Prolog: Pomstychtivé krídla

Lyn

Nie. odpovedala som rázne. Nevyženú ťa. Ja to zariadim. Mám tu... veľké slovo. Aj keď nie väčšie ako Luz.
Nechcela som zneužívať Luzovu starostlivosť o moje šťastie, ale toto bola len jedna malá službička. Budem mu to musieť nejako povedať, snád sa nenaštve. Už raz som čelila Luzovmu hnevu a nebola to jedna z vecí, ktoré by niekto chcel zažiť viackrát. V hneve by mohol Kvothemu aj ublížiť. Ale to nedovolím. Narozdiel od ostatných mám ľudí celkom rada. Celá rasa nemôže pykať za činy pár bohatých a vplyvných ľudí. A Kvothe tak nevyzeral.
Moc šancí som v zajatí nemala. S pani... mojou pani som si občas spievala pri šití a takých... ženských robotách. Vždy ma chválila. Ale pán domu to zakazoval, takže... usmiala som sa z radosti, že o tom niekomu môžem povedať. Možno sa to zdalo ako maličkosť, ale pre mňa to veľa znamenalo. A na lutne nemám žiadne skúsenosti. Milujem jej zvuk. Bardov som vždy rada počúvala. A teraz sa tu vyskytla taká.. šanca.

Kvothe

Pousmial som sa pri jej ráznom presviedčaní že ma, naozaj nevyženú. Dobre, beriem ťa za slovo.. zasmial som sa a následne som len tak, mimovoľne pár krát brnkol po strune. Z tvojich slov usudzujem že bola zrovna, vaša paní, celkom milá osoba, v porovnaní s vašim pánom. hmm, ja som nikdy nemal niečo ako pána, pár krát som síce strávil zopár nocí a dní vo vezení ale, nič čo by stálo za zmienku. Povedal som a na chvíľku som sa zamyslel. Lutna je prekrásny nástroj, dobrý bard, ho však berie ako aj súčasť svojho života, súčasť seba samého. Zároveň je to ťažké, teda, ja som sa učil na lutnu sám, keď sa na ňu tak veľmi chceš naučiť hrať tak ti s tým rád pomôžem. Dodal som po čom som opatrne lutnu zobral do rúk a podal som jej ju. Usmieval som sa no v kútiku duše som sa troška bál, aby ju náhodou kvôli neopatrnosti nerozbila. Hodlal som to však risknúť. Predsa len kto by odolal takejto peknej a milej Valeánke?

Lyn

Moja tvár sa rozžiarila šťastím, ked povedal že ma naučí hrať na lutne. Hneď na to som oči sklonila zahanbene na zem - nebola som zvyknutá ukazovať emócie pred... cudzími ľudmi. Ukazovať emócie pred kýmkoľvek. Lutnu mi podal a ja som ju opatrne zobrala do rúk. Chytila som ju rovnako ako Kvothe keď hral a prstami jemne pohladila struny. Následný zvuk ma nesmierne potešil. Nikdy predtým som lutnu v rukách nedržala. Na Kvotheho som pohodila milý úsmev. Nebol priateľský, ani kamarátsky, ale skôr zvodný. Napadla ma jedna šialená vec. S lutnou na hrudi som podišla ku Kvothemu a telom sa na neho pritlačila. Lutna teraz bola jediná vec, ktorá zostávala medzi nami. Objala som ho okolo pásu a zdvihla tvár. Vieš tancovať?

Kvothe

Bol som rád keď sa tak.. rozžiarila. Bolo vidieť že ju naozaj veľmi rada drží a.. bolo vidieť že ju drží po prvý krát. Chvíľku som tam len stál a pozroval som ju. Zaznamenal som zvuk ktorý na lutnu zahrala, teda skôr len prstami prešla po strunách. Následne som však zachytil jej úsmev. Už som ho niekedy, no.. videl, vlastne som ho vídaval celkom často. O chvíľku iba podišla ku mne a len sa na mňa svojim telom pritlačila. Jej ďalšia otázka ma celkom zaskočila no len som prikývol. Nemohol by som sa rovnať rodeným tanečníkom ale, tanec a hudba idú ruka k ruke spolu už celé stáročia. Povedal som no, bolo toho zase moc. Ten môj blbý zvyk keď som trocha nesvoj.. niekedy proste hovorím až príliš. Ruky som jej tiež položil na pás a mierne som sa na ňu pousmial. Modlil som sa aby sem teraz nenakráčal jej brat, nezostalo by zo mňa absolútne nič.

Lyn

Ani som nepočúvala čo hovorí - nebolo to dôležité. Dostala som sa do vytrženia len kvôli tomu, že sme boli tak blízko pri sebe, že som cítila jeho telo a že sme tancovali. Taká možnosť sa mi ešte nenaskytla. Zatvorila som oči a nechala sa usmerňovať jeho vedením. Táto noc bude krásna.
LYN!!!!!
Posledný hlas, ktorý som chcela v tejto chvíli počuť.
Luz.
Vydesene som sa odlepila od Kvothea. Oblial ma pot a môj pomalý dych sa zmenil na ťažký a prerývaný. Preboha, preboha... ako to mohol zistiť?
Do stanu vtrhol môj brat a svoju tvár skrivenú hnevom otočil na Kvothea.
TY! Luz spoza opasku vybral meč, rozbehol sa rovno na Kvothea a očividne ho plánoval prebodnúť. Jeho sila bola medzi valeánmi povestná, rovnako ako aj jeho nekompromisnosť. To čo urobil Kvothe bolo v tejto chvíli na tomto mieste veľmi nevhodná vec. Luz to zobral ako najhoršiu urážku. A sčasti mal aj pravdu. Bolo mi jasné, že celé som to spôsobila ja...
... ale nedovolím aby niečo spravil Kvotheovi! Nič zlé neurobil! V poslednej chvíli som vkročila pred Kvothea a vystretými rukami sa snažila zastaviť šialenstvo môjho brata.

Kvothe

To čo sa stalo potom bolo, až príliš rýchle. Až moc to pripomínalo pár situácii v hostincoch ktoré som už toľko krát zažil. Nejaký šialenec často v alkoholovom opojení vytiahol nejakú zbraň a začal s ňou útočiť na ostatných. Proste si potreboval dokázať svoje mužstvo. Teraz to bol úplne iný dôvod ale základ bol v podstate rovnaký, človek zo zbraňou ktorý ma chce prebodnúť skrz na skrz. Pôvodne som sa chcel uhnúť ale v tom predo mňa skočila Lyn. V momente som ju jednou rukou schmatol za rameno a stiahol som ju na zem niekam za seba. Druhou rukou v ktorej som držal lutnu som sa zahnal po tej jeho, ktorou držal meč. No pochopiteľne to Lutna nevydržala ale mne sa ušiel iba dlhšia rezná rana na ruke ktorá však nebola moc hlboká. Valeáni mali vždy dosť sily, tento útok bol posílený hnevom a ja som mal popravde čo robiť aby som pod tým nárazom nespadol na zem. Udržal som sa však na nohách a radšej som len znova ustúpil. Pochyboval som že by som ho dokázal zneškodniť. V ruke som stále viac menej kŕčovito zvieral už iba rúčku z pár pretrhanými strunami lutny.