Cez železo a oheň

Thom sa zatváril nechápavo, nečakal že jeho útok bude tak jednoducho vybránený. A s takou ľahkosťou. Bolo to zvláštne. Nikdy by nepovedal, že také drobné dievča bude schopné vybrániť jeho útok. Skutočne bizarné. Thom sa mierne upokojil a ustúpil dozadu. Meč však stále smeroval k nej, opatrnosti nikdy nebolo dosť.
Nevedel čo robiť. Myšlienka na svoju rodinu mu však pomohla rozhodnúť. Nechcel aby deti vyrastali bez otca, stalo sa to predsa aj jemu. A na to nemal dobré spomienky.
Spoza opasku vytiahol zväzok kľúčov a veľmi pomaly podišiel k dievčaťu. Vychádzal z nej skutočný des. Thom sa v jej blízkosti cítil zraniteľne, tak ako nikdy predtým. Prišlo mu smiešne, že sa obáva ženy.
Jeden z kľúčov vložil do malej zámky na jej putách a potočil ním. Teraz už ju nebolo možné zastaviť. Thom úprimne dúfal, že ho nechá nažive.
Si voľná. A... pomôžeš nám? Nemusíš bojovať, možno mu bude stačiť povedať... niečo. Vy, maggyjovia, ste schopní zo slovami? Spýtal sa nádejne.

Yonnia

Pozorne som ho sledovala a keď mi rozopol zámok na rukách, zhodila som zo seba okovy. Po tom som si od neho klúče zobrala, odomkla som si nohy a znova som mu ich vrátila.
"Ja by som situáciu len zhoršila. Draci sa snažia loviť niekoho, čím som ja." Následne som sa otočila k odchodu. Chvíľku som tam stála a rukami som si prehodila kapucňu cez hlavu.
"Ak to ale pomôže, myslím že mu bude viac záležať na tom, aby a dostal, než na tom, aby zúbožil vaše mesto.." Dodala som v podstate menšiu nápovedu a pootočila som sa snáď k jediným ťažkým dreveným dverám, ktoré nepatrili ku žiadnej z cieľ.
"Pôjdeme?" Spýtala som sa. On ma síce pustiť mohol no ostatným to tak prísť nemuselo.. musela som predsa len spôsobiť dosť veľký rámus.

Thom očividne stále nerozumel celej situácii. A to bolo pochopiteľné, keďže nevedel čoho je Yonnia schopná, teda čo by sa drakom na nej nemuselo pozdávať.
Ale si predsa maggyja, a on maggyjov zbiera do svojej armády. Som si istý že by ťa zobral. Povedal naliehavo a otázne na ňu pozeral, no jej pokyn nemienil ignorovať. Vykročil k dverám, odomkol ich a spoločne ste vychádzali po dlhých schodoch. Pod zemou, v žalári bol chlad, a ako ste išli vyššie, otepľovalo sa. Táto oblasť bola cez isté mesiace veľmi horúca, a ohne vojny tomu rozhodne nepomáhali. Vyšli ste z dverí von, a nakrátko vás oslepilo žiarivé slnko. Vzduch sa dal opísať len ako dusný a ťažký. Nádvorie hradu, na ktorom ste sa objavili, bolo takmer prázdne. Väčšina vojakov, strážnikov a ľudí sa zhromaždilo pri hlavnom mestskom vchode, očakávajúc príchod draka, a zároveň aby sa mohli hromadne hašteriť o tom, či budú bojovať alebo urobia čo bude chcieť.
Počkáš aspoň kým príde jašter? Mohla by si s ním prehovoriť... alebo urobiť čokoľvek. Prosím ťa ešte raz. Nezdal sa zlý, ale každý sa ho bojí. Niektorí ľudia nemajú čo stratiť, urazia ho, zaútočia... a všetci zomrieme. Prosím. Postavil sa Thom pred ňu a z jeho hlasu bol počuť obrovský strach a obavy.

Yonnia

Len som pokývala hlavu na nesúhlas. Nechápal tomu, no asi ani nemal ako. Jeho informácie o mágoch ako aj o drakoch boli očividne dosť.. zaostalé, ani som sa nedivila. Normálny človek toho ani veľa vedieť nemohol. S kapucou natiahnutou na hlave a rukami voľne pozdĺž tela som vykročila na slnko. Vďaka kapuci mi to svetlo až tak nevadilo, aj keď to dusno sa mi práve dva krát nepozdávalo, mala som radšej chlad a zimu. Pozrela som sa na zástup ľudí a sp ovzdychnutím som znova pokývala hlavou na nesúhlas.
"Drak vás nezabije všetkých kvôli tomu, že ho pár ľudí urazí a napadne, ten kto ho napadne si za svoju smrť môže sám. Nie je tu nič, čo by som mohla spraviť, ale ostanem tu.. a budem to sledovať.. z tieňa." Pozrela som sa na neho a sama som sa vydala po hradbách.
"Nesleduj ma.." Dodala som a vydala som sa po hradbách až k bráne, kde už bolo viac než dosť ľudí.

