Tajomstvá Srdca

Koľko krutostí mal ešte drak naplánovaných? Zdalo sa akoby ste stáli pred súdom, ktorý rozhodoval bez citu a empatie. Drak si vás zavážil na svojej váhe, počas boja, teraz, možno aj po jeho zobudení. A teraz rozdával kto si čo zaslúžil. Nepohodlných odstránil okamžite, ako ste si všimli pri Vycere a Asuenovi. A slabých taktiež. Daryk rešpektoval silu, no museli ste byť opatrní. Musel vidieť že ste silní, ale že sa dokážete podvoliť. Bol to úzky ľad, na ktorom ste sa mali pohybovať. Ako povedať niečo čo ho neurazí, ale povie si, že stojíte za to? Nebolo to jednoduché. Z drakmi ste nevedeli komunikovať, nevedeli ako sa s nimi má hovoriť. Tie doby boli preč už tisícky rokov. Ale učili ste sa pomerne rýchlo... a kto sa nepoučil, bol zabitý.

Okrem Done hľadel aj na Woralda. Boli to oni ktorí zhrozene skríkli hlasné ''Nie!'' keď Daryk zabil tých dvoch. Nezaútočili naň, ale ich slová znamenali odpor, a Darykovi sa očividne nepáčilo čokoľvek čo mohlo podkopať jeho autoritu.
''Nie som si celkom istý pevnosťou vašej vernosti. Ale môžete ma uistiť - teda, ten kto zabije toho druhého.'' Oznámil Daryk znudene a bez slova na nich pozeral. Ani jeden z nich nezaútočil. Možno to chceli spraviť, ale... boli na rovnakej strane. Poznali sa. Daryk akoby vedel že práve títo dvaja sa majú dokonca radi. Nedokázali by to, zraniť sa navzájom, a ešte aj zabiť? No oboch čakala smrť ak by nič nespravili. Niečo sa muselo stať.
''N-nie. Pros-sím, zľutujte sa, pane.'' Vyslovila Done plačlivo. Mal to byť rázny, prísny tón, taký akým zvyčajne hovorila, no v tejto situácii sa zmenila na dieťa, na malé dievčatko, ktoré sa draka obávalo tak ako všetci ostatní. Daryka to neovplyvnilo - len si dokázal ľahšie vybrať.
Okolo Done sa objavil poryv tlaku, a nasledoval nechutný zvuk praskania kostí. S výkrikmi bolesti spadla na zem, jej nohy a ruky zdeformované do neprirodzených tvarov. Všetky kosti v jej tele zlomila sila, tlak, ktorý na ne tlačil. Zlomené kusy kosti sa predrali cez kožu, trhajúc ju a vytryskujúc tmavú krv. Pod jej kožou sa valila krv zo stlačených orgánov, jej rebrá sa zmenili na väzenie pre pľúca a srdce, ktoré stlačili a premenili na kašu... čosi podobné sa stalo aj z jej lebkou. Z očí, nosa, úst a uší jej vytryskla krv a bola mŕtva.
Zdalo sa že Daryk sa snaží vymyslieť čo najkreatívnejší spôsob ako usmrtiť osobu. A zároveň najkrutejší. Od Woralda by ste čakali impulzívnu reakciu, ale niekto ho potajme omráčil, a teda aj zachránil. Inak by zomrel tiež. A ten niekto nechcel aby videl čo stalo jeho blízkej priateľke.

V tejto chvíli ste pred Darykom stáli len piati. Sasha, Worald, Jorvyk, Marya a Joka. Tauren stále postával vedľa Daryka a bez jedinej zmeny v pohľade pozoroval čo sa deje. Sasha si až teraz uvedomila, že Wylana sa kdesi stratila. Mala šťastie... a rovnako aj Slaz.
Ale drak ešte neskončil. Otočil sa na Sashu.
''Sasha, je tak? Ako si mám vysvetliť tvoju vernosť keď si zradila svoj domov samotný, svoju majsterku? Ako viem... že nezradíš aj mňa? Mám pocit, že tvoja ''vernosť'' prichádza lacno a ľahko.'' Opýtal sa Daryk a pozeral priamo do jej očí. Nemalo zmysel klamať, draky to zistili.

