Tajomné zrkadlo

Akadémia sa v posledné dni pred začiatkom akademického roka ponorila do hustej zlovestnej hmly. Spoločne s neustále zamračenou oblohou a slabým nekonečným dažďom spriadala nekalé plány, ktoré viedli k miernemu chaosu v radoch nových študentov. Nikto nevedel či sa zobudil ráno, na obed alebo podvečer. Ako by aj? Za každým oknom sa váľal nepreniknuteľný biely opar, po slnku ani stopy, a bez mapy sa študenti na rozľahlých pozemkoch akadémie stratili pomerne rýchlo. Pomôcť vám mohli orientačné artefakty, ktoré dostal každý študent, ale kto zo zelenáčov ich vedel používať? Návod na používanie ste k nim rozhodne nedostali, a ich fungovanie mali osvetliť až prvé lekcie v roku. Starší študenti a majstri si z hmly nerobili ťažkú hlavu. Tá bola v Gelande pomerne častým zjavom, a mnohí jej prítomnosť obľubovali, pretože akadémii pridávala istú tajomnú a ponurú atmosféru, vhodnú na štúdium i rozjímanie v meditácii. Príliš ich nezaujímalo, že cestovanie po akadémii sa pre nováčikov občas zmenilo na boj o život. Ako vysvetlila majsterka Veke, poučovateľka vašej skupiny, týchto pár dní po ceremónii a pred oficiálnym začiatkom vyučovania ste mali na prieskum a zoznámenie sa s akadémiou, k čomu toto počasie rozhodne nepomáhalo. A zároveň ste dostali aj iné povinnosti, o ktorých ste sa dozvedeli ešte na konci ceremónie.

Bolo otázne, kto z vás zvládol stretnutie s Javerou najlepšie, respektíve najhoršie, no to čo v tom salóne prežila Tal'maer bolo neopísateľné. Alya, Valer a ani Mera nechceli veriť, že k nej prehovoril Valemar Vāṉavil, a ešte takým strašlivým spôsobom. Im trom sa od Valemary dostalo len pár relatívne obyčajných slov požehnania - rozhodne nie akési záhadné posolstvo, ktorého zmysel vám stále unikal. Alya krátko po odchode z ceremónie navrhla, aby si Tal tie slová zapísala, ak ich teda už nezabudla, alebo teda ak si vôbec niečo pamätala. V jednej knihe čítala, že ak si človek zapíše obsah sna okamžite po prebudení, tak naň nezabudne. A čiastočne mala pravdu. Už po pár dňoch sa ten horor v podobe akéhosi proroctva zdal ako dávny, zabudnutý sen z minulého života.

Po požehnaní nasledovalo predstavenie majstrov akadémie, najmä teda predstaveného veľmajstra Zethara a predstavených majstrov Akademického trónu, menovite majsterky Maelyrry (ktorú ste už vy traja poznali), majsterky Efaris, majstra Inadusa a majsterky Lomari. Veľmajster v následnom príhovore všetkým študentom poprial veľa šťastia do akademického roku, v skratke prehovoril o súčasnej situácii v Domíniu, osvetlil úlohy a výzvy novej generácie maggyjov, zvýraznil históriu a prestíž Verskej akadémie, jej poslanie a dôležitosť pre spoločnosť a existenciu Domínia a nezabudol prvákov poriadne postrašiť rečami, ktoré vás mali dostať do pozoru. V modernej spoločnosti Domínia bol dobre známy fakt, že štúdium na akadémiách maggyje je namáhavé, úporné, neraz pre mnohé povahy aj nezvládnuteľné, s prísnou kontrolou, ťažkými skúškami a požiadavkou dokonalej disciplíny. No odmeny úspešného štúdia boli neskonalé - okamžité získanie občianstva, istota vysokej priečky v spoločnosti Domínia, a pre tých najlepších aj práca a životné poslanie priamo popri Valemaroch. Práve preto si dovolil spomenúť jednu dôležitú štatistiku - do druhého roku sa zvyčajne dostane len čosi pod polovicu študentov. A pre tých, ktorí mali potenciál na excelenciu, pripomenul možnosť mentorstva. Na každom seminári, na každej lekcii, budú prizvaní pozorovatelia (rôzne odborné a významné osobnosti zo spoločnosti maggyjov), ktorí pozorne sledujú študentov a hľadajú si učňov. Získať pozornosť mentora nie je jednoduchá záležitosť, ale ak sa študent dostane pod krídla takéhoto majstra, ide o obrovskú prestíž a zároveň šancu preniesť sa do skutočnej smotánky.

Predstavení majstri potom v krátkosti vysvetlili bežný priebeh štúdia a systém vyučovania. Každý študent má vlastný rozvrh lekcií a seminárov, ktorý sa skladá z predmetov povinných, predmetov voliteľných a predmetov dobrovoľných. Účasť na hodinách teórie nie je povinná - nikto ju nekontroluje - ale systém je nastavený tak, že ak sa ich študent nezúčastňuje, nemá šancu spraviť priebežné a konečné skúšky. Prítomnosť na praktických hodinách je samozrejme povinná. V konečnom výsledku, študenti sa radšej poberú na všetky lekcie v rámci svojho rozvrhu. Medzi jednotlivými hodinami je krátka prestávka určená na presun medzi triedami a budovami (práve preto je vhodné sa v priestoroch akadémie vyznať, najmä keď niektoré budovy sú od vzdialené na stovky stôp). Dlhšia prestávka je zároveň prestávka obedová, ktorá trvá hodinu. Aj preto majstri odporúčali stihnúť raňajky - a po poslednej lekcii aj večeru. Dni boli dlhé, a s prázdnym žalúdkom sa študovalo len ťažko.
Príprava na hodiny teórie zahŕňa preštudovanie a čítanie relevantných materiálov, ktorých sa bude týkať nasledujúci seminár. Majster mohol študenta za neznalosť základnej teórie z hodiny vyraziť. Tieto semináre slúžia najmä na otázky, objasňovanie a vysvetľovanie zložitejších konceptov - nie na obsiahly výklad. Teoretické semináre trvajú jednu hodinu, zatiaľ čo hodiny praktické trvajú zväčša dve hodiny.


