Nečakaný odchod

Po tom ako mu Hana povedala, že bojovníka si vyberať nebude, sa Tachir zhrozil. Nesúhlasne zalamoval oboma rukami a krútil hlavou.
To ti nemôžem dovoliť, Hana. Skutočne nie. Si dobrá bojovníčka, ale... tam budeš stáť proti tým najlepším. Proti osobám ktoré sa bojom zaoberajú celý život. A nechcem aby si zomrela. Vysvetlil Tachir unáhlene a chytil Hanu za plecia.
V histórii bolo len niekoľko vládcov, ktorí dokázali poraziť všetkých vyzávateľov sami a osobne. Ale... ale to boli skutoční majstri, ako som povedal, boli na to trénovaní. Tak ťa prosím, nerob to.

Hana

"Tsch.. tu nejde o to či to chcem spraviť alebo nie. Nemyslím si že mám na výber." Odpovedala som mu po čom som len striasla rukou jeho ruky na mojich pleciach a otočila som sa mu chrbtom.
"Však.. mám čas.. na rozmyslenie, do zajtra." Potom som už však naozaj išla späť do mojej izby. Pred ňou som pravdepodobne stretla Kanjy ktorej som pokynula, aby mi išla pomôcť. Potrebovala som sa dostať znova do normálu a potrebovala som tiež v tomto smere pomoc, keďže napríklad na taký chrbát som si nedočiahla. Následne som jej len povedala, aby, keď pôjdem spať, odkázala Harovi, že má kontaktovať všetkých dobrých rečníkov v meste, ktorý by viac menej rozniesli správu o tom, čo sa tu stalo. Samozrejme mojimi vlastnými slovami, ktoré by dosť zhadzovali môjho brata a možno aj trocha zveličili to, čo naozaj spravil.

Tachir sa už neozval, tušil, že Hanazsu je takmer nemožné odhovoriť. Rozhodol sa, že sa o to pokúsi zajtra, ešte pred tým ako sa do toho šialenstva pustí. Musela by mať obrovské šťastie aby ten mesiac prežila. Mnoho schopných bojovníkov síce odpadlo z hry počas Turachovho mesiaca, a Turachov šampión sa proti nej nemohol postaviť. Svojím spôsobom by mohla mať šancu... ale stálo to za to riskovať?

Kanja na príkaz Hany len poslušne prikývla a bez slova jej pomohla. Zdalo sa, že zo situácie ktorá vznikla, bola mierne šokovaná. Turach zomrel jej vlastnou dýkou, aj keď nie jej pričinením. Hanazsu vykúpala, umyla ju a doniesla jej nové šaty. Následne sa rozlúčila a vydala sa za Harom, aby mu oznámila nové pokyny. Medzitým sa do Haninej izby dostavil Lisirr a bez príkazu sa postavil k dverám na stráž. Tváril sa tak ako vždy, no jeho oči boli pozorné a napäté. Hanazsa sa smrťou Turacha dostala do kritického obdobia, obdobia kedy ju môže ktokoľvek zavraždiť. A zároveň, kedy sa o to pokúsi najviac ľudí. Každý vedel, že je zraniteľná, viac ako kedykoľvek predtým. A Lisirr to vedel. Svaly na rukách mal napnuté, akoby čakal útok každú sekundu. Krátkym pohľadom skontroloval svoju chránenkyňu a oči znova uprel na dvere, očakávajúc tucet atentátnikov.
Pani, ak sa môžem opýtať... kto bude váš šampión? Spýtal sa zvedavo. Svoj pohľad z dverí samozrejme nespustil, čo by v inej situácii bolo drzé - ale tentoraz sa to dalo pochopiť. Lisirr ešte nevedel ako sa Hanazsa rozhodla, nebol tam počas jej konverzácie s Tachirom.
Mesiac je dlhý, a príde mnoho vyzývateľov. Musíte sa uistiť, že to bude niekto schopný. Sledoval som Turachových vyzývateľov... boli to mocní bojovníci, ale ich pohyby som ľahko dokázal prečítať. Ak sa môžem odporučiť, tak to robím teraz. Položiť za vás život mi nerobí problém. Povedal pevným hlasom a skromne sa uklonil smerom k Hanazse, na čo zas uprel oči na dvere.