Pohľad som od mojej bývalej spoločníčky odvrátila. Nebolo potrebné vidieť, ako zomrela. Nemohla som za to. Verila som, že by svojho milého porazila ale, jednoducho na to nemala nervy. Až teraz som si ale začala uvedomovať, že pravdepodobne rozmýšľam úplne inak, ako všetci ostatný. Prečo som bola tak zameraná na seba? Bez mihnutia oka som opustila muža, s ktorým sa črtal ako taký vzťah. Rovnako ako jednu z mojich najlepších kamarátok. Teraz? Síce som sa na Done nepozerala, jej smrť ma nezasiahla takým spôsobom, ako jej milenca. Vlastne som sa od nich vedela úplne odosobniť. Bolo to až fascinujúce. Naozaj vedia Falteany človeka takto zmeniť? Predsa len sme si poslednými týždňami prešli naozaj všeličím. Drak sa znova obrátil na mňa a ja som sa pozrela jeho smerom.  Spýtal sa ma nepríjemnú otázku. Pochyboval moju vernosť.. Mala som sa zmeniť na úplnú mrchu? On ma len skúšal. Dobre vedel ako odpoviem. Hneď v moment, keď sa mi pozrel do očí to vedel. Čo odo mňa očakával? Ostantý ma znenávidia.. možno presne to je jeho cieľ.
"Veriť mi by bola hlúposť. Jednám len za svoje vlastné záujmy. Ukážte mi *cestu* a ja vás budem nasledovať. Ak by sa ale táto cesta mala zmeniť na peklo, zradím. Ak by ma mala stáť život, zradím. Ak príde niekto mocnejší... zradím." Prehovorila som pomerne jednoducho. Bola to jednoduchá logika. No zo všetkých čo tu boli, dávala najväčší zmysel. Aspoň tak mi to prišlo. Nechodila som okolo horúcej kaše.

Drak nereagoval okamžite. Nechal Sashu na pochybách. Nech počká na jeho odpoveď, nech sa trocha zľakne. No potom sa mu na tvári vyčaroval úsmev.
''Ja viem, dievča. Um ti nechýba. Nasleduj najsilnejšieho - dračie krédo. A tak sme nasledovali Isena. A Erasa. A keď sa nám Isen nepozdával, zradili sme ho. Budem si na teba dávať pozor... a dúfam že mi máš čo ponúknuť. Inak nemá zmysel pri sebe držať takýto risk.'' Odvetil Daryk a Sasha si mohla vydýchnuť. Zdalo sa že cez jeho malú skúšku prešla a pritom jej zostali všetky končatiny. Premýšľal podobne ako ona, to bolo jasné. Prakticky, obchodnícky - z čoho nemal zisk, to bolo preňho zbytočné. Ak mu niekto mohol niečo priniesť, ponechal si ho. A s tým súviselo aj jeho meranie, a vy ste ho, zdá sa, prežili.