Ešte chcel niečo povedať, poslednú vec aby ju zastavil, no bolo to zbytočné. Maggyja odchádzala, a Thom už nemal čo povedať, nemal ju čím presvedčiť. Vzdal svoje snahy a zúfalým pohľadom pozoroval maggyju. Potom sa krútiac hlavou vybral k hlavnej bráne, kde bola väčšina jeho nadriadených. Nevedel čo má ďalej robiť. Postávať na mieste a čakať až jašter všetkých pozabíja zatiaľ čo bude lietať, bez šance brániť sa? Tá myšlienka sa mu nezdala taká úžasná.

Podarilo sa mu predrať cez kopy ľudí bližšie k bráne, kde boli zhromaždení členovia mestskej rady a väčšina mestských strážnikov. Bola pravda, že mesto malo aj malú armádu, ale tá sa podľa jej kapitána nachádzala na ''strategickom mieste.'' Thoma skôr zaujímal jeho kapitán. Ten však bol zaujatý rozhovorom s Jortenom, mestským pokladníkom. Pravdepodobne plánovali ako jašterovi dajú všetko zlato, cennosti a mestské klenoty, len aby sa nad nimi zľutoval. Thom sa teda len postavil do rady k ostatným kolegom a z vyplašeným pohľadom sledoval oblohu, ako zbytok mesta.

Netrvalo dlho, a skaut priniesol tie dôležité správy. Armáda nemierila priamo na mesto, ale obchádzala ho niekoľko míľ. Samozrejme, Klertev nebol dostatočne dôležitý. Drakkari pochodovali po hlavnej obchodnej, rovno smerom na Biesyn. Dávalo to zmysel. Biesyn ležal na rieke Kina, a pre túto oblasť to bolo značne dôležité strategické miesto. Zároveň to bolo bohaté veľkomesto, bránené silnou armádou. Jediný kto mieril ku Klertevu bol jašter, celkom osamelo. Mohol byť až tak mocný, aby sa nebál sám postaviť malej armáde?
Tieto správy však boli dobré. Jašter predsa len nemal v pláne Klertev zničiť.
A samozrejme, začali vytvárať nové plány. Ak armáda v Biesyne zahradí cestu drakkarom a zaujme ich, a Klertevu sa podarí zneškodniť jaštera, následne by mohol Klertev prepadnúť drakkarov odzadu, a tento konflikt vyhrať. Bol to šialený plán, ale čoraz viac ľudí naňho pristupovalo. Napokon, tak ako vždy, sa však nikto nevedel zhodnúť a diskusia o plánoch sa premenila na chaos a hromadnú hádku.

Thom z ostatnými strážnikmi mal za úlohu vytvárať okolo kapitána a rady polkruh, aby sa k nim nedostali poddaní. Zbytok polkruhu tvorili hradby a hlavná brána. Diskusia ani na jednej strane nebola plodná.

A napokon sa stalo, niekto skríkol: ''Jašter!'' Zraky celého mesta sa obrátili na oblohu, a tam bol, len pár míľ od mesta, vysoko pri oblakoch, smerujúc na Klertev. Teraz sa mohol zdať ešte ako obyčajný vták, no blížil sa rýchlejšie. Mnohí utíchli, no niektorí diskutovali plány ešte rýchlejšie, a s kvapkou paniky. Jašter sa k mestu blížil ako meteor, a úmerne k tomu stúpalo zúfalstvo a strach medzi obyvateľmi. Ladne a elegantne plachtil vzduchom...

... až napokon dosadol nad vstupnú bránu, medzi dve hlavné veže. Mesto stíchlo, a jašter pozorne obzeral všetkých obyvateľov. Thom sa na neho odvážil pozrieť, a uvedomil si, že to nie je rovnaký jašter ako predtým. Rozhodne však bol rovnako mocný, alebo možno ešte viac. Diplomacia sa musela začať.