Hana

Sedela som na posteli, opretá chrbtom o telo môjho pantera, ktorý si tam vylihoval tiež. Ruky som mala založené na hrudi a pozorným pohľadom som hľadela na Lisirra. Jeho návrh bol opodstatnený a keby som sa .. nerozhodla už pred tým, zvažovala by som ho. Teraz som však bola zraniteľná nie len po fyzickej stránke.. ešte horšie to bolo práve po stránke mojej povesti. Predsa len, bola som žena. Síce tu nefungovali také primitívne princípi ako napríklad v Isenii ale moje predchodkyne.. nedali sa považovať za rozumovo zdravé osoby.
"Cením si tvoju ponuku, ale musím ju odmietnuť." Pousmiala som sa a len som rukou poškrabkala panterana hlave.
"Plánujem bojovať sama.. nemám na výber. Proste.." Na chvíľku som sa odmlčala.
".. musím prinútiť ľudí, aby si mysleli.. že som bola vybraná bohmi." Následne som pohľad znova zabodla do Lisirrovych očí.
"A v našom.. tomto.. svete, sa to dokazuje iba silou, ničím iným.. a ty to dobre vieš." Ak nemal nič viac na srci, mala som v pláne spať.. zajtra ma čakal ťažký deň.. rovnako ako aj celý mesiac po tom.

Kupodivu, v tú noc sa neobjavilo žiadne vyrušenie, a ani žiadny vrah. Lisirr mal však uši aj oči na stopkách, a započul každý, i najmenší šuchot lístia v slabom vetre. Ráno prišlo pomaly...

Dnes nastal ten najdôležitejší deň. Hana musela oficiálne ohlásiť prevzatie tróna, smrť Turacha, odsedieť si prvé audiencie a započať svoj zahrievací mesiac. Tachir ju stručne previedol všetkými formalitami, ktoré by mala dodržiavať aby nenahnevala viac vplyvných ľudí ako to už urobila len tým že si nárokovala na trón. Správy sa šírili rýchlo, a väčšinu dnešných udalostí sa už ľudia dozvedeli pred ich oficiálnym vyhlásením.

Trónna sála bola najväčšia miestnosť v paláci. Stĺpy v dvoch radoch sa výnimali do výšky desiatok metrov, jej strop bol lemovaný maľbami starých bohov a výňatkov z legiend, rovnako ako steny a lesklá podlaha, a kreslo xaqavatla bolo prekrásne a blyšťavé ako vždy. Keď Hanazsa zo svojím sprievodom vošla do sály, už bola naplnená ľuďmi. Pohľad na ňu uprelo stovky tvárí, pohľady odsudzujúce či spokojné, pohľady vplyvných i bohatých a mnohé iné. Trón bol pre ňu príliš veľký, a tak sa v ňom Hanazsa mierne potápala. Priamo po jej bokoch stáli Tachir a Tzil, ako dvaja veľšamani, a hlavne ako poradcovia. Hlavného poradcu ešte Hana nemala, a tak túto úlohu na teraz zastávali Tachir a Tzil. Trón bol na akejsi vyvýšenej terase, a tak mala Hana výborný pohľad na všetkých v sieni. Okolo nej boli rozostavené stráže, a najbližšie stál Lisirr, ktorý podozrievavo sálu i zhromaždených ľudí v nej pozoroval. Pod ňou, ale stále na terase, sedela celá imperiálna rada, v ktorej boli osoby s hodnosťami ako hlavný architekt, hlavný generál či admirál alebo správca imperiálnej pokladnice.

Ešte pred započatím tých dôležitých záležitostí sa odrieklo mnoho formalít a slávnostných formuliek, ktoré sa pretiahli na poriadne dlhý čas. Hana tam bez slova sedela najmenej tridsať minút. Po tom čo bolo všetko povedané, i o smrti Turacha a o jej nástupe na trón, Tachir a Tzil vyhlásili začiatok zahrievacieho mesiaca. Xaqavatl, v tomto prípade xaqavatla, nikdy nehovoril veľa. Na to tam boli veľšamani. Xaqavatl tam bol na to aby rozhodoval, a nie aby informoval. Ani bohovia predsa nehovorili s ľuďmi priamo - oznamovali informácie cez svojich poslov. Po každom vyhlásení sa v sále ozval potlesk, no nie všetci sa ho účastnili. Hana mohla vidieť niektorých ktorí mlčali, netlieskali, mračili sa či o niečom sa bavili so svojimi susedmi.

Potom konečne nasledovali audiencie. Tachir Hanazsu poučil, že stačí ak bude odpovedať ''áno'' alebo ''nie'', alebo ''uznávam'' či ''rozumiem'', pričom dôvod na svoje rozhodnutie nemusela nikdy dať. Dôvod audiencie musel byť na jej vyzvanie uvedený. Audienciu mohla kedykoľvek ukončiť, či pýtať sa na doplňujúce otázky, prakticky čokoľvek. Tzil dodala, že môže otázky aj odmietnuť a mlčať.
Prví, ktorí prišli, len gratulovali a priali Hanazse najväčšie zdravie, radosť, či obľúbenosť u Bohov. Mnohí ju vychvaľovali, a obdivne ju častovali komplimentami. Tzil poznamenala, že väčšina sú pätolízači, ktorí ju zradia pri prvej zmienke vyhrážky či ohrozenia. Ich slová sa po čase začali miešať, jednoducho to bola nuda ktorú musela Hana pretrpieť. Takto aspoň ale videla kto s jej nástupom súhlasí, alebo sa aspoň robí, že s tým súhlasí. Tzil si neodpustila poznámku, že mnoho z nich bude treba dôkladne prekontrolovať a zistiť ich skutočnú loajalitu. No po týchto nudných veciach prišla prvá zaujímavá.

