Železná vôľa

Emeta

Majster Sirin k nám podišiel a na tvári sa mu objavil neurčitý výraz. Obzrel sa po ostatných študentoch a majstroch, a gestom nám pokynul aby sme ho nasledovali. Mieril k jednému z východových portálov. Potešila som sa - konečne sa niečo bude diať. To čakanie ma zabíjalo a ja som sa už chcela začať učiť, a nezáleží čo... čokoľvek. Nasledovala som majstra do portálu. Objavili sme sa na dlhej a vysokej chodbe s množstvom dverí. To už bol majster pár metrov pred nami a rýchlou chôdzou kráčal k jedným dverám. Rukou ich otvoril a vstúpil. Opatrne som vošla za ním a na jeho pokynutie si sadla na stoličku, ktorých tam bolo niekoľko. Až teraz som si uvedomila, kde som vstúpila - bola to viacmenej veľká miestnosť. Všetky miestnosti boli snád také veľké. Bola prakticky prázdna, až na množstvo stoličiek, lavíc a jeden veľký stôl pred nimi. Vyzeralo to trocha ako v triede. Majster podišiel k našej lavici, zložil si z hlavy klobúk, prisunul si jednu z lavíc a sadol si na ňu. Pritom si vyložil nohy na stoličku. Vyzeralo, že sa vôbec nesnaží byť nejako formálny, ale skôr chce vytvoriť uvoľnenú atmosféru.
Tak. Ja som odteraz váš majster. Pokojne ma volajte Sirin ako to robia kolegovia. Alebo majster, ak vám to padne vhod. A teraz sa môžete pýtať... čokoľvek. Potom vás informujem o istých veciach a možno aj trocha začneme nejakými základmi.
Tými otázkami ma prekvapil. Mala som nejaké otázky, ale netušila som, že nám len takto dá priestor. Začala som rozmýšľať čo by som sa také opýtala.

Lilynette

Nasledovala som Sirina, tento krát so mnou prechod portálom nespravil už nič. Dalo sa povedať že som si už zvikla, nebolo to vlastne nič strašné, sama som nechápala ako sa mi spočiatku mohlo robiť nevoľno. Keď sme sa objavili pri ďalšej miestnosti tak ma znova zarazilo množstvo dverí, predsa len bolo povedané že ich tu moc nie je. Svižnejším krokom som následovala Sirina až do miestnosti. Hrozne mi pripomínala triedu, stoličky a stôl, tá veľkosť a podobne. Vlastne to dosť pripomínalo miestnosť, alebo skôr "triedu", v ktorej som mala vyučovania. Chodila som totiž do školy, moji rodičia si to mohli dovoliť a na mňa naozaj peniazmi nešetrili, možno práve preto som sa doteraz mala tak dobre. Trocha nervózne som prešlapla z nohy na nohu, keď sa predstavil, a vlastne povedal že mu môžme aj tikať, tak som sa potešila.. bolo to na mne vidieť. Zároveň nás však vyzval na to, aby sme sa pýtali, zrazu som v hlave mala úplne pusto, mala som tak veľa otázok že som proste nevedela žiadnu položiť, dokonca ani ísť poporade. Nakoniec som sa uspokojila s tým že sa všetky dozviem časom. Len som pokývala hlavou na znak že žiadne nemám a čakala som či zo seba niečo vysype Emet. Začínala som byť naozaj rada že som v skupine s týmito dvoma.