''Jašter'':

Yonnia

Stála som v tieni jednej z veží, ktorá bola súčasťou hradieb. Vlastne som bola naozaj blízko hlavnej brány. Pozerala som sa na zástup ľudí .. typovala som že sú tu úplne všetci, takmer.. pravdepodobne okrem detí a podobne. Sledovala som hlavne hlavnú skupinku rady a kapitánov, okolo ktorých sa utvorila "hradba" zo strážnikov. Zrazu sa ozval krik, bol tu. S rukami založenými na hrudi som sledovala, ako drak pristal pri bráne. Bolo na čase jednať. Skryla som sa do útrob veže kde sa už nachádzali dve mŕtvoli strážnikov, ktoré normálne obsluhovali vstup do veže. Dávala som si pozor, aby aspoň jeden z nich mal brnenie a tabart nepoškrvnené krvou práve kvôli tomu, že som sa do jedného chcela prezliecť. Stiahla som preto mužovi helmu. Bol to nejaký menší typ, aj tak som však vedela že mi jeho uniforma bude trocha veľká. Čierny plášť som si z tela stiahla a hodila som ho niekam stranou, na seba som si dala mužovu tuniku, nohavice a na to som si začala pripevňovať koženú vestu s ľahkými kovovými plátkami. Popravde som sama o sebe bola fyzicky nie práve najsilnejšia a tak som viac menej permanentne využívala malinkú časť magickej energie, aby som posilnila svoje svaly. Keď som si na seba dala ešte aj helmu, ktorú som uzavrela tak, aby mi nebolo vidieť do tváre, zobrala som ešte meč zo štítom. Meč som si pripevnila o opasok a štít jednoducho prevesila cez chrbát. Nechápala som, ako v tom mohol niekto chodiť, bolo to hrozne nepohodlné. Nakoniec som sa však vyštverala až hore. Momentálne som sa nachádzala vyššie než drak.. a dosť dobre som skrývala svoju prítomnosť. Typovala som že bude skôr zameraný na ľudí pred seba a tak si nevšimne, že začínam Balistu nastavovať jeho smerom. Poprípade som dúfala že si bude myslieť, že som len vojak.. ktorý to robí preventívne a ktorý bude príliš vystrašený na to, aby zaútočil.

Jašter - drak, teda konkrétne drakken, si svoje okolie príliš nevšímal. O balistách na hradbách vedel, a zároveň vedel aj to, že sa im dokáže poľahky vyhnúť. Dovolil im však ponechať si ich, aby mali aspoň ako taký pocit bezpečia, aj napriek tomu že bol celkom falošný.
Mlčanie a ticho sa prehlbovalo, lebo drakken len pozoroval ľudí, a ľudia pozorovali jeho. Obávali sa ho osloviť, obávali sa že by ich mohol zničiť jediným slovom. A aj mohol. Stáli pod hradbami zhromaždení ako prasce, čakajúce na zabitie. Hradby slúžili ako vhodná ohrada, to teda áno, uvedomil si drakken po rozhliadnutí, a v duchu sa pousmial. Dnes však nemal žiadne zlé úmysly. Pokiaľ budú ľudia slušní.
Napokon do kruhu vybehlo niekoľko mužov v akýchsi brneniach, ktorým sa podarilo prebiť cez stráže. Generál aj členovia mestskej rady sa strhli, a podozrievavo pozorovali mužov.
Jašter! Za... za vyhrážky tomuto mestu... zomrieš! Vykríkol jeden z nich. Začali sa k nim blížiť stráže s vytiahnutými zbraniami. Medzi ľuďmi sa ozvali zdesené hlasy. Napätie stúplo. Drakken otočil pohľadom k mužovi.
Je tento muž váš zástupca? Vyriekol hlbokým hlasom, trocha trhane, ale bolo vidieť že si zobral čas na naučenie sa miestneho jazyku. Draky ich už dávno ovládali, a aj keď preferovali vlastný jazyk, boli ochotní naučiť sa aj iné. Išlo im to veľmi rýchlo.
Kapitán aj rada okamžite kolektívne vykríkli: Nie!
Skupinku ozbrojencov rýchlo odviedli preč.
Kto teda? Spýtal sa drakken zo záujmom a obrátil pohľad na kapitána. Ten zdvihol ruku, zároveň z koncilom mesta. Mestský koncil bola najvyššia hodnosť, keďže stál na čele mestskej rady. Jeho úlohou bolo prakticky riadenie mesta. Bolo však obdobie vojenskej pohotovosti, a tak aj kapitán oplýval veľkými právomocami.
Kapitán Desa? Uistil sa drakken. Kapitán súhlasne prikývol a drakkena zdvorilo privítal.
Ako ste rozhodli?
Urobíme, čo žiadate. Nechceme robiť žiadne problémy. Dostanete zásoby a aj zbrane. A samozrejme... skladáme Vám úplnú vernosť. Odvetil kapitán a rukou svojim mužom pokynul aby začali nosiť tovar pred bránu. Nákladné vozy drakkarskej armády sa už blížili k mestu. Brány sa pomaly otvorili, a transakcia začala. Drakken ešte poznamenal, že mestskú pečať a znak si môžu ponechať, keďže úplne bez problémov vyhoveli ich požiadavkám.
Za dodržanie vašej vernosti sa toto mesto teraz nachádza pod ochranou drakkarskej armády. Pokračujte v živote. O nejaký čas čakajte príchod drakkarských oficiálov. Môže to trvať roky, ale aj mesiace, a možno len týždne. Vaše zásoby však pomohli zrýchleniu oslobodzovacích akcií tejto oblasti. Prijmite moju vďaku aj za Isena a Erasa, osloboditeľov a pravých Bohov. Vyslovil napokon drak a potom sa rozľahlo ticho, prerušované len rinčaním zbraní, ktoré muži prenášali pred brány. Zásob bolo pomerne veľa, a tak drakken ešte posedával medzi vežami, hľadiac na mesto v pozadí, prezerajúc jeho budovy a domy.

