Fenislen

Nachádzate sa vo Fenislene.

Gorko

Pavúčik, ktorý mu teraz liezol po chrbte ruky, zastal. Gorko ho chvíľu zvedavými očami sledoval, po niekoľkých chvíľach naňho zľahka fúkol, aby zistil, či sa malý tvor zľakne. Nič sa nedialo. Až po chvíli sa pavúk kamsi rozbehol, no zdalo sa, že fúkanie naňho nemalo vplyv. Gorko striasol hmyz na zem, vstal a narovnal sa. Hm, - venoval sám sebe, a pohol sa vpred. Napravil si plecniak a sekeru na chrbte a vydal sa po lesnej cestičke ďalej. Kráčal pomaly, aby nevyplašil zvieratá. Všetko okolo seba si obzeral a potichu obdivoval prírodu, ktorá ho obklopovala. Nevedel, ako ďaleko asi môže byť od niektorého z miest, ale to ho teraz netrápilo. Mal len hmlistú predstavu o tom, v ktorej časti hôr sa nachádza. Ramorské hory sú dlhé a rozťahané cez celú Erasiu, no ako to býva, na ich okrajoch sú početné osady a dediny. Les predsa poskytuje drevo pre remeslá a na kúrenie, potravu obyvateľom a úkryt pred vojnou. Preto mám rád lesy, uvedomil si Gorko už po stý raz. Pridal do kroku; deň sa už chýlil k večeru a on si ešte musel nájsť vhodné miesto na prespatie.

Ramorské hory sa dali považovať za skutočný div Erasie. Jej výšiny siahajúce vysoko nad oblaky, jej nížiny pretkané širokými a rozvodnenými riekami, toto pohorie malo čo poskytnúť každému. Dôležitý fakt bol aj ten, že Ramor je hranica medzi trpasličími kráľovstvami a tými elfskými. Viacmenej sa dali považovať za pokojné miesto, elfovia sa radi zdržiavali v lesoch, na severnej strane Ramoru a trpaslíci nemali o tú hornú časť záujem. Východná strana Ramorských hôr, tam kde sa stretával Garstern a Neldran, bola dokonca viac ako pokojná. Neldranskí elfovia viedli s trpaslíkmi živý obchod a preto sa táto časť dala považovať za pomerne bezpečné miesto.

V žiadnom prípade však nebol dobrý nápad chodiť po lese v noci - striehlo tu príliš veľa nebezpečenstiev, rôznych duchov, beštií a nástrah. Najlepší spôsob ako sa týmto vyhnúť bolo ísť po vyznačenej ceste, vychodenej ľuďmi a povozmi. Gorko náhle začul vzdialený dusot kopýt, veľkého množstva kopýt. Niekoľko koní sa rútilo oproti nemu po prašnej ceste, a za sebou vyrábali husté mračno hliny. Už z diaľky si mohol všimnúť že na koňoch sedí niekoľko elfov, pravdepodobne neldranských. Na sebe mali ľahké brnenia, na chrbátoch luky a tulce, a v opaskoch dýky, malé meče a iné pomôcky. Blížili sa rýchlo, no les bol tmavý, a Gorka si teda ešte nevšimli. Takto získal sekundu na rozhodnutie - ukryť sa niekam do kríkov na bok cesty alebo zostať na ceste a zistiť čo sa deje, a prečo sa tak ponáhľajú.

