Mestečko na okraji sveta

{  Krátka história Nového Béthanu  }

Koloniálna dŕžava Nový Béthan je zemou mnohých tvárí - kolonisti z Asurského impéria tu pred desiatkami rokov objavili svet nekonečnej krásy. Od azúrového pobrežia tiahnúceho sa na východe cez nekonečné trávnaté pláne a zalesnené vysočiny v jadre krajiny až po nezdolné horské štíty na juhu nie je divu, že tu historicky prežívali mnohé vyspelé civilizácie. Predsa len, Asurskí kolonisti nie sú prvými návštevníkmi, ktorí sem vstúpili so zámerom získať nové územia pre slávu svojho vlastného domova. Tísice rokov nazad sa do tejto zeme prihrmotili ako zničujúce tornádo draky, a taktiež si tu založili vlastnú kolóniu - vtedy pre umocnenie legendárneho a bájmi opradeného Falteanského domínia s rovnako legendárnym a slávnym vodcom Isenórom.

Asurské impérium to v Béthane rozhodne nemalo jednoduché. Keď sa sem pred mnohými rokmi doplavili prví kapitáni Impéria na svojich mohutných koráboch, našli tu mocnú ríšu hrdej a bojovnej kultúry hakameri. Hakamerská ríša sa rozliehala na dnešnom území Nového Béthanu, teda v zásade od pobrežia až hlboko do vnútrozemia, a za dlhé roky svojej existencie pohltila viaceré menšie štáty. Veľvyslancov Impéria však prijali ako rovnocenných, nie rivalov a privítali ich hojnými darmi. V ich domove boli hosťami a zároveň kráľmi. Diplomati v Hakameri pozostali dlhé roky, učili sa domácemu jazyku a kultúre, a vymieňali si poznatky o svete a neraz aj výrazné odlišné znalosti o technológii a maggyji.

Hakamerská ríša bola samozrejme vlasťou pre mnohé rasy, tak ako to vo svete zvyčajne býva. Avšak dominantnou kultúrou bol spomenutý hakameri - kultúra nuadhských halkunov (dravyánci z kmeňa felinov a vetvy gepardov). Vo veľkých počtoch tu žili aj krokutovia (dravyánci z kmeňa felinov a vetvy hyen), hrosauri (krokyánci z kmeňa saurinov a vetvy varanov), grechovia (dravyánci z kmeňa psinov a vetvy psov), sunuani (dravyánci z kmeňa felinov a vetvy levov), guliáni (krokyánci z kmeňa saurinov a vetvy gekónov) a narani (aviánci z kmeňa avinov a vetvy karakara). Desiatky ostatných rás si tu taktiež isto našlo svoje, pričom noryánci sa v tejto oblasti sveta netešia prílišnej priazni. Avšak vedúci hakameri nenávideli dve rasy, ktoré mali zakázané v ríši pobývať. Boli nimi jubasovia a vrolovia, obe felinské vetvy, jubasovia z kmeňa leopardov a jaguárov, vrolovia z kmeňa púm, a to najmä z politických dôvodov spomenutých nižšie.

Politická situácia v regióne bola nestabilná už pred príchodom Impéria, a diplomati, ktorí fungovali aj ako špióni, mali za úlohu sledovať jej vývoj. Hakamerská ríša totižto nebola hegemónom - oproti nej stál mocný rival, Kathal. Kathalskú ríšu podobne obývalo mnoho rás, no aristokracia a teda aj vládnutie bolo vyhradené pre dve rasy - jubasov a vrolov. Kathal kedysi vznikol alianciou dvoch kmeňových zväzov, ktoré viedli predstavitelia týchto konkrétnych rás. Ríšu preto vedú dvaja panovníci, jeden jubas a jeden vrol. Toto spoločenstvo vzniklo na obranu pred dobyvačnou Hakamerskou ríšou, a v tomto cieli relatívne uspelo. Akonáhle sa dve ríše nedokázali navzájom zničiť v otvorenej vojne, boj preniesli do okolitých krajín, kde sa snažili získať prevahu, jednak ekonomickú, jednak vojenskú či územnú.

Bojovnosť Hakameru sa nedá zvýrazniť jednoduchými slovami. Celá ich kultúra bola založená na vojne, na neustálej súťaži a konflikte, vonkajšom či vnútornom, a preto sa mnohí divili, ako mohli s takýmto prístupom vybudovať tak mocnú ríšu, a po ceste sa nerozpadnúť na niekoľko kusov. No práve táto chtivosť po boji ich akoby zázračne držala pokope. Z veľkej časti za to mohli aj silní a nekompromisní panovníci, ktorí okamžite odstránili potenciálnych rivalov zo svojho dvora, zo svojej ríše a zároveň zo sveta. Vládnutie železnou päsťou nebolo príjemnou záležitosťou pre ostatné kultúry Hakameru, ktoré sa často ocitli pod topánkou halkunských bojovníkov. Krutovláda halkunov nesmerovala len voči obyvateľom Hakameru, ale aj k ľuďom dobytým a porazeným. Genocída im nebola neznámou, nehovoriac o mimoriadne ukrutnom správaní počas vojny. Dokonca aj pozorovatelia Impéria boli šokovaní spôsobmi hakamerov - hromadné vraždenie a popravy obyvateľstva, otroctvo, vypaľovanie celých miest - to boli len niektoré obľúbené činnosti hakamerských generálov.

S ideou zosadiť túto hrozivú ríšu napokon neprišlo Impérium, ale Kathal. Kathalská ríša si čoskoro uvedomila, že Impérium má záujem na nových oblastiach, a to v teórii znamená mohutný vojenský vpád do regiónu. Po dlhých tajných rokovaniach dospeli obe strany k jednotnému plánu. Impérium vylodí svoje jednotky na pobreží, čím zaútočí z východu a Kathal sa Hakameru postaví na západných plániach. Ríšu stlačia z oboch strán. V prípade víťazstva bolo Impériu prisľúbené územie Hakameru a pre Kathal niekoľko výsad - zavedenie pomyselnej línie a hranice, za ktorou Impérium nemôže získavať nové územia a operovať v ňom, a garancia mieru na obdobie niekoľkých desiatok rokov. Impérium bez okolkov súhlasilo, a panovníci Kathalu si neuvedomili, že uzavreli zmluvu s démonom. Ale ich návrh bol pochopiteľný. Ríša sa totižto namočila do občianskej vojny a v oslabení by sa zrejme nemohli Hakameru postaviť osamote. O dohodu najprv požiadali diplomatov z Astylského impéria (ríša hasunov z južných kontinentov, potenciálne mocnejšia než Asurské impérium), ktorí u nich prebývali, no Astylci ich odmietli; ich záujmy v tom čase smerovali skôr na staré domovské kontinenty Domínia.

V každom prípade, vojna prebehla pomerne hladko. Asur na pobrežiach vylodil svoje armády, technologicky (hľadiac najmä na vojenský artech) zďaleka vyspelejšie, a Hakamerov táto náhla zrada zasiahla nepripravených. Útok Kathalu očakávali s otvoreným náručím, a tak sa zamerali na obranu západu, ale že by ich zradili títo hostia, o ktorých sa tak pekne postarali? Hakamer sa v priebehu týždňov rozpadol a armády oboch spojencov sa stretli v hlavnom meste, ktoré bolo celkom zdevastované, a následne kvôli bojom z veľkej časti vyhorelo. Koniec ukrutnej ríše prišiel nečakane a rýchlo. Kathal aj Asur splnili čo bolo dané v dohode, a v mieri sa rozišli. Impérium získalo rozpoltenú krajinu ponorenú v chaose a konflikte, no to bol presne typ grandiózneho projektu, ktorý dobyvatelia a kolonisti milovali.

Ale to všetko je už v dávnej minulosti. Impérium si vyhradilo svoje hranice a na území Hakameru založilo svoju imperiálnu dŕžavu pod názvom Nový Béthan. Cestovanie do novej kolónie sa stalo módnym doplnkom domácej noblesy, no pre desaťtisíce ľudí aj novým domovom. Kolonisti tu mohli "poľahky" začať nový život. Pozemky sa predávali za nízke ceny, a čím ďalej od pobrežia ste sa usadili, tým menej vás to stálo. No s tým prichádzali aj mnohé riziká. Život v pohraničí nebol jednoduchým údelom. Hrozby divokej prírody a domácich obyvateľov, zatiaľ ešte celkom neuzrozumených s prítomnosťou toľkých cudzincov, boli reálne. Kolonisti neraz zaberali územia, ktoré už generácie patrili do vlastníctva miestnych, a konflikty a roztržky, neraz aj drobné bitky, boli v novej dŕžave na dennom poriadku. K celkovej situácii ešte dopomáhali partizánske zbytky Hakamerskej ríše, a tie svoj domov neplánovali vzdať týmto zradným dobyvateľom. Avšak zo slávnej ríše teraz pozostali len tlupy zlodejov, banditov, vrahov a nájazdníkov, a jednotky Impéria im nedali vydýchnuť. Kolónia sa postupne týchto zbytkov zbavila, no úplné víťazstvo proti ukrutným partizánom si Impérium nemôže pričítať ani po desiatkach rokov. Kde tam sa občas vyskytne v pohraničí masaker, ktorý úradníci okamžite poprú ako bludy a v rovnakom dychu vám odporučia kúpiť lacné pozemky kdesi ďaleko na západe.



{  Informácie o Novom Béthane  }


{  Politika  }

Nový Béthan je oficiálne imperiálnou dŕžavou Asurského impéria, teda koloniálnym územím v regióne juhovýchodného Nuadhu. Kolónia sa skladá z niekoľkých provincií, pričom každá provincia má svoju vlastnú správu na čele s guvernérom. Tieto jednotlivé správy potom podliehajú centrálnej správe Nového Béthanu, sídliacej v hlavnom meste dŕžavy, ktorú vedie miestodržiteľ spoločne s vysokou radou, najvyšším zhromaždením a koncilom clony. Súčasným miestodržiteľom je magister Lhettri Armond (luteg) a na čele koncilu clony stojí veľmajster Eashon Akram (deln). Napokon, Nový Béthan celkovo spadá do moci Asurského impéria ako jeho kolónia a v konečnom dôsledku o ňom rozhoduje valmer (imperátor) Elstan a jeho imperiálna vláda.

Kolonisti a obyvatelia Nového Béthanu z rasového hľadiska kopírujú rasové rozdelenie Asurského impéria; nájdeme tu teda približne asi ~40% delnov, ~40% lutegov a ~20% z ostatných rás. Sem sa nepočítajú domáce rasy a domorodci, len kolonisti prichádzajúci z Isenie.

V juhovýchodnom Nuadhe - v takzvanom "pohraničí" - sa okrem Nového Béthanu nachádzajú aj iní hráči.
◯ { Kathalská ríša } je v regióne relevantná aj napriek udalostiam posledného storočia (zničujúca občianska vojna) a v súčasnosti je najväčším rivalom kolónie, respektíve jediným štátnym útvarom, ktorý môže skutočne ohroziť existenciu Nového Béthanu. Kathal sa od porážky Hakamerskej ríše výrazne rozrástol a stal sa impériom vo vlastnom mene, pričom k nemu patrí aj niekoľko protektorátov. Kathalci s novou kolóniou po ich krátkom spojenectve proti Hakameru uzatvorili viaceré dohody, najmä obchodného a diplomatického charakteru, a po nejaký čas požívali dobré vzťahy, no tie sa časom zhoršili, najmä ako reakcia na pokusy Béthanu posúvať hranice a neustále rozširovať svoje územie, a taktiež na zlé zaobchádzanie s domácimi obyvateľmi v rámci kolónie. Kathal si neskôr uvedomil, že Asur sem neprišiel s tými najlepšími úmyslami, ale naopak - zaujíma ich jednak nová zem, jednak nerastné suroviny a čokoľvek, čo by mohli využiť pre svoje dobyvateľské účely. V posledných rokoch sú vzťahy medzi Béthanom a Kathalom natoľko napäté, že sa hovorí o blížiacej sa vojne. Medzi kolóniou a ríšou už prebieha istá forma studenej vojny.
◯ { Zostatky Hakamerskej ríše, avšak dnes už skôr len zostatky pôvodnej hakamerskej kultúry } sú neustálym tŕňom v oku autorít. Z halkunov, ktorí boli občanmi a bojovníkmi Hakamerskej ríše, sa stali "nechcení" - väčšina halkunov pomrela vo vojne, prípadne po vojne v rámci perzekúcií a rasového čistenia. Tí čo prežili sa stali vyvrheľmi spoločnosti, a to ich prirodzene predznamenalo na život zločincov a vyhnancov. Hakameri dnes prežívajú v ukrytých jaskyniach, v podzemí a v divokej prírode, ďaleko mimo civilizácie, kde ich nemôžu vojaci Asuru nájsť, dostihnúť a popraviť. Tí, čo zostali verní svojej bojovnej kultúre, sa obrátili na zlodejstvo. Stali sa z nich banditi, nájazdníci a partizáni - vyznávači nebezpečného a násilného kultu bohyne hnevu. Hakamerov je behom rokov stále menej a menej. Väčšina hakamerov nenávidí kolonistov, lebo ich považujú za zradcov.
◯ { Mestské štáty a vojenské vojvodstvá }, ktoré sa počas občianskej vojny osamostatnili od Kathalskej ríše.
◯ { Samostatné štáty }, ktoré zastávajú neutrálny, priateľský alebo nepriateľský postoj k Béthanu či Kathalu. Obe ríše neustále bojujú o ich priazeň a zasahujú do ich vnútorných záležitostí, pričom ich chcú jednak získať ako potenciálnych spojencov, jednak zabezpečiť ich neutralitu v prípadnom otvorenom konflikte.

