Oči v temnote

Mestečku zvanému Savion sa čas pomaly, ale isto krátil. Vaše prípravy boli po dňoch tvrdej práce dokončené. A ako lepšie zabezpečiť víťazstvo než dobrým plánom a značnou dávkou trpezlivosti? Samozrejme, neplánovali ste dobíjať hrad, ani ste nešli zhodiť kráľovstvo; vaším cieľom bolo len osídlenie o trocha väčšie než bežná dedina. Ale ich obrana by sa dala poľahky prirovnať k hradisku. Nečudo, v tomto období sa v temnote plazilo samé zlo a nikomu ste nemohli veriť. Hradby - v prípade Savionu spevnená palisáda - boli jediným dôvodom prečo mohla táto komunita prežiť. A zbrane. Stovky pušiek, pištolí, arkebúz, diel, granátov a ešte viac nábojov. Savion by sa nepriečil rozstrieľať ani menšiu armádu démonov.
Vy - Melke, Salvia, Kabim, Ajek a najnovší člen skupiny Syviis - ste patrili k tomu zlu. Aspoň z pohľadu obyvateľov Savionu; z ich takzvaného "civilizovaného" pohľadu. Títo "slušní" ľudia robili mnohé veci len aby prežili, vrátane denných verejných popráv, vyhadzovania chorých za hradby a hromadného pálenia mŕtvol. Ajek nerozumel kde je medzi vami rozdiel. Vy ste tých odmietnutých a nechcených radi prijali medzi seba, nech to bol ghúl, chorý, ... no na morálke tu nezáležalo. Každý zo skupiny mal na dobytí Savionu vlastný, osobný záujem. Melke sa chcel pomstiť kapitánovi stráže za vraždu jeho sestry; Ajek chcel ich zbrane a muníciu; Kabim sa zaujímal o mestský archív; Salvia svoje dôvody tajila, no spomínala nejaký artefakt. A napokon Syviis, ktorá sa v meste mohla dozvedieť čosi o svojom pôvode a hlavne o symbole Bakra, ktorý trónil na jej čele. A ghúlovia? Tí boli spokojní s odmenou čerstvého mäsa a krvi z mŕtvol.
Splniť jednotlivé prípravné úlohy nebolo jednoduché. Skupina sa dohodla, že Syviis sa zúčastní na každej z nich - aby sa trocha priučila a bližšie spoznala svoju novú rodinu. Z Kabimom sa vám podarilo vyprázdniť dedinu a z jej obyvateľov vytvoriť malú armádu ghúlov. Povraždiť toľkých ľudí bolo pomerne strašné, ale ako Kabim zvýraznil, nešlo o neviniatka. Dav obvinil niekoľko žien z čarodejníctva a jednak ich upálili, jednak ukameňovali na smrť, ak ich popritom aj neznásilnili. Keď sa premenili na ghúlov, na svoj starý život zabudli, a stali sa poslušnými otrokmi, vo vašich službách. Následne sa Syviis vydala priamo do jamy levovej, v sprievode Melkeho. Jeho jediného v meste poznali. Mali ste za úlohu zakresliť dôležité lokácie, schémy ulíc a budov, výzbroj a počty stráží. Tieto vitálne body ste si dobre zapamätali. Pôvodný plán - odpáliť muničný sklad - nevyšiel. Bol chránený viac ako si Melke pôvodne myslel. Najviac akcie Syviis zažila, ako inak, s Ajekom. Boj vyhľadával za každým rohom, a tejto šanci nemohol odolať. Pokúsili ste sa dobiť bane, ktoré ležali neďaleko mesta. Avšak prišla zmena plánov, a Ajek s tým spokojný rozhodne nebol. Skupina sa dohodla na inom, novom pláne, ktorý zahŕňal odklonenie pozornosti od Savionu. A na to ste potrebovali bane v držbe pôvodných majiteľov. Napokon, na obchádzke okolo Savionu zo Salviou ste sa museli zakrádať kvôli početným strážiam, no Syviis aspoň pochopila základy "nenápadnosti." Podľa plánu ste zaznamenali najslabšie miesta palisády a v hrúbke dokončili plán útoku. Umiestniť bomby na palisádu ste nemohli, pretože tie mali pochádzať z bane. A Ajek sa tak tešil na ohňostroj...