Od stola rady povstal najvyšší inšpektor, a postavil sa zo niekoľko metrov pod trón, tak ako to robili ostatní. Privítal a pozdravil ju, pričom kľačal na kolenách.
Oficiálne prednášam formálne obvinenie z dôvodu úmyselnej vraždy, organizovania tejto vraždy, proti-imperiálneho spiknutia a proti-božského spiknutia. Vyslovil najvyšší inšpektor a úctivo sa uklonil. Tachir i Tzil spozorneli.
Toto je veľmi vážne obvinenie. Pane inšpektor, viete, že za neúspešné a falošné obvinenie xaqavatla hrozí trest smrti?
Viem to. Obvinenie som udal pretože verím, že bude úspešné a zakladá sa na pravde. Vyslovil inšpektor a zahľadel sa na Hanazsu.
Tachir si pošúchal bradu a veľmi potichu, tak aby to počula len Hanazsa a Tzil, povedal: Máme to prvého zradcu. Toto bude tvrdý oriešok... ale myslím že by sa dalo nájsť riešenie. Pani, obvinenia najvyššieho inšpektora majú veľkú váhu, no Garel nie je váš inšpektor, je to Turachov, predtým vášho otca. Zoberte obvinenie na vedomie, a prípadne sa ho spýtajte na dôvod.

Hana

Tušila som, že tá noc, bude jedna z posledných ktoré sa budú dať zaradiť ako pohodové. Viac menej, posledná noc kedy sa nebudem musieť každý deň báť o svoj krk. Strach mal každopádne v mojej filozofii značné miesto, vlastne som si ho ctila ešte viac než takú odvahu.. dokázal s ľuďmi divy. 

Ďalší deň začal.. a prebiehal presne podľa očakávaní. Po usadení na tróne som dostala chuť vstať, odísť a už sa sem nevrátiť. Nikdy som nemala v láske falošnosť, bolo mi z nej tak trocha zle, aj keď som sama vedela zahrať dôveryhodné divadlo. Nesedela som na tróne, ako nejaký.. nováčik. Nebola som strnulá či podobne. Vlastne som mohla pôsobiť dosť uvoľnene. Zároveň som ale sedela rovne a bez nejakých náznakov unudenia či otravovania. Neodvážila som si napríklad podoprieť hlavu, na to som v tejto funkcii ešte nebola dostatočne dlho.

Toľko formálností ktoré som tento deň zažila, som nezažila ani na diplomatických misiách na ktorých som sa niekedy zúčastnila ako člen kráľovskej rodiny v doprovode s nejakými diplomatmi.. keďže to otec sám riešil len výnimočne a vtedy tam iného člena nepotrebovali. Prstami som začala zo zvedavosti šúchať držadlo tróna no pohľad som stále mala upretý na človeka, ktorý na mňa rozprával. Či už mu to prišlo príjemné, alebo nie. Konečne som sa dočkala toho, kvôli čomu som tu pravdepodobne aj bola. Na zlomok sekundy.. ak ma teda každý sledoval.. čo som očakávala minimálne od polovice ľudí ktorý tu boli a čakali kým spravím nejakú chybu.. uvidieť ľahký náznak úsmevu. Nebol pobavený.. bol to proste čistý neutrálny úsmev. Vypočula som si radu Tzila a len som prikývla.
"Beriem na vedomie inšpektor." Prikývla som jeho smerom. Nemusela som sa pýtať na dôvod. V tejto miestnosti bolo minimálne tucet ľudí ktorý by ma mohli na tomto mieste zastúpiť a ktorý by to s radosťou urobili. Nevedela som, či ho bude riešiť teraz, alebo mi len oznámil že sa niečo takéto chystá tou oficiálnou stránkou.

Inšpektor zažmúril oči, no nezdvihol sa a neodkráčal. Tachir naňho nechápavo hľadel, a všetci v sále pravdepodobne premýšľali na čo inšpektor čaká. Potom znova začal hovoriť. Zdalo sa že to obvinenie nebola jediná vec, ktorú chcel predniesť. Bolo toho viac...
Oficiálne prednášam formálne obvinenie z dôvodu nezákonného zabratia trónu na základe pohlavia. Vyslovil a hlavu mal stále sklonenú. Pozrieť na Hanu mohol až po jej odpovedi, a aj to nie priamo do očí. To bolo zakázané. Po jeho slovách sa v sále ozval šelest hlasov, prekvapených, udivených či zhrozených. Dve obvinenia naraz pri nástupe na trón? To sa nestalo už veky.
Tachir sa sklonil k Hane a mierne sa pousmial.
Tentoraz to má nejaký základ, ale myslím, že toto obvinenie budeme môcť vyvrátiť. Nebude to ale ľahké.
Inšpektor vzhliadol k nohám Hany a čakal na jej odpoveď.