Napokon ste sa dostali aj k tej najdôležitejšej časti. Hodnotenie výkonu študenta - inými slovami známkovanie. Tu študenti museli pochopiť jeden dôležitý princíp, na základe ktorého fungoval celý vyšší vzdelávací systém Domínia. Konkrétne ide o konkurenčný princíp. Celé štúdium je založené na súťaživosti medzi študentmi, ba aj medzi majstrami a na najvyššej úrovni aj medzi jednotlivými akadémiami (a v tom istom zmysle aj Valemarmi). Súťaženie je neustále majstrami podnecované, vlastne aj povinné. Dobré výsledky sú odmeňované a zlé výsledky trestané. Neustále súťaženie podporuje zlepšovanie schopností, seba samého, zabraňuje stagnácii a lenivosti, a ľpeniu na priemernej, strednej ceste. Rôzne súťaže medzi študentmi priebehajú po celý akademický rok.
Známky teda existujú vo forme bodov. Jednoducho povedané, študent na postup po ďalšieho roka potrebuje splniť dve podmienky - úspešne zvládnuť konečné skúšky a počas roka získať určitý, minimálny počet bodov (60% bodov). Ak študent nezíska dosť bodov, rok musí opakovať. Ak sa mu znova nepodarí prejsť, zo štúdia je vylúčený, a navyše musí zaplatiť istú sumu za "zbytočne" odštudované roky (jedná sa o akýsi trest, ktorý slúži na prevenciu "lenivcov" a zároveň proti zneužívaniu bezplatného štúdia).

Študenti body získavajú z dvoch zdrojov:
1. Z jednotlivých hodín, seminárov a lekcií (majstri ich rozdeľujú podľa vlastného uváženia), pričom dôležitý je počet bodov na konci akademického roka. Ak sa študentovi nedarí v jednom predmete, ale v inom exceluje, aj napriek tomu by mal získať dostatočný počet bodov. Problém nastáva v tom, že len za hodiny je možné získať maximálne 50% bodov (a to aj v prípade získania maximálneho počtu bodov za všetky hodiny). Na postup teda stále chýba posledných 10% bodov.
2. Z rôznych aktivít. Výnimočne môžu tieto body udeliť majstri v špeciálnych prípadoch, no jedná sa hlavne o súťažné aktivity. Študent teda musí v súťažiach získať istý počet bodov, aby postúpil do nasledujúceho roka. Rozhodne nemôže byť v každej na poslednom mieste.

V záležitosti od počtu dosiahnutých bodov sú študenti rozdelení do viacerých radov. Tabuľa s menami a počtom bodov je verejná a umiestnená priamo vo Valemarskej hale, prístupná pre všetkých, čoho výsledkom je aj časté verejné hanobenie študentov. Táto tabuľa je aktualizovaná každý týždeň, prípadne po jednotlivých skúškach v rámci akademického roka.
1. Rad excelencie. Jedná sa o desať najlepších študentov (študentov s najväčším počtom bodov) v danom ročníku. Výhodami sú bezplatná strava i mimo raňajok, obeda a večere, kvalitné oblečenie, prístup k luxusným artiklom, právo na ubytovanie mimo študentských ubytovní, vysoká finančná prirážka priamo od akadémie, a prioritné postavenie - neustály prístup ku všetkým študijným zariadeniam akadémie (na tréning, šport, štúdium), súkromné lekcie od majstrov na základe dohody, najvyššie odporúčanie pre pozorovateľov a mentorov, zabezpečené vedúce pozície (napr. na externých misiách v rámci štúdia alebo ako kapitáni súťažných tímov), a napokon aj istá budúcnosť a zamestnanie na vysokej nóte po dokončení štúdia.
2. Rad výberových.. Medzi 90% a 99% bodmi. Podobne ako rad excelencie majú prístup k bezplatnej strave, oblečeniu a k vysokým zľavám na luxusné artikle. Majú právo na lepšie ubytovanie, súkromné lekcie od majstrov, sekundárne odporúčanie pre pozorovateľov a mentorov, istotu vysokej pozície po dokončení štúdia, a značnú finančnú prirážku od akadémie. Druhá priorita na prihlasovanie sa na misie, exkurzie, výlety a rekreáciu, a zároveň aj na vedúce pozície (ako kapitáni misií a tímov).
3. Rad znamenitých.. Medzi 80% a 89% bodmi. Výhodami sú vysoké zľavy na stravu, oblečenie a podobne. Tretia priorita na prihlasovanie sa na misie, exkurzie, výlety a rekreáciu. Možnosť súkromných lekcií od majstrov. Malá finančná prirážka od akadémie.
4. Rad obstojných.. Medzi 70% a 79% bodmi. Výhodami sú nízke zľavy na stravu, oblečenie a podobne. Štvrtá priorita na prihlasovanie sa na misie, exkurzie, výlety a rekreáciu.
5. Rad všedných.. Medzi 60% a 69% bodmi. Tento rad nemá žiadne osobitné výhody. Posledná, najnižšia priorita na prihlasovanie sa na misie, exkurzie, výlety a rekreáciu.
6. Rad chabých.. Menej ako 60% bodov. Študenti v tomto rade na konci akademického roka nemôžu pristúpiť k záverečným skúškam a musia rok opakovať.

Skúšky sa konajú po prvej tretine roka, po druhej tretine roka a na konci roka. Po každej skúške je študent osobitne posúdený svojim poučovateľom, ktorý zhodnotí jeho výsledky a odporučí zmeny alebo zlepšenia v štúdiu, prípadne udelí varovanie o nízkom počte bodov, a napokon môže aj odporučiť na čo sa má študent v budúcnosti špecializovať.
Okrem skúšok je mimoriadne dôležité už spomenuté súťaženie. To je všeobecne rozdelené do troch podôb.
1. Súťaženie v rámci seminárov a lekcií. Ide o jednoduché súťaže, ktoré sa konajú v rámci jednej triedy. Majster môže napríklad vyhlásiť súťaž o najlepší a najkvalitnejší lektvar v rámci alchýmie. Víťaz získa najviac bodov, študent na druhom mieste menej a podobne.
2. Súťaženie v rámci akademickej ligy (podľa ročníkov). Akademické ligy existujú prakticky pre každý druh lekcie na akadémii - pri atletike, akrobacii, bojovaní so zbraňami, bojovaní pomocou maggyje, botanike, liečení, znalosti histórie, spoločnosti, práva, varení lektvarov, remeselných zručnostiach a podobne. Študent sa väčšinou aktívne angažuje v jednej lige, no ak je talentovaný, môže to skúsiť aj vo viacerých. Ligové súťaže (zápasy) sa konajú raz týždenne, väčšie súťaže raz mesačne. Turnaje sú hrané počas skúškových období (po prvej tretine roka, po druhej tretine roka a na konci roka).
3. Napokon existuje aj najvyššia súťaž medzi akadémiami, ktorá sa dá nazvať aj rivalitou Valemarov - patrónov týchto akadémií. Do akademických tímov sa dostanú len tí najlepší z akademickej ligy, a získajú možnosť súťažiť proti najlepším z rivalskej akadémie. Turnaje sa konajú každé dva mesiace, pričom jeden tím hrá doma a druhý tím cestuje.

