Trhla som hlavou do strany, skôr tak z reflexu no tak či tak som pocítila, že ma táto vec trafila. Prstami som si prešla po troch ľahkých rezných ranách na tvári, z ktorých mi len veľmi pomaly tiekla krv. No ani som sa nenazdala a pokožka sa začala zocelovať. Našťastie to nebolo nič vážneho, skôr len povrchové zranenie. Niečo mi ale hovorilo že nebyť reflexov tak prídem o hlavu. Nahlas som si povzdychla a len som prst od krvi strčila do úst, sledujúc túto.. dievčinu. Nevedela som však čo robiť. Úprimne bol tamto môj jediný plán no, ten celkom rýchlo stroskotal. Bola som z toho nervózna.
Z môjho rozmýšľania a jej vzlykoch ma vytiahol až Ajek, ktorého som zaregistrovala opierajúceho sa o jeden zo stromov. Keď na neho vydesene vykríkla, trocha nepríjemne som sa na dievčinu pozrela. Nemala som rada moc veľký hluk. Nedokázala som ho ešte tak.. jednoducho filtrovať. Aj keď sa to budem musieť naučiť, ak má niekto v mojej blízkosti niekedy vystreliť napríklad z pušky.
"Robíš si zo mňa srandu? Som síce mladá ale aspoň viem čo som zač.. narozdiel od.." Mávla som rukou k vydesenej dievčine. Tieto slová boli mierené na Ajeka.