú som mala pod korzetom.
"Ale ty si mu nič neprislúbil, ani nepovedal." Pootočila som sa k nemu a jednu nohu som tým vyložila na posteľ. Rukami som sa zaprela za sebou a pohodila som už rozpustenými vlasmi. 
"Mám na teba otázku.. možno ti príde trocha divná a ospravedlňujem sa ak áno ale.. vadí ti na mne niečo?" Samozrejme že som jeho odtiahnuté správanie.. vôbec nepochopila. Predsa len odkiaľ by som mohla? Možno sa mi niečo niekedy Emeta snažila naznačiť, no ja som v týchto veciach bola pomerne mimo. Ešte som si dala zavolať.. niekoho, kto by pripravil vaňu a následne som len počkala, kým mi odpovie.

Moryll stále pozeral cez okno, takže nevidel čo presne Lilien robí. Mal tušenie, ale príliš sa hanbil na to aby sa otočil.
''Už len pohľad na rytan je prísľub.'' Odvetil. Na poznámky Lily len súhlasne prikývol; teraz sa už nedalo nič robiť, a bol to akt, ktorý pomohol Omosimu, aj ak mal zakázané používať tento kryštál na iné účely ako liečenie.
Pri jej otázke sa odmlčal a spýtavo sa na ňu otočil. Všimol si že Lilien je takmer celá vyzlečená a rýchlo sklopil zrak. No stačila mu sekunda a pohľad na jej telo nevedel dostať z mysle. Bolo to úžasné a zároveň strašlivé, predsa len pohľad na mladé telá mu nebol neznámy, ale... pri Lily zamrzol.
''Mne? Nev-nevadí nič. Prečo by m-malo?'' Ohrnul sa Moryll so zahanbeným úsmevom a vstal zo stoličky. Vydal sa k dverám.
''Idem... uhm, idem k Omosimu. Aby som tu neobťažoval.'' Povedal a snažil sa pritom nepozerať na Lily, pretože pohľad mu stále kĺzal hore dole po jej nohách.

Lillien

Správal sa naozaj divne. Chvíľku som sa na neho nechápavo pozerala.. no stále viac a viac sa moje ústa začali mykať do potláčaného úsmevu. Keď sa postavil, takmer som vybuchla od smiechu a naozaj som to musela potláčať. S jednou rukou na ústach som rýchlo priskočila k dverám a len som sa o ne oprela, aby cez ne nemohol vyjsť.
"To máš Omosiho radšej než mňa? Pche.." Bola to jasná provokácia.. aj keď bohvie k čomu. No mal si dávať pozor.. moja mama bola majsterka.. ilúzií, klamov, ovládania a nuckania.. čo to som od nej pochytila v istých veciach. Ostala som tam tak stáť a stále s pobaveným úsmevom na perách.
"Čo je zle?... nepáčim sa ti?" Zatvárila som sa trocha ublížene. Podišla som bližšie k nemu a rukou som ho pohladila po tvári. "Alebo si ako poniektorí.. ostatní... závistliví neprajníci ktorým vadí že som lepšia než oni?" Tento krát v mojom hlase mohol počuť podivnú emóciu, ktorú som snáď nikdy nevyjavila. Kto vie, prečo tak náhle? Každopádne som mu mohla na chvíľu pripadať ako úplne iná osoba.. desivá.. ako keby pohľad do mojich očí pripomínal pohľad na niečo.. majestátne, dominantné.. ale čo? Rukou som z jeho tváre prešla až ku golieru košeli, ktorú som zovrela vo svojej pästi. Naklonila som ho k sebe tak, aby sme mali oči v jednej úrovni.
"Tak? Radím ti, aby si svoju odpoveď dobre premyslel..." Mohla som pripomínať nejakého boha hnevu. Na jednu stranu určite krásna.. na človeka až príliš. Majestátna.. vznešená... dominantná.. nespútaná a divoká? Ako by mi teraz mohol klamať? Pevne som dúfala, že sa zo seba konečne vymačkne, aj keby som ho k tomu mala dokopať.

Moryll naozaj nečakal že Lilien niečo také urobí. Nečakal to ani v najlepších, či najhorších snoch. Svoju nechápavosť musela hrať, bol to jediný spôsob. Prudko pred dverami zastavil a srdce sa mu rozbúchalo. Utrel si čelo od potu a zhlboka sa nadýchol. Na jej otázky nedokázal odpovedať, slová sa mu v mysli tvorili ale z úst nevychádzali, a po tom ako sa ho dotkla, jeho mladá myseľ prestala aj z produkciou slov a akejkoľvek logiky. Dalo by sa povedať že mu zastavil rozum a nahradili ho mužské zmysly, pudy, ktorým nebolo možné odolať. Boli silnejšie ako jeho rozum, omnoho mocnejšie. No stále sa na povrch drali otázky a nejasnosti, ktoré mu nedali pokoj. Je to predsa kapitánka, ste na úlohe... je jeho nadriadená. A zdala sa šialená, jej správanie bolo akoby mierne pomätené, nezvyčajné na človeka, a čosi v úzadí mu hovorilo aby sa jej obával a vyhýbal.
No stačil jeden pohľad na jej tvár, či ruky alebo nohy, a tieto rozumné otázky a základná logika bola potlačená kamsi do úzadia. Takýto rozpor ešte nezažil nikdy, a sám nevedel čo naozaj chce. Moryll by však neváhal ani sekundu, na to nemal vôľu ani silu.
''Ale... ty si... ty si najlepšia. Je to tak... nikoho nechcem v... nikto nie je lepší.'' Jeho slová sa zasekávali a očividne v aktuálnom rozpoložení nebol schopný vytvoriť inteligentnú vetu, a skoro sa mu podarilo preriecť. Trocha sa pousmial a z čela si znova utrel pot.

Lillien

Chvíľu som sa ešte na neho pozerala očami, ktoré ako keby ani neboli moje. Mohlo sa mu zdať.. že som zrazu o niečo vyššia, no samozrejem som nebola. Zrazu som ho pustila a sama som pomerne prekvapene zamrkala. Chvíľku som sa na neho neisto pozerala a.. pomaly som prikývla hlavou. Aj keď to asi nebola príliš dobrá reakcia. No z jeho slov som toho pochopila.. viac.. než dosť.
"Hm... " V podstate som mohla povedať hocičo, a asi by to malo .. no boh vie aký efekt.
"V tom prípade myslím, že tu môžeš ostať.. nevidím dôvod aby si išiel za Omosim." Navrhla som mu a pomaly som ho pustila.
"Musíme niečo spraviť, inak svojim správaním pokašleš úlohu.. ah.. " Povzdychla som si a spomenula som si na isté slová Emety, aj keď u nej to bolo asi trocha obrátené.. no na druhu stranu ako ju poznám, tak ani nie.. taký tomboy... Ruku som mu z košele stiahla za krk, o ktorý som sa tak trocha zavesila, dala som sa na špičky a vtlačila som Moryllovi bozk. Keď som sa odťahovala, len som sa mu znova pomerne dominantne pozrela do očí. "Toto nie je otázka.. ani žiadosť.. ale rozkaz. Ostávaš tu, budeš spať v tej posteli a prestaneš sa správať ako idiot... si muž preboha.. maj trocha.. no vieš.. gule."