V chráme Valemara

Alya sa prekvapene strhla, keď ju kamarátka prudko zastavila. Najprv sa prevaleniu na chrbát bránila, no potom radšej povolila, vidiac ako sa Tal zatvárila. "Č-čo...?" Zašepkala vystrašene a ešte si nebola celkom istá, že si z nej Tal neuťahuje. Koľkokrát ste sa navzájom strašili, len tak zo srandy? V miernej panike sa chcela obzrieť po okolí, nájsť čokoľvek, čo Tal tak vydesilo, no ruka na ústach ju zastavila. Na príkaz Tal len súhlasne prikývla, no jej slová naozaj nepomohli - prečo by mala kričať? A potom si ju všimla, vzápätí aj od strachu zamrzla. Pohľadom uprene pozorovala šelmu a ani ju nenapadlo zažmurkať. Celé telo sa jej roztriaslo a Tal vnímala len okrajovo. Chcela sa postaviť, utiecť, zachrániť sa, no svaly ju neposlúchali. Len vyjavene čumela na pumu, akoby sa ju snažila poraziť v detskej hre zízania.
Keď sa Tal presunula na štyri, puma sa na ňu zamračene obrátila. Ani ste si neuvedomili kedy, zviera sa znenazdajky presunulo k piesčitému brehu jazera. Teraz ste ho mohli zahliadnuť v plnej kráse, alebo skôr hrôze. Z mohutného svalnatého tela sa rinuli kvapky, nečujne padajúce do hustej trávy. Laby, ktoré by vás jediným úderom mohli zabiť. A tie pazúre... o vodnej pume ste sa učili na prírodovede, a v encyklopedickej knihe ste raz videli jej ilustráciu. Z vody vyšľahol hrubý, dlhočizný chvost, ktorým puma obete škrtila ako to robievali niektoré hady. Na jeho konci sa nachádzali ďalšie menšie výbežky, s vlastnými pazúrmi.
Presun šelmy donútil do pohybu aj Alyu. Roztrasene sa podoprela rukami, zodvihla zoslabnuté nohy a nemotorne sa začala posúvať nazad, spoločne s Tal, ktorá ju ubezpečovala svojou prítomnosťou. Zobrať oblečenie ju v tejto chvíli ani nenapadlo.
Puma sebavedome vykročila z vody, udržiavajúc medzi vami stále perfektne rovnakú vzdialenosť. Situáciu zhoršil ešte jeden fakt, a to ten, že za zvieraťom sa z vody vynorili dve malé pumíčatá, veselo mňaukajúc a pobehujúc okolo zadných nôh svojej matky. Ak bolo niečo nebezpečnejšie než hladná šelma, bola to šelma, ktorá mala dojem, že niekto ohrozuje jej mladé. A vy ste sa v tom jazere bláznili, ba aj možno stúpili mačatám na chvosty...
"Kurva. Kurva." Ozvala sa Alya roztraseným hlasom a zúfalo sa obzrela na Tal, dúfajúc že má nejaký plán. Možno len pokračovať nazad, čo najďalej od vody?

Kamarátka len pomaly prikyvovala, konečne sa dostala z toho panického tranzu. Určite jej pomohol aj dotyk Tal - sama by to zrejme nezvládla. Opatrným ale stabilným tempom ste sa posúvali nazad a vaše vyhliadky sa každým momentom zlepšovali, no Alya náhle vystrašene nadskočila a vydesene spravila veľký krok do strany, možno až príliš veľký a prudký. Neurobila to schválne a ak sa Tal pozrela na zem, tam to bolo. O nohu jej kamarátky sa obtrelo malé čierne mača a pri pohľade na dve dievčatá spokojne priadlo, no rovnaké sa nedalo povedať o jeho matke. Puma s hrozivým pazvukom vycerila svoje tesáky, ktoré by mohli alternatívne fungovať ako lekárske britvy, a agresívne zavrčala, tak ako to šelmy robievali rovno pred útokom. Výhražne vystrelila napred, aby hrozbu ľudí odohnala - no Alya to vyhodnotila ako útok, nie len klam. S výkrikom sa vytrhla Tal a rozbehla sa k najbližšiemu stromu. Vzápätí sa to celé posralo. Akonáhle Alya na pumu vystavila svoj chrbát, lovecký inštinkt na seba nedal dlho čakať. Po krátkom rozbehu a jedinom skoku sa ocitla na dievčati, ktoré zúfalo začalo bojovať o svoj život. Pred smrteľným útokom pazúrov pred sebou automaticky vystrela ruky. Na jej pokožke sa objavila tenká vrstva spevnenej eny, no aj napriek tomu sa cez ochranu pazúre dokázali dostať, a z rozrezaného predlaktia sa vyvalil prúd krvi. No bolo to lepšie než stratiť celú ruku - a Alya ani nemala v pláne použiť svoje schopnosti, tie vychádzali len čisto z podvedomia a pudu sebazáchovy. To všetko sa odohralo v priebehu momentov. Ďalší útok by jej kamarátka už neprežila, ale popravde, šelma si v tejto chvíli Tal vôbec nevšímala...

