Na dunách nesváru

Prístavom sa rozľahol ohlušujúci výbuch. Nad dokmi vzápätí rozkvitli mohutné lupene žeravého ohňa a poryvy dymu a popolu čierneho ako uhoľ. Tlakovú vlnu explózie pocítila aj posádka Ohňokňažníka, ktorý sa začal jemne prevaľovať na vlnách zálivu. Záblesk vás síce v tejto vzdialenosti neoslepil, ale zopár členov posádky si vyslúžilo nepríjemné pískanie v ušiach. Niektorí sa dokonca zvalili aj na mokrú palubu, očakávajúc ďalšiu detonáciu. Tá sa nedostavila. Z prístavu k vám doľahlo prenikavé poplašné zvonenie, džavot stoviek prekvapených ľudí a napokon aj dobre známe znenie bitky, ktorú sprevádzal krik bojovníkov a rinčanie zbraní. Doky sa ponorili do suverénneho chaosu.
Na provu Ohňokňažníka spoločne vystúpili traja majstri. Veliteľ delegácie, majster Su-Wekesa, si od jedného z kolegov vyžiadal krajohľad, ktorý si následne priložil na oko. Krajohľad bol obľúbený nástroj skautov v službách Spoločnosti. Fungoval prostredníctvom začarovanej sústavy zrkadiel a narozdiel od obyčajných ďalekohľadov dokázal jasne dovidieť aj na míle vzdialené ciele. Majster po krátkej chvíli zhodnotil situáciu v prístave, krajohľad zložil a vrátil ho majsterke Atien. Na prove sa okrem majstrov objavil aj húf zvedavcov, vrátane Akkary a väčšiny jej kolegov.
"Zmena plánu, vážení. Zakotvíme v Zelenej štvrti." Prehovoril majster rozhodne, hľadiac na kapitána Ohňokňažníka. Kapitán bez okolkov prikývol, posádke nariadil dvihnúť kotvu, nastaviť plachty do vetru a svižne vybehol ku kormidlu, ktoré začal prudko stáčať na ľavobok. Majster Eyvar mávnutím ruky rozohnal zhromaždenie ako kŕdeľ hladných vtákov. Nie že by drakopijníci na lodi mali čo robiť. Námorníci mali práce nad hlavu, ale vašou prácou nebola plavba. Vy ste boli členmi váženej žoldnierskej spoločnosti. Vy ste boli odborníci na lezcov, na ďasy, nie na moria a oceány.

Z Phalyry, domovského územia Spoločnosti dračej kopije, hovorovo zvaných aj drakopijníkov, ste sa zálivom vyplavili popri Yrithskom pobreží a v priebehu dvoch dní dorazili do Khamiry, konkrétne do pobrežných oblastí matriarchátu Hakkyr. Cieľom vašej výpravy - delegácie - bola Sunara, hlavné mesto Hakkyru, kde ste sa mali stretnúť s objednávateľkou, princeznou Adanyou (avšak titul princeznej bol v pomeroch Hakkyru neznámy; po správnosti bola Adanya treťou dcérou matriarchy, teda jej oficiálny titul - a oslovenie - znelo "Tretia Dcéra"). Adanya Spoločnosti poskytla základné informácie o úlohe, no detaily chcela prebrať osobne. Od majstrov ste sa dozvedeli ešte menej. Podľa všetkého mala delegácia lokalizovať a získať akýsi mocný artefakt, kdesi hlboko v dunách púšte, a to samozrejme znamenalo výpravu do skazených oblastí, do nespútanej divočiny, ktorej už po tisícročie kraľovali lezci. Spoločnosť by sa bežne na takéto nebezpečné výpravy nedala, ale Adanya mala prístup ku pokladnici Matriarchy samotnej. Hakkyr nebol v žiadnom prípade chudobnou krajinou, to rozhodne nie. Vidina veľkého zárobku sa blyšťala nielen v očiach princepsov Spoločnosti, ale nedokázala mu odolať ani rada majstrov. Príťažlivosť tejto misie napokon nespočívala len v zlate, ale aj pre nadviazanie úzkych vzťahov so Zväzom matriarchátov, vedúcou politickou silou v severnom Nuadhe. Prečo teda neposlať zo štyridsať bojovníkov, aby ulahodili zmyslom bohatých Matiek a Dcér? Spoločnosť bola v súčasnosti zapojená do viacerých konfliktov a exterminačných kampaní, stovky členov bojovali v zahraničí, tisícky doma, no táto investícia do Nuadhu sa mohla vyplatiť. Princepsovia za krátko nakázali prípravu misie a určili jej rozpočet, rada majstrov vytvorila plán, zrealizovala praktické ohľady a vybrala troch majstrov do vedenia delegácie. Majstri si následne vybrali zo šesť veteránov a zbytok pozícií obsadili cez prihlasovanie, s odporúčaním na predošlú skúsenosť v Nuadhe alebo najlepšie pôvod z oblasti Khamiry. Ako zvyčajne, k misii sa malo pripojiť aj niekoľko učňov. Každý majster si podľa tradície mohol vlastnoručne vybrať dvoch zelenáčov.