Armádu, ktorú sa vám podarilo vytvoriť v priebehu zopár dní, bola pomerne pôsobivá. Prakticky išlo len o hordu (asi stovku) ghúlov. Mnohí z nich dostali zbrane z hradnej zbrojnice, a niektorí si zaslúžili rôzne kusy brnenia. Ajek sa im pokúšal vysvetliť streľbu z luku, nabíjanie kuše, ale jednoducho povedané, nešlo im to do hlavy. Vo frustrácii to nakoniec vzdal.
Na útok ste sa pripravovali v lese, asi pol míle od Savionu.
"Syviis. Na slovo." Privolal ju Melke prstom k sebe. "Zrejme chceš bojovať, ale nepovažujem to za dobrý nápad." Poznamenal rázne, akoby jej bol vlastným otcom. "Títo ľudia sú nebezpeční. Pre nich si... stelesnenie zla. Démon. Zabijú ťa pri prvej šanci." Dodal varovne, no viac nemusel hovoriť. Bolo jasné že ju do skutočného boja nikdy nepustí. Milá myšlienka - mal o ňu starosti - ale Ajek jej sľúbil niečo iné. Musela sa vôbec riadiť príkazmi Melkeho? Kto bol vlastne vodca tejto skupiny? Ak vôbec niekto. "Sľúb mi, že vyčkáš." Upriamil na ňu pohľad a čakal na odpoveď. Ostatní jej teraz nemohli pomôcť. Ajek naposledy kontroloval a ostril zbrane, a Salvia s Kabimom o čomsi živo diskutovali. Jeden z ghúlov tupo sledoval vašu konverzáciu a prstom si špáral v uchu.

Syviis

Sedela som na jednom vyvalenom strome na mieste, kde sme sa pripravovali na útok. Sama som bola nedočkavá, no zároveň nervózna. To, čo som si priniesla z hradu, bolo celkom.. jednoduché. Starý gambeson tmavej farby, ktorý som mala u pása zviazaný jednoduchým koženým opaskom. Na tom bola pripevnená pošva s malou dýkou a pošva na bastard, ktorý som momentálne držala v jednej ruke, zatiaľ čo v druhej som mala brusný kameň, s ktorým som meč na následujúci boj pripravovala. Nebola to však moja primárna zbraň. Vedľa mňa bola o strom opretá obojručná sekera. Človek by sa až divil, ako by ju niekto ako ja dokázal udvihnúť no.. nerobilo mi to problém.
Z môjho pripravovania ma vytrhol Melke. Postavila som sa, meč som si zasunula do púzdra a podišla som bližšie k nemu. Spočiatku som bola ticho, aj keď som naozaj chcela namietať. Zoširoka som na neho vyvalila oči, aj keď nie v prosebnom geste. Následne som pohľadom uhla. Bolo vidieť, že sa mi jeho návrh, alebo skôr odporúčanie vôbec nepáči.
"Nemôžem ti slúbiť niečo, čo nebudem vedieť splniť." Odvetila som. Pravdepodobne som z prítomných mala najmenšiu šancu na prežitie, ale to neznamenalo, že by som tu len stála a čakala, kým spravia všetkú prácu.
"Nemôžeš mi to poprieť Melke, nebudem príťažou." Možno som im všetkým len chcela dokázať práve túto jednu vec.. že nebudem príťažou. Že sa na mňa dá spoľahnúť.

Melke si bol vedomý faktu, že v tejto skupine neexistuje žiadna hierarchia, a váš plán môže fungovať len cez spoločnú dohodu. Každý si mohol robiť čo chce; pokojne aj odísť, ak s tým nikto nemal problém. Vedel že ho Syviis nebude počúvať, no jeho snahou bolo ochrániť ju pred takmer istou a zbytočnou smrťou. Nemala toľko bojových skúseností ako oni, svoje schopnosti nepoznala, a úprimne, v boji by bola skôr na obtiaž ako na pomoc. "Chápem. Ale uvedom si - každý za seba. Nebudem ťa môcť vždy ochrániť." Prikývol Melke s hlasitým povzdychom. "A ak si sa už tvrdohlavo rozhodla nepočúvnuť ma, nesnaž sa o žiadne hrdinstvá. Nasleduj naše rozkazy." Dodal prísne, lebo mu bolo jasné, že Syviis nezastaví, ale bez akéhokoľvek vedenia v boji by bola úplne stratená. "Mimochodom, Ajek ťa chcel vidieť." Ukázal Melke na bojovníka obďaleč a vrátil sa k štúdiu mapy Savionu a okolitých lesov. Ajek sa v tejto chvíli urputne snažil ghúlom vysvetliť bojové praktiky krátkych sečných zbraní, ale zdalo sa že zanedlho vybuchne od hnevu. Ich pomalé myslenie a Ajekova netrpezlivosť vytvárali skutočne explozívnu zmes.