Potom sa pozrel znova na majstra.
''A čo s tebou, môj milý priateľ? Predošlý vodca skupiny, na kolenách. Podkopáva to... autoritu. Nemôžem ťa tu ponechať.'' Pýtal sa a priblížil sa k majstrovi. Ten zdvihol pohľad a pozeral drakovi priamo do očí. Miešala sa v nich hnev, nenávisť, smútok a beznádej. Ale už nemal čo stratiť.
''Ako by sa ti páčila tá klietka, v ktorej som bol... no, koľko to bolo? ... ach, áno. Presne 1426 rokov! Takmer milénium a pol. Možno chceš vedieť aké to je?'' Nervózne vrčal Daryk rovno pri Jokovi, a majster sa pri ňom zdal ako bábo. Drobný starý anolián oproti obrovskej wyverne. Jeho tesáky samotné boli hrubšie ako ruky majstra. Bolo to absurdné porovnanie.
''Wladaryk, upokoj sa. Chápem tvoj hnev. Je odôvodnený. Ale prosím, nerob unáhlené závery. Tvoju rasu... tvojich bratov študujem už dlhé desiatky rokov. A viem, že ste boli rozumní. Spravodliví. Dokonca aj dobrí.'' Hovoril potichu majster.
Daryk sa zasmial.
''Máš pravdu, majster. Snažili sme sa. Robili sme čo sme mohli. Chceli sme napraviť chaos, ktorý spôsobili naši Páni. Ale vy... vy mágovia ste videli len ničiteľov sveta. Drak bolo zlo, choroba, a nič iné. A tak ste nás uväznili... zotročili... a nikdy nám nedali šancu. A potom? Potom ste nás využívali. Zneužívali ako zdroj energie. Roky som trpel v pekle, zvíjal plány na pomstu... niekedy si hovoril, že vám dám druhú šancu, na vykúpenie. Možno ste urobili len chybu, áno. Ale vy ste ju nenapravili. A každá jedna generácia pokračovala. Povedali ste - draky sú zlé, musia byť uväznené. Klamali ste. Oni vám uverili. A nechali nás trpieť ďalej. Takto až dodnes. Koľko mojich bratov a sestier takto trpí v tej vašej prekliatej akadémii? Sú to desiatky? Stovky?! Chcel som byť rozumný, spravodlivý a dobrý, tak ako kedysi... ale vy ste to zničili. A ironicky, práve kvôli vašej nezodpovednosti som sa stal tým čo ste si po stovky rokov mysleli že naozaj sme - pomstychtivé svet ničiace zlo.''
Majster nemal k jeho preslovu čo povedať. Vedel že má sčasti pravdu, a sčasti nie. Každý mal na situáciu iný pohľad. Ale v tejto chvíli bol ten Darykov oprávnený.
Cez hruď majstra náhle prešiel ostrá veterná čepeľ, rovnako ako predtým. Joka sa zložil na zem a tam zomierajúc ležal. Z diery v jeho tele sa drala krv, no on stále žil, a nahlas dychčal.
''Na to že nás študujete roky toho o nás veľa neviete, ''majster.'' Povedal Daryk a odkráčal naspäť na svoje miesto. Majster sa dokázal ešte zdvihnúť a privolať k sebe Sashu. Nestála ďaleko, stačilo sa jej skloniť. Joka nechcel aby jeho posledné slová niekto počul.
''Sasha... to čo som ti povedal... je mi ľúto, nesplnil som svoj sľub... ale ty... ty musíš pokračovať. Keď sa vrátiš dom... domov, nikom-mu never, len vyhľad... vyhľadaj majstra T... To..Ta...'' Hovoril svoje posledné slová sťažka, a vetu nedopovedal. Z majstrov mohol myslieť len dvoch - Tasima alebo T'okaliho, a teraz jej nebolo jasné ktorý z nich to môže byť. No majster bol mŕtvy, a informáciu sa nemohla viac od neho dozvedieť.
Z jeho tela začala vychádzať energia, viditeľná maggyja, a Daryk s ňou niečo plánoval urobiť. Esencia majstra bola mocná, ale nezdalo sa že ju chce pohltiť pre seba. Mal iný plán. Dostala sa kamsi za vás, do trávy kde ležala Nerah v kaluži krvi. Zranenie v jej hlave sa začalo pomaly hojiť, až sa diera ktorú Sasha urobila zacelila a po chvíli sa majsterka znova zhlboka nadýchla.
''Vitaj medzi živými... Nerah. My sa dobre poznáme, všakže?'' Zasmial sa drak a spoločne s Garom k nej prešiel pomedzi vás. Majsterka sa tvárila vydesene. Prečo žila? Prečo bol Wladaryk vypustený? A prečo ju Sasha zabila? Nerah bola situáciou poriadne zmätená.
Bez slova sa k nej tauren pustil a päsťou ju udrel do tváre. Nerah zletela na zem, a oboma rukami sa chytila za krvavý nos. Potom ju začal kopať na zemi, do hrude, do tváre, všade. Prestal až ho Daryk zahriakol. Nechcel ju mŕtvu len sekundy po tom ako znova ožila.
''Gar má rád pomstu vo forme fyzického násilia, a ja to uznávam. Je to jednoduché a... priamočiare. Ja však preferujem iný spôsob.'' Hovoril Daryk zatiaľ čo zranenia Nerah ošetril a dovolil Garovi ju znova zmlátiť do krvi. Kričala na zemi od bolesti. Daryk prikázal aby ju vyzliekol donaha, a on z nej strhol šaty, a potom jej prikázal aby sa postavila. Neurobila to, nemala síl a vôle, a tak si pomohol silovou mágiou. Nerah na nohy, celú od krvi, postavil ako bábku a jej ruky okamžite smerovali na prsia a medzi nohy. Zahanbene sklonila hlavu a potichu vzlykala.
''Teraz je neskoro na ľútosť. Vedela si presne čo robíš, mne aj Garovi. A tu máš svoju cenu.'' Vrčal Daryk nenávistne a obzrel sa po Sashi.
''Ty si jej prebodla hlavu. A... tým ma vypustila. Zaslúžiš si odmenu - čo povieš na vlastnú otrokyňu, pomerne schopnú v maggyji? Nič strašné, ona takým spôsobom využívala Gara po roky.'' Spýtal sa drak Sashi a myslel to celkom vážne. Zotročenie mysle bola jedna z najhorších vecí ktoré ste mohli niekomu urobiť. Bolo to horšie ako smrť. A Gar to musel trpieť tak dlho...
Nerah reagovala spadnutím na nohy a zúfalým výkrikom a plačom.
''Nie... nie, prosím!''