Gorko

Fascinovalo ho, ako veľa prírody môže byť na takom malom kúsku sveta. No, malom... v porovnaní s Deritreou sa kúsok Ramorského lesa skutočne zdá maličký. Ale v tom malom kúsku lesa je ešte mnoho a mnoho ďalších malých vecí, tvorov, bytostí. Ktovie, pomyslel si Gorko, či by som tu nenašiel aj niečo vzácne. Spomalil krok a začal sa pozornejšie pozerať na rastlinky v okolí chodníka, na pobehujúci hmyz a sem-tam i nejaký blyšťavý kamienok. Netrvalo mu to dlho, a sucho zhodnotil: Tu hádam elfovia nenechali ani čerstvý vzduch! Nesúhlasne povrtel hlavou a pohľadom sa oprel pred seba. Chodník, po ktorom šiel, sa skrúcal do veľkého oblúka. To miesto nebolo vhodné na prenocovanie a ak sa nepoponáhľa, budem zrejme musieť nespať, totiž dávať pozor. V lesoch sa veru túla hocičo, a tak pridal do kroku. Les tam bol riedky, takže čoskoro by sa mala objaviť nejaká čistinka, alebo rovno hranica lesa, za ktorou predpokladal buď lúky alebo polia. Od nejakého sídla (snáď nie trpasličieho ani ľudského) mohol byť kilometer, ale pokojne aj štyristo. Trochu sa na seba hneval, že stratil smer, keď sa zabával s tým všetkým, čo po ceste pozoroval a skúmal. A ako sa tak motal za všetkým, čo sa mu zdalo zaujímavé, občas zošiel z chodníka a neúmyselne sa dostal na nejaký iný, netušiac, ktorým smerom sa uberá. Keď si to tak uvedomil, zachmúril sa. Vlastne môže byť hocikde, možno sa zachvíľu vynorí pri pobreží, alebo pri bránach Garsternu. "Pri všetkých hromoch, len to nie!" - zaburácal nahlas a pohotovo sa otočil smerom odkiaľ vyplašil zopár vtáčat. "Tristo hromotĺkov, Gorko, máš 36 a furt sa nevieš správať!" Zlostne sa takmer rozbehol.

Bol by sa rozhorčoval i ďalej, ale vyrušil ho hluk prichádzajúci z diaľky. Inštinktívne zastal a žmúril do šera pred seba. Podľa zvuku rozoznal cval koní a podľa obrysov zbadal, že na nich ktosi sedí. No výborne! Čo ste zač? Kone vyzerali, že sa ponáhľajú, alebo ich len možno štvali ich jazdci. Ako sa skupina približovala, jazdci nadobudli elfské kontúry a Gorko v tej chvíli nevedel, či sa má tešiť, alebo byť znechutený. Tak tam iba stál, zatiaľ čo mu mysľou bežali (akoby ani nie jeho) myšlienky: Kladivom do teba, ty somár! Na čo čakáš?! Kým ťa tie kone udupú?! V rýchlosti sa pokúsil zhodnotiť informácie, kde sa nachádza, čo je okolo neho, kto sa k nemu môže blížiť, a či prichádzajú v dobrom alebo zlom. Nevedel si tipnúť, kam a za akým účelom asi smerujú, no trpaslík sem, trpaslík tam, zrejme sa nebudú obťažovať zastať a unúvať ho rozhovorom. A tak sa rozhodol, že sa postaví mimo chodník a počká, až prejdú. A skoro to aj urobil, ale na kraji cestičky zastal. Uvedomil si, že jazdci mu možno budú vedieť povedať, v ktorom kúte Ramorských hôr (ak vôbec) sa nachádza a ktorým smerom je aká provincia. Tam, kde stál, bol chodník užší, a predpokladal, že jazdci okolo neho budú prechádzať v zástupe po jednom. Poškrabal si bradu zviazanú do copu a nespúšťal zrak z príchodzích.

