Temné zákutia Srdca

Spomeň čerta! Akonáhle Cassia dokončila svoju vetu, cez dvere vošiel iný elukha, vyzerajúc pomerne zúbožene. Zdalo sa že prešiel cez samotné peklo a poriadne tvrdé boje. Narozdiel od vás plnil svoju skutočnú funkciu. Dievčatám venoval jediný letmý pohľad a pomalým krokom sa vybral k vlastnej posteli. Neutŕžil ani slovo a zaľahol na posteľ, kde odpočíval. Maea sa odlepila od knihy a závistlivo elukhu sledovala. Nebol tak krásny ako vy, naopak, jeho vzhľad bol hrôzostrašný, navyše v jeho stave. Vy ste také veci nerozlišovali, starať sa o vonkajší vzhľad bolo malicherné zatiaľ čo horda démonov ničila celú krajinu. Vylin prednedávnom napadlo spýtať sa niektorého z elukhov ako sa dostal na bojisko. Možno mali vedomosť aj o tom prečo sa niektorí elukhovia na bojisko dodnes nedostali.

Cassia

Akonáhle niekto vstúpil, pochopiteľne som moje slovo nedodržala. Len som naozaj nevedela čo od nudy robiť. Ostala som pre to ležať a so založenými rukami som sa obzerala po stane, až mi nakoniec pohľad spočinul na Elukhovi, ktorý sem prišiel. Vyzeral.. no, hrozne. Ale na tom vôbec nezáležalo. Závidela som mu. Ani si nedokázal predstaviť ako.
"Hej.. máš meno?" Spýtala som sa ho pomerne odmeraným hlasom. Nebola v tom provokácia, len menšia iritácia spôsobená nudou.
"Aké to bolo.. na bojisku? Ak o tom chceš hovoriť.." Dodala som znova, na čo som sa len posadila na posteľ a zadívala som sa na neho. Prečo aj nie? Ak nemal zakázané o tom hovoriť, nevidela som v tom problém.

Osamelosť bola elukhom dobre známym pocitom. Cassia vyrastala zo svojimi priateľkami, no väčšina elukhov nemala nikoho. Počas nekonečných tréningov sa medzi sebou nemali baviť a uprostred nočného spánku sa nové známosti nerobili dobre. Nuž, elukhovia boli vytvorení ako ľudia - z pocitmi a emóciami, ktoré boli samozrejme potlačené, ale časom aj napriek tomu vychádzali na povrch. A k tomu patrili aj negatívne a zničujúce nálady. Elukha, ktorého Cassia oslovila, bol sprvu prekvapený (rozhovory neviedol často), no potom sa jeho tvár rozjasnila. ''Adyam.'' Predstavil sa v krátkosti. ''Je to... nejasné. Mám dojem že situácia sa nevyvíja dobre. Ale čo o tom ja viem? Generáli s nami nediskutujú plány. Jediné čo vám s istotou prezradím, je to, že potrebujeme každú jedinú posilu.'' Rozhovoril sa a všetky štyri vás prezrel. Všimol si že ste celkom čisté a ''nepoškodené.'' V blízkosti frontu to bolo naozaj zvláštne. ''Prečo nebojujete?''

Cassia

"Rada ťa poznávam Adyam. Ja som Cassia." Predstavila som sa tiež a trocha hlbšie som sa zabalila do môjho červeného plášťa. Nie že by mi bola zima. Niečo ako chlad mi vôbec neprekážalo .. predsa len, to bolo obmedzujúce a mi sme mali byť perfektný vojaci.
"Yeh.. počuli sme, že je ťažké čo i len ich na nejakú chvíľu zadržať." Úprimne som patrila k tým, ktorí sa veľmi radi rozprávali medzi sebou. Taká.. spoločenská.. bola to tiež vlastnosť s ktorou ma vytvorili? Kto vie.  Na jeho otázku som sa len smutno pousmiala.
"Chceme.. ale z nejakého dôvodu sme.. proste tu. Celý čas.. čakáme na rozkazy, každý deň na to, ako nás zavolajú.. no už týždeň vôbec nič. Ako keby sme na to ani neboli vycvičené tsch.." Odfrkla som si. 
"Závidím ti ..." Dodala som po chvíľke a len som sa znova začala hrať s maggyjou medzi mojimi prstami.

''Cassia.'' Pousmial sa Adyam no jeho tvár rýchlo potemnela. Akoby sa zamyslel nad zmyslom vašich mien. Boli vskutku zbytočné, nie? Vojenské nástroje, ktorých úlohou je zomrieť. K čomu boli tie názvy? ''Som si istý že vás čoskoro vypustia. Zúfalosť je citeľná vo vzduchu.'' Pokúsil sa rozplynúť obavy Cassie a ubezpečiť ju, že sa možno raz dostane k činnosti, na ktorú bola stvorená. ''Je to neuveriteľné. Adrenalín prúdi tvojimi žilami, na okolo smrť a temnota, nepriatelia v stovkách... často prídem k zraneniu, a potom ma opravia. Znova pokračujem, a znova. Nekonečné prúdy démonov, drobných i obrovských. Výzva za každým rohom. Boj o každú jedinú stopu.'' Zaspomínal si Adyam úsmevne, no rýchlo si uvedomil, že to môže vyznievať ako provokácia. To nebolo jeho cieľom. Rovnako ako Cassia sa rád rozprával, a boj bolo jediné čo v súčasnosti poznal. O čom inom mohol hovoriť?

