Drak - bytosť

Spoiler:

Trieda: Nadzemný, podzemný a pozemný (vo všetkých prostrediach je rovnako nebezpečný)
Stupeň nebezpečnosti: 10/10 (podľa drakov bola táto stupnica vymyslená, pričom maximálne hodnotenie má zo všetkých bytostí len drak)

Draky sú oficiálne považované za najinteligentnejšie, najnebezpečnejšie a najvzácnejšie bytosti žijúce v Deritrei. Ľudí dokážu znalosťami, múdrosťou a šikovnosťou kedykoľvek predčiť. Ich jediným konkurentom v tomto poli sú mágovia, ale aj tí musia celý život zasvätiť štúdiu a tréningu aby dosiahli aspoň zlomok výnimočnosti drakov. Sú to prakticky polobohovia - boli vytvorení bohom Isenom podľa jeho vlastnej podoby a ovládajú rovnakú mágiu ako bohovia, len na omnoho slabšej úrovni (napríklad vytváraciou mágiou nedokážu vytvoriť veľkú pevninu alebo more).

Všeobecne je známa jediná osoba, ktorá nebola mág a dokázala oklamať draka. Zo svojou skupinou draka porazila a plánovala ho predať za obrovské peniaze. Ale nešlo o peniaze, hlavne išlo o slávu. Prvý drakobijca, to je titul hodný mocného hrdinu. Avšak tento ,,drakobijca’’ stratil po boji pozornosť, istý svojím víťazstvom. Drak nikdy nestráca pozornosť. Vďaka klamstvu sa drak zo zajatia dostal, zabil celú skupinu, ktorá ho porazila a odvtedy ho nikto nevidel. Drakobijca sa tak či tak stal prvou osobou, ktorá porazila draka a pozná ho každý Deritrejčan, ktorý nežije v diere (teda ho nepoznajú tanbréni a pravdepodobne ani mogg’za’gawa). Veľmi zaujímavou časťou príbehu je, že rasa a pohlavie prvého drakobijcu nie sú známe. Legenda je veľmi stará. Každá rasa má za osobu samozrejme dosadeného príslušníka svojej rasy, muža či ženu, takže existuje hneď niekoľko verzií. Nejde však o konkrétnu osobu, ale o to, že i niekto kto nie je mág, dokáže poraziť draka. A vyplýva z neho ponaučenie, ktoré bežne rodičia hovoria svojim deťom: Vyvaruj sa draka (nikdy nepoľavuj pozornosť).

A čo sa týka mágov – drakobijeckých legiend majú pomerne veľa, ale predsa sú to legendy a teda nič potvrdené. Pokojne sa môže stať, že mágovia draka ešte nikdy nezabili. S drakmi v posledných storočiach na ústupe, mágovia nemajú moc šancí dokázať si, že dokážu draka poraziť. Tie, keď sa niekde objavia, hneď zmiznú. Zároveň ani nemajú žiadny dôvod drakov porážať - bolo by to zbytočné mrhanie magickou energiou, ktorej používanie sa prísne reguluje. Draky sa za posledných 200-300 rokov objavujú len zriedka (kvôli tomu pred 270 rokmi skončila Dračia doba).

Mnohé dračie príbytky sú pusté a poklady z nich zmizli rovnako ako draky, ktoré ich osídľovali. Draky sa jedného dňa proste vyparili. Samozrejme nie všetky - ale väčšina. Tie čo zostali sa začali vyhýbať akýmkoľvek stretnutiam s ľudmi. Predtým boli draky pomerne časté, ľudia vedeli kde ich nájsť a tak za nimi boli dennodenne usporiadávané výpravy, ktoré boli predom odsúdené k záhube. Každý sa chcel stať hrdinom, nikomu sa to nepodarilo. Podľa mágov boli draky tak otrávené z usilovných ľudí, že odleteli na šíre oceány hľadať zem, kde by mali od týchto zúfalcov pokoj. Možno to znie hlúpo, ale pravdepodobne to tak naozaj je. A keďže sa draky nevrátili, pevninu asi aj našli. Samozrejme, desiatky námorných výprav boli do jedného mesiaca usporiadané a vyplávali do všetkých smerov. Nikto o nich už odvtedy nepočul. Drakov bolo príliš veľa aby sa mohli utiahnuť do hôr a takto dobre sa ukrývať.

