Akakské impérium

''Slnko žiari z hora.''

Všeobecne

Akakské impérium, Aqaqské impérium alebo jednoducho Akak je najväčšie impérium na Aguelskom kontinente.
Administratívne, politické a armádne centrum impéria je metropola Kabaq, nachádzajúca sa v jadre Azekského pohoria. Založené bolo niekedy v ranom 94. storočí.  

Je známe svojou kultúrou, umením, architektúrou, astronómiou a spoločnosťou, ktorá je v pomeroch Deritrei na veľmi vysokej úrovni, dosiahnutej v histórii len drakovekými impériami.

Do polovice 9. tisícročia sa Akakské impérium od jeho vzniku významne rozšírilo o veľké územie využívajúc tak dobýjanie znepriatelených území ako aj rôzne iné spôsoby, do ktorých patrí napríklad asimilácia. Impérium sa dnes nachádza vo svojej najväčšej územnej rozlohe od svojho vzniku. Pod jeho moc patrí celé Azekské pohorie, Modré pobrežie a okolné ostrovy. Impérium je domovom početných rodov, kmeňov, kultúr a obyčají. Vplyv Akaku je viditeľný na stovky, ba tisícky kilometrov od jeho hraníc.

Oficiálne jazyky impéria sú kabajčina a ajamčina. Hovorí sa však aj desiatkami lokálnych jazykov a početnými dialektmi kabajčiny a ajamčiny. Primárnym a najrozšírenejším jazykom je kabaqský dialekt kabaju ktorý sa využíva v náboženstve, administratíve aj politike. Názov Akak pochádza z pôvodného slova aquaq, ktoré znamená ''veľhora''.

Oficiálne náboženstvo je v impériu rozšírené a uznávané všetkými obyvateľmi. Existujú desiatky regionálnych božstiev a kultov, avšak oficiálne a hlavné božstvá sú menované veľšamanmi a xaqavatlom. Pre všetky kulty a božstvá sú ale bez rozdielu spoloční dvaja najvyšší Bohovia Izlak a Kacham a tak má nadvládu nad všetkými ostatnými. Vodca impéria, xaqavatl, sa považuje za vyvoleného všetkými Bohmi.

Základné štatistiky

Veľkosť:    najväčší štát Aguelu
Populácia: približne 10 000 000 (5 050 000 žien / 4 950 000 mužov)  
Oficiálne jazyky:    kabajčina a amajčina
Motto: ''Slnko žiari z hora.''
Hlavné mesto: Kabaq

Spoiler:

Geografický rozsah

Akakské impérium sa rozkladá na celom Azekskom pohorí, Modrom pobreží a blízkych ostrovoch. Tieto pojmy sú však veľmi široké, keďže Azekské pohorie je jedno z najväčších v Deritrei.

Oblasť sa všeobecne nazýva Azek (podľa pohoria) alebo Akak (podľa civilizácie). Samotný Azek sa zoširoka delí na 3 hlavné horské pásma a približne 50 menších horských pásiem. Hlavné horské pásma sú Etzlam (západná časť Azeku), Tsende (stredná časť Azeku) a Chawax (východná časť Azeku). Hlavné mesto Kabaq sa nachádza v pásme Tsende, na jeho severe. Jednotlivé pásma obsahujú stovky menších či väčších hôr a sopiek. Medzi hlavnými troma pásmami sa nachádzajú veľké nížinaté oblasti, zvané Etzawak (medzi Etzlam a Tsende) a Ixam (medzi Tsende a Chawax). Tieto rozľahlé nížiny sú pokryté trávnatými oblasťami, pralesmi, jazerami a riekami.

Okolo Azeku leží Modré pobrežie. Názov tejto oblasti môže byť mätúci - nie je to len oblasť pobrežia, ale aj okolité nížiny a predhoria ktoré nepatria k Azeku. Vzdialenosť od hraníc Azeku až po skutočné brehy je niekedy aj do desiatok kilometrov. Modré pobrežie je teda okrem medzihorských nížin v srdci Azeku predovšetkým agrikultúrna a hospodárska oblasť. Modré pobrežie obkolesuje takmer celé Azekské pohorie, okrem jeho južnej časti.