Yonnia

"Ah.. zbabelci." Povzdychla som si pre seba. Nakoniec neboli až taký hlúpy.. ale vlastne.. boli, len sa nechávali zaslepiť strachom. Toto ani len nebol ten najsilnejší stupeň draka. Pokojne ho mohli poraziť, aspoň som si to teda myslela. Situáciu by im to ale rozhodne neuľahčilo. Skoro som chcela môj plán vzdať... ale len skoro. Necítila som k týmto ľuďom žiadny hnev alebo naopak no, tiež som nemala v pláne nechať ich prekaziť .. to, čo som v pláne mala. Každý obyčajný vojak, ktorý nikdy na živo nevidel draka by mu hneď strielal po krídlach.. poprípade hneď na telo. Draci však mali telo naozaj veľké no za to sa vedeli celkom rýchlo odmrštiť od zeme. Pre to bolo treba mieriť na ich hornú časť. Doladila som posledných pár centimetrov a následne som ruku položila na páčku.
"Pal.." Šepla som si pre seba a stiahla som ju smerom dole. Z balisty sa vystrelil šíp priamo oproti dračej chrbtice, bola som v tom že jediné miesto kam by mohol strele uniknúť je smerom hore, a keby sa o to pokúsil, trafilo by ho to do brucha, pravdepodobne.

Takúto opovážlivosť nečakal nikto, ani len samotný drakken. A zároveň by si niečo takéto nikto nedovolil, lebo útok na drakkena by znamenal koniec mesta. Drakkeni nemali takú pevnú kožu ako draky alebo wyrmovia, no samozrejme, o to boli rýchlejší a svižnejší, a poľahky sa dokázali väčšine projektilov vyhnúť. Balista ale bola priblízko, a šíp z nej letel bleskurýchlo. Trafil ho rovno kam Yonnia mierila. Ozval sa bolestný rev, niečo ako hlasné vrčanie. Drakkena strhlo, mierne sa zapotácal a vrhol pohľad na balistu. Okamžite na to otvoril tlamu a z nej vystrelila tlaková vlna, alebo pravdepodobne veterný vír, ktorý však dokázal ničiť aj kameň. V každom prípade Yonnia mohla usúdiť, že schopnosť ktorá použil, je schopná zlikvidovať všetko okolo nej celkom bez problémov. Po tom ako ''vydýchol'' kúzlo, vzniesol sa nad hradby a pozoroval výsledok. Drakkarskí vojaci a nosiči pustili náklad na zem a vybrali zbrane. Niekoľko šípov vystrelilo smerom na vežu, kde bola balista, čo však bolo zbytočné, lebo drakkenovo kúzlo zmietlo celú vežu. Mešťania sa rozpŕchli do ulíc, a v meste sa začal skutočný zmätok. Vojaci tiež postupne ustupovali, a neboli si istý či majú bojovať alebo utekať.

Yonnia

Po tvári sa mi roztiahol ľahký úsmev, trafila som ho. Vlastne som si tým bola istá a ešte na drakkena ani nestihol dopadnúť šíp, kým som odklopila padacie dvierka a skočila som dovnútra. Musela som si pohnúť, páč som tušila že ma inak veža zavalí. Dopadla som na nohy a to už som pocítila otrasy. Nemala som moc času a tak som len rýchlo trielila k dverám, ktoré som pomocou menšej tlakovej vlny rozrazila a ďalej som bežala po obvode hradieb, až kým som sa nedostala z rizikovej oblasti zvyšných kvádrov, ktoré sa z veže pri náraze veternej vlny odtrhli a odleteli do jej okolia. Teraz im tá ich mierová.. dohoda, očividne vôbec nepomôže, za čo som bola úplne vďačná, musela som sa už len skryť a dúfať, že drakken odletí a privedie sem celú tú ich "armádu". Zatiaľ som však len sledovala dianie, bola som naozaj zvedavá či sa vojaci rozhodnú na drakkena masovo zaútočiť, alebo sa budú držať stranou.