Syviis

Prikývla som. Vlastne som asi chápala kam tým mieri a úprimne ma to dosť štvalo. Nebola som nahnevaná na neho, skôr.. na to, že reálne som pravdepodobne pre tento plán naozaj nemohla byť moc k úžitku. No za pokus mi to stálo.
"To od teba ani nechce. Budem na seba dávať pozor, držať sa hlavne vzadu, sľubujem." Kto vie, či sa dal môj sľub brať vážne. No nikto mi nedal dôvod nedodržať ho. Možno sa mu aj trocha uľavilo. Mala som pocit, že mu na mne naozaj záležalo. Obzrela som sa za Ajekom a len som ešte na pozdrav kývla Melkemu hlavou, na čo som sa vydala k nemu.
Pohľad na ghúlov by ma mal pobaviť, no nesmiala som sa. Predsa len mali byť takým našim živým štítom.
"Možno im to stačí povedať.. jednoducho." Navrhla som, keď som prišla do dostatočnej blízkosti k skupine, ktorej sa práve venoval.
"Melke spomínal, že ma chceš vidieť?" Dodala som s otázavým tónom. Možno mi chcel tiež nejak poradiť.. niečo vysvetliť, možno mi niečo dať. Kto vie.

Ajek rozhodil rukami a zdalo sa že to konečne vzdáva. Ghúlov by dokázal vytrénovať, no nie v tak krátkom čase. Márna snaha vysvetľovať im zbrane na blízko keď mali obstáť proti strelným zbraniam. Ku šťastiu, úlohu a používanie štítov pochopili rýchlejšie. Tie im budú väčšmi užitočné. Hlavne museli prežiť čo najdlhšie - členovia skupiny sa postarajú o zbytok. "Jednoduchšie to už nejde. Každý dostane štít, a je to." Otočil sa Ajek na Syviis a súhlasne prikývol. Na ústach mu pohrával úsmev. "Áno, áno, mám pre teba niečo špeciálne." Ak ho Syviis poznala aspoň trochu, isto išlo o nejakú zbraň. Ajek zdanlivo nehovoril o ničom inom ako o boji a zbraniach. Odstúpil od ghúlov, ktorí teraz trénovali zo štítmi, a začal sa prehrabávať vo svojom mohutnom batohu. Vytiahol z neho podlhovastú zbraň, zabalenú v koženom puzdre. Meč? Nie tak celkom. Po tom ako Ajek stiahol puzdro si Syviis uvedomila, že v rukách drží pušku. A nie obyčajnú. "Garnier 41 model 3. Volá sa Viela." Predstavil pušku Ajek so širokým úsmevom a obdivným pohľadom. Zrejme išlo o kvalitnú zbraň, o čom Syviis nemala poňatia, ale ak ju obdivoval tento expert na boj s klasickými zbraniami, musela mať niečo do seba. Syviis si tiež všimla, že je veľmi stará - jej povrch bol dosť obitý. No Ajek sa o ňu staral dobre. Musela mať bohatú minulosť. "Opatrne! Viela je... vzácna." Zdesene natiahol ruky k Syviis keď ju schmatla. Nikdy ho ešte nevidela takto ustarosteného a sentimentálneho ohľadom nejakej veci. "Strieľala si niekedy?" Spýtal sa no odpoveď mu bola okamžite jasná. Strata pamäti si na Syv vybrala svoju daň. "Viela ti poslúži dobre. S trochou šťastia sa ani nemusíš priblížiť k tým sviniarom. Ale najprv ti musím ukázať ako pušku držať."