Okrem týchto častí do impéria patria aj desiatky ostrovov v okolí Modrého pobrežia. Najväčšie z nich sú Tzoské súostrovie, Etzalský ostrov a Lachašský ostrov.


Názov

Názov Akak pochádza z pôvodného slova aquaq, ktoré znamená ''veľhora''. Predložka aq- sa pridáva ako hyperbola k mnohým slovám, na zvýraznenie jej dôležitosti, sily, moci alebo vzácnosti. Uaqa jednoducho znamená ''hora'' alebo ''pohorie''. Preto niektorí názov impéria vykladajú ako ''veľpohorie'', ale toto meno sa neuchytilo. Názov teda značí oblasť v akej sa impérium z veľkej časti nachádza, oblasť, ktorá akakčanom poskytuje život, blahobyt a ochranu pred nepriateľmi, oblasť, ktorá je prekrásna, živá a je domovom pre akakský národ. Starší názov, ktorý skutočne znamenal ''veľpohorie'' bol Aquaqa, ten sa ale dnes už nepoužíva.

Eazaq je prastarý názov Azeku - pohoria. Eazaq znamená ''hrude''. Takto ho nazvali noví aguelčania po skončení temnoveku a mysleli tým hory, ktoré akoby boli telá jednotlivých Bohov. Prirodzeným vývojom jazyka sa z názvu Eazaq vyvinul zjednodušený názov Azak.


História

Rod Uaqa a jeho vzostup

Pôvod dnešného Akakského impéria sa datuje približne do 93. storočia Po Príchode Drakov (ďalej len PPD). Od roku 9238 začal dovtedy menej známy rod - Uaqa narastať na bohatstve a vplyve. Bol súčasťou Taraqského impéria. Rod Uaqa mal malé sídlo na vysokom severe Gwene, v predhorí Azeku pri Modrom pobreží.

Xaqavatl (cisár) Taraqského impéria menom Izlawim sa dostal do problémov, keď ho vplyvné rody (Vanarská Liga) ktorým dôveroval, obvinili z niekoľkých prečinov - medzi ktorými bolo rúhačstvo a uctievanie falošných Bohov, prílišné zaťažovanie ľudu a dokonca aj z cudzoložstva. Liga vedela že iba jedno z týchto obvinení je pravdivé, no stačilo to na to aby bol ľud zhrozený a xaqavatla začali neznášať. Ak by ho obvinili len z toho ktoré bolo pravdivé - teda zaťažovanie ľudu poplatkami a príliš vysokými daniami - xaqavatl by si preto našiel dobrý dôvod, poradcov i svoj koncil by presvedčil že to je potrebné a do budúcnosti sa to vyplatí. No tentoraz boli obvinenia spojené aj s morálnymi prečinmi. Xaqavatl bol následne vyšetrovaný, a samozrejme, bolo potvrdené že na ľud uvalil príliš veľké zaťaženie. Ostatné prečiny sa už nezisťovali, ale každý si myslel že sú tiež pravdivé ak je pravdivý aj ten prvý. Vysoké dane vyruboval z toho dôvodu že nepriateľské útoky na juhu spôsobili stratu mnohých obsidiánových baní z ktorých pochádzala veľká časť zisku impéria. Aby ich získal naspäť, bol nútený zvýšiť počty vojakov a financovať útočné akcie a misie.