Súťaženie nie je obmedzené len na študentov. Majstri sa taktiež snažia získať osobnú prestíž a zároveň prestíž pre akadémiu a Valemaru samotnú. V tomto prípade ide skôr o súťaženie v pozadí, na základe maggyjského výskumu, odborných publikácií, ich schopností v rámci boja, vedenia a podobne. Takto si získavajú rešpekt študentov, a ak sa majstrovi nedarí, môže sa stať posmechom nielen iných majstrov, ale aj študentov.
Toto všetko vedie k tej nebeskej súťaži, ktorú tak dávno zaviedol - a dodnes aktívne podporuje - veľký Isenór. Akadémie cez jednotlivých patrónov bojujú o pozíciu tej najlepšej, a v očiach Isena, toho najmocnejšieho a najschopnejšieho Valemara. A teda zlyhanie jedného študenta vedie k hanbe majstra, zlyhanie majstra vedie k hanbe celej akadémie, a zlyhanie akadémie vedie k hanbe Valemara. Zahanbiť Valemara nechce predsa nikto.


Rozvrh lekcií a seminárov je ďalším dôležitým aspektom štúdia. Niektoré predmety sú povinné pre všetkých, niektoré si študenti vyberajú podľa vlastného uváženia. Rozvrhy sú zverejnené na každej chodbe - vašou povinnosťou bolo si ich opísať a riadne zaznamenať. Ako prváci ste nemali v predmetoch veľký výber, ale majstri vás ubezpečili, že to sa chodom rokov zmení. Posledné roky si prakticky vytvárali celý rozvrh sami - na základe ich vlastnej špecializácie. Prvý rok bol rokom objavovania seba samého. Vlastne ste mali zistiť v čo tkvie váš talent, v čom vaše sily a slabiny, prípadne čo vás baví a čo chcete v budúcnosti robiť. Rozvrh nebol pevne daný - výberové lekcie ste si mohli zmeniť aj uprostred roku, no to len vo výnimočných prípadoch. V zrušenom predmete sa študentovi vynulovali výsledky, a v novom vybranom predmete musel začať od začiatku a zároveň ho aj dobehnúť samoštúdiom.
Bežný deň začínal už skoro po raňajkách a končil v predvečer.

Rozvrh pre prvý rok:
:::::::::::::::::::::::::::::::: Povinné lekcie a semináre ::::::::::::::::::::::::::::::::
Teoretické hodiny
A. Slovouka - čítanie, písanie, gramatika, literatúra, rozbor a porozumenie textu, bádanie v texte, literárny výklad, logika
B. Počtouka - počítanie, základná matematika - aritmetika, geometria
C. Mravouka - spoločenská etika, sociálna etiketa, maggyjská etika, spoločenská náuka
D. Dejouka - história sveta a Domínia
E. Vierouka - náboženská literatúra, filozofia a dogma, astronómia
F. Clonouka - veda a arkánum, chémia, metafyzika, teória eny a maggyje

Praktické hodiny
A. Premena a skladba - základy manipulácie s enou, enové konštrukty - externé a interné, premena eny, navrstvovanie eny, vylučovanie eny z tela, vkladanie eny do vonkajšieho sveta
B. Verkouka - základy používania enoverkov (artefaktov)
C. Tajouka - základy bežnej úžitkovej maggyje, najmä tej zmyslovej a telovej
Z nasledujúcich praktických hodín si každý študent vyberie jednu možnosť:
D. Enoboj - základy bojovania pomocou maggyje so zbraňou podľa výberu študenta
E. Enomar - základy ofenzívnej úžitkovej maggyje, teda ovplyvňovanie súpera, ilúzia a podobne
F. Enobrana - základy podpornej a defenzívnej úžitkovej maggyje

:::::::::::::::::::::::::::::::: Voliteľné lekcie a semináre ::::::::::::::::::::::::::::::::
Z týchto predmetov si musí študent vybrať aspoň 2 možnosti.
A. Liečiteľstvo - hojenie rán, ošetrovanie zranení, prvotná pomoc, medicína, herbalizmus, jednoduché zákroky
B. Jazda - jazdenie na jazdeckých zveroch, zaobchádzanie a starostlivosť o jazdecké zvieratá
C. Prírodouka - prežitie v divočine, sledovanie a stopovanie, lov v prírode, zber rastlín a jedla
D. Rétorika - prejav, spôsob a znalosť reči, diplomacia
E. Telouka - všeobecná telesná výchova - atletika, akrobacia, lezenie, plávanie, skákanie, hádzanie, zdokonaľovanie tela, športy, získanie húževnatosti, odolnosti, vitality, budovanie vytrvalosti, sily a odolnosti proti elementom
F. Bojouka - všeobecná príprava na vojenský inštitút - bojovanie so zbraňami (na blízko i na diaľku), bez zbrane (bojové umenia, osobná obrana), v ľahkej a ťažkej zbroji, získanie znalosti súbojov, uhýbania útokom, bojových reflexov, odrážania úderov, odzbrojovania protivníkov, koncentrácie i intuície v rámci bojových situácií

:::::::::::::::::::::::::::::::: Dobrovoľné lekcie a semináre ::::::::::::::::::::::::::::::::
Z týchto predmetov si môže (ale nemusí) študent vybrať ktorúkoľvek možnosť. Odporúča sa aspoň jedna remeselná hodina.

Umelecké hodiny
A. Výtvarné umenie
B. Remeselné umenie
C. Hudobné umenie
D. Divadelné umenie
E. Slovesné umenie
F. Stavebné umenie
G. Textilné umenie

Remeselné hodiny
A. Kováčstvo - zamerané na výrobu kovových zbraní a nástrojov
B. Lovectvo - zamerané na výrobu zbraní na diaľku a projektilov
C. Zbrojárstvo - zamerané na výrobu ťažkej kovovej zbroje
D. Garbiarstvo - zamerané na výrobu koženej zbroje
E. Tkáčstvo - zamerané na výrobu oblečenia a ľahkej zbroje
F. Alchýmia - zamerané na výrobu lektvarov, liekov a nápojov
G. Botanika - zamerané na sadenie a starostlivosť o rastliny


Okrem rozvrhu ste dostali aj niekoľko drobných enoverkov, ktoré potreboval každý študent.
Niektoré patria k vybaveniu izby.
Menovite ide o enovrat (enozber), enoverk v tvare misky, ktorá slúži na dobíjanie ostatných drobných enoverkov. Stačí ich do nej položiť.
Svietelniky (sveteľ) sú lampy, ktorých svetlo môže podľa potreby meniť zafarbenie. Na zmenu farby - alebo na vypnutie či zapnutie - stačí do sveteľa vpustiť čiastočku eny.
Na oknách sa nachádzajú neobyčajné závesy, zvané zvukotlm alebo tlmka, ktoré prakticky zastavujú zvukové vlny prichádzajúce z vonka, dokonca aj cez otvorené okno.
Napokon, na chladenie jedla má každá izba ľadnicu (mraznicu). Ide o mohutný dutý kváder, ktorý je zvnútra chladený.