Elfskej jazde netrvalo dlho kým si Gorka popri ceste všimla a akonáhle sa dostatočne k nemu priblížili, ich kapitán nakázal halt. Kone postupne spomaľovali, až sa napokon zastavili. Prašný oblak ktorý za sebou vytvárali opadol na zem. Jazdcov bolo päť, dvaja po oboch stranách kapitána, alebo teda ten v strede tak aspoň vyzeral. Jeho uniforma bola takmer rovnaká ako uniformy ostatných, no Gorko si mohol všimnúť že kapitán má na sebe špeciálne farby a znaky vyznačujúce jeho postavenie. Na hlavách nemali helmy, tie im viseli zo sedla. Dvaja z nich si po zahliadnutí Gorka položilo ruky na meče ktoré mali na opaskoch. Tvárili sa podozrievavo, teda predovšetkým kapitán si Gorka obzeral s kritickým pohľadom. Napokon zložil ruku zo svojho meča a k smerom ku svojim jazdcom sklamane prehodil poznámku: Nie je to on. Sfarbenie nesedí.
Následne sa otočil smerom ku Gorkovi a mierne sa uklonil.
Dobrý pane, cestovateľ, nestretli ste na tejto ceste istého trpaslíka? Má čierne vlasy a rovnaké sfarbenie očí. Je to hľadaný zlodej, a pravdepodobne aj vrah. Ak ste ho videli, môžete nás tým smerom poslať? Spýtal sa zdvorilo kapitán jazdy. Neldranskí elfovia boli ku cestovateľom a rôznym návštevníkom ich zemí zhovievavý a štedrý, čo sa nedalo povedať napríklad o Emlrodských alebo Etlas-Torwenských elfoch.
Gorko si musel rozpamätať koho dnes po ceste stretol, no dnes nevidel ani jedného trpaslíka okrem seba. Po ceste išlo len niekoľko elfov, ale pre zmenu žiadny trpaslík.

Gorko

Ohó, päť mužov s bystrými ušami! Presne ako čakal, kone sa zoradili a spomalili, zastanúc pri ňom. Spozoroval ich ostražitosť (položili ruky na zbrane), i to, že jeden elf sa od ostatných dve štipky líši, i keď v tom šere to bolo poznať len slabo. Ich pohľad bol rovnako opatrný a podozrievavý, ako ich mysle. Elfovia, zhodnotil Gorko. Úklon toho prvého špicatého ho však prekvapil. Nemá síce toľko rokov a skúseností, aby mohol o elfoch písať príbehy, ale ešte sa nestretol s tým, aby sa nejaký elf uklonil trpaslíkovi. Možno sa o tom iba nehovorí. Pre elfov by to možno bolo ponižujúce, a trpaslíci by ich akurát tak dráždili, ak by sa tým chválili. Alebo... možno to žiaden trpaslík, ktorý sa tým chvastal, neprežil...? Vedel, že pri elfoch si treba dávať pozor. Navyše, svet je vo vojne, a tak jeden nikdy nevie, kto vlastné je jeho spojenec a kto nepriateľ. Nerozumel ale poznámke o sfarbení. Niečo sa ti na mne nepáči, ostré ucho?! Opätoval im podozrievavý pohľad.
Po elfovej otázke, ktorej nerozumel úplne, Gorko chvíľu v duchu zápasil s tým, ako elfa vhodne osloviť. Rýchlo to ale vzdal; jeho elfština bola slabá (v porovnaní s elfštinou učiteľov, ktorí ho vzdelávali, či trpaslíkov-obchodníkov), a tak sa vyjadroval trochu nemotorne. Narozdiel od elfa sa uklonil iba kúsok.
Malý pane, nestretol som trpaslíky na tamto ceste, aspoň som žiadnoho nevedel, povedal a pokýval hlavou. Trpaslík a vrah? Chvála ohnivým drakom, že som takého nestretol! Nebolo by to dopadlo dobre, už len preto, že Gorko mal byť poboku svojich druhov na vojnovom fronte, aspoň čo zvedel od obchodníkov, že trpasličí kráľ vyhlásil brannú povinnosť.
A vy, malí jazdcovia, odkiaľ ste prichádzali? Akým smerom ja kričím? Aké osídlo je tam? V duchu sa rozčuľoval nad tým, že nevie elfsky. Teraz musel určite vyzerať ako najväčší trpasličí nevzdelanec pod slnkom!