{  Ekonomika a kultúra  }

Hlavné mesto Nového Béthanu je Séron. Séron leží na východnom pobreží a je správnym centrom celej kolónie. Sídlia tu všetky štátne úrady, vrátane centrálnej vlády a miestodržiteľa. Okrem Séronu v Béthane nájdeme stovky menších i väčších miest, pričom samozrejme smerom na západ a hlbšie do pohraničia nachádzame len novozaložené drobné mestečká a osady. Mestá spĺňajú mimoriadne dôležitú funkciu dopravných, finančných a komunikačných centier pohraničia, a hrajú ústrednú rolu v rozvoji kolónie. Mestá sú zakladané pozdĺž dopravných tepien, ale keďže pozemná doprava je len slabo rozvinutá, ich rast a prísun nových osadníkov sa spolieha na leteckú dopravu, hlavne teda vzducholode.

Ekonomika v kolónii je založená najmä na ťažbe a obchode s nerastnými surovinami; to platí hlavne pre pohraničné mestá. Staršie a väčšie mestá na západe sa okrem ťažby zaoberajú aj leteckou dopravou, veľkoobchodnou činnosťou, manufaktúrou leteckých či pozemných dopravných prostriedkov a iných strojov, manufaktúrou a hromadnou výrobou artechu, továrenským spracovaním jedla, veľkokapacitnou agrikultúrou či rôznymi službami. Obchody, podniky a služby v hlbokom pohraničí sa zameriavajú skôr na potreby baníkov a farmárov.
V pozadí nezostalo ani umenie. Mestá sa neraz predbiehajú v tom, ktoré bude mať krajšie, väčšie a grandióznejšie divadlo alebo umeleckú galériu.
Veľké bohatstvo kolónie znamená, že do Béthanu už nechodia len chudobní a stredne bohatí kolonisti, ale aj skutočná noblesa z jadra Asurského impéria. Modrá krv zo sebou prináša prestíž a najmä mohutné bohatstvo, ktoré investujú do nových podnikov a obchodu. Dobré časy však na opačnom spektre doniesli aj chudobu a zločin, čo sa odrazilo najmä na rýchlom raste čierneho trhu - trhu, na ktorom sa predáva nielen neregistrovaný artech, ale aj prostitúcia, drogy a iné nelegálne služby. Prostitúcia a hazard sú rozšírené najmä v hlbokom pohraničí, pričom autority a polícia tieto problémy často "prehliadajú" vďaka pravidelným úplatkom.

Keďže v Béthane žijú kolonisti už po niekoľko generácií, z veľkej časti si vytvorili vlastnú kultúru a myslenie, výrazne odlišné od domáceho Asurského impéria. Občania Nového Béthanu sú známi svojimi liberálnymi myšlienkami o rovnosti medzi rasami, pohlaviami a náboženstvami. Rovnako zastávajú rôzne demokratické názory, ktoré by doma v Isenii rozhodne neobstáli.
Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo v Isenii sú komunity stále rozdelené na princípe rasových línií, v Béthane tomu tak nie je. V jednom meste môže žiť desiatka rás, a všetci v nej sa považujú za jednu komunitu, jeden celok, ba aj jednu rodinu. Táto vidina jednotnosti a rovnosti sa potom prehýba aj do ostatných vzťahov. Muž nie je schopný obhospodarovať farmu sám, musí mu pomôcť žena, a tak sa mu stáva rovným. Pohraničie sa často označuje za chaotické miesto, no nikde nenájdete lepšie pochopenie pre to, čo je v živote potrebné - miesto, kde sa ľudia natoľko nezaoberajú predsudkami.
Aj napriek tomu, že pohraničie je len riedko osídlené, farmári nemusia vždy čeliť úplnej izolácii. Majitelia fariem sa medzi sebou často navštevujú, pomáhajú si, organizujú rôzne spoločenské akcie, ktoré kombinujú prácu, jedlo a zábavu - náboženské oslavy, hody, zber úrody, svadby, vítanie batoliat, školské aktivity pre deti, pasenie dobytku a podobne.
Cestou zmeny sa pohli aj posledné rozlúčky zo zosnulými. Tisíce rokov staré spôsoby (od temnoveku) spaľovania každej mŕtvoly sú stále zákonnou normou, no nie normou kultúrnou. Mnohí obyvatelia kolónie za svoj život nevideli jediného démona, a mladšie generácie tak majú vo zvyku mŕtvych pochovávať, nie spaľovať na popol.

Jediná oficiálna mena Nového Béthanu je sherin. Sheriny existujú vo forme mincí a papierových peňazí. Mince sú razené v registrovaných mincovniach a peniaze sú tlačené len v hlavnom meste. Každá jediná minca či papierovka je opatrená špeciálnou pečaťou, ktorú je takmer nemožné falšovať, no niežeby sa o to mnohí nepokúšali. Cudzie mince a peniaze domácich nie sú v obehu povolené - autority ich jednoducho skonfiškujú a potom zničia alebo roztavia. Domáci sú preto nútení používať koloniálne sheriny.
◯ Mince sa delia na haliere a filiere. Jeden filier (minca) či sherin (papierovka) tvorí 100 halierov.
◯ Haliere sa delia na dvojhalier (2h, hov. dvojhalierovka, dvoják, dvojmeďák), päťhalier (5h, hov. päťhalierovka, päták, päťmeďák), desaťhalier (10h, hov. desaťhalierovka, desiaták), dvadsaťhalier (20h, hov. dvadsaťhalierovka, dvojdesiaták) a päťdesiathalier (50h, hov. päťdesiathalierovka, päťdesiaták). Dvojky a päťky sú razené z mede, ostatné haliere sú razené zo striebra.
◯ Filiere sa delia na filier (1f, hov. turák, mincovka, minca), dvojfilier (2f, hov. dvojturák, dvojmincovka), zlatý päťfilier (5f, hov. zlaťák, trblieťák, päťmincovka) a zlatý desaťfilier (10f, hov. dvojzlaťák, blyšťák, desaťmincovka). Jednotky a dvojky sú razené zo striebra, ostatné filiere sú razené zo zlata.
◯ Papierové peniaze sa delia na dva sheriny (2s, hov. dvojsherinovka, dvojka), päť sherinov (5s, hov. päťsherinovka, päťka), desať sherinov (10s, hov. desaťsherinovka, desiatka), dvadsať sherinov (20s, hov. dvadsaťsherinovka, dvadsiatka), päťdesiat sherinov (50s, hov. päťdesiathsherinovka, päťdesiatka), sto sherinov (100s, hov. stosherinovka, stovka) a dvesto sherinov (200s, hov. dvestosherinovka, dvestovka). Papierovým peniazom sa hovorí aj papierovky alebo bankovky.


{  Právo  }

Správa Nového Béthanu v zásade kopíruje spôsob domácej imperiálnej správy s určitými odlišnosťami špecifickými pre zámorské kolónie.

Dôležité špecifikum kolónie sú významné registračné povinnosti každého obyvateľa kolónie. Tieto povinnosti pôvodne smerovali k zamedzeniu používania nekontrolovanej a neznámej maggyje domácich, vrátane ich relatívne primitívneho artechu. Dnes platia pre všetkých obyvateľov - občanov, cudzincov i domácich.
Pri príchode na územie kolónie je každý povinný prejsť registráciou schopností živej maggyje a registráciou artechu. V zásade ide len o formalitu - na úrade je možné vyplniť tlačivo, v ktorom osoba uvedie všetky svoje vlastné schopnosti živej (osobnej) maggyje a všetky artikle artechu, ktoré vlastní (externe aj interne ako vylepšenia tela). Osoba následne od úradu získa listové potvrdenie a oficiálnu pečiatku na osobnostný doklad (občianske, cudzinecké alebo domorodecké doklady). Toto potvrdenie, prípadne pečiatku, je potom vždy povinné predkladať pri väčšine administratívnych úkonov, ako napríklad pri predaji či kúpe pozemkov, drahšieho tovaru (napr. jazdeckého či farmového zvieraťa), pri svadbe a podobne. Ak osoba neskôr do vlastníctva získa nový artech, musí to dodatočne oznámiť na úrade. To platí aj pre schopnosti živej maggyje. Ak sa osoba priučí novej maggyji, musí sa do jedného roka pristaviť na úrade.
Osoba bez osobnostných dokladov a registračnej pečiatky sa prakticky nemôže dostať k žiadnym významným službám. Hlavným účelom registrácie domácich je samozrejme ich kontrola a potlačenie cudzej, nelegálnej maggyje. Ak niekto vlastní nepovolený artech (v zásade všetok artech domorodcov, prípadne artech vyrobený v čiernych dielňach), musí ho odovzdať a úrad zabezpečí jeho zničenie. Ak niekto ovláda nepovolenú živú maggyju, má zakázané ju používať vcelku.
Občania, teda kolonisti Asuru, majú najväčší rozsah práv. Cudzinci a domorodci už majú oprávnení menej, čo sa odráža aj v ich špeciálnych osobnostných dokladoch, ktoré si musia povinne vybaviť, inak sa stanú obyvateľmi s nelegálnym pobytom na území kolónie (za čo hrozí väzenie).
Registrácia je efektívny prostriedok kontroly domorodcov. Ak domáci farmári na svoju prácu využívajú vlastný artech, autority im ho môžu jednoducho odobrať a zničiť. To často znemožní týmto farmárom pokračovať v práci, minimálne im to výrazne sťaží život. Domorodci sú potom nútení premiestniť sa, odísť z kolónie alebo sa registrovať, čo je často považované za zradu vlastnej kultúry a "podriadenie sa" dobyvateľom. Bez registrácie potom následne nemôžu kúpiť povolený artech alebo používať vlastnú živú maggyju. Keď sa napokon mnohí v nevôli zaregistrujú, musia sa zároveň podriadiť aj pravidlám koloniálnej správy, teda napríklad územnému plánu daného regiónu, v ktorom žijú, platiť pozemkové dane a podobne. Plán rozvoja samozrejme často navrhuje ich presídlenie na "nečakane" horšie pozemky a ich vlastné farmy na úrodnom mieste ponúka a predáva občanom Impéria. Toto je len drobný výrez diskriminácie, ktorej musia domáci deň čo deň čeliť.
Tieto rigídne pravidlá prispeli k obrovskému rozvoju čierneho trhu a pašeráctva. Nelegálni obchodníci sa nachádzajú v každom meste a predajú ľuďom čokoľvek, od falošných pečiatok, cez falzifikované doklady až po zakázané zbrane a nástroje artechu.
Domorodci majú takisto možnosť získať občianstvo Impéria, no jedná sa o veľmi zložitý a zdĺhavý proces, ktorý je ochotný podstúpiť len málokto. Na získanie občianstva sa musia domáci podriadiť kultúre Impéria - dodržiavať všetky spoločenské zásady a pravidlá, naučiť sa ich spôsobom, jazyku, konvertovať na náboženstvo Dvoch Bratov. Väčšina domácich sa radšej (ne)dobrovoľne vysťahuje ďalej na západ alebo na juh, prípadne na vopred určené miesto (rezervácia).