Niekoľko enoverkov ste museli nosiť neustále zo sebou.
Patrí medzi ne vemeno (alebo zberka, veno - drobný vak s viacerými vačkami a remeňmi, vhodný na nosenie enoverkov, mincí a iných drobných predmetov), taršuľa (špeciálny vak vhodný na nosenie kníh, papierov a zvitkov), prísvit (drobná palička so svetelnou guľou na konci, pričom prísun alebo odsun eny mení intenzitu svetla, samozrejme sa dá pripnúť na vemeno a môže slúžiť ako osobná lampa - vyžaduje dobíjanie podľa intenzity používania), časomer (enoverk, ktorý ukazuje aktuálny čas dňa a noci, najmä teda čas lekcií, seminárov, raňajok, obeda, večere a podobne - vyžaduje minimálne dobíjanie), ružica (zariadenie podobné kompasu, ktoré ukazuje smer na konkrétne dané miesto a vzdialenosť od neho - vyžaduje minimálne dobíjanie), sivopis (alebo tenko - študentské brko, základná písacia potreba, ktorá s drobným prísunom eny píše večne, a podľa potreby študenta aj v rôznych farbách) a napokon vodonos (alebo vodopln - kožený mech na vodu, ktorý sa pomaly, ale neustále sám dopĺňa vodou - vyžaduje časté dobíjanie).

Okrem nich si môžu študenti v obchode dokúpiť aj iné enoverky, ktoré však nie sú povinné. Sem patrí budica (slúži ako budík, vkladá sa priamo do ucha), enovid (alebo enosled - slúži na meranie koncentrácie a intenzity eny v okolí a podobne), okulka (alebo dúhovka - podobné okuliarom, slúži na zlepšenie a zostrenie zraku, s prísunom eny slúži aj ako slabší ďalekohľad), lalok (slúži na zlepšenie sluchu), leštík a krémeľ (špeciálna zubná kefka a zubný krém na krásne biele zuby), tmavožiar (papier, ktorý na seba skopíruje obsah čohokoľvek na čo ho položíte, vhodný najmä na kopírovanie textu), zahľaď (vymazávač, ktorý odstraňuje text napísaný sivopisom), všeniť (alebo motúza - nekonečná niť, teda pokiaľ je do nej vkladaná ena), strižka (špeciálny nástroj, ktorý slúži na strihanie, rezanie, holenie, prípravu jedla a podobne), sedlica (alebo zadník, zložník, rozťah - poduška, ktorá je v neaktívnej podobe drobná, no stačí drobný prísun eny a zmení sa na pohodlný vankúš, na spanie alebo na sedenie), mĺkvo (alebo nemotok, tíška - tablety, ktoré na čas zastavia bolesť), milovôň (alebo milopach, milocit - nekonečný, veľmi príjemne voňajúci parfém) a hmýr (alebo lezohmýr, hmýrik - drobný enoverk, ktorý od nositeľa odháňa otravný hmyz).


"Tal! Nespi! Znervózňuješ ma."
Alya bola zo stresu bez seba. Nevedela čo má robiť najprv. Dnes sa začínalo vyučovanie, a ona stále nemala prečítané úvodné kapitoly v troch knihách! Tušila, že sa s Tal včera nemali toľko zabávať, a radšej sa venovať príprave na prvé semináre. Ach, prečo to proste nezatrhla včas? Išli ste spať neskoro, no aj napriek tomu Alya veľa nenaspala. Zobudila sa ešte za tmy, a so zlepenými očami sa pustila do čítania clonouky. V priebehu hodiny si ohrýzla všetky nechty a od nervozity si rozhryzla peru do krvi. Slová veľmajstra zafungovali - teraz mala naozaj strach o život. Čo ak ju majster na hodine vyvolá, a ona nebude vedieť odpovedať? A potom ju možno z lekcie vyhodí! To by bola nekonečná hanba, Alya by sa snáď prepadla pod zem.
"Mera! Kde je to rozdelenie vplyvov Clony na reguláciu ovzdušia? Neviem to doriti nájsť. Stále to zabúdam..."
Teror pokračoval na druhej strane izby. Mera lenivo otvorila oči a prázdnym pohľadom sledovala Alyu. Potom jej hlava spadla naspäť na vankúš a v priebehu momentov znova zaspala.
"No, ako chcete. Ale potom pomoc odo mňa nežiadajte. Váš malér." Prehodila Alya zamračene a nepokojne vykračovala po izbe. Toľko kníh navôkoľ, a ona z nich skoro nič nevedela. A k tomu tie enoverky, ktoré nedokázala pochopiť... ako mala pri 'marovi nastaviť ten časomer? A sivopis si mohli strčiť rovno viete kam! Ak sa sústredila na reč, tak sa nesústredila na prísun eny a nič nenapísala, a naopak ak sa sústredila na písanie, tak nezachytila o čom sa hovorí. Z tohto všetkého sa jej chcelo plakať. A ona si tam natrepala toľko nepovinných lekcií a seminárov - naozaj úžasný nápad. Z povinných praktických si vybrala enobranu, z voliteľných liečiteľstvo, prírodouku a telouku, z dobrovoľných slovesné umenie a alchýmiu. Ako to vôbec všetko zvládne?

Tal´maer

Bolo ťažké nevstať a nezačať po mojej veľmi dobrej kamarátke zjapať od jej vlastných nervov, no ešte ťažšie bolo otvoriť tie zalepené oči a vykuknúť jedným okom z popod perín v posteli, ktorá ani nebola moja. Musela vstávať tak skoro? Chvíľku som polemizovala nad tým, čo a ako Alyu upokojiť. Po tom som polemizovala nad tým ako sa späť vrátiť do ríše snov keďže pár hodín spánku nestačilo nikomu, a mne? takému profesionálnemu spachtošovi? Už vôbec nie. Lenivo som sa otočila na druhú stranu snažiac sa ignorujúc Alyu a jendou rukou chytiť aj jej vankúš a prehodiť si ho cez hlavu, zatlačiť k uchu, no stále ju bolo počuť. Aspoň svoju pozornosť teraz obrátila na Meru. Chúďa dievča..