Zneistela som. No bola som pripravená na to najhoršie. Nemusela to byť smrť.. verila som, že by mal spôsob ako ma potrestať tak, aby sa mi to vžilo do pamäti. Tiež som však verila, že nemá za čo. Prikývla som na znak súhlasu. Pre mňa to zatiaľ boli veľmi výhodné podmienky. Netušila som síce, akým spôsobom by som mu mohla ponúknuť. To ale zistím časom no nie? Znova sa odo mňa odtrhol pozornosť a zameral ju iným členom. Momentálne k majstrovi. Pozerala som sa na neho a.. znova som len potichu mlčala. Jeho mi bolo úprimne ľúto. Zo všetkých ľudí, ktorých som poznala.. celú túto expedíciu niesol najhoršie. Dokázal sa však vždy pozbierať a ísť dopredu. Ochrániť čo najviac svojich študentov.. bol to muž na ktorého pravdepodobne nikdy nezabudnem. Nikdy sa mu nebudem môcť vyrovnať.. aspoň po psychickej stránke. Mne podobné pocity príliš nehovorili.
Daryk nás zoznámil s časťou histórie, ktorá nám bola zatajená alebo skôr nepovedaná. Bolo to hrozné, pre drakov.. nemohla som však hovoriť, že by som pocítila sympatie. Skôr mi ešte viac klesol názor na celý Egenirth a mágov ako takých. Posledné slová od majstra.. bola som rada že ich Daryk neriešil. Vedel na čom je aj z môjho predošlého prehlásenia. Nepotreboval si nič ďalej overovať.. čo bolo dobré. Čo som však mohla prebrať s tými dvoma? Kto vie. Možno to raz zistím aj keď.. som o tom pochybovala. Bolo pravdepodobné, že na týchto ostrovoch budeme dlho.. ak prežijem, možno aj pár desaťročí. No to všetko bolo otázne. Kto vie, čo má drak za úmysel. Možno oslobodiť svojich bratov a sestry?  Majster zomrel a.. to čo Daryk spravil ďalej, mi takmer vyrazilo dych. 
On v podstate oživil Nerah. Zľakla som sa, že ma to bude stá´t život. Nerah bola predsa len majster.. ak by sa proti mne rozbehla, neobstála by som dlhšie než proti taurenovi či drakovi.. aj keď.. nebola som študentom tak, kto vie. K tomu však ani len nedostala príležitosť. Gar, Tauren sa do nej v momente oprel a začal ju mlátiť.. až kým ju nezabil. Na to ju Daryk znova oživil. Zatriaslo to snáď všetkými. Nie že by som s Nerah súcitila, to určite nie. Bola však pravda, že som ju zabila hlavne kvôli tomu, aby som ju podobným veciam ochránila. Nemyslela som si, že by ju dokázal oživiť. Darykove ďalšie slová ma prekvapili. Znel vážne. Určite si nerobil srandu, pravdepodobne to v tomto stave ani nebol schopný. "Bude mi cťou." Odvetila som Darykovi. Neutrálny až chladný hlas? Snažila som sa od celej situácie odosobniť. Mohla som to odmietnuť, ale úprimne?.. potrebovala som niekoho na moju ochranu. Aspoň, kým som si nebola 100% istá že sa proti ostatným mágom budem ochotná obrániť sama. Pravdepodobne by ma zabili, keby že majú príležitosť. Či už zo žiarlivosti, alebo z pomsty ? Ja som bola tá, ktorá ho vypustila a kvôli komu toto musia trpieť. Asi ani nechápali, že som im všetkým zachránila krk. Navyše som sa od Nerah mohla čo to priučiť. Na tejto misii som zistila, že som len veľmi chabý bojový mág. Pravdepodobne priemerný ale, to určite nestačilo. Ak budem v spoločnosti draka, musím vystúpiť minimálne na úroveň majstrov... čoskoro.