Impérium sa týmto dostalo do krízy. Liga, ktorá xaqavatla obvinila, ho plánovala rýchlo zosadiť, v prípade potreby aj popraviť, nastoliť vlastnú vládu a zožať obľúbenosť u ľudu. Podpora ľudu by im zabezpečila aj stabilitu. Izlawim okamžite označil tieto rody za velezradcov a vyhlásil im vojnu. Vyzval všetky rody impéria aby sa do vojny proti nim zapojili a pomohli mu v ich potrestaní. Vtedy prišlo na lámanie chleba - ukázalo sa kto je na strane xaqavatla a kto je na strane Vanarskej Ligy. Ako sa dalo očakávať, na stranu xaqavatla sa postavilo len niekoľko rodov - mocných i slabších - medzi ktorými bol aj rod Uaqa. Liga totižto počas rokov na svoju stranu tajne zlákala množstvo iných klanov. Neskôr sa zistilo že obvinenia xaqavatla týmito vplyvnými rodmi bolo kvôli tomu, že chceli získať vplyv, ale predovšetkým preto že ich xaqavatl oberal o veľkú časť zisku, tým že vydal nariadenie, ktoré značnú časť profitu z ich obchodu a ťaženia prihadzovalo do imperiálnej pokladnice. Navyše sa pokúšal centralizovať moc k sebe a odstrániť tak rody z akejkoľvek správy impéria. Poslednou kvapkou bolo jeho zameranie na ľud, ktorému plánoval pridať moc a zároveň ubrať na moci a vplyve bohatým rodom. Môže sa zdať že Izlawim bol vzorový xaqavatl, avšak je jasné že ľudu chcel pridať moc pretože ten sa jednoduchšie ovládal, a mal nad ním väčší vplyv ako nad bohatými rodmi, ktoré mali poväčšinou vzdelaných členov.

Rod Uaqa venoval Izlawimovi svoju úplnú vernosť a celý majetok. Rody Vanarskej Ligy boli v početnej prevahe, a tak sa táto občianska vojna zdala byť od začiatku prehraná. Izlawim sa však neplánoval v žiadnom prípade vzdať. Pre nedostatok skúsených generálov (väčšina bola na strane Ligy) bol Izlawim nútený vyberať z veľmi obmedzeného počtu zdatných ľudí. Ukázalo sa že Danar z rodu Uaqa je tou správnou voľbou. Xaqavatlovi predstavil opovážlivú, ale zdanlivo dokonalú stratégiu. V tomto prípade pomohlo aj to že na strane Izlawima zostala značná časť imperiálnej armády. Občianska vojna sa mohla začať.

V nasledujúcich bojoch, ktoré imperiálna armáda na čele s Danarom prekvapivo vyhrávala, sa ukazovala sila oboch strán. Bitky sa spočiatku zdanlivo nakláňali na stranu Ligy, no víťazstvo napokon pripadlo imperiálnej armáde. Bojov občianskej vojny bolo mnoho, objavilo sa mnoho hrdinov a zároveň sa ukázala skutočná farba niektorých ľudí. Trvala asi 6 rokov, do roku 9244. Obe strany už boli vyčerpané, zničené a demoralizované. Za posledné roky sa vo vojne prelialo viac krvi ako za akékoľvek iné boje v Azeku. Ligu postupne opúšťali rody, až sa napokon úplne rozpadla kvôli vnútorným rozbrojom. Xaqavatl Izlawim triumfálne vyhlásil víťazstvo aj napriek tomu že bol starý, chorý a unavený. Dlhé boje ho takmer pripravili o život. Objavovali sa zmienky o jeho podlomenom zdraví a o jeho pripravujúcom sa nástupcovi. Xaqavatl však o tomto nechcel nič počuť. Jeho syn mal už 28 rokov - na vládu čakal dlho. Vo vojne sa mnohokrát vyznamenal v bojoch proti Lige. Po skončení bojov očakával minimálne funkciu armádneho generála, no tej vďačnosti od otca sa mu nedostalo - generálom sa stal Danar rodu Uaqa. Vzťahy medzi ním a jeho otcom sa počas šiestich rokov vojny veľmi ochladili.

