Nepriateľ na každom kroku

Podľa jeho výrazu si Hazz stále nebol istý týmto plánom, ale nemalo zmysel sa viacej dohadovať, princ sa očividne rozhodol, a tak to platilo. A keďže to posledného termínu, v ktorom sa malo stretnutie odohrať, zostávalo málo času - bolo to už zajtra - nemali ste čas na lepší plán. Museli ste pracovať s tým čo ste mali k dispozícii. Všetci súhlasiac s plánom ste sa mohli rozísť a vyčkať do rána.

Ser Benag sa vydal na svoju úlohu už skoro ráno. Bol si istý, že ho po dlhých rokoch nespozná nikto, no pre istotu si navliekol kapucňu, ktorá halila aspoň hornú časť tváre a mierne zakrývala jeho črty. Prešiel cez mestečko a za krátko sa stratil za bránami mohutného hradiska. Vy ostatní ste mohli len vyčkávať. Marista a Hazz nemohli byť videní spoločne, najmä nie v spoločnosti nejakého človeka, bolo by to veľmi podozrivé, a stráže by vás čoskoro určite chytili. Všeobecne sa vedelo kto patrí do Creanovej skupiny, a ak sa niekde nachádzalo takéto zvláštne trio, nemohlo ísť o nič iné.
Ku vašemu prekvapeniu však Ser Benag zanedlho prešiel cez hradné brány a smeroval dole na námestie, bez akéhokoľvek doprovodu. Bol tam príliš krátko na to aby vybavil čokoľvek, dokonca sa zdalo akoby ho vykopli. No pohľadom sa obzeral po okolí, hľadajúc spojencov.
Marista, prehliadajúc celé mesto z vysokej strechy, svižne zliezol dole do úzkej uličky za princom a nechápavo pokrútil hlavou.
''Benag sa už vracia. Len teraz tam vošiel. Nejde s nikým, a strážnici sa nesprávajú nezvyčajne, svoje trasy nezmenili.''

Môj plán bol pomerne jednoduchý. Všetci moji "verný" spolu s niekoľkými žoldniermi obsadili jednu z krčiem tak, aby sa tam už nezmestilo moc nových návštevníkom. Barmanovi to nevadilo, však mal z toho celkom dobrý zisk no nie? Ja som sedel na balkóne, odkiaľ bol pomerne dobrý výhľad ďalekohľadom (tým starým námorníckym) k miestu, odkiaľ by mal prísť Ser Benag. Marista ma tiež upozornil na to, že vyšiel. Nevyzeralo to tak, že by mal nejaký doprovod. Možno bol odmietnutý.. predsa len. No nezajali ho a ja som si bol istý že pre svoju úlohu spravil všetko čo mohol. "Plán znel tak ako znel. Odchádzame." Neznamenalo to však to, že by sme mali odísť hneď. Predsa len sme v meste mohli chvíľu ostať, rozpoznať miestne mravy. V realite nikto nevedel, kto sme. Neboli poznané naše tváre a mladých chlapcov v žoldnierskych skupinách bolo mnoho. "Choď po Vet. Zavedie ho sem a ty dáš pozor, aby ich niekto nesledoval." Prehovoril som k nemu. Pôvodne som chcel zmeniť miesto stretnutia no ak žiadne nemalo byť tak.. žiadne nemalo byť.

Marista súhlasne prikývol a bez slova zbehol dole k ostatným. Vet z vás bola najmenej podozrivá, čo pochádzalo už len z dôvodu, že bola žena. Veľmi málo ľudí by podozrievalo mladé vidiecke dievča zo špiónskej, protištátnej či partizánskej činnosti. Vetenia sa teda vydala naproti starému rytierovi, a podľa plánu obaja smerovali na námestie, ktoré bolo ráno pomerne zaľudnené, a tak sa nebol problém stratiť v prípade problémov. Benag práve Vet neobľuboval, ale dobre chápal prečo si ju princ vydržiava, podozrievavý bol hlavne ohľadom dôvery k dievčaťu. Sama sa pre skupinu nikdy nedokázala, a aj to mohol byť ľstivý úskok. Elf pozostal vzadu, a sledoval akékoľvek zvláštne pohyby strážnikov či iných osôb, no nezistil nič. Benaga naozaj nikdy nesledoval, z hradu jednoducho odišiel bez sprievodu, dobrovoľného či nedobrovoľného.