Zločin je v Novom Béthane pomerne bežnou záležitosťou. V zásade platí pravidlo - čím viac idete na západ, tým väčšia šanca, že vás niekto okradne alebo zavraždí. Okrem hrozby bojovných hakamerov sú tu častým problémom zločinecké gangy, jednoduché opilectvo, krádeže, čierny obchod, hromadné krádeže dobytku, dopravné krádeže či prepadnutia, falšovanie peňazí či dokladov a tak ďalej. Kolonisti sa vo svojich domovoch vzdialených na míle od najbližšej civilizácie môžu spoľahnúť len na seba, a keďže zväčša ide o farmárov a dobytkárov, nie vojakov, sú ľahkým terčom pre banditov. V pohraničí preto zbrane vlastní každý jeden obyvateľ. Polícia sa môže o poriadok postarať v meste, prípadne v jeho okolí, ale žiadne policajné oddelenie v malom mestečku na pohraničí nemá dosť mužov, aby zabránilo všetkému zločinu.
Najväčšie bohatstvo spočíva v mestách - najmä v podobe bankových trezorov a skladov artechu, na ktoré si občas dovolia väčšie gangy.
Trestanie v kolónii je prísne a nekompromisné. Trest smrti je vyrubený za množstvo zločinov, od lúpeže po vraždu, a nie vždy ho udeľuje súd. Obyvatelia kolónie majú právo obraňovať svoj život a svoj majetok akýmkoľvek spôsobom, a v prípade potreby páchateľa dokonca aj zabiť. Smrť je preto v pohraničí bežným javom. V menších mestách, kde nesídlia samostatné súdy, o treste rozhoduje a vykonávanie trestu zabezpečuje polícia. Dodržovanie zákona dohliada aj armáda (úloha armády je však najmä chrániť kolonistov pred útokmi hakamerov a domácich) a niekoľko bezpečnostných útvarov, založených špeciálne na ochranu a zabezpečovanie poriadku v pohraničí.


{  Maggyja, artech a technológia  }

Asurské impérium je zástancom spojenia živej (osobnej) maggyje a artechu, zároveň i samostatného využívania týchto dvoch foriem maggyje.
Obyvatelia môžu využívať len artech vyrobený, povolený a registrovaný v rámci Impéria, iné artikle sú vo všeobecnosti zakázané (nelegálne vyrobené zbrane a nástroje, ktoré nespĺňajú podmienky alebo používajú nepovolenú maggyju).
Zo živej maggyje je zakázané vo väčšine prípadov používať umenie ohňa (najmä v suchom prostredí severných regiónov) a všeobecne čokoľvek, čo môže spôsobiť značné poškodenie. Celkom zakázané sú nasledovné maggyjské umenia: manipulácia so životnou enou, používanie korozívnych substancií a jedov, vyvolávanie pliag, chorôb a vírusov, kontrola a ovládanie mysle (donútenie k samovražde, k trestnému činu alebo na odstránenie zábran), ovplyvňovanie mysle na nekalé účely, permanentné poškodenia mysle, permanentné transformácie tela a zmrzačenie, akákoľvek maggyja súvisiaca s vyvolávaním, využívaním démonov a dohody a komunikácia s nimi, alterácia, vytváranie a transmutácia materiálov na vzácne kovy (falšovanie peňazí) a iné oficiálne papiere, napokon aj experimentácia, klonovanie a vytváranie homunkulov.

Protimágia a protimagický artech je veľmi populárny. Jeho služby najväčšmi využíva polícia a armáda, hlavne na neutralizáciu domácich. Domáci práve artech len prevzali, sami ho v rámci Hakamerskej ríše poznali len v pomerne primitívnej forme. Hakameri využívali a stále využívajú takmer len živú maggyju.

V Béthane bolo založených viacero maggyjských akadémií. Tieto akadémie poskytujú všeobecné vzdelanie pre rôzne typy povolaní, hlavne teda pre policajtov, vyšetrovateľov, vojakov, diplomatov, skautov, strojcov artechu, liečiteľov a podobne.

Artech existuje v dvoch formách.
◯ Zdrojový artech je nástroj, ktorý využíva vlastný zdroj eny na plnenie svojej funkcie, zväčša nejakú formu batérie, ktorá sa jednak obnovuje sama časom, jednak ju treba obnoviť manuálne prostredníctvom dobíjacieho nástroju alebo vlastnou energiou používateľa.
◯ Mostový artech je nástroj, ktorý od používateľa na plnenie svojej funkcie vyžaduje vloženie istého množstva eny.
Väčšina strelných zbraní patrí k prvej kategórií, zbrane na blízko sa často radia do druhej kategórie.
Okrem artechu možno používať aj obyčajné zbrane, napríklad strelné zbrane mechanického rázu, ktoré sa vôbec nespoliehajú na enu, a sú jednoduchšie na výrobu, používanie a údržbu. Domáci preferujú jednoduché mechanické pištole a pušky, aj kvôli tomu, že k modernejšiemu artechu Impéria nemajú prístup.
Telové vylepšenia pomocou artechu sa v kolónii stali veľmi populárne už pred mnohými rokmi. Najčastejšie ide o zmyslové vylepšenia (umelé oči), prípadne vylepšenia či náhrady končatín. Vylepšenia sú však veľmi drahé a dovoliť si ich môžu len bohatší občania.
Zbrane na blízko celkom ustúpili používaniu zbraní strelných. Najčastejšou sečnou zbraňou v pohraničí je lovecký nôž, prípadne krátky jazdecký meč. Strelné zbrane sa štandardne delia na pištole a revolvery, opakovacie pušky, brokovnice, guľomety, delomety a ostreľovacie pušky. Strelci tieto zbrane zvyčajne nosia v kožených puzdrách.
Okrem strelných zbraní a zbraní na blízko je populárne používanie rôznych výbušnín (granáty, šúľky dynamitu, trhaviny, výbušné prachy, plyny a podobne).

Artech môže v zásade plniť všetky funkcie živej maggyje, tak ako aj všetky formy maggyje. Niektoré zbrane môžu strieľať len náboje čistej eny, niektoré je možné jediným pohybom prstu prenastaviť na streľbu ohnivých, elektrických, svetelných či ľadových nábojov, alebo na vypúšťanie ohňa vo forme ohňometu či vypúšťanie ľadového vzduchu.
Okrem zbraní sa v tvrdých podmienkach pohraničia využíva celý sortiment užitočných nástrojov. Môžeme spomenúť niekoľko z nich.

Nástroje na opakované používanie:
◯ Enovrat, príp. enozber je príručný kolektor eny v tvare misky používaný na dobíjanie drobného artechu. Enovrat sám nevyžaduje dobíjanie.
◯ Časomer je zariadenie, ktoré funguje ako bežné hodinky, avšak dokáže čas počítať, prípadne ukázať čas, ktorý ubehol od istej udalosti. Nevyžaduje dobíjanie.
◯ Ružica je zariadenie podobné kompasu, ktoré okrem svetových strán môže ukazovať smer k špecifickej lokácii, napríklad kde sa nachádza domov (v takom prípade musí byť ružica prepojená s druhou ružicou, ktorá leží doma). Nevyžaduje dobíjanie.
◯ Sivopis, príp. tenko je pero, ktoré môže písať v niekoľkých farbách s voliteľnou hrúbkou a viditeľnosťou textu. Vyžaduje dobíjanie raz za čas.
◯ Vodonos, príp. vodopln je mech na vodu, ktorý veľmi pomaly produkuje vlastnú vodu. Vyžaduje časté dobíjanie.
◯ Budica, príp. jačiak je malá kovová guľôčka, ktorá produkuje hlasitý, prenikavý zvuk, s voliteľnou hlasitosťou. Možno ju využiť na odvedenie pozornosti, odohnanie divej zveri, krátke omráčenie osoby či ako budík. Vyžaduje dobíjanie raz za čas.
◯ Odrazmo je na pohľad obyčajné zrkadlo, ktoré dovoľuje používateľovi vidieť skutočnosti, miesta a predmety skryté bežnému pohľadu, napríklad Clonu, enové prúdy, duchov a démonov, videnie cez maggyjskú ilúziu a podobne. Nevyžaduje dobíjanie.
◯ Enovid, príp. enosled, clonovid je nástroj na kalkuláciu a kvantifikáciu eny v okolitom prostredí. Dovoľuje zistiť intenzitu maggyje, potenciálnu silu konkrétnej osoby či prítomnosť miesta koncentrovanej eny. Vyžaduje dobíjanie raz za čas.
◯ Okulky, príp. dúhovky sú šošovky vkladané na povrch oka slúžiace na vzdialené videnie (funkcia ďalekohľadu), vylepšenie a zostrenie zraku (funkcia mikroskopu), videnie v tme, videnie cez dym, hmlu a v matnej vode a napokon aj videnie životnej energie v okolí. Vyžaduje dobíjanie raz za čas.
◯ Lalok je zariadenie na vylepšenie sluchu. Dovoľuje počuť na veľkú vzdialenosť, cez steny a dokáže rozpoznať z akého smeru presne zvuk ide. Vyžaduje dobíjanie raz za čas.
◯ Pachol je zariadenie na vylepšenie pachu. Využíva sa hlavne na lov a stopovanie koristi. Vyžaduje dobíjanie raz za čas.
◯ Leštík je špeciálna kefka na efektívne leštenie zubov. Používa sa s krémeľom (čierna pasta). Vyžaduje dobíjanie raz za čas.
◯ Všeniť, príp. motúza je relatívne nekonečná niť alebo vlákno, ktoré je veľmi pevné, ale možno ho ľahko prerezať (má podobné vlastnosti ako pavučina). Vyžaduje časté dobíjanie.
◯ Všelano je podobne ako všeniť relatívne nekonečné lano, pričom jeho maximálna dĺžka záleží od toho, koľko energie ste doň ochotný vložiť. Vyžaduje časté dobíjanie.
◯ Strižka je kompozitný nástroj, ktorý funguje zároveň ako nožnice a nôž. Použiteľná je ako drobná zbraň, na rezanie a prípravu jedla, na holenie a strihanie, na rezanie nití, vlákien, lán, oblečenia a podobne. Nevyžaduje dobíjanie.
◯ Sedlica, príp. zadník, zložník, rozťah je rozpínací textil, ktorý sa môže nafúknuť do podoby podušky (na sedenie, ako vankúš) alebo sa môže roztiahnuť do podoby plachty či plátna (na ležanie, zakrytie sa, zabalenie sa v chlade). Vyžaduje dobíjanie raz za čas.
◯ Hmýr, príp. lezohmýr, hmýrik je drobný strieborný valček, ktorý od používateľa odháňa všetok hmyz a drobné živočíchy. Nevyžaduje dobíjanie.
◯ Vemeno, príp. zberka, veno je špeciálny vak upravený na nosenie drobného artechu, peňazí a iných malých predmetov.
◯ Hrejka, príp. ohrievač je drobný nástroj, ktorý vo svojom okolí dokáže vyvolať silnú horúčavu. Veľmi užitočný v prírode, v chladných oblastiach, pri spánku, v daždi a podobne. Vyžaduje časté dobíjanie.
◯ Vetroň, príp. klzák je zariadenie, ktoré používateľovi dovoľuje kĺzať sa vo vetre rovnako ako vtáky, pomerne kontrolovaným spôsobom. Vetroň je potom možné podľa potreby zrýchliť alebo spomaliť. Užitočné na prechod hornatým, kopcovitým prostredím a na prechod kaňonov a zoskok z útesov. Vyžaduje časté dobíjanie.
◯ Dýchator je dýchací nástroj využiteľný na dýchanie pod vodou alebo v toxickom prostredí. Nevyžaduje dobíjanie.
◯ Odparka je nástroj, ktorý dokáže odpariť a odstrániť rôzne tekutiny a drobné čiastočky, ako vodu, krv, prach, olej a podobne. Vyžaduje časté dobíjanie.
◯ Prísvit je drobná tyč slúžiaca ako zdroj svetla, teda plní funkciu lampy alebo baterky. Intenzitu svetla možno kedykoľvek meniť. V prípade potreby je možné prísvit využiť aj na oslepenie ľudí či zvierat, tak že spôsobí náhly a prudký záblesk svetla. Vyžaduje časté dobíjanie.
◯ Potajmý plášť je plášť, ktorý splýva so svojím prostredím ako chameleón. Nejedná sa o neviditeľnosť, ale ak sa používateľ vôbec nehýbe, prakticky sa stane neviditeľným. Nevyžaduje dobíjanie.
◯ Lezúne sú prísavky upnuté na rukách či rukaviciach a nohách či topánkach, ktoré dovoľujú používateľovi liezť nahor po stene alebo zliezť dole. Vyžaduje časté dobíjanie.
◯ Vzduchoprázdnik je fľaška alebo džbán, v ktorom veci nepodliehajú skaze; v zásade sa jedná o perfektné vákuum. Nevyžaduje dobíjanie.
◯ Zažíhadlo je nástroj plniaci funkciu zapaľovača a zápaliek, avšak bez potreby škrtania alebo olejovej náplne. Vyžaduje dobíjanie raz za čas.