Mala som opačný problém od Alyi. Po mojich posledných skúsenostiach s pani veľectenou okrídlenou kravou, dohovorení od majsterky Veke a toho šialenstva pri ktorého spomienke sa mi stále rozdrkotali zuby, som sa snažila pútať čo najmenej pozornosti. A to bolo myslené vo všetkom, vrátane štúdia. Ešte sme ani nezačali a ja som si schválne vybrala menej vecí než ktokoľvek iný. V podstate som sa rozhodla "nevynikať", a koniec koncov.. som sa vždy radšej nachádzala medzi slabšími ľuďmi, kde si nikto nepotreboval nič dokazovať a slová a úsmevy boli oveľa viac úprimné. Ak som si teda sama sebe neklamala.

Potiahla som osom nad Alyinou vyhrážkou toho, že od nej nemáme žiadať žiadnu pomoc. Vedela som že je to len priateľská vyhrážka. Alya by bola pravdepodobne prvá ktorá by mňa rada v niečom poučila, a ja som jej rozhodne mala v pláne nechať priestor. Ostatne, ona bola tá hlavička medzi nami, ja som bola viac praktik.. či? V hlave som si rýchlo pripomenula všetky tie voliteľné predmety, ktoré som si vybrala ja.. Bojouka, Telouka.. dokonca sa mi zazdalo že aj liečenie.. no a z dobrovoľných len kováčstvo. Z povinného jedného zamerania som ale bola dosť sklamaná, keďže som bola nútená vybrať si medzi enobojom a enoobranou, pri čom ma zaujali obe no.. hej, najlepšia obrana je útok nie? To je to čo mi zachránilo prdel voči tomu vojakovi.

Striaslo ma pri spomienke na až zúfalú Alyu a vojaka, ktorému som pomocou môjho praku a eny takmer utrhla nohu.. naozaj som to spravila ja? Pri spomienke na toľko krvi ma striaslo, chcela som to z hlavy vyhnať von. Toľko k tomu že sa chcem ešte pospať.

Nakoniec som vyliezla z perín a odhrnula si moje čierne vlasy z tváre. Poslednú dobu som ich nosila takto aj vonku, rozpustené, trocha strapaté.. husté, siahali mi až po pás. 
"Alya!" Zahriakla som ju potichu. "Ja si naozaj nemyslím že v prvý deň sa ťa bude majster pýtať na učivo, ktoré nás má naučiť?" Snažila som sa jej dohovoriť. Bola to skôr rečnícka otázka. "Koľko je vôbec hodín prevala?" V tom ma premohlo silné zívnutie a ja som takmer nedokončila vetu. Pár krát som zaklepala očami, poškrabala sa na krku a pohliadla k oknu. Zas ten sivý dážď. Nie že by mi vadil. nejeden krát som aj s Alyou len tak behala v tomto zamračenom počasí ale.. bola pravda že by som možno zas uvítala aj trocha slnka? Pohľad mi následne skĺzol na zrkadlo na poličke. Skrivila sa mi tvár, tie kruhy pod očami boli horšie ako kedykoľvek inokedy.. koľko sme spali? hodinu? dve? Zúfalo a bez skladania nejakých slov som zagánila. Mala som chuť zakričať do vankúša, rozplakať sa, zabaliť sa do perín a Alyu ignorovať. No vedela som že to len tak skoro neskončí. 

No a rozhodla som sa teda dať sa do poriadku. Obliecť sa do našich "treťorukého" šatstva, pred tým si aspoň opláchnuť tvár. Vaňu som neriskovala, to by ma už úplne položilo a nikto by ma dnes nikam nedostal.

Na rozdiel od Alyi som necítila príliš potrebu strsovať. Ono to príde, vždy to prišlo, ale miernejšie, a oveľa neskôr. Pravdepodobne keď zistím že sa mýlim a majster si ma postaví na manier. Kto vie, roztrasené kolená, zachrípnutý hlas... striaslo ma pri tej predstave. Rezignovane som si zas sadla na tento krát už svoju posteľ, zbavenú väčšiny perín či vankúšov keďže som sa tvrdohlavo rozhodla okupovať tú Alyinu.
"Hmm..." Takmer som povedala nahlas, že som celkom zvedavá ako sa asi teraz cíti Valer. Pri myšlienke na neho a na to ako sa na nás raz zapozeral.. oboma rukami som si capla po lícach. "To mi ešte tak chýba.." Zamrmlala som si pre seba. Vedela som že ho stretnem minimálne na troch predmetoch kde sa budeme zaoberať viac fyzickými aktivitami, zas mi raz myšlienky zabehli k nemu. Nemohla som zaprieť to, že na chlapca vôbec nevyzeral zle.. tie ruky..

Zas som si capla po tvári a rázne sa postavila na nohy. "ALYA!" Vyhlásila som nahlas. "Raňajky! teraz!" Prikázala som rázne, no následne dodala ľahším tónom. "Potrebujem sa prejsť.. ah.. a ty tiež." pribrela som pri tom oči, a kĺzavým krokom sa vydala k dverám, strkajúc si do vrecák a záhybov oblečenia cetky, blbosti a aj poniektoré srandy ktoré nám mali pomôcť so štúdiom, napríklad tú svetelnú paličku na ktorú meno som už zabudla.