Daryk sa po jej odpovedi nahlas zasmial. Bola to len ďalšia skúška? No svojou ponukou to myslel skutočne vážne.
''Hah, to si teda číslo. Myslím, že ťa ostatní nenávidia.'' Drak bol možno zo Sashi dokonca aj prekvapený. Rozhodne takéto správanie nečakal. Možno tušil že sa bude zdráhať, alebo sa na jej tvári objaví aspoň nejaká emócia, cit... ale nie. Daryk nečakal, a prikázal Sashi aby sa nejako dotkla majsterky. Pokožky, vlasov, čohokoľvek čo patrilo jej telu. Takéto spojenie a jeho vytvorenie mu nerobilo problémy. Musel s tým mať skúsenosti. Trvalo to len zopár sekúnd. Sasha pocítila ako medzi jej rukou a Nerah preteká maggyja, akoby ju obmotala v reťazi, a potom prešla priamo na majsterku. Neviditeľná reťaz energie ju schytila, spútala, a dostala sa do jej hlavy. Nerah kričala, chytala sa za hlavu, a potom v bezvedomí spadla na zem. Za normálnych okolností by vás tento proces oboch vyčerpal, no Sasha necítila únavu. Len zvláštny pocit. Akoby už nebola sama. Nerah k nej bola úplne priviazaná, Sasha ju ovládala. A tento pocit bol úžasný. Po chvíli Nerah vstala zo zeme, a slušne sa postavil k Sashi. Jej vlastné vedomie a myseľ sa stratili, a teraz jej nezáležalo na ničom inom, len na prianí jej majiteľky. Stačilo si ich pomyslieť, a Nerah spravila to čo chcela. Sasha si uvedomila že ju spoznala lepšie ako kedykoľvek predtým. Akoby vedela čo presne majsterka dokáže, koľko má energie, výdrže, ako zranená je, v akom rozpoložení... v mysli sa jej miešali desiatky informácií a sprvu si ich nevedela dať dokopy.
''Ach, dúfam že si to užije. Vieš, ona tam stále je. Niekde v úzadí. Ale tvoje slovo prevzalo jej myslenie. Stala si sa jej hlavným inštinktom. Dostala si sa do jej vlastného mozgu, a prebrala jej slobodu. Teraz patrí tebe, až kým spojenie nerozdelíš.'' Hovoril Daryk s úsmevom.
''A ak máš potrebu, môžeš si z nej odobrať energiu. Ba ju aj pohltiť a zabiť.'' Pokračoval pričom mal na mysli presne to čo on urobil ostatným mágom a majstrovi. Draky mohli energiu pohlcovať aj bez otrockého spojenia, no Sasha mala teraz takú možnosť. A Nerah s tým nemohla nič robiť, pre Sashu slúžila len ako nástroj, prípadne nádoba sekundárnej maggyje.