Nástroje na jedno použitie:
◯ Mĺkvo, príp. nemotok, tíška je pilulka, ktorá slúži ako silný, okamžitý a dlhodobý liek proti bolesti.
◯ Lačník je pilulka, ktorá odstráni pocit hladu. Nápodobne, smädník je pilulka, ktorá odstráni pocit smädu. Potenciálne nebezpečné, lebo tieto dva stavy nerieši, len tlmí daný pocit.
◯ Stužka je extrémne silná a hrubá lepiaca páska, ktorou dokáže používateľ spútať aj človeka, prípadne mu zalepiť ústa.
◯ Všehoj je náplasť, ktorá urýchlene lieči povrchové zranenia ako škrabance, reznutia a podobne.
◯ Mordojed je tekutina, ktorá v organizme neutralizuje všetky známe jedy.
◯ Elán je všeobecný názov pre sériu piluliek, ktoré organizmu dodávajú dočasný prudký nárast energie, prípadne vyvolávajú stav podobný adrenalínu. Používateľ môže na nejaký čas normálne fungovať aj ak bol predtým vyčerpaný k smrti.
◯ Spací prášok, príp. spáč je prášok, ktorý vyvoláva takmer okamžitý spánok. Pomáha predísť rôznym nebezpečným situáciám.
◯ Trma-vrma je granát, ktorý po výbuchu vytvorí oblak iluzórnych a zmätočných obrazov. Poľahky odohná väčšinu divej zvere a ľudí aspoň na moment dezorientuje.
◯ Výbušné žabky sú malé petardy, ktoré po prudkom hodení na zem divoko iskria, skáču a dymia, čím spôsobujú chaos.
◯ Dymák je granát, ktorý po výbuchu vytvorí oblak dymu, čo dovolí používateľovi nevidene sa presunúť či uniknúť.
◯ Vnadidlo je špeciálna rybárska návnada, na ktorú vždy chytíte tú najväčšiu rybu.
◯ Objedza je potravinová pilulka, ktorá nahradí jeden celý chod, napríklad obed alebo večeru, bez potreby zdĺhavej prípravy jedla. Veľmi užitočné do divočiny.

Technologický pokrok vo svete je neúprosný. V kolónii sa okrem vyspelého artechu rozšírilo aj používanie viacerých technológií, ktoré sa nespoliehajú na enu. Ide napríklad o rozvod elektriny, elektrické batérie, žiarovky, elektrické lampy, mikrofóny, zápalky, písacie stroje, šijacie stroje, telegrafy, gramofóny, telefóny, fotografiu, výťahy, plechovky na jedlo, plniace perá, mechanické pokladnice, ďalekohľady a mnohé iné vynálezy.


{  Doprava  }

V Novom Béthane je doprava dôležitou súčasťou života, najmä kvôli veľkým vzdialenostiam medzi mestami a osídleniami.
Tak ako každý obyvateľ pohraničia vlastní zbraň na svoju obranu, tak vlastní aj jazdecké zviera na cestovanie. Jazdeckých zvierat v Novom Béthane nájdeme mnoho, a to nielen počtom, ale aj druhmi. Niektoré druhy tátošov si môžu dovoliť len bohatší obyvatelia, ale zviera sa nájde pre každého, aj pre najchudobnejšieho farmára. Väčšine týchto zvierat na hlave prirodzene rastú dlhé a ostré rohy, ktoré majitelia zvyknú zrezávať.
◯ Eland (1. obrázok) a roan (3. obrázok) patria pomedzi lacnejšie zvieratá, ktoré si môže dovoliť takmer ktokoľvek. Na jazdenie ich využívajú najmä farmári a robotníci. Ich cena sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 100 sherinov.
◯ Kudu (2. obrázok) a vodela (6. obrázok) sa zvyčajne pohybujú v strednej cenovej ponuke. Kudu je hlavným jazdným zvieraťom armády. Vodela je obľúbeným zvieraťom ozbrojených gangov. Ich cena sa pohybuje v rozmedzí od 100 do 600 sherinov.
◯ Čierny soboľ (4. obrázok) a nyala (5. obrázok) sú vyhradené pre zámožnejších obyvateľov kolónie, hlavne teda obchodníkov, podnikateľov, bankárov, veľkostatkárov, úradníkov, policajtov a podobne. Ich cena sa pohybuje v rozmedzí od 600 do 1500 sherinov.

Jazdecké zvieratá:

Okrem jazdeckých zvierat môžu obyvatelia využiť štátne alebo súkromné letecké služby.
◯ Vzducholode sú najčastejším spôsobom hromadnej prepravy ľudí. Vzducholode kotvia takmer v každom meste, dokonca aj v tých menších. Je to bezpečný, rýchly a pohodlný spôsob prepravy, no pre niektorých môže byť príliš drahý. Provinciálna letecká spoločnosť má zďaleka najlepšie ceny, no narozdiel od súkromných kapitánov vás zväčša neprenesie do hlbokého pohraničia a nebezpečných oblastí.
◯ Letúne sú najrýchlejším možným spôsobom prepravy, no tieto stroje vyžadujú pristávaciu dráhu a potenciálne aj hangár a špecializovanú artechniku na ich údržbu. Zároveň majú nízku kapacitu, takže ide o drahú, ale v zásade luxusnú službu.

Vzducholode a letúne:

◯ Vlaky a motorové vozidlá sa v Novom Béthane príliš neujali, teda aspoň v pohraničí nie. Pozemné vozidlá sa často stávali terčom banditov a gangov, takže sa zaviedli z veľkej časti len v civilizovaných oblastiach Béthanu (východné provincie).
◯ Lodná doprava funguje najmä pozdĺž pobrežia, vo vnútrozemí operujú člny len v rámci niekoľkých väčších riek.
◯ Napokon, clonobrány sú zavedené len medzi veľkými mestami na východe vzhľadom na to, že vyžadujú obrovské zdroje eny. Bežní obyvatelia ich príliš nevyužívajú; brány sú určené najmä koloniálnym autoritám. Využiť ich možno s vysokým poplatkom.


{  Podnebie a topografia  }

Podnebie Nového Béthanu je veľmi pestré. Nájdeme tu subtropické pobrežné oblasti, suchú step, nekonečnú trávnatú savanu, husté lesy a trávnaté pláne, hlboko na južnej hranici dokonca dažďový prales. Severný okraj kolónie lemuje polopúšť.
Z hľadiska topografie je tu veľmi nízko položené pobrežie, na juhu vysočiny a pohoria, na západ mierne vyššie položené oblasti, na sever nížiny a rovné pláne.
Podobne rôznorodé sú aj teploty v Béthane. Vo vysočine a ostatných vysoko položených oblastiach zachytíme teploty medzi 10 (studené obdobie) a 20 stupňami (teplé obdobie). Vo zbytku krajiny teplota skoro nikdy nepadne pod 20 stupňov. Teplota počas najteplejších štyroch mesiacov sa pohybuje medzi 25 a 31 stupňami, zatiaľ čo počas najstudenejších mesiacov medzi 15 a 20 stupňami.
Nový Béthan počas bežného roka zažije dve intenzívne zrážkové obdobia trvajúce niekoľko mesiacov.

Podnebie:

Topografia:

Tmavú oblohu preťal mohutný blesk sťa konár bujného prastarého stromu. Záblesk svetla na krátky moment oslepil pasažierov vzducholode, najmä tých nemúdro hladiacich na rozbúrené nebesá. Takmer okamžite po ňom nasledovalo ozrutánske hrmenie, ktoré prehlušilo aj motory lietajúceho stroja. Zopár ľudí sa preľaklo, no keď takmer nikto iný búrke nevenoval väčšiu pozornosť, zahanbene sa zosunuli do svojho kresla. Áno, pasažieri mohli čakať, že cesta do Búrkovej skaly sa nezaobíde bez aspoň jedného hromobitia, no nikto ich nemohol pripraviť na hrmavicu takéhoto charakteru. V priebehu momentov sa okolo vzducholode obtiahol ďalší blesk okamžite zachytený oceľovou klietkou plavidla a pohltený kolektorom energie v spodnej časti stroja. Vidieť iskriace, žeravé výboje tvorené nasrdenou prírodou samou z takejto blízkosti bolo pokorné, ale zároveň uspokojivé - pokiaľ ste sedeli vo vnútri, blesky nemohli nikoho zasiahnuť. Bol to triumf Impéria a jeho technologického pokroku; istým spôsobom aj posmech matke prírode. Hrom sprevádzal prívalový dážď, zahaľujúc oblohu aj zem v neprehliadnom kabáte hustej vody, akoby ste svet sledovali skrze vodopád, pričom ten následkom vetra ako divý šľahal do okien. Mnohí prítomní podobné počasie ešte nezažili. Jednak prichádzali od pobrežia, kde sa búrky zvyknú krotiť, alebo len nedávno vystúpili v prístave hlavného mesta, prichádzajúc z Isenie, domova Impéria. Aby toho nebolo dosť, vzducholoď vošla do mocného protivetru. Bežný búrkový vietor nebol dosť silný na to aby masívnym plavidlom pohol, ale veterný vír vysoko na oblohe, ten mohol spôsobiť menšie problémy. Loď sa prudko otriasla. Potom znova. A znova. Cestujúci sa vystrašene obzerali navôkol, dúfajúc, že toto nebude koniec cesty. A domáci ani nezdvihli oči od novín. Muselo to byť veru zaujímavé vydanie, ale viac pravdepodobne ich podobné výkyvy miestneho počasia absolútne nezaujímali. Po uličke medzi sedadlami sa vybral jeden zo strojvodcov a hlasito upokojoval pasažierov. "Dámy a páni, zažívame turbulencie kvôli silnému vetru. Počas búrky ide o bežný úkaz. Ničoho sa nemusíte obávať, koráb je celkom pod kontrolou." Jeho sebaistý a pevný hlas stresovú situáciu postupne ukolísal. Jednému mužovi s úsmevom podal lístok, ktorý mu v rozrušení vypadol z ruky.

Sigrior svoj vlastný lístok držala pevne v dlani. Prepašovať sa ako čierny pasažier bolo vo vzducholodi takmer nemožné. V tej galeóne, s ktorou prišla do nového sveta, do tejto imperiálnej kolónie, bolo tesno, ale za dlhý týždeň cesty ju nenašiel nikto. Zopár riskantných výletov za trochou jedla a vody skoro skončilo jej odhalením, ale do Nového Béthanu sa napokon dostala živá a zdravá, aj napriek tej hladovke, ktorú si musela na lodi odtrpieť. Počas plavby ku šťastiu začula viaceré rozhovory námorníkov, a tak vedela čo ju čaká pri príchode do imperiálnej dŕžavy. Každý jeden pasažier sa musí pri príchode do kolónie preukázať občianskymi alebo cudzineckými dokladmi - jednoducho dôkazom o identite - a následne uviesť vlastné schopnosti živej maggyje a predložiť každý artikel artechu na kontrolu. Sigrior však žiadne papiere nemala; prístavní úradníci by ju okamžite hodili do žalára. A tak musela z lode zdúchnuť netradičným spôsobom - hodiť sa do špinavej vody prístavu a preplávať do bezpečia. No galeóna zakotvila priamo v hlavnom meste Nového Béthanu - v Sérone. Tam sa pred majstrom nemohla ukryť, nie na dlho. A tak slávny Séron videla len z diaľky, teda aspoň jeho centrum. Najrozumnejšou možnosťou bolo okamžite odísť do pohraničia, kamsi na západ, hlboko do vnútrozemia. Tam ju možno nenájde. Tam sa mohla ukryť. Žiadne veľké mestá. Ach, áno, majster mal vplyvu a dosahu zadosť, no ak mohla získať aspoň zopár týždňov náskok, snáď aspoň niekoľko dní... možno to stálo za to.