Takto do hry vstúpila Akkara, a popravde, dievčaťu prospelo dobré načasovanie. Akkara len prednedávnom dokončila svoj dlhodobý základný tréning pod zbrojmajstrom Delmekom a v zásade sa stala oficiálnym členom Spoločnosti. Dôležité je zdôrazniť "v zásade." Prax sa javila inak. Nových členov len málokto bral ako plnohodnotných drakopijníkov; nie kým za sebou nemali aspoň jednu či zo dve kampane. Takýchto nováčikov posmešne označovali zvieracími zdrobneninami. Akkara ako delnka schytala prezývku "opička." Ak by bola lutegou, volali by ju "vĺča."
Akkara sa teda dostala do fázy, v ktorej nemala osobného trénera. Zbrojmajster Delmek trénoval spoločne s Akkarou ďalších dvanástich, a popri jeho výučbe sa venovala aj štúdiu fundamentálnej a neskôr aj bojovej maggyje, vedenom majsterkou Galimou. Nie každý učeň v Spoločnosti mal talent na mystické umenia; Akkara bola v tomto prípade skôr výnimkou. Mnohí talentovaní učni sa po základnom tréningu dlhodobo venovali bojovej maggyji a ak v kampaniach dosahovali excelentné výsledky, mohli sa dostať pod patronát jedného z majstrov. Pod majstrom sa potom vyučili a zaradili do výberových jednotiek, elity drakopijníkov. A napokon sa mohli stať aj majstrami samotnými. No tento proces zvyčajne trval aspoň desať rokov, a Akkara stála na jeho úplnom začiatku. V žiadnom prípade sa tu nejedná o jednoduchú záležitosť. Do elity sa dostali len najlepší z najlepších. Jeden z desiatich, desať zo stovky, stovka z tisíca. Spoločnosti ste museli venovať celý svoj život, svoju dušu zapredať ničeniu zla, ktoré predstavovali lezci a ich temný vplyv na svet.
Ako každý iný člen Spoločnosti, aj Akkara sa musela ceremoniálne podvoliť Nyrth, stať sa služobníčkou mocnej dračice. Predsa len, meno Spoločnosti pochádzalo práve zo slávnej kopije Nyrth, ktorá v rukách legendárneho kráľa porazila Bielu kňažku. Jedna zbraň, čo i len spomenutie tejto zbrane, naháňala lezcom strach, pri pohľade na lesk zbraní drakopijníkov a pokrik v mene Nyrth, im na krk vyrážali kropaje potu a ich vôľa náhle oslabla. Sláva o úspechoch Spoločnosti presiahla aj Clonu samotnú, nositeľov dračej kopije sa neobávali len skazení králi a vojvodcovia, ale aj králi nemŕtvych, vládnuci zo svojich tmavých rohov sveta.
Krátko po ceremónii sa mala čo najskôr prihlásiť do jednej z kampaní, no majsterka Galima ju bez váhania odporučila majstrovi Su-Wekesovi, veliteľovi Nuadhskej delegácie. Ten si ku šťastiu ešte nevybral druhého nováčika. Keďže Akkara dosahovala dobré výsledky a navyše pochádzala z Khamiry, majster sa nechal presvedčiť. Akkaru nepoznal osobne a rozhodol sa dôverovať Galime. Mladé dievča sa okrem toho venovalo rovnakej elementálnej katedre v maggyji, konkrétne tej ílovej. Su-Wekesa tam jasne videl potenciál na ďalší rozvoj pre novú členku Spoločnosti. Majster si pred odchodom osobne otestoval schopnosti Akkary, a usúdil, že ju môže trénovať.



