Nečakaný odchod

Kanja Hanazsu poslušne nasledovala.
Pamätáte si na toho mogga, ktorý sa uchádzal o členstvo vo vašej osobnej stráži? Myslím že sa volá Garrot. Pred pár dňami sa u Turacha uchádzal o pozíciu armádneho generála. A podľa Lisirra to bola fraška. Garrot ho uisťoval o svojich kvalitách, no Turach so svojimi ľudmi a radcami ho vysmiali. Chodil tam každý deň s rovnakou požiadavkou. Včera ho museli vyniesť stráže, pričom niekoľko z nich omráčil. Zakázali mu vojsť do paláca a tak sa usídlil pred vchodom kde nahlas ohovára Turacha. Stráže by to mali vyriešiť, no boja sa k nemu priblížiť. Rozpovedala sa Kanja a ku koncu sa zasmiala.
Lisirr s ním hovoril. Odporúča vám tohto Garrota stretnúť.

Hana

Pozorne som ju počúvala a následne som prikývla.
"Máš pravdu, porozprávam sa s ním. Popravde som ho tiež pôvodne chcela ako strážnika ale vybrať si až piatich by bola rovnaká fraška ako tá, že sa môjho brata o niečo snažil požiadať. Navyše bol príliš veľký. V prípadnom boji by bol v úzkych chodbách či uličkách skôr príťažou." Povzdychla som si no teraz bol predsa len prvoradý brat. Teda.. chcela som to mať čo najskôr z krku. Zároveň som ale nechcela nič uponáhľať páč som vedela, že by sa tým znova mohlo niečo pokaziť. Došla som až k strážam môjho brata a len som sa na nich pozrela.
"Chcem navštíviť kráľa. Povedzte mu že som si to premyslela." Nemuseli vedieť o čo ide. Brat to vedel, ja som to vedela.. ak by to nevyšlo, mala som pred bránou rozzúreného Mogga ktorý by Turacha najradšej zabil.

Strážnici Hanazsu okamžite spoznali, no aj napriek tomu ju k Turachovi nepustili. Do jeho izby, ktorá predtým patrila otcovi, mohla vojsť až po tom ako ju on sám pozval. Kanja musela zostať vonku. Turach sedel na posteli, chrbátom opretý o vankúš. Vedľa neho ležalo niekoľko desiatok zvitkov a iných písomností.
Ako Hanazsa vošla, zložil zvitok ktorý práve čítal a pousmial sa. Vyslovil len jedno slovo.
Tak?

Hana

Bolo mi jasné že musí Kanja zostať mimo dosah, popravde by som ju tam sama poslala. O tomto vedieť nemusela, aspoň teda zatiaľ. Ako som vstúpila dovnútra, znova som sa poklonila a ostala som stáť. Nevyzval ma k sadnutiu a ja som mala dostatok rozumu na to, aby som ho nedráždila.
"Premýšľala som nad tým, popravde mi to tak dlho netrvalo. Vravel si teda hocijakú pozíciu?" Pousmiala som sa a následne som sa vystrela.
"Čo by si hovoril na.. sobáš.. so mnou." Navrhla som mu. Samozrejme som čakala že by chcel nejaké vysvetlenie.
"Aby si si nemyslel že to je nejaký môj rozmar. Mám k tomu aj logické dôvody." Začala som a následne som sa znova mierne pousmiala.
"Napríklad už len pre to, že by si posilnil svoje pôsobenie na tróne, rovnako ako aj náš rod. A to je aj môj záujem. Všetci vieme čo sa stane členom rodiny kráľa ktorého by niekto nejakou náhodou zosadil a prebral jeho miesto. To naozaj nemienim riskovať. Ani pre mňa no hlavne nie pre súrodencov." Čakala som už len na jeho reakciu. Bola som zvedavá či niekedy na niečo také pomyslel.

Turach sa najprv zatváril nechápavo a chvíľu mlčal. Výraz jeho tváre bol nerozpoznateľný. Následne prudko vyskočil z postele, prikráčal k nej, chytil ju za bradu a zdvihol jej hlavu. Svoju tvár priblížili k tej svojej veľmi blízko.
Sestrička. Ja nie som úplne padnutý na hlavu. O čo sa pokúšaš? Spýtal sa podozrievavo a zapozeral sa očí Hanazsy. Jeho oči boli od jej len pár centimetrov.
Otec mi hovoril, hlavne o tebe. Delia nie je ako ty, to vôbec. Ty si iná. Povedal a konečne sa odklonil od jej tváre.
Takže sobáš? A vieš, sestrička moja, aká je povinnosť manželky v tomto prípade? Ach, ale ty to dobre vieš. Už si predsa dospela. Usmial sa Turach a znova k nej podišiel. Oboma rukami jej stisol stehná.
Ak to myslíš vážne, musíš mi to dokázať. Dám ti na to maximálne jeden deň. Ak ti v tom teda prekáža psychika... viem aké sú ženy v tomto otravné. Povedal spokojným hlasom a tentoraz jeho ruky prešli na jej prsia.