V dnešných časoch je vidieť draka veľmi zriedkavé. A keď sa zorganizuje jedna výprava, drak odletí preč a tak ho nemôžu chytiť. Je dosť možné, že za posledných 10 rokov sa draky ani raz nestretli s akoukoľvek rasou Deritrei. Valeánske mestá však lietajú nad oblakmi – tam, kde sa ľudom draky zvyčajne strácajú z dohľadu. Hlavná teória sa zakladá na tom, že draky odleteli na pomoc Erasovi alebo Isenovi v ich nekonečnom boji do priekopy na Falteánskom ostrove.

Biológia:
Samec od samice sa rozhodne odlišujú, ale mágovia nikdy nevedeli prísť na to ako. Jedným z odlišností by mohlo byť zafarbenie – samce sú tmavšie a samice svetlejšie. Túto teóriu však narušil drak Drith, ktorý bol rozhodne samec a zároveň bol celý biely. Mágovia to zobrali ako výnimku a tak pravidlo platí. Rozhodne sa nesnažte zistiť pohlavie draka, keď nejakého stretnete – radšej utekajte! Podľa mnohých mágov sú draky bezpohlavné - rozmnožovať sa nemôžu. Dávalo by to viac zmysel, keďže sa v historických prameňoch nikdy neobjavila žiadna správa o dračom mláďati.

Podľa niektorých sa o drakoch nedá hovoriť ani ako o živočíchoch, ale len ako o bytostiach. Ako polobohovia sa nemusia rozmnožovať, sú bezpohlavní, dĺžkou života nesmrteľní a žiadne dračie telo sa nikdy nenašlo (a ak aj áno, tak to bol len trik zo strany drakov). Draky môžu byť božské bytosti, ktorých sa netýkajú pozemské záležitosti, ako hlad, smäd, rozmnožovanie, starnutie a podobne. Dračie telá sa po smrti pravdepodobne rozplynú a magická energia z ich tiel sa vráti do jadra Deritrei. V iných prípadoch môže dračie telo zostať hmotné pár minút alebo maximálne jednu hodinu. Všetky tieto fakty je ťažké potvrdiť, keďže smrť draka sa nevyskytuje nikde. Preto že draky Isen vytvoril len v presnom obmedzenom počte, ich počty sa nikdy nemenia, stále je ich rovnako.

Životnosť draka nie je potvrdená, avšak bežné odhady sú okolo jedného tisícročia. Jedna z teórií vyhlasuje aj to, že drak je jednoducho nesmrteľný - táto je uznávaná viac. O smrti draka sa v histórii nikdy neobjavujú žiadne zmienky. K odhadu, že drak prežije minimálne 1000 rokov, sa prišlo vďaka drakovi Garrilathovi. Počas stoviek rokov sa ľudom ukazoval a tí to zapisovali do kroník. Tieto kroniky sa písali z generácie na generáciu – až o 18 generácií neskôr, Garrilatha niekto zahliadol. To potvrdilo, že žil najmenej jedno tisícročie. Rôznorodosť drakov je naozaj veľká.

Mágovia registrujú 3 základné druhy, z ktorých sa odvodzuje ostatných 11 poddruhov. Isen ich vytvoril podľa základných prírodných elementov.

V skratke o každom druhu:

Vodný drak vždy žije v blízkosti vodných zdrojov, či v teplom alebo chladnejšom podnebí. Preferuje žiť v zaplavených jaskyniach, v riečnych jaskyniach a na podobných miestach. Poznáme tri poddruhy: morský (žije výlučne na šírom mori, príbytky má vo vysokých bralách osamotene vystupujúcich z mora), ostrovný (žije na malých neosídlených ostrovčekoch, ktorých je na mori mnoho) a riečny (preferuje blízkosť riečneho toku, podľa možnosti veľkého a silného). Vodná mágia je ich hlavná sila, dokážu chrliť neuveriteľne mocné paprsky vody, ktorými sú schopné zničiť aj kamennú hradbu. Nemajú radi oheň. Mimo vodných zdrojov spravidla nebojujú. Isté množstvo vody dokážu aj vyvolať, ale na čo sa zbytočne vyčerpávať?