Rečnícka otázka alebo nie, Alyu poznámka o učive poriadne vytočila. Znova mala pocit, že Tal nedávala pozor, keď im tieto informácie majstri po ceremónii hovorili. Pravda, po stretnutí s Valemarou na tom nebola práve najlepšie.
"Tal, na prvé lekcie teórie sme si mali prečítať úvodné kapitoly z každej knihy. A ty si sa na to úplne vykašľala," prehodila karhavým tónom, prudko dvihla hrubú knihu k tvári Tal, div jej nos nerozbila, a zúrivo ťukala na nadpis prvej kapitoly. "Myslela som, že aspoň ten úvod bude kratší! Ale nie. Introdukcia do dejouky musí mať tridsať strán. Prečo by aj nie?!"
Zdalo sa, že pre Tal tento problém vôbec neexistuje. Ako mohla byť v takom pokoji? Vôbec ju netrápilo, že niekoho z vás majster vyrazí, a to na prvej lekcii v roku. Potom to mohlo ísť len dolu vodou. Namosúrene si znova sadla na posteľ a pozvanie na raňajky odmietla tichým pokrútením hlavy. Mohla si vybrať - plný žalúdok alebo plná duša vedomostí. Alya si samozrejme zvolila vedomosti. Na raňajky si jednoducho čas nedokázala nájsť.
"Dnes raňajky, žiaľ, oželiem," odvetila s povzdychom a od knihy ani pohľad neodlepila.
Medzitým zo svojho brlohu vyliezla aj Mera, ktorá na seba rovno hodila úbor určený na teoretické hodiny. Narozdiel od vás dvoch ho mala ušitý na mieru od skutočného krajčíra. Nuž, také boli výhody bohatierstva. Alebo teda skôr narodenia sa do bohatierstva. Podobne ako oblečenie, aj študijné knihy vlastnila už dávno pred príchodom na akadémiu. Doma ich mali uložené v mohutnej rodinnej knižnici, spoločne so stovkami ďalších zväzkov. Niektoré z nich už vcelku prečítala. Obavy z prvých lekcií teda rozhodne nemala.
"Ja... môžem s tebou zájsť. Ak teda stojíš o moju spoločnosť." Prehovorila lutega s neskrývaným záujmom na tvári, no zároveň s istou dávkou neistoty. Stále nevedela kde stojí s týmito dvoma kamarátkami. Na izbe sa cítila ako tretie koleso na voze, a po stretnutí s Valerom rovno ako piate koleso. Nehovoriac o ich divoko rozdielnom pôvode. Mera prichádzala z výšin šľachty, tieto siroty z presne opačného smeru. Ale osud to zariadil tak, aby sa stretli kdesi v strede. Mera mohla len dúfať, že Enora im celkom neskazila náhľad na vyššiu triedu spoločnosti.

Tal´maer

Kniha voči mojej tvár pôsobila ako magnet, respektívne nie kniha ale ja k nej. Odtiahla som tvár, pozerajúc sa všade inde len nie na knihu, alebo na Alyu, niekam do strany. Mali sme nádherný šatník. A tam v rohu na stene bol nejaký chrobák? S rukami založenými na hrudi som sa akoby nič odtiahla od Alyi ako takej, snažiac sa vyhnúť jej prudeniu.
"Ale no ták.. sú to dejiny, učili sme sa o nich v kláštore." No pravdu povediac ani v kláštore som tomu nedávala moc. Bola som skôr na praktické cvičenia. Vyhrnula som si rukávy môjho úboru a rozmýšľala, či zas raz zmoknem. Sotva sa stihol usušiť zo vćerajšieho vystrájania. Povzdychla som si, keď sa nakoniec rozhodla neísť, no len som pokrčila ramenom. "Ako chceš.. kažodpáadnee.." Zaťahala som a nenápadne sa k nej naklonila, ako sa otočila a nos zaborila do knihy. Capla som jej po riti a škodoradostne som uskočila k dverám. "Bez raňajok budeš kosť a koža, a nebudeš sa páčiť chlapcom!" Vyplazila som na ňu jazyk a naznačila rukou lutegskej spolubývajúcej, aby ma nasledovala. Sotva stihla dokončiť svoju ponuku. Nom a to som sa vytratila z izby, snažiac sa natiahnuť uši a vypočuť si nejaké posledné alyine zapískanie alebo pohorčenie, kto vie.

"Hmm, jeden nikdy nemôže mať príliš veľa kamarátov." Pokrčila som ramenom smerom k Mere. Nemohla som si pomôcť, musela som sa uškrnúť, taký zubatý úsmev. "Skôr by som sa na tvojom mieste bála toho, či ti tvoja casta nebude kvôli nám stúpať pod nohy." Dodala som, naťahujúc si límec oblečenia cez hlavu, využívajúc to ako provizórny dáždnik. Bolo to lepšie ako úplne zmoknúť nie? Ako sme vyšli von, rozbehla som sa smerom k jedálňam, alebo ako to tu všetci títo fajnšmejrky volali.

Alya prekvapene poskočila a nahnevane zhíkla. Od Tal takú podpásovku nečakala, ale na druhú stranu s tým mohla počítať, veď ste sa poznali veľmi dobre. Kamarátke chcela uštedriť spätnú ranu, ale Tal sa stiahla príliš rýchlo a tak sa ulakomila aspoň na uštipačnú poznámku.
"A s tvojou prázdnou gebuľou tiež moc chlapcov nechytíš!" Sama si však bola vedomá, že mladých chalanov menej zaujímalo to čo má dievča v hlave, a väčšmi to čo má pod odevom. Nuž, s tým sa nedalo nič robiť. Nie každý mal šťastie na dobrú výchovu. Taký Valer, ten zjavne v chráme pochytil istú dávku rozumu, zdržanlivosti a zodpovednosti. Isto sa na akadémii nebude naháňať za dievčatami ako nejaký blbec, všakže...?

Tal aj napriek krátkemu spánku akosi prekypovala živelnou energiou. Odkiaľ ju vôbec brala? Mera si na to ešte stále celkom nezvykla. Spôsoby v jej rodine stáli skôr na zdržanlivej, zdvorilej a slušnej strane. Mera snáď ešte nikdy nikomu neskočila do reči; inak by si od otčima vyslúžila pokarhanie. Rozhodne ju to neurazilo, to nie. Len to bolo... iné. Úprimné, a povedzme jednoduché, divoké. Takú nespútanú voľnosť duše jej istým spôsobom závidela. A dokonca ju nepriamo nazvala "kamarátkou."
"Mojich rodičov tu nikde nevidím. Zeth, brácha je fajn. A s Enorou som kamarátka len na papieri. Z povinnosti. Je to taká vec medzi spriatelenými rodmi... asi by si to nepochopila. Ide o to, že s Enorou a... inými vlastne nemám na výber," osvetlila Meru situáciu ohľadom ich potenciálneho priateľstva. "Ale s tebou a Alyou áno. A nielen kvôli tomu, že bývame na jednej izbe." Pousmiala sa a pokrčila plecami. Tej šľachtenej arogancie mala doma a na banketoch dosť - nepotrebovala ju trpieť aj tu na akadémii.