Preto jej ďalšie kroky smerovali priamo na imperiálne letisko v Sérone. Majstrovi agenti ju isto už hľadali, ale Sig sa akosi podarilo popri nich prešmyknúť. Možno bola len paranoidná. Možno ju nesledoval nikto. Predsa aj ten útek bol zvláštne jednoduchý. V každom prípade, na letisku zhliadla odchody, vybrala si najvzdialenejšie mesto západným smerom a za kopu sherinov, ktoré schmatla ešte pri úteku z laboratória, si zakúpila cestovný lístok na prvú vzducholoď. A teraz tu sedela uprostred búrky, kdesi v oblastiach relatívne neznámych pre veľkolepú civilizáciu Impéria. Výhľad, ktorý sa po vzlietnutí korábu naskytol, bol neuveriteľný. Počas cesty videla hmlisté vysočiny, nekonečné trávnaté pláne so státisícami pasúcich sa zvierat, chladné zasnežené pahorky horských štítov, panenské lesy nedotknuté prstami technológie a staré ruiny palácov, ktoré po sebe ako smutné spomienky na slávu svojej ríše zanechali pôvodní domorodci. Vzducholoď po ceste niekoľkokrát zosadla na zem, a znova vzlietla. Každá stanica bola adrenalínovou skúsenosťou. Zosadali ste len do stanice alebo vás zastavili armádne jednotky, pátrajúce po uniknutom dievčati, ktorej meno začínalo na S? Majster mal dosť moci na to, aby mohol vzducholoď okamžite otočiť a vrátiť do Séronu. Kým nezosadla vo svojej destinácii, nemohla si byť istá svojím úspechom. A teraz sa k nej pomaly ale isto blížila.

Blesky odrazu na loď prestali útočiť, akoby si konečne uvedomili, že tento boj nemôžu vyhrať. Nie tak celkom. Ich pozornosť sa upriamila na vysokánsku kovovú vežu kdesi na kopci, okolo ktorého ste práve leteli. Pasažierom sa naskytlo desivé a zároveň senzačné divadlo. Desiatky, ba stovky bleskov naraz udierali do veže, a len do tej veže. Búrku už nezaujímalo vznášajúce sa plavidlo. Úctyhodný bleskozvod to však zvládal bez problémov. Predsa len, bola to jeho práca - privolávať blesky z okolia a previesť ich svojou železnou konštrukciou do zeme, kde sa nachádzal transformátor eny. Ten následne chaotickú enu blesku premenil na enu pokojného stavu, a tú uložil do kolektoru eny. Takto sa potom dala využiť na výrobu artechu a dobíjanie artérií (enových batérií). Geniálny vynález. V búrkových oblastiach, akou je táto, ste vďaka nemu oplývali neobmedzenou kapacitou eny.
Vzducholoď ladne preplávala okolo veže a búrka sa zakrátko konečne upokojila. Pasažieri si mohli vydýchnuť. Zosadali ste do poslednej stanice.
"Dámy a páni, Búrková skala - konečná! Konečná! Nadmieru ďakujeme, že ste využili našich leteckých služieb, a dúfame, že cesta bola pohodlná a prebehla podľa vašich predstáv. Zanedlho sa isto vidíme znova. Prajeme vám veľa šťastia a nech pri vás vždy stoja Bratia." Ohlásil strojvodca cez megafón a ľudia sa začali pripravovať na odchod. Zháňali svoju ručnú batožinu, dávali dokopy rozbehané deti a trpezlivo čakali, až plavidlo pristane na zemi.

Búrková skala, prípadne aj Búrlivá skala, v skratke "Skala" bolo najmenšie mesto, do ktorého boli letecké spoločnosti ochotné sa trepať. Samozrejme, aj ďalej na západ od Skaly ste našli mestečká, ranče, farmy a drobné komunity, ale toto bol naozaj okraj sveta - aspoň pre modernú civilizáciu. Aj oproti Séronu bolo toto mesto drobnou čiastočkou prachu, nie ho ešte porovnávať s hlavným imperiálnym mestom v domácom Béthane. V Búrkovej skale mohlo žiť nanajvýš tak zopár stoviek obyvateľov, a aj to bol zrejme prehnaný odhad. Keď vzducholoď konečne zosadla do stanice a lodníci ju priviazali k zemi, mohli ste vystúpiť do nového sveta. Tí chytrejší sa opatrili dáždnikom a tí menej sa cez pristávaciu plochu rozbehli do bezpečia krytej stanice. Aspoň blesky vás nemohli zasiahnuť - tie stále udierali do veže (dokonca aj v meste ste počuli to nekonečné búrlivé hrmenie), vietor zväčša pominul, no dážď nemal v pláne ustať. Krásne skoré ráno na pohraničí. Okolie Skaly na severe lemovali zalesnené kopce, od východu na západ sa priamo cez mesto tiahla rozbúrená riečka, a južné trávnaté pláne zdanlivo nemali konca kraja. Práve táto strana bola posiata početnými poliami a pasienkami, kde sa stravovali stovky kusov dobytku. Kde tam sa dali zahliadnuť roztrúsené farmy, zo stodolami, mlynmi aj skleníkmi. Rieka pretínajúca mesto skrz naskrz kdesi v diaľke končila v mohutnom jazere, pri ktorom stálo niekoľko rybárskych chát. Skutočne sa ocitla na vidieku. Ani len majster nemôže mať na takomto mieste svoje oči a uši.

Mesto samotné bolo relatívne malé, no pomaly rástlo do strednej veľkosti. Po jeho okraji Sigrior videla známky starej palisády, ktorú museli už pred rokmi zraziť dole. Región sa zrejme stal viacmenej bezpečným a hrozba útokov domácich sa spoločne s postupnou kolonizáciou posunula ďalej na západ. Poslednými pripomienkami starého opevnenia boli staré drevené veže, teraz už v dezolátnom stave. Okolo mesta stáli desiatky stanov a rozložených kočov. Jednalo sa o rôznych utečencov, cudzincov, tulákov a kolonistov, ktorí ešte v regióne nezískali pozemky alebo prácu na živobytie. Mnoho z nich unikalo pred vojnami v Isenii, hľadať lepší život v tejto novej zemi.
Pri vstupe zahliadla tabuľu s nápisom: "Búrkolivá skala". Mešťania sa zrejme celkom nezhodli na jednotnom mene pre mesto. Ako kontrast tomu slúžili tri obnažené prehnité mŕtvoly delnov zavesené popri vstupnom pilieri. Vo vetre sa pomaly kývali so zlovestným cengotom zhrdzavených reťazí. Ich oči už dávno vyjedlo vtáctvo; to isté platilo pre ich genitálie. Okolo krku mali všetci zavesené cedule s nápismi: "Som odporný násilník a vrah." Niečo takéto by doma v Isenii nebolo možné. Mŕtvoly sa museli spáliť, o tom niet diskusie - čo ak by ich posadli démoni? A takto ich povešať? Nech urobili čokoľvek? Pre obyvateľa Impéria išlo o skutočne šokujúci pohľad sprevádzaný vnútorným uvedomením, že toto nie je domov. Toto mestečko sa od domova nachádza tisíce míľ a jeden oceán.

Skalu tvorila jedna veľmi široká hlavná ulica (pre obojstrannú jazdu kočov) a niekoľko menších ulíc s bočnými uličkami pomedzi budovami. Popri ulici stáli viac-poschodové kamenné domy, obchody a podniky všemožného druhu. Na malom námestí sa vynímalo pódium s hrozivým prístrojom, ktorý mohol slúžiť len na jedno - verejné popravy. V klietkach tam priamo v daždi a blate sedelo zopár chudákov, ktorí si zrejme odpykávali svoje tresty. Boli na tom mizerne, ale podľa všetkého im nikto nemal pomáhať, ani ich kŕmiť.
Hlavná ulica bola prekvapivo priechodná - po stranách ju obopínali odtoky na vodu, cez ktoré sa teraz prelievali malé zurčiace vodopádiky, a k tomu bola vcelku vydláždená, Sigrior by sa inak musela predierať haldou hlbokého blata. To sa však nedalo povedať o niektorých uličkách medzi budovami, tam by sa aj statný muž stratil v blatnej brázde. Obyvateľov mesta však takéto počasie nemohlo zastaviť. Dážď, vietor a hrom? Najlepší čas pustiť sa do práce a povinností. Pravda, ak by doma vyčkávali každú prietrž mračien, život by sa v Skale zo dňa na deň prestal hýbať. A biznis preto fungoval. Obchodníci v krytých stánkoch ponúkali rôzny sortiment čerstvej exotickej zeleniny a ešte väčšmi exotického ovocia, aké Sig ešte v živote nevidela, dokonca aj akési lákavé sladkosti. Po ulici sa premávali koče a s dáždnikmi tu pobehovalo prekvapivé množstvo ľudí. Na verande pod strieškou hostinca postávalo mladé dievča, stojac vedľa košíka plného novín, pričom v ruke držala jedno vydanie novín a ľudí úsmevom lákala na novinky zo sveta. Zhovárala sa s niekoľkými ženami, ktoré sedeli na blízkej lavičke, a občas sa snažila prekričať dážď: "Schyľuje sa k vojne?! Čítajte čo tvrdí miestodržiteľ Armond!" Blízko policajnej stanice spozorovala Sigrior zvláštny výjav - tank! Pri majestátnom vojenskom stroji postávalo niekoľko vojakov v uniforme a hŕstka mladých chlapcov a dievčat. Lutegský kapitán uchvátenej skupinke čosi energicky vysvetľoval. Tabuľa na tanku situáciu rýchlo objasnila: "Chcete si zajazdiť aj v takomto stroji? Pridajte sa do armády dnes! Zmysluplný život plný hrdinstva, hrdosti a slávy čaká len na vás."

A čo vlastne všetko sa v meste nachádza? Sigrior je po prvýkrát vo svojom živote slobodná, nemá žiadne pokyny ani príkazy od majstra. V kapse jej leží 120 sherinov, a svoje nasledujúce kroky môže nasmerovať kam len chce.


Výveska pred policajnou stanicou má niekoľko výziev na nájdenie a zatknutie nebezpečných zločincov za hojné odmeny, no Sigrior je v súčasnosti neozbrojená a celkom dezorientovaná - podujať sa na tieto úlohy je v tejto chvíli nerozumné.

Výveska pred mestským magistrátom je pre Sigrior zaujímavejšia. Jedna zo správ hovorí o vagónovom vlaku nových kolonistov, ktorý zajtra odchádza na západ v pokuse osídliť nové územia na hranici provincie. Záujemci majú poslednú možnosť pripojiť sa v nasledujúce skoré ráno. Ďalšie listiny zháňajú robotníkov a pracovníkov ako výpomoc na farmu. Niekto hľadá osobného strážcu na nebezpečnú výpravu.
Najviac zaujímavým je malý zdrap papiera zavesený na okraji tabule. Jeho stručný text znie nasledovne: "Platím 250 sherinov za diskrétnu prácu. Prineste si zbraň. Viac informácií stretnutím - dom číslo 15, heslo smaragd." Podľa odmien uvedených pod menami hľadaných zločincov je 250 sherinov vskutku bohatá výplata.

◯ Obchod so zmiešaným tovarom
V obchode je možné zakúpiť si provízie (jedlo ako ovocie, zeleninu, syr, rôzne konzervy a iné balené potraviny všemožného druhu, a nápoje ako vodu, ovocné nápoje, alkohol a podobne), mapy, toniky, lovecké a rybárske príslušenstvo, pomôcky a príslušenstvo do divočiny, oblečenie, obuv, zbrane, hygienické prostriedky, muníciu, drobný artech a iné. Tento obchod nemá žiadny špecializovaný tovar, ani ten najkvalitnejší, no v zásade má najlepšie ceny. Obchodníci sú od zákazníkov ochotný odkúpiť tovar rôzneho charakteru, a na základe dohody taktiež tento tovar prípadne vymeniť za iný tovar v obchode.