Aj napriek tomu, že malý potomok mohol mať za sebou len niekoľko sezón, bol pomerne ťažký a vykŕmený. Mamička sa o nich musela dobre starať. Inak povedané, záležalo jej na svojich mačencoch. Šelma-nešelma, vodné pumy boli pomerne inteligentné zvieratá, aspoň na štandardy divokej zveri. Niežeby sa dokázali naučiť ľudskej reči, no podobne ako psy ich bolo možné vytrénovať, v niektorých prípadoch aj na jazdectvo. Mača sa v tomto Talinom chvate rozplakalo a vo vzduchu bezbranne mávalo labkami. Niekoľkokrát sa pokúsilo dievča nakusnúť, ale nemala problém ho udržať pod kontrolou. Matka na plač reagovala bleskovo a hlavou sa otočila na Tal. Alya pod pumou plakala, držala si krvácajúcu ruku. Napokon to nebolo tak zlé, ten tenký povlak eny ju zachránil. Ozvalo sa ďalšie výhražné zavrčanie a keď si šelma uvedomila, že to Tal myslí vážne - tieto zvieratá dokázali rozoznať maggyju a reagovať na ňu - razom odstúpila od Alye. Kamarátka sa rýchlo pozbierala zo zeme a vydesene hľadela na situáciu. Teraz bola v smrteľnom nebezpečí Tal. Alya netušila čo má urobiť. Dať sa na útek? Nie, nie... to jej nemohla spraviť. Zavolať pomoc by nestihla, to v žiadnom prípade... no možno sa na vás šťastena predsa len usmiala. Na vzdialenej lesnej ceste ste začuli dupot kopýt. Mohol to byť ktokoľvek, no aj banditi by boli príjemnejší než táto beštia. Alya sa trocha vzdialila od čistiny a krikom začala volať o pomoc.
"POMOOOOC!!! Pomôžte nám!!"

Alya ju počula dobre, no naozaj tu Tal nechcela nechať, nie po tom ako sa pre jej záchranu prakticky obetovala - čo by si bez svojej kamarátky počala? Na akadémii by sa zbláznila. Ak ste mali zomrieť, zomriete spoločne. "Niekto prichádza!" Ukázala smerom k ceste, od ktorej ste sem dorazili. Jazdec uháňajúci cez les sa pomaly ale isto približoval...
Puma sa sústredila len na Tal, sledovala každý jej pohyb, každý náznak, že by mala v pláne ublížiť tomu malému jačadlu, ktoré by za iných okolností bolo veľmi zlaté. Zdanlivo ste sa dostali do istej rovnováhy, ekvilibria, pričom jeden z vás musel podstúpiť zásadný krok, inak by ste sa na seba mohli pozerať aj celý zbytok dňa. Puma prestala vrčať, ceriť tesáky a na Tal v tejto chvíli pozerala len zo záujmom, akoby ju vyzývala nech niečo podnikne. A tak sa stalo. Mača sa rozbehlo k svojej matke, ktorá ho chvostom schmatla a opatrne položila do vody. Od Tal však pohľad neodtrhla ani na moment. Toto celé mohlo vyjsť ak by k čistine ako veľká voda nedorazil muž v brnení, ktorý zoskočil zo svojho tátoša a okamžite tasil meč. Alya do zvieraťa hodila kameň, čo bola obrovská chyba, no mala strach, že puma zaútočí na Tal. Šelme teraz hrozilo skutočné nebezpečenstvo, úspešne ste ju vyprovokovali a tak sa znova pustila smerom na Alyu - no dievča to očakávalo, a bleskovo sa vyšvihla na nízky konár blízkeho stromu. Vojak sa začal oháňať svojou zbraňou a puma bola nútená dať sa na ústup - traja proti jednému, zviera nechcelo riskovať, že by mohlo dojsť k vážnemu zraneniu. Samozrejme by vás mohla zabiť, no ak by meč čo i len raz našiel svoj cieľ, puma by v prírode dlho neprežila. A tak sa s posledným zavrčaním otočila a zmizla kdesi vo vode.
"Pri Valemarovi... zbláznili ste sa?!" Zasmial sa nervózne muž v zbroji neveriacky rozhadzujúc rukami. Vlastne bol pomerne mladý. Mohol mať nanajvýš tak zo dvadsať rokov, a Tal ho hneď spoznala ako muža z platónu, ktorý v chráme prebýval. Mladík ani nevedel či sa má smiať alebo byť nahnevaný. Svoj meč vrátil do pošvy. "To bolo tesné. Ešte že som dorazil." Tal nemohla vedieť či by vás puma nechala ísť, no mala silný dojem, že ak by sem nedorazil ako buran, situácia by sa nevyhrotila. Jeho tvár bola plná hrdosti. Alya s tým nemala problém; popravde mu bola celkom vďačná, no teraz len v šoku sedela v tráve a držala si zranenú ruku.

Tal urobila dobre - mladík si po opadnutí adrenalínu rýchlo všimol, že ste obe nahé, a túto šancu využil naplno, až mu skoro oči vypadli. Možno aj pozabudol zatvoriť ústa. No potom sa uvedomil, hrdinsky vystrel hruď a na tvári sa mu rozľahol široký úsmev. Akoby od vás čakal nejakú odmenu.
"Ďakujeme, ...?" Ozvala sa slušne Alya, keď tak nespravila Tal. Bola to minimálna úcta, na nič viac sa teraz nezmohla. Jeho meno nepoznala a nechcela aby poďakovanie vyznelo drzo, ale... "Pch, "ďakujeme?" Práve som vám zachránil holý život! Doslova!" Zamračil sa nechápavo vojak a pokrčil plecami. "Aspoň niečo si zaslúžim..." Pousmial sa pri pohľade na vaše čiastočne obnažené telá. Ten chudák musel žiť v nejakej fantázii; obe ste vedeli, že nehovorí o bozku vďačnosti. Alya celkom zmĺkla, jeden šok vystriedal druhý. No tento magor bol možno celkom neškodný, len zúfalý a... prihlúply.