V pohľadoch jej kolegov sa miešal odpor, hnev a nenávisť. Na Sashu sa už nemohli pozerať, nie za to čo urobila, a teraz robila, stále v tom pokračovala. Ale mohli len potichu pozerať, a neozývať sa, inak ich čakala smrť.
Daryk vyzval Sashu aby majsterku nejako vyskúšala. Musela to dostať do kostí, a naučiť sa kontrolovať svoju i jej myseľ zároveň. V boji to rozhodne nebolo jednoduché, no to zostávalo len otázkou časou.

Nevedela som, čo mám od podobných vecí očakávať. Možno mi naozaj preplo, preskočilo a moja myseľ začala pracovať inak. Nebolo by to prvý krát, čo sa niekomu niečo takéto stalo. Pri tom som mala pomerne dobrý dôvod. Kto by si zachoval zdravú myseľ po tom, čo sme si zažili? Vlastne som sa divila, že sa ostatný stále držali svojich pôvodných pováh. Mala som sa Nerah dotknúť, tak som aj spravila. Položila som ruku na jej hlavu a.. pocítila som to. Neopísateľný pocit toho, že máte absolútnu nadvládu nad niekým. Že by to bol začiatok nejakého božského komplexu? Pravdepodobne. V očiach sa mi rozhoreli plamienky túžby. Aj keď spočiatku boli len slabé ale, boli tam. Chcela som viac. Čo všetko mi mohol Daryk poskytnúť? Koľké tajomstvá odhaliť? Celý Engenirth sa mohol strčiť. Pozrela som na Daryka a po jeho vysvetlení som len prikývla. Ukázala som prstom k podlahe. "Kľakni si!" Nebol to prudký príkaz, skôr oznamovacia veta ale, stále to znelo autoritatívne. Nerah ma poslúchla bez jediného zaváhania. "Postav sa." Pohľad som zatiaľ otočila k ostatným. Ten ich.. sa mi naozaj nepáčil. Chceli ma zabiť? Pomstiť sa? Pocítila som, že kontrolovať Nerah nie je úplný med. Aspoň zatiaľ nie. Boli to len základné príkazy ale.. dôležite´bolo zamerať sa hlavne na to puto, ktoré medzi nami bolo. Nešlo ani tak o slová, ako skôr o.. mágiu? Nakoniec som však ukázala na mágov s jedným jediným úmyslom. "Zabi!" Nemohla som si dovoliť, mať ich pri sebe. Necítila som sa bezpečne. Viac som verila Taurenovi, než im. Pravdepodobne som si tiež u neho vytvorila aspoň veľmi malú .. dôveru. Daryk mi zas bol vďačný? Alebo ma aspoň videl v zaujímavom svetle. Ale oni? Tsch.. Daryk aj Tauren.. Nerah.. všetkých som chcela len pre seba. To čo mi môžu ponúknuť, naučiť, čo vďaka nim môźem získať a spoznať. Nemohla som sa o to deliť.