◯ Butik
Butik zahŕňa odevníctvo, obuvníctvo a kaderníčku. V odevníctve si môžete zakúpiť oblečenie, textily, módne doplnky a rôzne iné artikle ako vaky a tašky, prípadne ich tam predať, u krajčíra si objednať oblečenie na mieru alebo u práčky si nechať vyprať špinavé ošatenie. V obuvníctve si môžete zakúpiť topánky každého druhu a u botníka si nechať svoju obuv opraviť či vyčistiť. Kaderníčka sa vám postará o vlasy a brady - môže ich ostrihať, upraviť a umyť.

◯ Robotnícky obchod
Tento obchod je zameraný najmä na klientelu baníkov a farmárov. Nájdete tu veľký sortiment baníckych a farmárskych pracovných nástrojov, ale aj odevy a obuv vhodnú do ťažkej manuálnej práce. Okrem toho obchod poskytuje opravné služby a predáva či odkupuje rezbárske výrobky.

◯ Zbrojárstvo
Zbrojárstvo je obchod zameraný na predaj, výmenu a kúpu strelných zbraní, charakteru mechanického i artechového. Nájdete tu veľký sortiment pištolí, revolverov, opakovacích pušiek, brokovníc, guľometov, delometov a ostreľovacích pušiek. Okrem toho si tu môžete zakúpiť muníciu, artérie (batérie do artechu) a zbrojné príslušenstvo (puzdrá na zbrane, nábojové pásy, teleskopy a iné modifikácie). Zbrojárstvo poskytuje aj opravné služby (oprava akéhokoľvek typu strelnej zbrane), modifikačné služby (inštalácia kúpených alebo prinesených zbraňových modifikácií), dobíjacie služby (na vybité zbraňové artérie) a trénovacie služby (strelnica).

◯ Hostinec a pohostinstvo "Hromobijec"
Hostinec je jadrom každého mesta; je to miesto kde sa stretáva celá komunita. V hostinci si môžete pri bare objednať rôzne nápoje (najmä alkohol a iné legálne drogy ako fialový smud) a rýchle občerstvenie. U barmana sa dozviete takmer o všetkom čo sa v meste a v jeho okolí deje, okrem toho vám predá aj najnovšie vydanie novín. V pohostinstve si môžete podľa dostupného menu objednať z ponuky jedál, ktoré vám pripravia a následne servírujú. V hlavnom priestore sa môže tancovať a veseliť; celý deň a noc sa tu hrá hudba. Počas dňa sa zvyčajne hrá len na hudobné nástroje, večer na pódiu zvyčajne začujete aj spev sprevádzaný hudobným komparzom. Samozrejme, ak hudobníkom hodíte pár mincí, rád zahrajú čokoľvek si prajete vypočuť. Napokon tu v oddelenej časti máme hráčsky salón, kde sa hrajú predovšetkým hazardné hry a na druhom poschodí niekoľko drobných izieb, ak sa po veľkej noci nezvládnete vrátiť domov po vlastných.

◯ Archemika
V archemike zohnáte chemické prípravky všetkého druhu - rôzne druhy liečiv a doplnkových prípravkov, ako toniky, pilulky a prášky, použiteľné pre ľudí i zvieratá, ďalej hygienické, čistiace, holiace prípravky, liečiteľské náradie, oleje, kozmetiku a v neposlednom rade aj archemiku ofenzívneho charakteru, v podobe chemických bomb a granátov, omračovacích práškov a podobne. Archemika má aj vlastné archemické laboratórium.

◯ Stajňa a búda
Stajňa je domovom pre jazdecké zvieratá. Ak ste rozhodnutí v meste zotrvať dlhší čas, môžete si tu odložiť zviera a bude oň dobre postarané, samozrejme nie zadarmo. Stajňa má aj vlastnú garáž, kde je možné uschovať koče. V stajni môžete kupovať a predávať jazdecké zvieratá, tak isto aj jazdecké vybavenie a príslušenstvo na všeobecnú starostlivosť o zvieratá, vrátane jedla, hygienických prípravkov a podobne. Okrem toho sa vám tu môžu o zviera komplexne postarať - zviera vcelku očistiť, upraviť, učesať hrivu a kožuch, skrátiť rohy, chvost, vymeniť podkovy a podobne. Sídli tu aj tréner (schopný trénovať a napravovať správanie zvierat) a veterinár. Búda je ekvivalentom stajne pre menšie zvieratá, ako napríklad zvery psovité, mačkovité, vtáky alebo plazy. Tiež zahŕňa obchod so zvieratami a drobný útulok na účel odchytu túlavých domácich zvierat.

◯ Hotel
V hoteli sa môžete ubytovať na niekoľko dní za pomerne rozumné ceny. Objednať si môžete jednak vlastnú izbu (ak je nejaká voľná), alebo prespávať v hromadnej nocľahárni. Takisto si tu môžete zaplatiť za kúpeľ. Súkromnú izbu je možné si diskrétne objednať aj na krátky čas - najmä v prípade ak si chce hosť doniesť istú "spoločnosť" (nevestince sú v súčasnosti zakázané).

◯ Polícia a pohraničná stráž
Táto budova je sídlom bezpečnostných zložiek. Sídli tu policajné oddelenie mesta na čele s policajným náčelníkom, ktorého podporuje početná skupina podriadených policajtov. Ich úlohou je zabezpečiť verejný poriadok a dodržiavanie zákona v meste a v jeho širokom okolí. K službám nemajú žiadne vozidlá, len jazdecké zvieratá. V budove polície sa nachádza aj niekoľko žalárov na krátkodobé zadržanie páchateľov a podozrivých zo spáchania trestných činov, ktorých po spracovaní preberie pohraničná stráž, koloniálna bezpečnosť, tajná polícia alebo vojenská polícia. Pred budovou zvyčajne visí niekoľko plagátov s menami, portrétmi a vyznačenou odmenou a spôsobom privedenia (živý alebo mŕtvy) za zločincov na úteku, určený pre verejnosť, ale hlavne pre lovcov odmien. Malé stanovisko tu má aj pohraničná stráž (zvaná jednoducho aj "Stráž"). Stráž je organizácia poloarmádnych zložiek určených na všeobecnú ochranu pohraničia. V zásade sa jedná o elitné policajné jednotky, ktoré sa zaoberajú obzvlášť závažnou trestnou činnosťou a jej vyšetrovaním (napríklad zločiny vraždy, veľkej lúpeže a podobne). Ich poslaním je takisto chytanie hľadaných zločincov, potláčanie väčších nepokojov a výtržností, ochrana života a majetku obyvateľov pohraničia a vyšetrovanie organizovaného zločinu (najmä zločinecké skupiny ako gangy). Okrem toho v prípade potreby poskytnú podporu miestnej polícii.

◯ Pohraničný cech
Pohraničný cech je spolok lovcov, prieskumníkov, cestovateľov, kartografov, prírodných vedcov a iných bádateľov. V miestnej klubovni cechu sa všetky tieto spoločenské skupiny navzájom stretávajú a vymieňajú si medzi sebou poznatky. V budove cechu nájdeme aj malú knižnicu a obchod s rôznym tovarom (zvieracie trofeje, amulety, talizmany, vzácne kamene, mapy, kalendáre, hodinky, príslušenstvo na prežitie v divočine, stany, laná, ďalekohľady, drobný artech, kresliace potreby, papier, matematické a geometrické pomôcky a podobne).

◯ Letecká stanica, pristávacie plochy a pošta
Stanica je budova, v ktorej nachádzame rozľahlú čakáreň, miesto na nákup lístkov (možno zakúpiť obyčajné lístky alebo drahšie lístky so základným nehodovým poistením) a miestnu poštu, kde môžete prijať alebo odoslať listy či balíky. Na stene tu visí rozvrh príchodov a odchodov vzducholodí. Vonku sa nachádza pristávacia plocha pre vzducholode (v zásade len rovná trávnatá plocha ohradená vysokým plotom) a ďalej od mesta jednoduchá pristávacia dráha pre letúne.

◯ Lodné doky
Doky sú stanicou pre člnovú riečnu dopravu, ktorá funguje len v pokojnom počasí.

◯ Doktorská ordinácia a hospic
Ak ste zranený alebo chorý, v ordinácii sa o vás postará magister lekárstva. Vážne a dlhodobé zranenia a choroby sa liečia v hospici, kde na pacienta dozerajú a starajú sa oň vyučení bratia a sestry. Magister zároveň vedie aj lekársky obchod, v ktorom si môžete zakúpiť medicínske lektvary, krémy, toniky, pilulky, drobný artech, obväzy, protijedy a rôzne iné zdravotnícke pomôcky.

◯ Chrám Bratov
Chrám viery Dvoch hlbokoctených bratov Isenóra a Erasóra je miestom, kde sa veriaci často zhromažďujú pre bohoslužobné účely, ktoré zahŕňajú recitály, spev, čítanie a vykladanie zo svätých kníh. Viera Bratov je jediné povolené náboženstvo v Novom Béthane a zároveň ide o jediné oficiálne náboženstvo Asurského impéria v celku. Je spojením troch hlavných prúdov tejto viery, ktoré existovali v jasnoveku - severodelnskej, juhodelnskej a lutegskej vetvy. Vyznávať iné viery je zakázané a právom trestané. To sa týka všetkých domácich náboženstiev, najmä hakamerských božstiev, a náboženstiev pochádzajúcich z iných impérií a štátov (napríklad viera v Povznesených). Vnútro Chrámu je považované za sväté miesto a chrám teda poskytuje útočisko pre každého, kto uznáva Bratov a ktoré nemôže nikto narušiť (ani polícia bez privolenia kňažiek). Kňažky takisto poskytujú liečiteľské služby, ubytovanie pre bezdomovcov a chudobu, a v neposlednom rade aj duchovné a morálne poradenstvo. Zatiaľ čo v Asurskom impériu (na domácom kontinente) je viera v Bratov povinná, Nový Béthan získal z tohto pravidla výsadnú výnimku, a obyvatelia provincií teda nemusia Bratov vyznávať - stále však majú zakázané vyznávať iné náboženstvá. Oficiálne náboženské štatistiky v Novom Béthane hovoria o ~75% obyvateľstva, ktoré je verné Bratom, a ~25% obyvateľstva, ktoré navonok praktikuje bezbožnosť. Väčšina týchto bezbožníkov patrí k domácim, ktorí tajne vyznávajú svoje vlastné náboženstvá, a malá časť k mladej generácii Béthaňanov, ktorej hlas však neustále narastá.

◯ Banka
Moderná banka poskytuje veľký rozsah služieb. V banke možno uložiť, resp. odobrať hotovosť vo vysokej hodnote, ktorá je uložená v bezpečnostných trezoroch. Takisto sa tu ukladajú vzácne kovy, ako striebro, zlato, a vzácne kamene. Banka vám takisto môže premeniť a rozmeniť peniaze, vystaviť a uznať šeky, a založiť účet, ktorý slúži na poskytovanie pôžičiek, obligácií, služieb cenných papierov a bankové prevody na veľké vzdialenosti a medzi jednotlivými účtami. Peniaze uložené v banke možno zhodnotiť prostredníctvom úrokov alebo investovaním do miestnych, provinciálnych či súkromných projektov. Na zriadenie účtu sú potrebné všetky občianske a registračné doklady.
Okrem peňažných služieb je v banke zriadených niekoľko poistných fondov; ľudia si tu teda môžu zaplatiť rôzne typy poistenia - domové poistenie (poškodenie obydlia následkom požiaru, povodne, zosuvu pôdy a podobne), obchodné poistenie, obmedzené životné poistenie a napokon aj nehodové poistenie (pri zraneniach spôsobených nehodou dopravného prostriedku, pričom toto poistenie je zamerané hlavne na cestovanie leteckou dopravou, vzhľadom na pomerne časté havárie vzducholodí).
Bezpečnosť banky zaručuje nielen miestna polícia, ale aj niekoľko najatých strážnikov.

◯ Kováčska dielňa
Kováčska dielňa sa v dnešnej dobe môže zdať ako prebytok minulosti, no mýlili by ste sa. Aj napriek prevahe strelných zbraní v pohraničí stále nájdeme zástancov klasických zbraní na blízko, ktoré sa síce len málokedy vyrovnajú nábojom, no chladná oceľ sa v tej kritickej situácii nezasekne alebo nevybije. Práve preto majú zbrane na blízko svoje využitie. V dielni si môžete objednať, nechať opraviť alebo zakúpiť zbrane rôzneho druhu, najmä nože a dýky, meče, a sekery, a tak ako pri artechu, zbrane zdrojové (aktívne očarované), zbrane mostové (vyžadujúce prísun eny od používateľa) a zbrane čisté (bez očarovania).