Emeta

Je to asi divná otázka, ale... okrem Aglasa tu máte aj iné draky?
Samozrejme, dračie hibernákulum vám ukážem pri prehliadke. odpovedal akoby nič a spýtavo sa na nás zahľadel, čakajúc na ďalšiu otázku. Zrazu ma začalo napádať množstvo otázok.
Koľko bude trvať, kým sa dostaneme k praktickej mágii? Teda, koľko priemerne trvá naučiť sa koncentrovať magickú energiu...? spýtala som sa.
Koncentrovanie magickej energie ovládaš od prvej minúty tvojho života. Udrela si niekedy niekoho? Alebo kopla?
Trocha som sa začervenala. Ale áno, určite áno...
Tam to máš. Len vy sa asi chcete naučiť pokročilé koncentrovanie magickej energie, čomu hovoríme ,,mágia.'' vysvetlil a trocha sa k nám obom bližšie predklonil. Náhle jeho tvár potemnela a začal celkom vážne hovoriť:
Tie príjemné šarády, čo ste tu videli doteraz - na to zabudnite. Vstup na magickú akadémiu je najhoršie rozhodnutie, aké ste mohli vo svojom živote urobiť. Budete to neraz ľutovať. Ja som sa doteraz s tým úplne nezmieril. Múdrosť a znalosť prináša osvietenie, ale zároveň aj nešťastie. Ale túto cestu ste si zvolil sami. Snád nečakáte, že sa tu budete mať ako prasce v žite. Všetky ideály o mágii a mágoch nechajte za sebou - tu prestávajú existovať. Najdôležitejšie je dospieť a začať na svet pozerať inak, ako zvyšok ľudí. Mágovia vedú hrozné, nešťastné a zlé životy, len aby mohli iní ľudia, národy Deritrei, viesť lepšie a šťastnejšie životy. Ak nie ste obetavý, nemôžete sa nikdy stať mágom. Taktiež zabudnite na isté morálne zásady, ktoré sú celkom bežné. Pripravte sa na to, že vás hodíme do hlbokej vody a ak sa v nej nenaučíte rýchlo plávať, utopíte sa. Záchranné ruky nepodávame. Kto sa plávať naučí, má šancu. Teraz je vás šestnásť, ale do pár mesiacov sa vyselektuje, zvyčajne, osem až desať najlepších. Ostatní to jednoducho nezvládnu. dopovedal a vrhol na nás zamyslený pohľad.
Jeho monológ ma vystrašil. Naozaj som niečo takéto nečakala. Akože to niektorí nezvládnu? To... zahynú? Preboha, kam som sa to dostala? Nemôžem umrieť, v žiadnom prípade. Z nervozity som si začala okusovať nechty a prebehla mnou triaška.
Lilynette, situácia - chudobný sedliak so svojou rodinou sú v hlbokých dlhoch... sedliak od teba žiada, aby si im pomohol. Dlhy od nich vymáha kráľovský úradník, ktorý je zároveň bohatý a má veľký vplyv. Ako budeš riešiť túto situáciu? spýtal sa majster smerom k Lilynette a ja som sa na ňu s obavami pozrela. To má byť nejaký test?

Lilynette

Počúvala som jeho monológ ktorý bol naozaj.. rozsiahli. Nemyslela som si že to tu budem počuť no, bola som svedkom toho čo sú schopný na akadémii spraviť. Aj keď to bola iba jeho ľudská podoba, ešte stále sa to vo mne otriasalo, tá bezmocnosť. Následne mi však položil otázku ktorá, ma viac menej zaskočila, sama som však nevedela či tou jednoduchosťou alebo tým že odo mňa chce počuť niečo.. niečo viac. Zamyslela som sa nad odpoveďou. Ako to správne sformulovať? vynorila sa mi v hlave otázka a ešte takých tridsať sekúnd som tam bez slova stála. Následne som sa však len vystrela a pozrela som sa môjmu majstrovi priamo do očí. No, nespravila by som nič, ja som mu tie dlhy nespôsobila, to by za mnou rovno mohol prísť každý s tým, že má nejaký dlh a ja sa naozaj necítim ako charita. Navyše.. mám momentálne u seba presne nula strieborných a nula zlatých, môj vplyv je pod úrovňou kanalizačných krýs páč si na mňa nikto nepamätá a tým pádom nemám absolútne žiadne slovo. Odpovedala som mu takým istejším hlasom, len som pre seba pár krát prikývla. bolo to naozaj to, čo by som pravdepodobne spravila, skutočnosť však môže byť iná pretože som pred takým rozhodnutím, alebo skôr situáciou ešte nikdy nestála.

Emeta

Nad majstrovou otázkou som sa tiež zamyslela, ale bola som skutočne rada, že ju nedal mne. Bála som sa, že odpoviem zle a majster si ma označí ako hlúpu, alebo niečo podobné, ako to učitelia robia. To bola jedna z mojich veľkých obáv... čo ak urobím niečo zle, a budem jedna z tých čo... to nezvládnu? Myšlienky mi však prerušila Lilynette, ktorá s odpoveďou prišla prekvapivo rýchlo a odpovedal vcelku sebavedome. Zaujímavé riešenie, ale podobne by som vybrala aj ja. Najlepšia odpoveď je neutrálna, tam je to aspoň sčasti správne. Vždy. To potvrdil aj majster Sirin.
Môže byť, ale len z istej časti. Ale mágovia nie sú draky, neuznávame neutralitu. Draky ju musia dodržiavať, alebo chcú. To je ich vec, nás nezaujímajú. Mágovia riešia problémy a zaujatím neutrálneho stanoviska sa nevyrieši nič. To si dobre zapamätajte a riaďte sa tým. Lilynette, prihliadajúc na to čo som teraz povedal, dokonči svoju odpoveď. Pri riešení problémov je vždy dôležité zaujať stranu a mať kvalitné argumenty, prečo ste práve na tej strane a argumenty prečo nie ste na tej druhej. povedal Sirin a opäť sa spýtavo pozrel na Lilynette.