Syviis

Nechcela som pochybovať schopnosti mojich nových spoločníkov. No keď si trúfali ghúlov použiť skôr ako mäsové štíty a viac menej sa spoliehali sami na seba k tomu, aby odstránili prevažnú väčšinu ozbrojených obyvateľov... bola som celkom zvedavá, vidieť ich priamo v boji. Pravdepodobne mali nejeden trik v rukáve, alebo v Ajekovom prípade, v batohu.
Mlčky som do rúk zobrala zbraň, ktorú mi podal. Úprimne.. mňa napadlo s ňou len niekoho tresknúť po hlave.
"Prepáč prepáč!" Vyhlásila som, keď na mňa vybehol s tým, že.. opatrne. Nikdy som pušku v ruke nedržala, alebo som si to aspoň nepamätala. No predstava boja na diaľku sa mi úplne nezazlievala. Aspoň pre teraz nie. 
"Nestrielala.." Priznala som sa, stále si obzerajúc pušku. Teda mala som predstavu, že treba stlačiť kohútik a hlaveň namieriť na svoj cieľ. Momentálne som ju stále držala ako kus kovu, možno ako nejaký palcát.. Trocha podivne som sa na Ajela pozerala.
"Prečo mi to vlastne dávaš? S čím budeš bojovať ty ?" Spýtala som sa ho ešte pred tým, než mi chcel ukázať, ako sa drží a ako s puškou narábať.

"Ty si chcela bojovať s mečom?" Rozosmial sa Ajek nahlas, no nemyslel to zle. Ale prirodzene mu to prišlo absurdné. Sám vedel, že stovka ghúlov je len na krátke zdržanie a zaujatie pozornosti - obrancovia Savionu ich skosia ako trávu. Každý, kto sa bez istých schopností pokúsi o boj na blízko, bude mŕtvy v priebehu momentov. "Nedostala by si sa na päťdesiat stôp k svojmu cieľu." Poznamenal a znova naznačil na pušku. "Preto ti ju dávam. Viela je ostreľovačka. A jej hlaveň možno zložiť, prepnúť prevod... a máš opakovačku." Vysvetlil pričom ukazoval na jednotlivé časti pušky. Nechýbal skop na mierenie a ďalšie technické výdobytky. Išlo o zbraň modernú, flexibilnú, a keďže sa už nikde nevyrábali, mimoriadne vzácnu. "Narábať s ňou je jednoduché. Skopom nájdeš svoj cieľ, zamieriš na najväčšiu masu, zväčša hrudník, a vystrelíš... máš predsa dobré oči. Samozrejme, stať sa skutočným majstrom trvá roky... ak nie celý život. Vplyv vetru, spád nábojov na veľkú diaľku; tieto zložitosti ťa dnes nemusia trápiť. Len snaha a úmysel zabiť." Na viac ste ani nemali čas. Ajek jej mohol ukázať ako pušku odistiť, prebiť, páliť z nej, používať skopa, ale na tréning ste nemali čas. Nastala otázka prečo jej strelné zbrane neukázal skorej, no odkedy sa Syv pripojila k skupine, boli ste v neustálom pohybe. "Ja si vystačím z mojimi sekerami. Ty nás môžeš kryť." Ukázal na svoj opasok, kde jeho sekery viseli. Syv vlastne nikoho z nich nevidela v skutočnom boji, nevedela čo presne dokážu. Ajek jej následne ukázal ako správne Vielu držať a vo všeobecnosti ako ju používať, ale naozaj išlo o rýchlokurz. Na najbližší peň postavil hrušku, čutoru a šišku, ktorú kdesi našiel. Zavelil Syviis aby sa poriadne vzdialila. "Skús ich trafiť?"