◯ Mäsiarstvo
V mäsiarstve si môžete denne kupovať čerstvé mäso pochádzajúce z okolitých fariem a od poľovníkov. Lovci tu môžu svoje úlovky predať; samozrejme ak nie sú už pokazené.

◯ Mestský magistrát
Magistrát je sídlo starostu a mestskej administratívy. Jeho úlohou je vykonávať odborné, administratívne a organizačné práce, najmä zabezpečuje písomnú agendu mesta, dokladov a registratúry, je podateľňou a výpravňou písomností, vykonáva nariadenia starostu a iných vedúcich osôb, vypracúva a zabezpečuje územný, pozemkový a stavebný plán regiónu, voči susedným regiónom a provinčnej vláde má na starosť informačnú povinnosť, komunikáciu a udržiavanie vzťahov. Taktiež je daňovou úradovňou (vyberanie daní) a banskou a roľníckou úradovňou (vybavuje banské a roľnícke veci). Obyvatelia tu môžu požiadať o nájdenie roboty, kupovať a predávať pozemky, vykonávať registračné povinnosti, zažiadať si o získanie občianstva a zakladať podnikateľskú činnosť. Magistrát vedie riaditeľ. Okrem neho tu sídli aj miestny architekt. Pred budovou stojí vývesná tabuľa s množstvom dostupných platených prác.

◯ Magistrát Koncilu clony
Táto budova je sídlom pobočného ústavu Koncilu clony (imperiálneho rádu mystikov). Podobne ako mestský magistrát, koncil zabezpečuje všetky veci týkajúce sa maggyje a súvisiacich fenoménov eny, Clony a artechu. Má na starosti mystickú bezpečnosť regiónu (odstraňovanie enomálií, následkov deštrukčnej maggyje, poruchového artechu a nebezpečných renegátov), inštaláciu a údržbu veľkého artechu (kolektory eny, bleskozvod a podobne), monitoring a kontrolu mystikov v regióne, zabezpečovanie dodržiavania predpisov týkajúcich sa legálnej maggyje a artechu, poradenstvo v oblasti mystiky a mnohé iné. Magistrát Koncilu vedie magister. V budove sa nachádza aj knižnica a drobné kníhkupectvo.

Sigrior

Počas mojej cesty som toho naspala len málo. Aj keď som nepotrebovala toľko spánku ako normálny ľudia, stále bolo príjemné si "oddýchnuť". No oddych bol luxus, ktorý mi nemal byť tak skoro povolený. Bola som napätá väčšinu času. V krvi sa mi miešal strach s adrenalínom a neustále zlé predtuchy miešané s paranojov. V každom človeku som videla hrozbu, každý jeden pohľad ktorý ma čo i len náhodou stretol som považovala za nejaké rozpoznanie. Počas celej mojej cesty cez impérium som bola vyhladovaná, v bruchu sa mi ozývali na protest kŕče a obrovské kruhy pod očami spolu so strnulou tvárou a špinou z cesty dobre zarytou pod pokožku vytvárali pohľad naozaj, zúfalého jedinca. V istý Čas som dokonca vyskočila z lode, priamo do špinavých vôd, aby som sa vyhla kontrole identity ktorú som jednoducho nemala. Útek zrazu neznel až tak dobre.

Povedať že som sa na to nechcela vykašľať, že som miestami nechcela proste odísť a vrátiť sa späť za otcom by bolo čisté klamstvo. Myslela som na to veľa krát, no možno zo strachu a nakoniec až z tvrdohlavej až týnedžerskej nezlomnosti a trucu som nakoniec vytrvala.. no a kam ma to doviedlo?
Sedela som na lavičke vzducholode, o ktorú sa rozbíjali rady bleskov. Turbulencie boli úplne normálne a aj keď si to poniektorý domáci sotva všímali, mne z toho bolo.. no takmer som si nasrala do šatov. Nervózne som zahmýrila nohami, jednou rukou pevne zvierajúc zábradlie - až mi belaly hánky, a druhou kŕčovito zvierajúc lístok. Ako keby to bola nejaká poistka toho, že sa pod ďalším bleskom loď jednoducho nezlomí. Však som za to zaplatila nie? Za bezpečnú cestu. Bola som odetá veľmi jednoducho. Stále dosť špinavá z ciest, na sebe som mala belasé jednoduché šaty ktoré sa zopínali na hrudi, a nezahaľovali ramená. Zúžené v páse aby sa lepšie držali, v podstate cestovné, no stále dievčenské. Siahali až niekam nad kolená. Nemala som u seba žiadnu batožinu, dokonca aj moje peniaze som mala schované a priviazané gumičkou z vnútornej strany stehna. A to bolo tak všetko. Musela som vyzerať hrozne. No pre zmenu som si počas cesty do "novej zeme" aspoň oddýchla. Tu to už bolo viac menej jedno a ja som bola schopná ponoriť sa do sladkej apatie.

Po niekoľkých dňoch cesty sme sa dostali na miesto, poslednú zastávku ktorá mala vymoženosť moderného sveta - letisko. Ďalej už nikto nelietal. Aspoň nie klasickým spôsobom. Zo vzducholode som vystúpila priamo do dažďa, z ktorého som sa rýchlo snažila zutekať pod najbližšiu "strechu" stanice. Nie že by mi to pomohlo. Aj za tak krátky čas som bola premočená na kosť. Blonďavé vlasy sa mi lepili na tvár a ja som si ich nespokojne odhrnula z tváre. Šaty na tom boli úplne rovnako. Lepili sa na mňa a voda stekala až k mojim zablateným nohám. Keď som si všimla že jemne začali presvitať, radšej som si vlasy zas prehodila dopredu. 
"Ah.." Povzdychla som si, pozorujúc zamračenú oblohu. Nevyzeralo to tak, že by to malo ustať. Bolo zbytočné tu čakať.
Rukami som si objala vlastné ramená, trocha ma striaslo. Možno z očakávaní, možno zo zimy a strachu? Trocha úzkosti tam bude pravdepodobne tiež.

Pohľad mi zastal na tri mŕtvoly, ktoré bičoval dážď.. oči či genitálie už dávno vyžraté. Pokrčila som nosom. Niečo takéto by bolo v jadre Impéria absolútne neprípustné, vlastne by to bolo pomerne blízko ku kacírstvu keď sa na to tak človek zamyslel. Odtrhla som od nich oči, keďže som tak úplne neverila svojmu žalúdku. S rukami okolo seba a hlavou sklopenou dolu som sa zas vydala do dažďa a ulíc za prvou zastávkou, ktorú som považovala za potrebnú.

Späť v Impériu som si nevedela predstaviť prísť na úrad a požiadať o zaregistrovanie. Tam to bolo smiešne, pozerali by sa na mňa ako na blázna. Tam nikto neregistrovaný nebol. Tu každopádne? Vošla som do dverí budovy s návalom kašľa, ktorý som sčasti zahrala. Vyzerala som premoknuto, premrznuto a špinavo. Blato som mala snáď až po kolená a siahalo mi aj do okrajov šiat. Zas som si oboma rukami roztrasene objala samú seba.
"J..j.. jet.. toto .. registrát?.." Zamrmlala som s drkotaním, smrkla som a obzrela sa po miestnych. Zas som si odkašľala a snažila sa trocha potlačiť triašku. Normálnemu človeku by predsa len bola kosa nie? Musela som uznať že miestami som bola dobrá herečka. Nehovoriac o tom že som naozaj vyzerala ako niekto, kto zažil sériu smoly.
"Rada b.. by som.. s.. sa zar.. zaregistrovala." Vysúkala som zo seba.
"Stratila som ehm.. cough.." Dala som si ruky pred seba. "späť v impériu.. doklady." Smrkla som a pozrela som sa na úradníka, ku ktorému som pravdepodobne pristúpila.

Budova mestského magistrátu bola na prvý pohľad najkrajšou a zároveň najluxusnejšou budovou v Skale. Konkurovať jej mohli len susedia od magistrátu koncilu clony a samozrejme banka stojaca oproti na druhej strane ulice. Úradníci na sebe rozhodne nešetrili, no museli nejako udržovať majestát Impéria. Akou vizitkou Asuru a jeho moci a bohatstva by bola drevená ošarpaná búda v centre mesta? Zároveň sa však dal spomenúť aj argument, že tento prepych bol v zásade zbytočný a prehnaný, a peniaze by radšej mali byť využité na účely spoločenského prospechu. Realita bola taká, že úradníci vyslaní z blahobytnej a bohatej civilizácie východu chceli v divokom pohraničí aspoň trocha napodobniť pocit svojho domova, a zachovať drobnú ilúziu toho pohodlného života. Keď Sigrior vstúpila dovnútra, nad dverami sa ozval cengot, oznamujúc jej príchod. Niekoľko úradníkov dvihlo oči od stola a zmätene, možno s obavami, prípadne zamračene, ju potichu pozorovali. Sig akoby vstúpila do iného sveta. Na stenách viseli ornamentálne elektrické lampy, zo stropu kryštálový luster, a vyleštenú drevenú podlahu pokrýval zamatový koberec jemnej gaštanovej farby. Steny boli obvešané obrazmi a v strede čakárne zahliadla kamenný podstavec s bustou imperátora Elstana.
Jeden z úradníkov, potmavší bradatý deln vyššieho veku, zrejme vedúci oddelenia, nechápavo pohodil rukami a venoval jej pohľad, ktorý hovoril sám za seba - čo to do riti táto hus porába? Bez slova poukázal na tabuľku visiacu priamo pri dverách a neveriacky pokrútil hlavou. Na tabuľke skvel text pasívne-agresívneho rázu: "Pred vstupom na koberec si prosím vyčistite boty!!!" Priamo pod varovným textom sa nachádzalo malé vedro naplnené vodou, handrička a drsný koberček, kde mohla blato dostať z podrážok. Pokiaľ si nevyčistila nohy, nikto s ňou nebol ochotný komunikovať.

Ak spravila čo po nej chceli a aspoň trochu sa dala do poriadku, bradatý pán sa konečne podujal odpovedať na jej otázky.
"Áno, ste správne." Odvetil namrzene a zo stola Sigrior podal servítku. To smrkanie mu už začínalo liezť na nervy. Naozaj vyzerala zúbožene. Muž sa potom zamyslel nad jej žiadosťou. A okamžite potreboval danú situáciu objasniť - pravdu povediac, príliš mu nedávala zmysel.
"Kdeže ste stratili svoje doklady, slečna? Späť v impériu?" Znela jeho neistá otázka. Možno to správne nepochopil. Ale "späť v impériu" v jeho pochopení znamenalo "späť v Isenii." Ako sa teda bez dokladov dostala až sem?

Sigrior

Oh mala som ich chuť vyťahať za uši. Tie ich pohľady. No čo už, každý si tým musel prejsť nie? No a tak som sklopila pohľad k vedru a vydrhla si nohy. Teda aspoň z takého toho hrbého blata. Či to nejak pomohlo .. eh, ťažko povedať.

Prijala som servítku od muža a poriadne som do nej smrkla. Veľkými očami som sa pri tom pozerala všade, len nie na neho. Vyzerala som nervózne. Nechcela som si však klamať. Od pokoja som mala ďaleko.
"Serón? Ja.. som si nie úplne istá kde a kedy. Kúpila som si lístok, prešla som na rampu a .. no na vzducholodi som zistila, že ich u seba nemám." Snažila som sa to vysvetliť. "Aj s kabelou.." Povzdychla som si, viditeľne nešťastne. Zložila som servítku a hodila ju do koša. Tento krát som sa pozrela uprene na neho.
"Niekto mi ju asi ukradol, a pri tom zhone som si to vôbec nevšimla. Alebo som ju len zabudla eh.. okrem dokladov tam tak či tak moc nebolo." Pokrčila som zas ramenom.
"Môžem si tu vybaviť nové? Bez nich sa.. nedá fungovať. Viete čo tým myslím." Venovala som mu slabý úsmev, hľadajúci sympatiu.