Podvod, zrada a koniec Izlawima

Po čase sa xaqavatlov syn, Kalep, rozhodol že otcov čas na tróne Bohov vypršal a preto ho musí zosadiť. Bývalé členské rody Ligy, ktoré po občianskej vojne čelili tvrdým trestom a majetkovým stratám, ho k tomu popoháňali. Robili to však tajne, nechceli aby toto nové spiknutie xaqavatl zistil. Pomsta mala byť sladká a nečakaná. Kalep vyhľadal rod ktorý bol jeho otcovi počas občianskej vojny najvernejší - rod Uaqa, a predovšetkým teda Danara, ktorý získal funkciu generála namiesto Kalepa. Požiadal Danara o pomoc pri vyšetrovaní istého vplyvného rodu, ktorý bol členom Ligy a podľa Kalepa mal plánovať nové spiknutie voči xaqavatlovi. Túto úlohu dal Danarovi tajne a špeciálne mu vysvetlil aby sa xaqavatl o tomto nedozvedel.

Prešlo niekoľko mesiacov. Danar udržiaval vyšetrovanie v tajnosti pred vodcom a Kalep mu pomáhal rôznymi informáciami. Napokon sa vynorili usvedčujúce dôkazy. Danar ich predstavil Kalepovi, ten ich dal dokopy a spoločne sa vybrali za xaqavatlom, aby mu ich predložili. Rod mal byť potrestaný, Kalep mal získať uznanie otca a Danar sa stať ešte schopnejším generálom. Kalep predložil všetky dôkazy o nezákonnej a protiimperiálnej činnosti toho rodu. Danar následne v údese zistil že meno rodu bolo vo všetkých materiáloch zmenené na meno jeho rodu - Uaqa. Bola to obrovská zrada od Kalepa. Celé mesiace si Danar  pripravoval podklady pre vlastnú zradu a spiknutie. Xaqavatl následne pochválil Kalepa, prisľúbil mu miesto generála a zatkol Danara. Vydal aj zatykač na všetkých členov rodu Uaqa. Stali sa velezradcami a na druhý deň mali byť okamžite popravení.

Rod Uaqa postihlo šťastie v nešťastí. Danar bol podľa plánu na druhý deň popravený, no väčšina členov rodu stihla uniknúť lebo sa o tejto zrade dozvedeli včas od priateľov. Xaqavatl bol zo zrady jeho najlepšieho a najvernejšieho generála zdrvený a Kalepa kvôli jeho pomoci pripustil k sebe. To však bol zlý nápad, lebo Kalep v súkromí svojho otca následne zavraždil. Jeho stráže sa od Kalepa len dozvedeli že xaqavatl spáchal samovraždu zo zúfalstva. V tomto prípade ani tak nešlo o to či Kalepovi verili alebo nie. Ako jeho syn sa okamžite stal xaqavatlom a navyše bol aj armádnym generálom. Nasledovala vláda teroru.

Pomsta

Týmto Kalepovým úskokom sa impérium znova dostalo do občianskej vojny. Z tej minulej nebolo stále zotavené a armády susedných ríš už zo záujmom klopali na dvere. Nový xaqavatl, Kalep, sa rozhodol že najprv vojensky vyriadi vnútorné záležitosti - rod Uaqa a jeho spojencov, novú Ligu - a následne sa pustí aj do okolných ríš. Jeho megalomanské ciele však boli v takomto stave nedosiahnuteľné. Imperiálna armáda v prvej občianskej vojne veľmi utrpela a v 9245 ešte stále nebola vo svojej forme. Rod Uaqa preto rýchlo zozbieral podporu všetkých ostatných rodov - čo bol len malý problém, lebo Kalepa skutočne nechcel nikto. K Uaqa sa pripojili aj všetky bývalé rody Ligy, ktoré boli spočiatku skeptické, no situácia ich prinútila k spolupráci. Kalep chcel totižto okrem rodu Uaqa potrestať aj všetky ktoré boli zodpovedné za občiansku vojnu ''ktorá stála jeho otca život''. Odpor Kalepa a armády bol však veľmi úbohý. Imperiálna armáda po takom dlhom čase bojovať v skutočnosti nechcela a väčšinou sa po začiatkoch jednotlivých bojov jednoducho vzdala a prešla na stranu Novej Ligy.