Syviis

Zamračila som sa. Nebola som nadšená, keď si zo mňa niekto robil srandu. A popravde to bol jediný spôsob, ako som bojovať vedela. Aspoň.. trocha. Každý vedel meč pichnúť do svojho nepriateľa nie? Povzdychla som si. Naozaj sa v taktikách vyžíval. Pochopila som, že to nebol dobrý nápad už keď sa ma spýtal na to, či chcem s mečom bojovať. Všetko ostatné bolo.. podpichovanie.
Pozrela som sa na pušku, ktorá mala byť mojim novým nástrojom. 
"Vôbec netuším, o čom hovoríš." Priznala som. Pre mňa pojem "opakovačka" alebo "prevod" bol odborný názov, čo som si pred tým mala predstaviť? 
No začal mi vysvetlovať ako s tým niekoho trafiť. Zároveň mi ukazoval, čo kde treba stlačiť, zatiahnuť, ako čo prepnúť a ja som bola celkom prekvapená, ako dobre je táto vecička vymyslená. Bola naozaj všestranná.
"Nebojíš sa, že vás trafím do chrbta?" Spýtala som sa so sarkastickým a.. vlastne trocha smutným smiechom. No držala som ju v rukách dobre. Hlaveň smerovala k zemi, no o zem sa neopierala, to by bolo nešťastné.
Pozorovala som, ako mi nastavil tri terče a následne ustúpil. Len som mikla ramenom a do Violi som zasunula menší zásobník, natiahla náboj páčkou do hlavne a priložila som si ju na jedno z ramien. Jednu rukou som si ju podopierala, zatiaľ čo druhou som ukazovák priložila zboku ku spúšťaču. Nadýchla som sa a zapozerala som sa do skopu. pomalý výdych, križik sa stretol s jedným z mojich terčov a následné vystrelenie. Nábojnica vyletela niekam pokom. Bola to celkom rana, nečakala som.

Pri mierení cez skopa sa stalo čosi naozaj zvláštne, no Syviis si to spočiatku ani nevšimla. Hlbokým výdychom sa akoby ponorila do celkom iného duševného rozpoloženia. Podvedome odrazu vedela, že svoj cieľ - hrušku - trafí perfektne. Akoby sa náhle desiatky rokov skúseností a pevnej pamäte vynorili, pretože inak by skutočne nemala šancu na prvý pokus kus ovocia trafiť. Popritom pocítila akési šteklenie na čele. Jej zrak sa zostril, reakcie zrýchlili - zamieriť, stlačiť spúšť a udržať zbraň v rukách (bez toho aby jej vyletela nazad) odrazu nebol problém. Akonáhle vystrelila, tento efekt sa vytratil. Jej vnímanie sa vrátilo do normálu. Nemala dojem, že by schválne využila nejaké schopnosti. "To ma podrž ak si v minulom živote nebola členom streleckého pluku...!" Prekvapene mrkal očami Ajek. Syv ho nikdy nevidela v takomto úžase. Presnosť strely ste nemohli skontrolovať, pretože hruška sa zo sveta vyložene vyparila. Náboje z Viely boli naozaj silné; ak by na mieste tej hrušky bola hlava, rovnako ako ovocie by jej väčšia časť neexistovala. "Nuž, tomu hovorím šťastie začiatočníka." Upokojil sa Ajek, nechcel aby Syv táto "sláva" stúpla príliš do hlavy. No aj keď ju spochybňoval, nedalo mu to. Chcel to skúsiť znova. Na kmeň neďalekého stromu kriedou zakreslil malý terč. Naznačil jej aby sa pokúsila trafiť jeho stred, ktorý mal v priemere nanajvýš veľkosť nechtu.

Syviis

Nevedela som, že sa niečo zvláštneho stalo. Ani som si neuvedomila, že sa niečo dialo so mnou tak.. nejak mi to prišlo prirodzené. Až jak po hruške neostal pomaly ani mastný flak, pušku som z ramena sklopila k zemi a zvedavo som sa obzrela po Ajekovi. Ten vyzera.. nadšene, až moc. Naozaj to bol tak dobrý výkon?
"Yep, pravdepodobne šťastie." Priznala som. Aj keď moc šťastlivo som sa naozaj necítila. No vyzeralo to tak, že má ešte jednu skúšku. Tento krát na kmeň nakreslil terč.. ktorý bol naozaj malý.
"Ale no ták.. toto nemá šancu trafiť nikto." Zamračila som sa, no len som pokývla hlavo a pušku som znova natiahla. Pažvu som si oprela o rameno a zapozerala som sa do skopu. Zopakovala som postup, však ma to tak Ajek učil. Nádych.. a následné pomalé vydychovanie, počas ktorého som odistila poistku a keď sa mi zdalo, že som cez skope zamierila presne na terč, stlačila som spúšť. Nemuselo to byť hneď, dávala som si načas.