Vašu konverzáciu prerušil nový príchodzí. V dverách stál strážnik a pokynul vám štyrom aby ste ho nasledovali. Možno... konečne? Konečne vás posielajú? Jej priateľkám sa rozjasnili tváre. Zdalo sa, že ten čas prišiel.

Cassia

Započúvala som sa do jeho slov, jeho.. opisu toho pocitu keď bojuje s démonmi. znelo to naozaj lákavo a ako provokáciu som to určite nebrala. Skôr som len privrela oči a snažila som sa to predstaviť. Ale ako som mohla? Ešte som nič také nezažila, len nekonečné tréningy.. a tréningy.. a tréningy... a nuda.
No ani nestihol dohovoriť a vo dverách stál strážnik, od ktorého zaznel tak dlho očakávaný pokyn. V momente som bola na nohách a s nedočkavým pohľadom som sa pozrela na moje priateľky a v podstate aj sestry. 
"Vyzerá to tak.. že sa na nás konečne usmialo šťastie Adyam.. prajem ti dobrý lov.. do budúcna." Pozrela som sa na neho a venovala som mu ešte jeden úsmev po tom, ako som nasledovala strážnika.

Strážnik vás previedol cez stred tábora. Kedysi to bolo námestie nejakého mesta, no niekedy v priebehu vojny sa zmenilo na vlastníctvo armády, a teda ho premenili na mohutný vojenský tábor. Naokolo sa týčili staré polo-zničené vysoké budovy a monumenty. Do jednej z týchto ošarpaných budov ste spoločne vošli a kráčali jej dlhými, tmavými chodbami. Na konci ste vošli do dverí akejsi kancelárie. Za dreveným stolom tam sedel luvyn, vysoký ako javor no chudý ako krt. Na očiach mal drobné okuliarky. Jeho ucháľe sa otočili smerom k prichádzajúcim. Okrem neho v miestnosti posedával človek, zrejme muž. Bol otočený k úradníkovi a nevideli ste kto to presne je. Ale jeho hlas vám to rýchlo vyjasnil...
''Tak, ako ste sa mali, dievčence?'' Ozvala sa otázka vášho majstra. Konečne sa k vám otočil a jeho tvár zdobil dobre známy, zubatý úsmev. Správal sa rovnako ako predtým pri starom majstrovi, falošný bastard. Ak by ste nemali blok, kolegyne Cassie by sa naň bez váhania vrhli. Úradník sa na muža zamračil a pozorne si obzeral dievčatá.
''Nevyzerajú porušene. Pozrite, nemusíte sa s nimi zaťažovať. Tu ich dokážeme dať do poriadku. Nová direktíva hovorí, že na front môžeme vyslať aj poškodencov.'' Rozhovoril sa úradník, v snahe presvedčiť majstra aby vás nebral domov. Samozrejme netušil čo presne je majstrovým cieľom. A pokiaľ ste vedeli, o žiadnom porušení či poškodení ste nikdy nepočuli. ''Potrebujeme naozaj každého.'' Dodal s povzdychom a neveriacky krútil hlavou. Odosielať zdanlivo kvalitné elukhi kamsi na západ bolo zbytočné a neefektívne.
''Papiere ste dostali, nie? Stále platia. Vy si máte robiť svoju prácu, a nie podkopávať autoritu nadriadených. Váš vedúci uznal tieto dokumenty, a jediné čo máš urobiť je uvoľniť tieto štyri elukhi do mojej držby.'' Rozhorčene sa osočoval majster, no úradník nemal v pláne skončiť.
''Mojou povinnosťou je overovať dokumenty a ich pravdivosť na každej úrovni. Agresivitou si nepomáhate. Elukhi, sú vám známe poškodenia o ktorých sa hovorí v tomto dokumente? Vážna mentálna nestabilita, početné duševné poruchy, problémové správanie, nedostatočný výcvik na boj proti nepriateľom, nekvalitná konštrukcia kĺbov, poruchová formácia kostí...?'' Umlčal ho luvynský úradník a otázku smeroval k vám štyrom. Keďže Cassia bola de facto hovorcom skupiny, jej spoločníčky ju nechali odpovedať.

Cassia

Prechádzali sme cez polozničené mesto ktoré bolo prestavané na vojenský tábor. Páčilo sa mi tu. Určite viac než v nejakej nóbl štvrti.. no tak sme boli nastavené. Celá naša myseľ.. boli sme bojovníčky, nie domáci sluhovia. Nakoniec sme vošli až do nejakej budovy a po prejdení koridoru sme sa ocitli v kancelárií, v ktorej sedeli hneď dvaja ľudia.. a podľa hlasu jeden, ktorý si zaslúžil o svoj jazyk prísť.
Zastavila som na mieste a neutrálne som sa na majstra pozrela, rovnako ako aj na muža, ktorý s ním práve debatoval. Takže o to tu išlo? Mali sme byť podľa papierov poškodené a neschopné boja? Na chvíľku som onemela, až kým sa na mňa neobrátila pozornosť.
"Nie sme poškodené!" Povedala som až rozrušene. "Majster tréner povedal, že sme jedny z jeho najschopnejších Elukhov. Zatiaľ sme ani neboli v boji, ako by sme mohli byť poškodené?" Vyšlo z mojich úst, teda ak ma majster neprerušil, na čo mal právomoc a ja by som s tým moc spraviť nemohla.