Hana

Musela som sa pousmiať. Nebol to však nijak príjemný a vrúcny úsmev. Skôr sarkastický a plný mierneho vyzívania. Čakala som to no aj za tento úsmev som sa snažila zakryť moju nervozitu. Nebránila som sa mu, ako ma chytil za stehná a potom aj za prsia, len som jednu ruku položila na jeho rameno, druhou som mu založila za krk a trocha som sa podvihla na špičkách, aby som sa k nemu dostala dosť blízko.
"Máš pravdu, už nie som dieťa.. A povedzme si úprimne ... ty si na to myslel od chvíle čo si vstúpil do mojej izby." Šepla som trocha provokačne až som mu nakoniec perami zašla ne jeho krk. Nezastavila som sa tam však dlho.
"Teda.. ak momentálne nie je vaša výsosť zamestnaná blbými papiermi." Dodala som a trocha som sa od neho odtiahla. Na tvári som mala mierne uštipačný výraz.

Ja som zamestnaný len tým, čo si ja zvolím. Vyslovil veľavravne, schmatol ju za ruku a prudko ju hodil na posteľ. Zdalo sa že nepatrí práve k najväčším romantikom v tejto zemi. Odhrnul jej šaty z nôh a pri pohľade na jej stehná začal prudko dýchať. S ťažkostami z nich odtrhol zrak a z neistým pohľadom sa zastavil. Jeho pohyby spomalili a následne si sadol na kraj postele.
Neviem či by som to mal robiť. Nemôžem na teba pozerať, neviem sa pri pohľade na tvoje telo ovládať. Mala by si odísť skôr ako... Hovoril rýchlo a očami sa vyhýbal Hanazse. Zdalo sa že v ňom vnútorne bojovali dve myšlienky, a na tom ktorá vyhrá sa podieľala len sama Hana.

Hana

Nevyzeralo to tak, že by sa dokázal moc dobre ovládať. Každopádne som predsa len neplánovala nejaký dlhý vzťah. Až teraz som si uvedomila, aký je vlastne.. manipulovateľný.. ak sa ženského tela týka. Nemala som v pláne robiť experimenty no teraz boli len dve možnosti a ja som rozhodne nemienila svoju šancu zahodiť kvôli tomu, že sa správal ako šialenec. Ostala som ležať na posteli a rozmýšľala som, ako by dokončil svoju vetu, výzvu či.. radu ?
"Myslím že to teda bude veľmi krátky deň.. tvojho presvedčovania.. Popravde si myslím že mi postačí tak.. pol hodina.." Šepla som po čom som sa len posadila a pre zmenu som chytila ja za bradu jeho. Otočila som jeho hlavou, aby sa na mňa pozerať musel, následne som sa trocha prevalila a ocitla som sa na jeho nohách. Tam som sa len usadila a stále som sa musela uškŕňať.
"Nevravím že musíš byť práve najjemnejší. Zas.. odtiaľ po tiaľ.. všetko má svoje hranice a ja naozaj netúžim pri mojej premiére zaspať do nudy." Podvihla som jedno obočie.
"Každopádne, neodídem. Aspoň nie teraz.. ak ti o mne otec rozprával mohol ti tiež spomenúť, že sa tak ľahko nevzdávam a hlavne.. že necúvam.. neutekám.." Dodala som. Nahla som sa k nemu a či už chcel, alebo nie, posnažila som sa ho pobozkať. Tiež to nebolo práve ako v perinkách.

Turachovi sa už nepodarilo ukontrolovať jeho chtíč. Intímne dotyky, blízkosť ženského tela, to všetko ho porazilo. Po Hanazse sa doslova vrhol, otočil ju, schmatol za vlasy až Hanazse z očí vytryskli slzy...

... nebolo to nič príjemné. Turach bol v posteli skutočne barbar. Príliš mu nezáležalo na nikom inom než na ňom. Hanazse pomedzi stehná ešte doteraz stekala krv, nejaká tam bola už zaschnutá. Celá posteľ pod ňou bola od tmavej krvi. Oči mala zaslzené a opuchnuté. Za vlasy ju ťahal tak silno že ju silno začala bolieť hlava. Neuveriteľne ju bolelo v oblasti brucha a bolo jej aj na zvracanie.
Po tomto Turach bez slova odišiel z postele, nahodil na seba háby a vyšiel na balkón.

Hana

Nedalo sa povedať.. že by to bolo presne podľa mojich predstáv. Vlastne som sa sotva vedela pohnúť a hodnú chvíľu som len bezvládne ležala na posteli. Musela som sa však pohnúť.. kým stihol zakryť stopy aj keď.. to by sa mu najbližšie dni nepodarilo, aspoň nie na mojom tele. Keď odišiel na balkón, premohla som bolesť a len som rozrazila dvere smerom von. Museli ma vydieť ako strážnici tak aj Kanja.. môj stav.. stav postele za mnou. Dopadla som na kolená a jednou rukou som sa chytila za brucho. Teraz netrebali žiadne slová.. viac menej bol odpísaný. Z tohoto sa nevykecá ani keby som pripustila, že som s imntýmnim stykom súhlasila.. toto sa nepodobalo na nič z toho.. skôr na nejaké mučenie či podobne. Popravde za to čo mi spravil by išiel hocikto, kto by rovnakú vec spravil niekde v nevestinci. K tomu som mienila pridať aj môj vlastný príbeh no momentálne som sotva vládala kľačať na kolenách a rukou sa zapierať o zem tak, aby som neskolabovala.