Ohnivý drak je tradične najnebezpečnejší. Pravdepodobne kvôli ich hlavnej sile – chrliť oheň. Oheň pohlcuje všetko a tak ohnivé draky šíria najviac strachu. Žijú predovšetkým v teplých podnebných oblastiach. Poznáme štyri poddruhy: púštny (žije na oboch púštiach Deritrei, príbytky má v obrovských piesočných dunách alebo útesoch), džungľový (prebýva v džungliach na dvoch ostrovoch, hlboko v daždových pralesoch a okrem ohňa dokáže chrliť aj jed), stredozemný (obýva subtropické podnebie juhu Isenie, veľmi obľubuje olivy) a sivý (najhorší zo všetkých, najobávanejší, sivé draky žijú len na dvoch miestach v Deritrei – na spálených plániach Kassanalu (ostrov južne od Isenie) a v najhlbších jaskyniach iných podnebí). Sivé draky majú na pohľad slepé oči, kvôli živote v podzemí. Preto vyzerajú hrôzostrašne. Najznámejší sivý drak je Yrith, drak z ľudských legiend. Lesný drak je najrozšírenejšia odroda ohnivého draka, ktorá sa rozdeľuje na draky žijúce v listnatých lesoch a draky žijúce v ihličnatých lesoch. Tieto poddruhy drakov sú najviac v Deritrei rozšírené. Samozrejme dokážu chrliť oheň, niektoré aj jed. Ich sfarbenie tvoria všetky možné odtiene zelenej farby.

Ľadový drak miluje zimu a práve preto obýva chladné oblasti Deritrei. Vedia chrliť vodu, podobne ako vodné draky, ale v momente ju dokážu zamraziť jedinou myšlienkou. Ich prítomnosť sa vyznačuje obrovským mrazom. Zamraziť človeka môžu tak, že ho nezabijú ale uzatvoria do ľadu alebo ho jednoducho znehybnia. Sú veľmi nebezpečné, lebo vedia zamraziť všetky tekutiny – vrátane telových. Poznáme dva poddruhy: horský (žije výlučne vysoko v horách, ktoré majú zasnežené vrcholky, tam v jaskyniach) a polárny (nachádza sa len vysoko na severozápadných zamrznutých ostrovoch). Ich sfarbenie je čisto biele.

Farba ich očí viacmenej zodpovedá farbe šupín. Vodné a ľadové draky majú farbu očí tvorenú z odtieňov modrej a bielej, sivé draky majú slepé oči a ohnivé draky majú odtiene zelenej, červenej a žltej farby. Ich kožu nemožno prerezať ničím, okrem útokov iného draka, mágie, zbraňami z drathia a meteoritického železa. Touto odolnou kožou majú obalené celé telo, okrem očí, ktoré ale majú viečka z týchto šupín, a tak je drak dokonale chránený. V ústach má blany, ktoré sú veľmi ťažko preraziteľné. Ich útokom sa ubráni len zbroj z magického ingotu, meteoritického železa a drathia. Elementálne útoky dokážu celkom dobre zredukovať len veľmi kvalitné brnenia z kryštalickej ocele. Na vodných a ľadových drakov výborne funguje láva a naopak na ohnivých funguje voda, predovšetkým ľadová. Ich telo je obrovské. Najmenšie draky majú telo veľké ako štvorzáprahový koč a veľké draky veľkosť menšej budovy. Hlava spočíva na konci dlhého hadovitého krku, ktorý je často ostnatý. Na hlave majú niektoré draky veľký bodec alebo farebný chochol. Rozpätie krídel je niekoľkokrát väčšie ako dračie telo. Drak s roztiahnutými krídlami je naozaj majestátny. Každý jeden samozrejme dokáže lietať, okrem niektorých, ktoré majú krídla zakrpatené (niektoré sivé). Ich chrbtová kosť je od hlavy až po koniec chvostu pokrytá rôzne veľkými ostňami, ktoré dokážu byť veľmi ničivé. Chrlenie drakov má pomerne veľký dosah, voda ale doletí ďalej ako oheň. Minimálny dosah je 15 až 20 metrov. Draky sa nemusia živiť ničím. Na zvieratá neútočia, zabíjajú len pri obrane svojho obydlia. Kedysi draky útočili aj na ľudí, ale to je už minulosťou. Ich životná a magická sila pramení hlavne z magickej energie, ktorú dokážu okrem mágov čerpať z okolitej prírody ako jediné bytosti v Deritrei. Podľa legiend získali ľudia znalosti o mágii práve od drakov. Ovplyvniť draka mágiou nie je možné. Nie sú nemotorné ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať – na zemi dokážu vyvinúť rýchlosť aj 50 km/h, v lete ich neprekoná nič – priemerná rýchlosť je 200-250 km/h.