Hana

To už znelo ako výzva. Naklonila som sa dopredu a dlhú chvíľu som na to nič nepovedala. Rozmýšľala som nad nejakou.. odpoveďou, ktorá by nebola práve formálna.
"Bude mi potešením viesť s vami súdny spor.. v oboch prípadoch" Odpovedala som nakoniec a následne som len mierne kývla hlavou. Naklonila som sa ku Tachirovi, ktorý sa ku mne sklonil. Na jeho slová som nijak nereagovala, skôr som sa ho chcela spýtať jednu zásadnú vec.
"Je možné, aby sa zrušil ten zákon o priamom pohľade do očí? Rada ľuďom vidím do hlavy." Šepla som jeho smerom, no následne som sa znova venovala inšpektorovi.

On to nie je zákon, skôr taká obyčaj. Ak to chcete inak, jednoducho to povedzte. V zahrievacom mesiaci môžete robiť osobné úpravy niektorých formalít, a meniť menšie veci, a táto k nim patrí. Vysvetlila Tzil a pohľad znova uprela na inšpektora.
Ten však stále neodchádzal. Dav bol stále hlasnejší, až museli byť utíšení. Inšpektor sa znova uklonil a začal hovoriť.
Oficiálne prednášam formálne obvinenie z dôvodu nezákonného zabratia trónu na základe nástupníckeho poriadku.
Sála sa znova rozozvučnila. Tri obvinenia naraz. To bolo niečo nevídané. Tachir svojou palicou buchol do zeme aby sálu upokojil.
To snáď nemyslíte vážne? Inšpektor Garel, vážite si vlastný život? Povedal rozhorčene člen rady, bol to hlavný architekt. Medzi ostatnými členmi i všetkými v sále sa rozbehla živá diskusia.
Tachir len neveriacky krútil hlavou, a Tzil sa mračila ako vždy.
O čo sa Garel snaží? Vyrobiť škandál? Zdiskreditovať Hanu ešte predtým ako vôbec započne svoj mesiac? Vyslovil rozhorčene Tachir. Tzil sa sklonila k Hane.
Nech vás tieto obvinenia nezaťažujú. Sústreďte sa na výzvy a duely. My sa pokúsime vyriešiť tieto... súdne záležitosti. Samozrejme, záleží na vás ako sa rozhodnete. Odporúčam nezaťažovať sa aj týmito vecami. Bude toho dosť aj bez toho...
Tachir ju prerušil uprostred monológu.
Tzil, neodradzuj ju od toho. Riešiť podobné záležitosti bude jej práca, a nie bojovať v predných líniách alebo akýchsi dueloch. Mala by sa sústrediť na obvinenia, a zúčastniť sa ich riešenia, aby získala nejaký základ v našom práve a zákonoch. Bez ich znalosti skončí na tróne rýchlo.

Hana

Tento krát to už trocha preháňal a mne sa jeho prítomnosť začala.. priečiť. Dav ktorý sa tu nachádzal sa trocha rozrečnil, že ho trebalo utíšiť.
"To je v poriadku, nikomu sa predsa nevyhrážam smrťou. Má právo na to, vyniesť toľko obvinení, koľko len chce.. či už podložené dôkazmi, alebo výmyslami." Prehovorila som dosť nahlas na to, aby som ich všetkých prehlušila no zároveň to stále nebolo v štádiu kričania. Rozhliadla som sa po okolí, či už sa všetci znova upokojili a stíchli.
"Za prvé.." Začal som, pri čom som sa znova pozrela na inšpektora.
".. by som bola poctená keby že sa mi hocikto, kto predo mňa predstúpi, pozerá do očí." Čím skôr som túto vec mala z krku, tým menej toho budem mať do budúcna.
"Za druhé.." Pokračovala som a tento krát som moje slová adresovala priamo inšpektorovi.
"..by ste to mohli urýchliť, ak máte ešte nejaké ďalšie obvinenia, stačí ich povedať naraz. Typujem že je tu ešte zopár ľudí ktorý od mojej maličkosti niečo potrebujú." Pohodlnejšie som sa zavrtela do tróna. Môj hlas mal istý uštipačný podtón.
"Dueli zaťažujú telo, nie myseľ." Šepla som ku veľšamanom, pri čom si to mohli vyložiť ako len chceli.