Túto vnútornú situáciu využili okolné ríše a v plnej sile vpadli do Taraqského impéria. Do bezbranného impéria v roku 9246 vošlo asi osem plných armád. Postupne a rýchlo obsadzovali nebránené územia a pridávali ich k svojím krajinám. Na území bývalých imperiálnych dŕžav sa rozmohla obrovská vojna o nové územia. Tieto boje však išli mimo občianskej vojny. Tá prebiehala na severe, kým rozoberanie impéria južnými susedmi prebiehalo spočiatku len na juhu. Kalep v posledných týždňoch zošalel od hnevu a robil nezmyselné veci, ako napríklad mal požiadavky zapáliť celý Kabaq, popraviť všetkých svojich vojakov alebo hodiť veľšamanov ako potravu mantichorám. Nová Liga na čele s rodom Uaqa a Uatharom, Danarovým bratom, na začiatku roka 9247 vstúpila do Kabaqu, obsadila palác, zatkla Kalepa a vyhlásila koniec jeho vlády. Odpustené bolo všetkým kto s Kalepom nespolupracoval, ale aj tým ktorí boli donútení. Jeho osobná garda však bola zatknutá. Kalep bol popravený na druhý deň.

Nový štát, vláda Uathara a definitívny koniec Ligy

Uathar sa po zbavení Kalepa vyhlásil za vládcu. Taraqské impérium následne zrušil a na jeho mieste založil kráľovstvo, ktoré pomenoval Aquaqa. Vyhlásenie Aquaqského kráľovstva sa datuje do polovice roku 9247. Krajina ktorú dostal do rúk bola zdevastovaná, vyčerpaná, zničená a nespokojná. Mali nasledovať dlhé roky obnovy a rekuperácie. Južné územia sa postupne strácali v prospech nepriateľských štátov, mnoho území od bývalého impéria odpadlo a nové kráľovstvo trpelo hladomorom a chorobovými epidémiami. Preto sa Uathar úplne z týchto stratených území stiahol a rozhodol sa že si vystačí z malým územím. Avšak už onedlho sa vyskytli nové rozpory - objavila sa nespokojnosť z Uatharom, ktorú prejavovali predovšetkým bývalé rody Ligy. Chceli väčšiu účasť na vláde, odmietali pomoc pri obnovovaní krajiny, búrili sa, nepočúvali kráľa, sťažovali sa. V zlej situácii však vtedy boli všetci, nielen oni. Uathar musel rody zaťažovať podobne ako Izlawim pred ním, inak by sa kráľovstvo z krízy nedostalo nikdy.

Uathar si po čase uvedomil že táto situácia vedie k novej občianskej vojne, ktorá by však znamenala už definitívny koniec kráľovstva. Novú vojnu si nemohol dovoliť. Preto sa rozhodol pre rázny krok - vydal zatykač na hlavy všetkých odporujúcich rodov a nemilosrdne ich popravil. Otcov, bratov, príbuzných. Proti tomuto zákroku sa rozmohlo obrovské pobúrenie. Uathar si do Kabaqu následne pozval pozostalých synov, teda nové hlavy rodín - a rozhodol sa ich ponechať v hlavnom meste, pri sebe, aby boli pod úplnou kontrolou a tak nehrozila žiadna občianska vojna. Pozostalým prisľúbil vysoké posty, úľavy a iné výhody ak pripustia na pomáhanie kráľovstvu. Ich odpoveďou bola hromadná vražda kráľa Uathara po tom ako si ich dal zavolať k sebe. Následne sa začala masakra - osobné stráže kráľa na oplátku povraždili všetkých synov, a potom aj ostatných členov týchto rodov - matky, starých, manželky a dcéry.