Draky sú neuveriteľne inteligentné. Väčšina znalostí mágov a mnohých rás pochádza práve od drakov. Studnica ich múdrosti je nekonečná. Ich hlavnou silou nie je fyzická schopnosť, ale psychické schopnosti. Človeku dokážu vsugerovať akékoľvek klamstvo, pokiaľ draka počúva. Využívajú silnú sugesciu, čím dohnajú aj normálneho človeka, aby sa obrátil proti svojím blízkym a partnerom. Používajú iluzijnú mágiu, aby donútili kohokoľvek uveriť v čokoľvek. Ich šikovnosť nemá hraníc – väčšinou ani draky nemusia bojovať, stačí im ich prefíkanosť. Dokážu zaspievať iluzijnú pieseň, ktorá všetkých, vrátane drakov uvedie do tranzu, v ktorom uveria čomukoľvek, čo im drak povie. Hovoria svojou rečou, ale bez problémov napodobnia akýkoľvek iný jazyk v akomkoľvek hlase. Dračia reč vás neovplyvní, pokiaľ ju poznáte a viete čo drak hovorí. Učia sa ju len mágovia. Drak môže hovoriť rovno do mysle inej bytosti. Dračie ovplyvňovanie mysle je veľmi nebezpečná záležitosť. Myslíte si, že útočite na draka ale v skutočnosti bojujete proti vlastným alebo sekáte do stromu. Pokiaľ ovládate ich reč, jedinec si môž s drakom dať ,,duševný súboj’’, ale nie je to povinnosť, len je to výhoda. Obe mysle sa presunú do akejsi dimenzie, ktorá sa nachádza v mysliach bojovníkov. Je to duchovný súboj, kde sa bojuje myšlienkami, spomienkami, vôlou, svedomím a podobne. V tomto súboji môže ktokoľvek zomrieť. Podľa všetkého v nej žiadny drak ešte nikdy neprehral. Pri bojoch s mágmi sú draky veľmi opatrné, lebo majú podobné schopnosti, draky ich ale majú silnejšie. Všetky časti dračieho tela sú extrémne vzácne – ale za to ich neuvidíte nikde inde, len na dračom tele. Bežný drak majstrovsky ovláda všetky odvetvia mágie, takže stačia na akéhokoľvek útočníka.

Ideologicky sa dajú rozdeliť na tie, ktoré sa prikláňajú k Erasovi a tie, ktoré naopak k Isenovi. Veľa sa o tejto téme nevie, ale mágovia majú veľmi pravdepodobnú tému - Isen a Eras v jadre bojovali po tisícky rokov. Keď Isen konečne oslabil Erasa, pred 300 rokmi povolal svojich drakov do jadra aby mu pomohli. Podľa nich vleteli do priekopy na Falteánskom ostrove. Ale čo tie čo zostali v Deritrei? Tie sú podľa mágov Erasove a tak nepočúvali Isenove príkazy. To vysvetľuje aj koniec dračích útokov na rasy Deritrei - zlo robili len Isenove draky, ktoré odleteli preč. Erasove draky sa utiahli. Ale prečo potom neleteli pomôcť Erasovi? Podľa všetkého im tak povedal Eras, podľa ktorého by mali draky za každú cenu udržiavať neutralitu a nepliesť sa do pozemských záležitostí.