Lilynette

Eeh.. takže na akú stranu s argumentami? zopakovala som otázku a na chvíľku som sa znova zamyslela. na jednú stranu, keby som sa priklonila ku dlžníkom tak by mohla začať padať ekonómia celej krajiny, predsa len, pôžičky sa musia splatiť, inak by nemali zmysel, na druhú stranu by však časom mohla vypuknúť rebélia, zníži sa morálka obyvateľstva a tým by poklesla ehm, úspešnosť, teda kvalita a účinnosť práce nižších vrstiev. Peniaze sa však musia splatiť, mohla by sa rebélia spustiť aj keby mu dlh odpustili alebo predĺžili dobu splatenia. Ľudia by si mohli začať myslieť že si do šľachty môžu vyskakovať čo by určite aj robili. Ehm. Takže by som sa priklonila na stranu toho kto pýta splatenie dlhov. Zobrala by som majetok v danej hodnote alebo by som nariadila povinnú výslužbu v armáde kde by si svoj dlh roľník odpracoval. Ak by sa však jednalo o globálny problém, tak by bola chyba v celej ekonomike a v panovníkovi, vtedy by som sa priklonila na stranu zadĺženého. Odpovedala som celkom zdĺhavú odpoveď, vlastne som to sypala z rukávu .. a to doslova. Začiatky vyzerali ako keby som hovorila svoje myšlienky priamo, bez rozmyslu, čo bola vlastne aj pravda, chcel predsa počuť môj názor.

Sirin pozorne vypočul čo povedala Lilynette a celý čas sa tváril neutrálne. Aj potom ako Lilynette dohovorila.
S takýmto zmýšľaním sa dostaneš ďaleko, to ti garantujem. Mág by sa nemal nechať ovplyvniť emóciami alebo inými pocitmi. Nemal by v žiadnom prípade súdiť podľa povahy, povesti, ale podľa činov. Najlepšie je, ak nesúdi vôbec a vytvára najlepšie riešenie pre všetkých. Možno vás to zarazí, ale dôležitá je väčšina, nie menšina. Tie sú zanedbateľné. Zdá sa vám to kruté alebo sebecké? Možno, ale tento svet, a hádam aj iné, fungujú na určitom systéme, ktorý by sa nemal porušovať. Väčšina je schopnejšia ako menšina. Dokáže sa lepšie obrániť, dokáže si lepšie obhajovať svoje názory, dokáže viac ovplyvniť svet. Jedna z ďalších vecí, na ktoré si budete musiet zvyknúť ako mág, je stará dobrá diskusia o morálke živých a neživých vecí. Pre nás je všetko hodnotné rovnakým podielom. Cez človeka preteká rovnaká magická energia ako cez kameň... čím skôr si to uvedomíte, tým ľahšie sa vám tu bude žiť. Ak vám to ešte nedošlo, tak v prípade, že je nejaká vec hodnotnejšia a dôležitejšia ako nejaký človek, musíte preferovať vec. Ako vždy, treba mať dobré argumenty prečo vybrať práve tú vec... hovoril, avšak prerušil do strážnik, ktorý vošiel do miestnosti. Vyzeralo to na niečo dôležité, lebo majstrovi ani nedal čas.
Majster, objavil sa problém. Opäť sa objavil Šepot. Jedna z nových študentiek bola vážne zranená, je vo veľmi kritickom stave. Má ju na starosti majsterka Skennet. Aglas volá všetkých majstrov, veľmi urýchlene.
Majster Sirin sa zdesene zatváril a nahlas zaklial.
Využil, že sú neskúsení. Nedokážu obrániť svoju myseľ... robiť si ciele z nevinných ľudí, to mu je dobré! Vy dve - teraz odídem, zatvorím miestnosť a zostanete tu. Prídem onedlho. Dvere sa nebudú dať otvoriť, iba majstrom. Ak budete počuť nejaký hlas v mysli, v žiadnom prípade ho nepočúvajte. Rovnako sa nenechajte nachytať na ilúzie! rýchlo vysvetlil majster a vybehol von z miestnosti. Strážnik zostal vo vnútri a pozorne sa obzeral okolo seba.