Na rozkaz nového kráľa - Uatharovho syna Traxima - ponechali nažive malé deti. Vplyvné a bohaté rody boli po týchto popravách a masakrách takmer bez kohokoľvek kto by ich viedol. Traxim preto každému pozostalému dieťaťu udelil poručníka, ktorý ich vychovával a staral sa o rodové majetky.

Vláda Traxima a nový začiatok

Synovia rodov bývalej Ligy boli vychovávaní k láske a rešpektu k novému kráľovstvu a rodu Uaqa. Traxim nastúpil okamžite po otcovej smrti, v roku 9250. Traxim konečne stabilizoval krajinu, vyviedol ju z hladomoru a krízy, a prekvapivo udržal kráľovstvo na nohách. Nasledujúce roky sa nazývajú aj Vláda mladej generácie, keďže kráľ aj nové hlavy rodov boli prakticky mladíci. Traxim sa zaslúžil o mnoho vecí. Vydal významné nariadenie ktoré povoľovalo kráľovi zaťažovať bohatých v prípade krízy a skutočnej potreby. Takto sa nemohol nikto na túto vec vyhovárať a nemohla kvôli tomu vzniknúť nová občianska vojna. Traxim bol po dlhom čase považovaný za prvého poriadneho vládcu. Po skúsenostiach s Izlawimom, Kalepom a Uatharom by však dobre a slávne vyzeral takmer ktokoľvek.

Tento historický spis nie je dokončený.


Spoločnosť

Populácia

Existuje niekoľko populačných odhadov, no všeobecne sa súhlasí s počtom ľudí do 9 000 000. Tento počet zahŕňa len ľudí, nie iné inteligentné tvory. Neľudské rasy, ako avirani, anoliáni, kňažky, sauriáni a wootani, tvoria počet do 1 000 000. Presnejší percentuálny rozpis by bol nasledovný: 90% ľudských aguelčanov (spojení z tisícok väčších či menších kmeňov), 7% aviranov, 1% wootanov,  1% anoliánov, 0,8% sauriánov a 0,2% kňažiek. Akakčania udržiavajú kvalitnú a efektívnu administratívu a preto sú tieto počty pomerne presné.  

Rozdelenie pohlaví je takmer presne pol na pol (5 050 000 : 4 950 000) len s malými odchýlkami. Ženy sa celkovo dožívajú vyššieho veku, no občas zomierajú pri pôrodoch. Muži sa dožívajú menej a často zomierajú v bojoch, takže populácia je týmto približne vyrovnaná.  Vekové skupiny sú nerovnomerné. V skupine 1-13 rokov je až 29% obyvateľstva (2 900 000). V skupine 14-17 je 7% (700 000), 18-25 je 14% (1 400 000), 26-30 je 8% (800 000), 31-40 je 14% (1 400 000), 41-50 je 12% (1 200 000), 51-60 je 9% (900 000), 61-70 je 5% (500 000), 71-80 je 2% (200 000) a nad 81 je 0,1% (10 000).

Maximálna výška v ktorej sa nachádza permanentné osídlenie je 5500 metrov. Nad touto výškou sú stavané už len náboženské, rituálne a oslavné stavby ktoré nemajú počas roka stabilnú populáciu. Kabaq je najväčšie mesto s populáciou okolo 350 000 obyvateľov.

Fyzika a mentalita obyvateľov

Akakčania sú nízki ľudia s územčistými a mierne zavalitými postavami predovšetkým kvôli geografickým podmienkam v ktorých žijú. Farba ich pokožky siaha od mierne tmavej po silno tmavú. Muži dosahujú v priemere výšku 157 cm a ženy 145 cm. Kvôli horským výškam v ktorých akakský národ žije majú ich pľúca o 1/3 väčšiu kapacitu ako ktokoľvek iný. V horách preto majú akakčania značnú výhodu nad inými ľudmi, napríklad útočníkmi, ktorí tieto výšky fyzicky až tak dobre nezvládajú. Ich srdcový tep je omnoho pomalší, v tele majú viac krvi ako ostatní ľudia a rýchlejšie a lepšie sa dokážu okysličiť. Nemajú sklon k tučnote, fyzickým problémom a chorobám. Akakčania sú oproti pomerom Isenie na tom fyzicky značne výborne.