Nerah na jej príkaz bez váhania reagovala, a spravila čo po nej Sasha žiadala. Boj to bol krátky ale ukrutný. Traja mágovia boli vyčerpaní a zranení, a nedokázali bojovať proti majsterke samotnej. Ak tak chcela, Sasha ju mohla ovládať aj v boji, ako bábku. V mysli jej prikázať čo urobiť s cieľom, akú maggyju použiť, no mohla jej nechať aj ''voľný'' priebeh a vôľu, čo bolo v tejto chvíli lepšie - Nerah v tom prípade bojovala a premýšľala ako majsterka. Stále lepšie, rýchlejšie a skúsenejšie ako Sasha.
Worald skončil s usmaženou mysľou, Jorvyk sa v ilúzii hororu sám vlastnou dýkou podrezal a Marya bola stlačená k smrti v telekinetickej klietke.
Daryk rozhodnutie Sashi nekomentoval, len sa z úsmevom prizeral.
''Dobrý to pocit...'' Povedal potichu smerom k nej a uznanlivo prikývol. K Sashi naberal čoraz väčší rešpekt. Bola snáď zvrátená podobne ako on, možno ešte viac. A nebála sa urobiť čo bolo potrebné.
A zostal len Gar, Wladaryk, Sasha a Nerah. Vyše sto členov expedície, dva tucty mágov, všetci mŕtvi. No ak mal Daryk k tomu niečo povedať, tak sa ešte neskončila. K jazeru Manas bola dlhá cesta, a očakávalo vás neaktívny transfer a čosi hlboko pod jazernými vodami... no ani len drak nevedel čo to je. Mal tušenie, no s nikým ho nezdieľal. A ak sa tušenie ukázalo ako pravdivé, aj samotný Daryk sa začal obávať.
Bez čakania ste vyrazili. Nebolo na čo čakať. Kráčali ste lesmi, v pokoji, nikto na vás neútočil, nikto vás neobťažoval. Drakov tu poznali dobre. A základné pravidlo znelo jednoducho - nepribližovať sa na mnoho míľ. Zbytok cesty mal byť jednoduchý...

Už o niekoľko minút pochodu sa Daryk otočil k malej skupinke a prehovoril.
''Musíte si zohnať niečo na let. Toto tempo nebudem tolerovať. Potrebujete krídla.'' Povzdychol si hlasne a pozrel na oblohu. Nad vami stále poletovali niekoľko augurujov a okamií, prieskumníkov expedície. Majsterka stála popri Sashi, a len ona ich mohla privolať. Obávali sa však draka a preto vás len pasívne nasledovali po oblohe. Augurujovia boli príliš malí na prenos človeka, ale okamie na to slúžili perfektne.
Tauren rozhodil rukami a otrávene pozeral okolo seba. S takou veľkosťou by potreboval grifona, nie okamiu. Drak nerád robil služby a dary zadarmo, no ak si ho chcel ponechať a dlho nezdržovať, musel mu jedného uloviť a zotročiť. Bez slova vyletel na oblohu a za krátko zmizol na obzore.
''Tebe stačí ten veľký vták, dievča?'' Ukázal na oblohu, kde krúžili prieskumníci.

Boj bol pomerne rýchli. Majsterka vedela, čo robí. Nepotrebovala som ju nijakým spôsobom ovládať, či prebrať jej myseľ. Nebola by som taká dobrá a ešte by mi ju zabili. To som nemienila dokončiť. Niečo mi ale hovorilo, že by ju Daryk ani nenechal umrieť. Naša expedícia už činila len štyroch členov. Draka, Taurena, mňa a Nerah, ktorá bola momentálne v pomerne degenerovanom stave. Aspoň čo sa mysle týkalo. Privolala som ju späť k sebe a ešte som jej prikázala, aby si zobrala niečo na oblečenie. Mne zatiaľ stačil plášť. Nie že by sa tu bolo pred kým schovávať. Drakovi také veci pravdepodobne prišli nepodstatné a ani si ich nevšímal. Tauren? Ten bol úplne iná rasa.. podobne ako Slaz.