Kedysi sa rozdeľovali draky aj na denné a nočné. Denné (Erasove, slnečné) dali ľudom pokoj a nikdy neútočili. Deň bolo niečo ako vyjasnenie po noci. Akonáhle prišla noc, nastúpili nočné (Isenove, mesačné) draky, ktoré devastovali, zabíjali a ničili. Na to sedia aj desiatky historických prameňov - útoky drakov sa vyskytovali len večer alebo v noci.

Draky sa síce pred 300 rokmi vyparili, ale zanechali za sebou množstvo artefaktov, vzácnych aj legendárnych. Alebo to tak aspoň je podľa mnohých vzdelancov a výskumníkov. Obrovské masy dobrodruhov sa ich po zmiznutí drakov vydali hľadať, ale máloktorí našli, to po čom išli. Je možné, že nikto nenašiel nič. Ale draky veľmi radi písali rôzne zvitky alebo knihy. Tie boli pozbierané mágmi a lúštené. Podľa mnohých sa v nich nachádzajú rôzne nápovedy na úkryt artefaktov. Jedna na príklad:
,,Isenov dračí pazúr v objatí umierneného elementu a zároveň radikálneho elementu, ktorý je krytý tieňom oblakov a tieňom Erasových detí.''


Drak slúži v mnohých náboženstvách a myšlienkových smeroch ako základná podstata (Boh). Každá rasa má aspoň malú časť histórie spojenú s drakmi. Kontakt s nimi bol kedysi nevyhnutný a tak je drak považovaný za všeobecný znak, ktorý spája všetky rasy a národy Deritrei dokopy. Draky sú často považované za stvoriteľov Deritrei. Nenájde sa v Deritrei miesto, kde by ste nenašli dračiu svätyňu. Mnoho informácií o drakoch pochádza práve od mágov, ktorý ich počas histórie najviac študovali.

Dôležitú úlohu zohráva vo valeánskej kultúre a mytológii. Valeáni drakov uctievajú ako najvyššiu bytosť a odsudzujú kohokoľvek, kto sa draka pokúša poraziť. Drak je pre nich symbolom najvyššieho, svätosti a ochrany. Valeánske mestá sú pomenované po drakoch, v ich kultúre je veľa odkazov na draky a prakticky celé valeánske umenie je o drakoch. Najvyššie úradnícke a politické postavenia sú pomenované po drakoch. Navyše, valeán vznikol zo slova ,,vale’’, čo v starom jazyku znamená jednoducho ,,drak’’. Znak valeánskej rasy je skláňajúci sa valeán z jedným krídlom, nad ktorým sú tri dračie hlavy. Nie je to druhé krídlo, ako sa niektorí nechajú pomýliť. Podľa viacerých ľudských mágov draky prebývajú vo valeánskych mestách, kde majú pokoj a sú uctievaní. Valeáni sa akémukoľvek kontaktu zo spodnou zemou vyhýbajú (okrem obchodu z pelominmi a pod.), takže je to ťažké potvrdiť. Hlavné mesto valeánov je pomenované podľa ,,národného hrdinu’’ Eusristidila. Doteraz sa valeáni nevedia zhodnúť, či Eusristidil bol valeán alebo drak. Viacej zmyslu však dáva, ak by Eusristidil bol drak, ktorý im ukázal ako vyzdvihnúť mestá nad oblaky a naučil ich mágii. Hovorí sa, že práve draky starým valeánom ukázali ako vystavať lietajúce mestá. Všetko sú však legendy – môžu byť pravdivé ale zároveň môžu byť aj úplná lož.