Jednotná mentalita je veľmi ťažko opísateľná lebo impérium je domovom nespočetne veľa kultúr a rôznych ľudí. Z histórie sa však dajú vytiahnuť isté opakujúce sa znaky - ľudia Azeku majú vysoký sklon k psychickým chorobám, čo vyvažuje ich fyzickú zdatnosť a zdravosť. Tieto psychické choroby sú väčšinou len ľahké        (viacmenej neviditeľné), ale často aj ťažké a nebezpečné. Tento jav je rozšírený medzi bohatšou vrstvou, no každý akakčan za svoj život trpí aspoň jednou psychickou chorobu, ľahšou či ťažšou, vyliečiteľnou či nevyliečiteľnou. Dobre sa to dá pozorovať na početných xaqavatloch, s ktorých pozoruhodné množstvo bolo šialených alebo inak psychicky postihnutých. Okrem tohoto sú akakčania ľudia veľmi zásadoví, nábožensky založení, úctiví k autoritám a pracovití, no dokážu sa aj uvoľniť, oddychovať a zabaviť sa.

Spoiler:

Jazyky

Oficiálne jazyky impéria sú kabajčina a ajamčina. Hovorí sa však aj desiatkami lokálnych jazykov a početnými dialektmi kabajčiny a ajamčiny. Primárnym a najrozšírenejším jazykom je kabaqský dialekt kabaju ktorý sa využíva v náboženstve, administratívne aj politike. Kabajčina má aj svoje vlastné písmo, vyvíjané už niekedy od konca temnoveku. Do 70. storočia na Agueli neexistoval žiadny písaný jazyk, na komunikáciu a uchovávanie textu sa používal len hovorený jazyk, keramika a iné predmety.

Kabajčina a ajamčina boli pôvodne len mladé jazyky používané v Taraqskom impériu. Neskôr, po založení kráľovstva Aquaqa sa stali oficiálnymi v tomto kráľovstve a vo sfére jeho vplyvu. Tieto jazyky boli obyvateľom dobytých území vnútené, či ich chceli alebo nie - museli sa ich naučiť používať, aby sa dorozumeli s oficiálnymi činiteľmi a funkcionármi kráľovstva. Problém s jazykmi sa stal reálnym po tom ako sa kráľovstvo skoro rozpadlo kvôli vzbure, ktorá bola vyvolaná nanucovaním kabajčiny a amajčiny. Ešte aj dodnes niektorí obyvatelia - žijúci mimo civilizácie - odmietajú hovoriť týmito jazykmi. U väčšiny sa však za dlhú dobu postupne uchytil, aj kvôli tomu, že králi používanie iných jazykov v administratíve trestali a dokonca ničili staré dokumenty a diela v iných jazykoch. V dnešnej dobe je používanie jazykov liberálnejšie. Impérium takto upokojilo nepokojné živly. Okrem oficiálnych jazykov majú obyvatelia možnosť používať akýkoľvek jazyk akým sa medzi sebou dorozumejú, a to aj v administratíve a štátnej správe. Kabajčina a ajamčina sú živé jazyky - neustále sa rozvíjajú. Predovšetkým ich slang a neoficiálna reč. Tento typ reči by sa však v oficiálnych rozpravách nemal využívať.

Názvy vysokých hodností sa od tých v zbytku sveta odlišujú. Kým tieto hodnosti sú funkčne veľmi podobné, meno majú iné. Medzi také patrí napríklad xaqavatl / xaqavatla (ksakavat / ksakavata) - cisár, imperátor /  cisárovná, imperátorka.