Vydali sme sa ďalej, aj keď naša chôdza netrvala dlho. Potrebovali sme sa tam dostať skôr. Darykove slová boli na mieste a tak som len Nerah pokynula, aby sem privolala Okamiu, zatiaľ čo drak vyletel do vzduchu a pravdepodobne išiel nájsť a zotročiť grifona. "Bude, ľudia sú ľahký. Povedala by som tak.. desať-pätnásť krát ľahší než ty." Nešpecifikovala som to. Nikdy som Taurenov neskúmala a tak som len mohla hádať, koľko by mohol mať. Kým prišiel drak, mohli sme sa porozprávať aj keď úprimne, necítila som príliš potrebu. "Povedz, Gar.. cítiš nejakú zášť aj ku mne?" Spýtala som sa ho. Bola pravda, že si to na Nerah už vymlátil ale.. kto vie. Možno po tejto skúsenosti bude opovrhovať mágmi.. a všetkými rovnako.

Po tom ako drak odletel a Nerah vtáky privolala, nerobilo im problém zletieť na zem. Približne pozorovali čo sa doteraz dialo, no počas väčšiny boja a po ňom sa rozpŕchli, a tak nemohli tušiť že Nerah je zotročená, tauren voľný a Sasha je sériová vrahyňa. Priamo k majsterke prileteli dvaja augurujovia, jeden z nich Soka, a jedna okamia. Okamžite začali vyzvedať čo sa stalo. Sasha teraz mohla vyskúšať pútacie kúzlo sama. Daryk jej ukázal ako sa robí pri Nerah, a chápala približne čo má spraviť. Z okamiou to bolo jednoduchšie, lebo nemala takú silnú a ochránenú myseľ ako majsterka mágyňa. Rozhodne jej na to stačilo menej energie, a ak jej chýbala, mohla si požičať od Nerah.
Gar sa na Sashu len nechápavo otočil.
''Prečo? Oslobodila si ma predsa spod tejto svine. Musela si ju zapichnúť. A som rád... vybuchol som len preto lebo si ma obrala o pomstu. Ale Wladaryk mi ju vrátil. Teraz ju môžem mlátiť kedy chcem. Ak dovolíš.'' Odvetil Gar a oprel sa o svoju sekeru. Na Nerah vrhal nenávistné pohľady a v očiach sa mu zračila chuť ublížiť jej.
''Kebyže som čosi menšie, aj by som ju znásilnil, mrchu jednu. Ale myslím že teraz by to neprežila. Roztrhol by som ju. A Daryk by určite nebol spokojný...'' Zasmial sa nahlas a pokrútil hlavou.

Prileteli dve Okamie, ktoré sa v momente začali vypytovať. Čo sa stalo a podobne. Boli otravný. Prečo museli byť tak inteligentný? No.. mohla som si aspoň skúsiť to, čo mi ukázal Daryk. Naućiť sa takýmto spôsobom kúzlo.. v minulosti by som to brala za nemožné. No keď som to už raz cítila, mohlo by to vyjsť nie? Skúsila som si teda k sebe pripútať obe Okamie. Samozrejme po jednej, nepotrebovala som to pokašľať. 
"Ah, to som rada." Pousmiala som sa a prikázala som Nerah, aby nasadla na Okamiu, zatiaľ čo som sama nastúpila na tú ďalšiu. Konečne som si aj mohla sadnúť. Celkom ma všetko bolelo z.. celého toho vyčerpávania a boja. Nerah však na tom tiež nebola práve najsvetlejšie, preto som od nej energiu nechcela preberať, ani maggyju. "Ako myslíš, len by som bola rada, ak by si ju príliš nezranil. Wladaryka nemôžme stále otravovať s jej liečením a sama nie som príliš dobrá v takých veciach. Potrebujem ju celú k istým.. činnostiam." Mohla som tým myslieť čokoľvek. Kto vie, možno ju využijem aj na niečo iné než na získavanie vedomostí. Na jeho ďalšie slová som sa radšej obrátila mimo. Ani som nevedela, ako na to odpovedať. "zabil.." Prikývla som nakoniec. Tým si mohol byť istý však.. bol väčší než dospelý býk.