U ľudí drak zohráva presne opačnú úlohu – považujú ich za démonov skazy a boja sa ich. Práve kvôli tomuto ľudia nemajú radi valeánov a pradávno ich mnoho povraždili. Odstraňovanie krídel otrokov je tiež súčasť tohto strachu. Kráľovstvá v Dračej dobe podporovali a vyhlasovali útočné výpravy na drakov, jednak kvôli tomu že sa ich chceli zbaviť ako hrozby a jednak kvôli bohatstvu drakov. Mnoho ľudí na toto doplatilo. Dodnes je príslovie ,,Nenechaj sa oslniť dračím zlatom’’ často používané, jeho význam spočíva v tom, že bojové výpravy boli zaujaté veľkým bohatstvom a takmer zabudli, že poklad je strážený mocnou bytosťou. V praxi znamená: ,,Keď sa ti naskytne vzácny dar, dávaj pozor na úmysly toho, kto ti ho dáva’’ alebo ,,Dar môže byť len ilúzia štedrosti.’’ Strach z drakov dodnes pretrváva, ale v poslednej dobe poľavil, lebo draky takmer úplne zmizli. Významná časť ľudského umenia zobrazuje hrdinov bojujúcich proti drakom. Na konkrétne draky sú dokonca vypísané aj odmeny. Najznámejší drak v ľudsom folklóre je Yrith a zároveň je jediným drakom, ktorého ľudia obdivujú. Rod, ktorý vládne v hlavnom ľudskom meste už po 300 rokov, nesie hrdo toto meno. Kráľ Hariel III. Yrith pokračuje v tradícii. Každoročne sa usporiadávajú oslavy Yritha, keď väčšina ľudí vyjde do ulíc a spieva takzvanú ,,iluzijnú pieseň’’, inak zvanú aj Yrithsun. Legenda za týmto sviatkom je nasledovná: Mladému kráľovi Ellalovi sa po pár dňoch od nástupu na trón doniesla správa, že hrozivý drak Yrith plánuje zaútočiť na hlavné mesto a celé ho zničiť. Neskúsený kráľ sa nezľakol a začal pripravovať obranu mesta. O dva dni sa po zotmení objavil obrovský drak rovno pri mestských hradbách. Drak narobil veľa škôd, obrana nestačila a tak sa Ellal rozhodol do boja zakročiť osobne. Bojoval statočne po boku svojich bojovníkov, ale nakoniec ho drak zrazil na zem a chystal sa ho zabiť. V tom sa ozval zvuk. Vzduchom sa niesla prekrásna pieseň. Všetci bojovníci vrátane kráľa sa dostali do akéhosi tranzu. Neboli schopní bojovať, ani hovoriť. Na počudovanie, útočiaci drak tiež padol na zem z veľkým buchotom. Nad kráľom sa z nebies zniesol iný drak – tento bol omnoho väčší ako ten čo útočil. Preletel ponad mesto a z jeho úst stále vychádzala tá krásna pieseň. Útočiaci drak sa stále nemohol hýbať. ,,Moje meno je Yrith. Pomoc ste si, vy ľudia, zaslúžili. Otec mladého kráľa kedysi ušetril moje deti a aj keď ich mohol zabiť a stať sa nekonečne bohatým a slávnym, neurobil to. Nech potomkovia tohto kráľa vládnu aj naďalej pod mojím menom, aby každý vedel čím sa tento rod preslávil.‘‘ Priletel ku kráľovi, ktorý všetko počúval ešte v tranze. ,,Povstaň, Ellal Yrith. A nes moje meno hrdo!’’ S týmito slovami drak zletel na nádvorie, schmatol do pazúrov nepriateľského draka a odletel do noci. Odvtedy ho ľudia považujú za svojho ochrancu. Navyše, týmto boli ukončené aj dračie útoky na ľudí a utiahnutie sa drakov v celej Deritrei. Rod Yrith vládne dodnes. Yrithsun, ktorá sa na oslavách spieva, je práve pieseň, ktorou uložil do tranzu všetkých, vrátane útočiaceho draka.