Cesta do jedálne bola ku šťastiu celkom krátka. Od ubytovní ste len rýchlo zošli dole z kopca a po chodníčku vystúpili k valemarskej hale, obišli kuchyňu a do ceremoniálnej sály vstúpili bočnými dverami. Tentoraz ste sa nemuseli trepať cez hlavný vchod, tak ako pri začiatku roka a pri príchode na ceremóniu. Ako sa dalo očakávať, v jedálni bolo rušno. Dobre sa najesť a pripraviť sa na prvý deň štúdia bol dobrý nápad, ktorý však Alya neocenila. V mohutnej hale vysedávali stovky študentov z každého ročníka, a rovnako aj majstri na svojich vyvýšených postoch. Hniezdo Valemary bolo prázdne - od toho stretnutia pred pár dňami ste ju vôbec nevideli. Medzi študentmi sa šepkalo, že už tretí deň spí vo svojej podzemnej komnate, kde mali prístup len majstri, a aj to len na pozvanie. Zvláštne bolo, že na vás nikde nečakal Valer. Normálne ste sa tu stretli a spoločne si našli stôl, ale dnes sa pod ním zľahla zem. Netrvalo vám však dlho ho nájsť.
Sedel neďaleko za jedným zo stolov, s plným tanierom jedla (ktoré ste si naberali zo stolov) a žuval ostošesť. A dnes nebol sám - živo sa zhováral s akousi neznámou dievčinou a usmieval sa od ucha k uchu. Už z diaľky ste videli ako jeho oči žiaria obdivom a záujmom. Nevedno kde ju zohnal, no taká bola realita.
"Ojoj..." zasmiala sa Mera schuti a Tal venovala "ten" pohľad. Obe ste presne vedeli o čo ide.

Tal´maer

A tak sme vyšli von. Chvíľku trvalo kým sa nám podarilo dostať do jedálne. Mohlo to trvať aj dlhšie ale ostatne.. táto univerzita bola obrovská. Rýchlo som sa snažila zbehnúť dole kopcom, stále si tvár zakrývajúc pred prípadným dažďom. Pár krát som sa obzrela cez rameno k Mere. Keď som ju tak počúvala, vnútorne sa mi naozaj pár krát pretočili oči.
"Pre vala.. ja som si vždy myslela že nobilita je divná ale až tak?" Zľahka som sa uškrnula a pokrčila ramenom. "V chráme sme síce toho nemali moc ale.." Poškrabala som sa na krku, zazerajúc a škúliac smerom k dverám ktoré viedli do jedálne. "Tam sme ale boli kamaráti všetci." Zaklamala som. Teda, bolo to len také polovičné klamstvo. Rozhodne som každého odtiaľ považovala za viac kamaráta než Enoru a jej spoločnosť.

Vstúpili sme dovnútra a ja som si zas normálne zošuchla tuniku tak, ako sa patrí a sluší. Rukou som si ju snažila nejak napraviť. Trocha som zaškrípala zubami keďže no.. moc sa to nepodarilo. Nedokázala som len tak lusknúť prstami a vyrovnať a vysušiť si tým oblečenie. Začala som sa rozhliadať po našom zvyčajnom mieste. "Hm? Kde je Valer?" Spýtala som sa skôr tak do vzduchu no s myšlienkou že asi ešte spí, som sa vydala nabrať si na tanier čo to na jedenie. Bolo to už pár dní čo sme tu boli, a ja som sa stále nedokázala vyžrať s tak úžasne spraveného jedla. Naloźila som si zopár vajíčok naložených v nejakej divnej neviem čom, chrumkavé toasty, kúsok masla, nejaký ovocný džem a ďalší kúsok niečoho, čo som ani nevedela nijak nazvať. Len som to chcela ochutnať. Ako sme si s Merou začali hľadať miesto, nakoniec sme na valera aj narazili. Už sa mi na tvári objavil úsmev že ho pozdravím keď.. v tom som si všimla aj to dievčisko s ktorým sa rozprával.

"A..h.." Pozrela som sa veľavravne na Meru, Snažila som sa presvedčiť samú seba že mi to vôbec nevadí ale z nejakého dôvodu ma to dosť prudilo. A navyše mala tak veľký nos! ako bosorka! No za to tie vlasy.. nie ako to tmavé hniezdo čo som mala na hlave ja. Povzdychla som si až mi z nosa takmer para vyfúkla. Začala som kráčať priamo k nemu. Vystrúhala som na tvári silený a strnulý úsmev.
"Heey valer! Som tak rada že mne a Mere držíš miesto!" Vyhlásila som dosť nahlas na to, aby som dievčine vysvetlila isté hranice a teritóriá. Tak nejak som sa nasunula priamo medzi nich.
"Pardón, opss. prepáč, môžem? ďakujem!" Ani som nečakala na odpoveď, ako som si tácku s tanierom poloźila medzi tie ich a snažila sa nejak fyzicky aj nefizicky vopchať medzi nich.

Myšlienka nerozlučiteľného chrámového bratstva a sesterstva sa Mere pozdávala milá, dokonca až romantická a nereálna. Ako sa mohli strpieť po celé roky v tak malom priestore? Predpokladala, no nebola si istá, že všetky deti spali spoločne v jednej hale. Mohla sa to Tal opýtať, no nechcela sa javiť ako ignorant. Doma mala svoju súkromnú komnatu, kde sa mohla kedykoľvek utiahnuť, a ak to merala správne, bola asi o polovicu väčšia ako izba tu na dievčenskom internáte. Radšej sa tým však nepochválila.
Mera si dnes na tanier nabrala menšiu dávku - dve vajíčka na tvrdo, malý kus šunky, za hrsť fazúľ v paradajkovej omáčke a zopár krajcov chleba - rozhodne sa nechcela prejedať. Niežeby mala z prvého školského dňa stres, či dokonca strach, ale žalúdok sa dnes ozýval na poplach. Dúfala, že jej na jednej z lekcií nepríde zle. To by bol riadny trapas.
Tal na ňu ani nepočkala a už sa ráznym krokom vydala za Valerom, ktorého ste nečakane objavili s akousi krásnou neznámou. Mera netušila čo presne existovalo medzi Tal a Valerom, no... nebola hlúpa. Niečo tam rozhodne muselo byť. Inak by Tal takto nereagovala.