Po tom drobnom "škandáli" pri vchode ostatní úradníci od Sigrior sklonili oči a viac sa o ňu nestarali. Mali dosť vlastnej práce, ktorá rozhodne nezahŕňala zaoberanie sa nejakou zmoknutou bezdomovkyňou. Teraz ju mal v moci postarší muž v perfektne napasovanom obleku a s dlhou vyčesanou bradou, ktorý ju pozorne počúval. Na trhané vety Sigrior zamyslene prikyvoval a jemne sa hladil po brade.
"Ach, tak v Sérone. Prichádzate z hlavného mesta." Prehodil muž akoby sa tým všetko vyjasnilo. Ľudia cestujúci cez Skalu ďalej na západ tu neboli výnimočným zjavom. A pravda, mnohí z nich prichádzali priamo zo Séronu, kde zakotvila väčšina zaoceánskych korábov naplnených kolonistami. Situácia, ktorú Sigrior úradníkovi vykreslila, bola nezávideniahodná. Riešiť krádež nebolo parketou mestského magistrátu. "Krádež by ste mali nahlásiť na polícii, slečna. Ak vám kabelu ukradli na palube, zlodej možno vystúpil tu v Skale." Poradil Sigrior, no prakticky išlo len o formalitu. O zbytočnú formalitu. Obaja ste vedeli, že tieto domnelé doklady už nikdy neuvidí. Zlodej mohol vystúpiť aj na druhej stanici, kde vzducholoď stála pred vyše celým dňom. A policajti by sa zrejme takouto malichernosťou ani nezaoberali.

Na jej poslednú otázku súhlasne zakyvkal hlavou, z prvého šuplíka vytiahol tučnú knihu a opatrne ju položil pred seba na stôl.
"V každom prípade, tie doklady budete potrebovať čo najskôr. Tak sa do toho teda pustíme. Sadnite si, prosím." Odvetil nabudene, nasadil si okuliare, jemne oslintal svoj ukazovák a začal v knihe listovať. "Budem potrebovať vaše osobné informácie. Keďže v Skale ešte nevedieme vašu osobnú evidenciu, o spárovanie a potvrdenie údajov požiadam magistrát v mieste vášho bydliska." Prehovoril a spokojne ukázal na telegraf stojaci na neďalekom stole. To bol nepochybne veľký problém. Komunikácia telegrafom bola rýchla, ale mala svoje obmedzenia - napríklad také, že elektrické stĺpy siahali len po pobrežie, teda najďalej do Séronu, no ak magistrát chcel komunikovať s Impériom doma v Isenii, úradník musel správu odoslať do hlavného magistrátu v Sérone, ten ju spracoval do poštovej podoby a odoslal na letisko alebo do prístavu. Pošta sa následne loďou, prípadne letúnom dostala na starý kontinent, a tamojší magistrát musel svoju odpoveď odoslať rovnakou formou. "Dovtedy vám, žiaľ, môžem vydať len dočasné doklady. Najprv mi teda uveďte svoj štatút a adresu pôvodného bydliska, alebo miesta, kde ste sa zdržiavali - podľa toho určím dĺžku platnosti dočasných dokladov." Pán do ruky schmatol prekrásne plniace pero, nastavil ho nad prázdnu stránku úradnej knihy a do kolónky pohlavia zapísal slovo "žena". Pod štatútom mal na mysli jej spoločenské postavenie - v zásade či bola občanom Impéria alebo cudzinkou. "Potom vás požiadam aj o celé meno, prípadne ak si ju pamätáte, aj občiansku numeru; napokon aj meno vášho otca alebo matky, a rok narodenia, ak ho poznáte." Potreba týchto informácií bola pochopiteľná. Ich cieľom bolo najmä predísť zameneniu s inou osobou rovnakého mena. No koľko z nich Sigrior skutočne poznala, alebo vôbec mala?

Sigrior

Ešte že som si tento scenár po ceste sem pripravila.. času som mala dosť no nie? Slabo som sa pousmiala na jeho poznámke o policajtoch, keďže sme obaja vedeli že to bol stratený prípad. Aj kvôli očividným "nedostatkom", aj kvôli tomu že sa nikdy nič také nestalo a bolo ťažké nájsť doklady či zlodejov, ktorý jednoducho neexistovali.

Sadla som si na ponúkanú stoličku, ruky som si založila na kolená a počkala som, ký sa začne vypytovať.  "Veľa šťastia.." Zamrmlala som popod nos, no rýchlo som to zamaskovala kašľaním. Hovorilo sa že trocha sarkazmu nikdy nikomu neublížilo no, tu by mi to vedelo zavariť. Poškrabala som sa vo vlasoch a zas som si odkašľala.
Oh to viete, môj otec a majster je jeden z najvplyvnejších ľudí v Impériu, a spomínala som vám, že som homunculom? "Nemala som.. bydlisko, ak.. chápete ako to myslím." Poznamenala som. "Som tu za hľadaním novej, lepšej budúcnosti." Dodala som pokorne no zároveň s malou nádejou v hlase. "V kolóniách a tak.." Zamrmlala som ku koncu, vyzeralo to tak, že to malo patriť mne no schválne som to povedala dosť nahlas na to, aby to zachytil. Už som si predstavovala ako tam škrabe "bezdomovec" alebo také niečo. Svojim spôsobom by mal pravdu.
"Menom Vella, rodičov nepoznám, pôvodom zo Sirotčina sv. Isenóra, v meste Valduen" Zas som potiahla nosom, no len trocha.

Muž tichým hmkaním pritakal na jej slová o lepšej budúcnosti a neprítomne odpovedal bez toho, že by k nej zdvihol pohľad. "To my všetci... to my všetci." Z jeho tónu hlasu sa dalo vyčítať, že so svojím životom v súčasnosti nie je natoľko spokojný.
"Sirota? Zaujímavé." Prehodil len tak mimochodom zatiaľ čo informácie zapisoval do úradnej knihy. "Vella. A... si-ro-ti-nec sv. Isenóra, Valduen." Hovoril nahlas písaný text a potom sa znova pozrel na Sigrior. "Valduen je veľké mesto. Predpokladám, že v ňom nájdeme viac sirotincov s týmto presným menom... slečna, viete mi povedať adresu? Alebo aspoň časť mesta, v ktorej sa nachádza? Potrebujeme to mať po poriadku, isto chápete." Znela jeho otázka s podozrievavým podtónom. Bohvie koľko falošných sirôt mu za posledné roky prešlo cez prsty, a tentoraz pre istotu nechcel nič nechať na náhodu.
Medzitým sa zamyslel nad vzdialenosťou medzi Búrlivou skalou a Valduenom. Do ruky schmatol mapu a v hlave spravil niekoľko výpočtov. Napokon svoj výsledok zapísal do evidencie. "Dočasné doklady vám teda vystavím na... povedzme, päť týždňov. Pred vypršaním platnosti sa znova dostavíte sem na magistrát, a ja vám vydám oficiálne doklady, alebo ak potvrdenie z kontinentu ešte nebudeme mať, znova predĺžim ich platnosť." Vysvetlil bradatý úradník a Sigrior venoval úsmev, dúfajúc, že pochopila čo sa jej snaží vyložiť. Nie každý v pohraničí mal dosť rozumu na to, aby zvládol pochopiť základné koncepty fungovania imperiálnej úradníckej sústavy.
"Tak, doklady sme zvládli. Teraz si ešte rýchlo prejdeme registráciou artechu a osobných dispozícií." Prehovoril, no dočasné doklady jej zatiaľ do rúk nepodal. Bez registračných dokladov boli aj tak zbytočné. Zo šuplíka vytiahol ďalšie dve tlačivá. "Ešte než začneme som povinný vás upozorniť na následky uvedenia nepravdivých informácií - klamstvo pri registrácii sa považuje za trestný čin, za ktorý vám hrozí odňatie majetku, vysoká pokuta, prípadne aj niekoľkomesačné odňatie slobody." Informoval Sigrior s celkom vážnym výrazom a potom sa pustil do svojich otázok. "Tak... vlastníte v súčasnosti akékoľvek artikle artechu, a ak áno, akého druhu, typu, prípadne značky a počtu?" Otázal sa a po jej odpovedi prešiel k ďalšiemu úradnému tlačivu. "Napokon, aké sú vaše osobné dispozície v oblasti živej maggyje? Bude postačovať kategorizácia podľa štandardov imperiálnej akadémie. Ďalej potrebujeme informáciu o akadémii, na ktorej ste dané dispozície študovali, alebo u ktorého autorizovaného majstra ste študovali." Sigrior nemala poňatia čo myslel kategorizáciou podľa štandardov imperiálnej akadémie, ale rozhodne si mohla tipnúť.

Sigrior

Toto malé vyšetrovanie pokračovalo ďalej. Chcela som mu odpovedať ako najlepšie som vedela, čo znamenalo tak, aby to znelo vierohodne no dohromady nič moc konkrétne. Keď sa spýtal na ulicu, len som pokrčila ramenom. "Rada by som, ale nepamätám sa. Je to veľké mesto." Odvetila som mu. Ruky som si zatiaľ založila do lona a pohľadom zas raz prešla po okolí. Stále som mu venovala pozornosť, no vyzeralo to tak že je len čiastočná. Dosť na to, aby som mu odpovedala.. no bol to zdĺhavý proces a ja som začala byť dosť neposedná.

Prešli sme až k časti maggyje a mne neostávalo nič iné, než zakývať hlavou. "Nosievam len hlavu na ramenách." Zamrmlala som, aby som svojej odpovede dala aj nejakú vokálnu hodnotu. No a na otázku o personálnej mágii som zas len zakývala hlavou zo strany do strany.
"Nie, žiadna akadémia, majster alebo maggyja" Dodala som následne s povzdychom. Bolo to klamstvo, v mojich očiach dosť očividné no, ja som poznala pravdu. Mágovia boli kontrolovaný.. a ja som nebola v žiadnom ich zozname. Mohol by byť z toho len problém.

Vidiac, že viac toho zo zúboženého dievčaťa nedostane, úradník skončil so svojimi otázkami smerujúcimi k upresneniu jej bydliska. Zostalo mu dúfať, že o tejto "Velle" nájdu vo Valduene nejaké informácie. Vlastne mu bolo celkom jedno ako na kontinente budú postupovať. To boli veci mimo jeho jurisdikcie, a navyše tu v Skale mal inej práce nad hlavu. Na listy týkajúce sa maggyje následne zapísal fakt, že Sigrior nevlastní žiaden artech, a rovnako neovláda žiadne schopnosti živej maggyje. Klamať v tejto chvíli bolo zrejme tou správnou možnosťou. Používatelia mystiky boli v Impériu povinne registrovaní, vedení na oficiálnom zozname a ich existencia prísne regulovaná. Siroty prakticky nemali šancu získať mystické vzdelanie, a ak by sa k nemu priznala, to by v očiach úradníka dvihlo isté podozrenie o jej skutočnej identite. A tie odpovede čo mu podala? Tie by zďaleka nestačili. Ak by mu ako úradníkovi pomedzi prsty prešiel neregistrovaný mystik, isto by ho to stálo prácu, a možno by si vyslúžil aj nekrátke posedenie v base. No Sigrior sa mu javila ako zahodená bota; dievča strhané životom, pre spoločnosť neviditeľné, nezaujímavé a vlastne irelevantné.
"Výborne. A vyzerá... že to bude pre zatiaľ všetko." Prehodil muž zamyslene, schmatol svoju pečiatku a opatril ňou občianske doklady vrátane registračných papierov. Oficiálna pečať magistrátu bola samozrejme tou najdôležitejšou časťou dokladov. Tie ostatné detaily zaujímali len málokoho. Potom však úradník dvihol prst do vzduchu. "Ach, áno, zabudol som na vybavovací poplatok pre nové doklady! Keďže žiadosť o potvrdenie údajov zasielame až na kontinent, bude vás to stáť v prepočte... 20 sherinov. Samozrejme, ak nemôžete zaplatiť hneď, to je v poriadku. V takom prípade vám na dočasné doklady vypíšem výšku dlhu na meno, a budete ho môcť splatiť, keď si o päť týždňov prídete pre oficiálne doklady." Vysvetlil v krátkosti a Sigrior venoval široký úsmev. Bez zaplatenia dvadsiatich sherinov sa jej žiadnych dokumentov od úradníka nedostalo, a tak muž trpezlivo čakal, až mu do dlane hodí peniaze, prípadne ak žiadne zo sebou nemá, nech jej na doklady zapíše dlh. Napokon ju záverom požiadal o podpísanie každého jedného papieru. Potom sa s ňou muž rozlúčil.
"Sme vybavení, slečna. Choďte z Bratmi a nabudúce si prosím svoje doklady opatrujte lepšie."