V kultúre trpaslíkov existuje kult ocele, taktiež zvaný aj kult draka. Trpaslíci uznávajú drakov pre ich tvrdosť, nezničiteľnosť a tak v histórii nikdy neorganizovali dračie výpravy, s tým že ich nemôže poraziť nikto. Draky preto dali trpaslíkom viacmenej pokoj. Trpaslíci sa často smejú na trúfalosti ľudí, ktorý zorganizovali desiatky výprav a ani jedna neuspela. Za to dračie výpady do ľudských miest a dedín boli úspešné až až. Práve dračie vpády na ľudské územia pomohli trpaslíkom rozšíriť svoju ríšu aj mimo stredných pohorí Erasie. Trpaslíci radi preto používajú prirovnanie ,,Zúfalý ako človek.’’ Podľa trpaslíkov je drak jedna z najvyšších bytostí v Deritrei a majú na nich pozitívny názor.

Púštni ľudia majú tiež svoju históriu s drakmi. Po vojne, ktorá sa pre púštnych ľudí stala skoro osudná sa k moci dostali ženy, teda ich spoločnosť začala fungovať ako matriarchát. Podľa istých mágov v tomto zohrala dôležitú úlohu dračica Calaera. Calaera v tajnosti vzdelávala a učila ženy púštnych ľudí, aby ich pripravila na vládu a obnovenie zničeného a porazeného ľudu. Vďaka nej sa ženy v spoločnosti presadili dostatočne na to, aby sa stali vládkyňami. Keďže púštny ľud nemá moc písomných pamiatok, o tejto legende sa medzi nimi hovorí len zriedka a poznajú ju len starší ľudia. Za to však mágovia majú spísaných kroník dostatočne vela.

Moggská viera v prírodu má tiež korene u drakov. Podľa legiend mohli draky voľne meniť svoju podobu a možno to tak aj v skutočnosti je. Draky vždy brali ohľad na svoje okolie, ktoré im poskytovalo všetko – úkryt, bezpečie, potravu a pokoj. Mágovia nedokážu vysvetliť ako, ale tieto podobnosti drakov s Moggmi by mohli súvisieť. Draky pravdepodobne v ranom období moggov významne ovplyvnili.

Pelominský cestovateľ Beddock Brix mladší je objaviteľ súostrovia Tarasalia. Niektorí mágovia veria, že mu o ostrove povedal istý drak, Alraren a na jeho podnet sa tam Beddock vyplavil. Alraren na súostroví Tarasalia žil úplne sám a pelominom dal pokoj. Okrem neho sa tomuto súostroviu draci vyhýbajú. Alraren je jeden z mála drakov, o ktorom sa vie, kde presne žije. Pelominom to pri príchode na súostrovie prezradil a ochráni ich, kedykoľvek niekto zaútočí.

Elfovia majú bohatú históriu s drakmi. Nikdy sa ich nebáli, ale veľmi im závideli ich silu a múdrosť. Preto je celá história popretkávaná snahami elfov o získanie dračej moci. Nesmrteľnosť dosiahli ale to im nestačilo, elfská chamtivosť nemala konca. Nie všetci elfovia však chceli narúšať svoju prirodzenosť. Už vtedy sa objavili prvé rozpory medzi elfami. Po elfskej genocíde na istú rasu za účelom získania moci sa elfovia definitívne rozdelili na tri časti. Jedni odišli do ľadových hôr na severe, kde prebývali modré draky a druhí odišli na východ, kde založili Neldran. Veľká časť elfov však v pôvodných lesoch ostala. Niektoré legendy hovoria, že elfov ku genocíde naviedli zlomyseľní draci, po tom ako im nahovorili že zničením tej rasy získajú dračiu moc. V inej legende sa elfovia dozvedia o tajomstve dračej moci stráženom rasou, ktorú potom vyhubili za účelom získania tohoto tajomstva. Elfovia však nezískali nič, len stratili. Predovšetkým svoju česť a nesmrteľnosť. Podľa majority mágov na nich draky uvalili kliatbu, ktorá ich zbavila nekonečného života.

Tanbréni, aj napriek tomu že sú pod zemou, majú s drakmi históriu. Podľa niektorých tanbrénov je Viridisium spojením dračieho tela a dračej duše. Prastarý drak uviazol v jaskyniach, ale nezomrel úplne. Jeho duša tam stale prebýva, v podobe kryštálu Viridisia. Z duše Viridisia získali mnoho dračích schopností. Drak je nesmrteľný a tak jeho duša, Viridisium, vydrží na veky.