Dvojicu uchvátenú fascinujúcim rozhovorom tento prepad musel prekvapiť, lebo Valer skoro vyskočil z kože až sa tam objavila jeho kamarátka. A ešte sa medzi nich začala tlačiť!
"Tal... čo... čo to..." zakoktal sa chlapec zmätene, no začudovanosť sa rýchlo zmenila na hnev. "Čo dofrasa robíš?" Zamračil sa a nechcel ju na lavicu za žiadnu cenu pustiť. Tento krátky súboj však ukončila dievčina, ktorá Tal venovala letmý pohľad a dobrovoľne sa odsunula.
"Kamarátky? Ja vás teda nechám. Nechcem tu zavadzať." Prehovorila pokojne a vydala sa na odchod. Valer sa snažil situáciu zachrániť.
"Koli, počkaj! Ja tieto blbane ani nepoznám..." Odvetil zúfalo, no už bolo neskoro. "Koli" sa s krátkym úsmevom pobrala preč. No ešte predtým než zdúchla, s neskrývaným záujmom si obzrela Tal a zmyselne na ňu žmurkla. Atmosféra v jedálni sa náhle zmenila. Bolo to nevysvetliteľné. Pohľad na túto dievčinu ju na moment omráčil. Akoby na ňu uvrhla akési kúzlo... ba aj ilúziu žiadostivosti. Tal až v tejto chvíli došlo, že Koli nie je celkom obyčajné dievča. Doteraz bola slepá, no tieto zvláštne čary jej konečne otvorili oči. Koli mala nezvyčajne štíhlu, vypracovanú a - inými slovami povedané - dokonalú postavu. Mohla byť asi o rok alebo dva staršia než Valer, vekom siahajúcim šestnástim rokom. Dokonalou by nejeden nazval aj tvár Koli, ale to nebola jediná nezvyčajná vec ohľadom jej krásy. Tie mohutné oči... hlboké a smutné ako dve studne. Svoje hodvábne blonďavé vlasy mala začesané za ladné dlhočizné uši. V Domíniu existovalo mnoho rás, no takejto nie. Podobné uši mala nejedna rasa, no nie žiadna podobou blízkou delnom. Samozrejme, v širokom svete existovali desiatky rôznych odrôd, a táto mohla jednoducho pochádzať z druhej strany sveta. No kde sa Valerovi podarilo zohnať takúto tajuplnú krásku? Parádnica z iného sveta, ovešaná nadpozemskou atmosférou, s elegantným pohybom, a úsmevom, ktorý za sebou skrýval tisíc významov. Koli už od pohľadu nepochádzala z ťažkého života v chráme, a rozhodne nie z ulíc, no zároveň nepatrila ani k bohatstvu a pohodliu vysokej šľachty. Bolo nemožné ju zaradiť. V peknej tvári vládla Koli akási hmatateľná vznešenosť, jej pohľad niesol istú váhu, vážnosť a dospelosť, hlásiac skúsenosti s nepriaznivými stránkami života. Vlastne nebolo divu, že Valera zrejme omámila jediným pohľadom. Bola to osoba, ktorú ste už od oka chceli spoznať bližšie, ktorá vo svojej duši niesla mnoho tajomstiev a nespútanú silu.

A v tom sa kúzlo prelomilo. Koli odišla z jedálne. Valer nervózne pleskol do stola a skoro prevrátil svoj tanier s raňajkami.
"TAL! To čo malo byť?" prehovoril od jedu akoby Tal práve zradila jeho dôveru a bodla ho priamo do chrbátu. "Ďakujem pekne, vy dve. Veľmi ste mi pomohli. A to som myslel, že kamoši majú kamošom dohadzovať." Pokračoval namosúrene, no Mera sa bránila.
"Ja som nič nespravila!"
"Vtrepete sa sem ako stádo kráv... niet divu, že ste ju odohnali," pokračoval vo svojom výleve, obrátil sa na Tal a prstom jej rázne ťukol do čela. "Občas by si mohla použiť ten svoj rozum, Tal. S dievčatami je to hra... je to... akoby ste chceli pohladiť divokú srnu. To vyžaduje opatrnosť... trpezlivosť. Srna zacíti zlé úmysly, čo i len jediný prudký pohyb, a okamžite sa po nej zľahne zem. Ale... na čo vám to vlastne vysvetľujem? Vy tomu aj tak nerozumiete." Potom si len hlasno povzdychol a sklamane pokrútil hlavou. Áno, to záhadné dievča mu jednoznačne učarovalo.

Koli:

Tal´maer

Aj som sa chcela s Valom začať haštrkovať. no to som zachytila letmý pohľad dievčaťa ktoré sa rozhodlo odsunúť. Bola staršia než ja.. o dosť staršia, možno 4 roky? 5? Najprv sa mi na tvári skôr tak mimovoľne zračil ľahký pohľad opovrhnutia, teda ... tvrdý pohľad, zvraštené čelo, no nevydržal mi dlho.
"Ehm.." Stratila som reč keď sa tam tak zavábila a ja som s ľahkou dávkou zahanbenia pristihla ako po nej poćumujem. A nie kvôli tomu že sa snažila nanuckať Valera, ale kvôli tomu že som bola skalmaná že sa nesnažila nanuckať mňa. Odula som obe líca a len sa oprela o stôl, stále som sedela tak trocha naopak, s nohami smerom na chodbu, chrbtom k stolu, lakťami sa oň opierajúc.

Konečne sa mi z nej podarilo odtrhnúť oči. Hlavne vďaka Valerovmu tresknutiu. Až som sa ho zľahka. Na rozdiel od Meri som ale mala pripravenú pohotovejšiu odpoveď. Kútik úst sa mi zodvihol do provokačného úškrnu. "Kedy koľvek kamarát." Žmurkla som naňho a trocha doňho drgla lakťom, teda.. musela som mu vrátiť to čelo nie?

No keď začal rozprávať o dievčatách, pozrela som sa zas raz na Meru s tým "pohľadom". Nemohla som inak len sa tak od duše zasmiať.
"Hah.. heh, uvedomuješ si že sa rozprávať s dievčatami hm?" Poukázala som na seba palcom. "Kto by to vedel lepšie než mi?" Otočila som sa a sadla si za stôl normálne. Začala som konzumovať vajíčka a rozprávať s plnými ústami.
"Nechaj si poradiť od "divokej srny" hm?" Zamľaskala som a trocha som svoje slová gestikulovala aj vydličkou. "Nie je tu žiadne "za záclonou" a žiadna hra na opatrnosť.. nie zo strany chalanov.." žmurkla som naňho. "To je vždy na dievčati." Snažila som sa vysvetlovať so stále viac plnými ústami, a stále väčšou gestikuláciou. No nakoniec som nad tým len mávla rukou.
"Ako si na tom s učením hm? Alya sa rozhodla trucovať za knihami, povedz mi že na tom nie si podobne prosím.. nechcem sa cítiť ako jediný nevzdelanec hneď prvý deň poriadneho vyučovania."