Lilynette

Jeho pochvalu som znova strávila v mlčaní a len som sa znova započúvala do jeho výkladu. Trocha som sebou trhla keď sa zrazu vyrazili dvere a strážnik na nás zakričal to jeho.. hlásenie. Tiež ma zmiatla reakcia majstra. Šepot? prebehlo mi v hlave a ja som sa začala trocha zmätene obzerať. Zranená študentka? veď sme sem.. ešte iba prišli.. šepla som potichu pri čom som sa pozerala za splašeným majstrom ktorý za sebou zabuchol dvere.. už sme tu boli len traja, strážnik, ja a Emet. V..vieš o čom hovoril? spýtala som sa jej trocha vystrašene. Kto by nebol vystrašený ? rozhodne to nebola príjemná skúsenosť. Započula som aj majstrovo varovanie ktoré sa mi vrylo do hlavy. Ilúzie? bože len to nie .. naposledy ma takmer dostali. Pomyslela som si znova a len som troška cúvla. Dúfala som však že sa nič nestane, že zrovna nás ten šepot, či ako to nazvali, obíde. Aj keď, pôjde po nás.. rozhodne, ako povedal majster, sme tu tak dva dni a stále sa nevieme obrániť, v podstate pred hocijakým útokom typu ilúzia či proste mágia. Myslím že to zvládnem ale.. Emet. Rozmýšľala som stále po čom som sa na Valeánku zasa obrátila. Čakala som že budem každú chvíľu niečo počuť ale zároveň som sa na to snažila nemyslieť.

Emeta

Aký šepot? Zranená študentka v kritickom stave? Čo to má znamenať?! V mysli sa mi vynorilo množstvo otázok, ale nebolo ich komu položiť. Majster odišiel rýchlejšie ako som sa ho stihla niečo opýtať. Teraz tam bol len ten strážnik, ale nebola som si istá, či k nemu môžem hovoriť. Vyzeral tiež napäto a pomalým krokom sa prechádzal po miestnosti. Uši mal na stopkách a v očiach podozrievavý pohľad. Takže asi vie, o čo ide. Eh, pane... čo sa deje?
Odkiaľ mám vedieť ako oslovovať strážnika? Nechcem byť drzá. Musela som sa postaviť na nohy, lebo v nervozite som nedokázala obsedieť. Lilynette vyzerala, že o situácii vie asi rovnako ako ja. Na jej otázku som zakrútila hlavou a čakala na odpoveď strážnika. Otočil sa k nám a pomaly sa blížil. Jeho pohľad sa v tom zmenil - teraz vyzeral nahnevane, jeho tvár potemnela. Vytiahol svoj meč a rozbehol sa oproti mne, plánujúc zaútočiť. Zamrzla som na mieste, ale pud sebazáchovy sa dostavil pár sekúnd po tom. Lilynette nerobila nič - krava! Len tam sedela a začudovane na mňa pozerala! Seknutiu mečom som uhla a sotila strážnika na zem. Rýchlo som prebehla cez miestnosť a hľadala, čím sa obrániť. Bola som naozaj vydesená.
Lilynette, pomôž mi!! zakričala som na ňu, aby tam nesedela ako kopa kamenia.

Lilynette však uvidela len ako sa strážnik blíži k Emete aby jej odpovedal na otázku a v tom sa začala Emeta brániť a odsotila strážnika na zem. Ten sa nechápavo pozrel na ňu a pomaly sa postavil. Ty, študentka! Ovplyvnila ju ilúzia! Asi videla, že ju chcem zabiť. Musíš mi pomôcť a chytiť ju, ja jej zablokujem myseľ...!

Lilynette

Chvíľu sa nič nedialo no po tom, čo chcel strážnik odpovedať Emete tak sa začala chovať, doslova divne. Chcela som v momente vyskočiť a držať ju no po tom ma napadla.. ďalšia myšlienka. V momente som už bola na nohách a zo stoličkou.. ktorú som chcela použiť ako nástroj na obranu som sa rozbehla medzi nich.. postavila som sa tak, aby bola aj Emet a aj on nejaký kus odo mňa a aby som ja bola medzi nimi. Namierila som stoličkou ktorú som však držala v oboch rukách na toho strážnika. Stoj !.. sikla som no následne som sa pozrela aj na Emet. Obaja ostanete na mieste.. dodala som pri čom ma chytali mierne náznaky paniky.. nevedela som čomu veriť ale aj tak som sa snažila zachovať profesionálne. Ty sa nepribližuj keď si to Emet neželá.. stále je to len ilúzia, zároveň však môžem byť pod ilúziou aj ja a v skutočnosti môže mať pravdu.. a ty Emet, prosím, ostaň na mieste a snaž sa ukludniť, zavri oči a.. ja neviem, spievaj si.. nejakú pre teba známu a ukľudňujúcu pieseň.. proste.. nedovolím aby sa k tebe priblížil ale zároveň od teba chcem, aby si ostala tam.. kým nepríde majster, on to vyrieši.. jasné ? .. bude to len chvíľka.. dúfam. Dodala som troška divným hlasom. Bolo vidieť že sa bojím no rozhodne som sa nemienila strachom nechať uniesť.