Onedlho sa všetci traja dostavili do krčmy. Marista zostal sledovať a kontrolovať okolie, aby mohol princa včas varovať, ak by sa predsa len niečo stalo. Ser Benag vyšiel na balkón a netváril sa ani znepokojene, skôr prekvapene, nechápavo.
''Vaša Výsosť...'' Uklonil sa rytier mierne a počkal až ho princ nechá prehovoriť.
''Stretol som sa s pani Roget. Jej manžel, lord hradu, je odcestovaný na dlhý čas.'' Táto informácia znamenala, že pozvánku nemohol poslať lord samotný, ale niekto iný z hradu.
''V prítomnosti hradčanov nemohla hovoriť nahlas, ale potajme mi odovzdala túto správu. Je len pre vás.'' Podal princovi malý list zo stručným textom, ktorý vysvetľoval situáciu.
Pani Rogetová sa v ňom vyjadrovala o predošlom kráľovi a teda aj princovi pozitívne, a z jej tónu bolo jasné, že patrí medzi rojalistov, verných kráľovi. Jej manžel ju s podozrenia zradných myšlienok a intríg ponechal v hrade v domácom väzení, zatiaľ čo on odišiel na dôležitú cestu spoločne s kráľom. Práve kvôli uväzneniu sa nemohlo stretnutie odohrať mimo hradiska, a keďže ju celý deň strážili manželovi muži, odoslať akýkoľvek list bolo takmer nemožné. Pozvanie sa jej podarilo odoslať len cez slúžku, ale ani svojim slúžnym celkom neverila, takže ho zamaskovala za oficiálnu pozvánku lorda. Ak by sa list dostal do nesprávnych rúk a niekto nesprávny by sa dozvedel o tom že princ žije, mohlo to mať nedozerné následky. Pani zároveň dúfala, že taký jasne nezmyselný list - Roget bol predsa len otvorený nepriateľ starého zriadenia - sa nebude javiť ako ukrytá pasca. Benagovi list odovzdala len preto, že si ho pamätala ako veľmi dobrého priateľa a spojenca kráľa, bol to prvý človek, ktorého stretla a mohla mu veriť z takýmto listom. Aj napriek tomu svoj život dávala do ohrozenia, a takýto krok bol extrémne riskantný. No pozvanie stále platilo, a pani dúfala, že bude môcť s princom osobne hovoriť.

Ostal som sedieť na verande, kde som na nich vyčkával. Popri tom som si otvoril jednu z kníh, v ktorých som začal listovať. Bol to príbeh, v podstate epos. Epický príbeh o už veľmi starej vojne. Figuroval v ňom mladý chlapec, ktorý v príbehu mohol mať toľko rokov, čo ja. Možno som si z neho bral príklad, kto vie. Knihu som zatvoril, až pokiaľ ku mne neprišiel Ser Benag. Pokývol som hlavou na znak, že môže hovoriť a postaviť sa. Úprimne som nechcel, aby sa mi takto všedne klaňal. Zatiaľ som kráľom nebol. No odnaučiť to tohto starého veterána bolo nad moje sily a tak som sa s tým proste zmieril. Prebral som list a začal som v ňom čítať. Knihu som ešte pred tým položil na stôl. Obsah listu ma až tak neprekvapil, aj keď ma trocha sklamal. Lord by bol obrovskou podporou, no všetko dobré má niekde háčik. Lady by mohla byť tiež, no to by jej muž najprv musel tragicky zahynúť. Takto? Stretnutie mohlo byť riskantnejšie, než výhody, ktoré by z neho mohli vyplynúť. Podal som list späť rytierovi a spýtavo som sa na neho pozrel. Zaujímal ma aj jeho názor, aj keď som to nahlas nedal vedieť.