Koráb sa pomaly kolísal naprieč zálivom, obkoleseným zástavbou hlavného mesta. Sunara bola na pomery tejto doby obzvlášť mohutná, niektorí by si ju dokonca dovolili nazvať aj veľkomestom. Niet sa čomu diviť. Severný Nuadh, hlavne teda Khamira, bol po posledné stovky rokov miestom relatívneho pokoja a stability. Staré spojenecké a mierové dohody zázračne držali; ich pôvodné texty prežívajúc len pomocou kuratívnej maggyje. A nedržali ich len staré rany, smrť celých kráľovstiev z hmlistej histórie, to nie. K celistvosti prispeli aj hordy lezcov, prichádzajúcich z juhu a z východu. Niekto sa o nich musel postarať. A tak sa staré krivdy odložili na neskôr. Prežitie voči temnote sa javilo ako dôležitejšie než nároky na územia, ku kradnutému bohatstvu. Khamira nechcela znova prežiť horor spred troch stoviek rokov, keď jedného dňa si matky uvedomili, že domov sa im z vojny nikto nevráti. Po brutálnych a ničivých konfliktoch tu skoro muža nezostalo. Vdovy sa stali kráľovnami, vznikli prvé matriarcháty. Sľúbili, že toľká smrť sa udiala naposledy. Už nikdy viac. Matriarcháty medzi sebou uzavierali spojenectvá, spojené v žiali za svojich synov a mužov. Zväz matriarchátov sa stal lepším miestom. Matky svoje kopije obrátili proti lezcom, nie proti súdruhom. A dnes bola Khamira drahokamom celého sveta.
No ani dobré časy netrvajú večne. Posledné roky ste sa v Phalyre dopočuli rôzne správy. Obchodníci zdieľali svoje obavy, neustále spomínajúc napätie, ktoré sa potichu nesie celou krajinou. Mocenské boje v zákulisí. Správy o povstaní, o rebeloch. Intrigy a konflikty, neriešené mečom na bojisku, ale jedom a dýkou v tieňoch. Niektorí si boli dokonca istí, že Hakkyr - a rovnako aj ostatné matriarcháty vo Zväze - sa postupne plavia do občianskej vojny. Len málokto im uveril. Khamira nezažila skutočnú vojnu po desať generácií.

A tu ste to mali. Explózia priamo pred vašimi očami. V najväčšom prístave severného Nuadhu. Čierne kúdole dymu a prachu stúpali na oblohu, akoby predvídajúc temnú budúcnosť. Nepokoje, nedajbože občianska vojna, mohla vážne skrížiť vaše plány. Majstri potichu preberali situáciu, a ani jeden z nich sa nejavil v dobrej nálade. Ako sa vám len podarilo dojsť v ten najhorší čas?
Sunara mala ku šťastiu aj druhý prístav v Zelenej štvrti, nachádzajúci sa zo dve míle na východ. Počas krátkej plavby sa Sunara v celej kráse vinula na pravoboku Ohňokňažníka. Videli ste to slávne bohatstvo Khamiry, ulice plné ľudí, trhy ovenčené drahými tovarmi, látkami, jedlom od výmyslu sveta. Ulicami sa v tejto chvíli hnali ozbrojené kohorty vojakov, smerujúc do oboch prístavov. Ani sami majstri nemali poňatia čo sa deje, a preto radšej mlčali. Skutočný stav ste mohli zhodnotiť až po vylodení.
Obchodnícke doky v Zelenej štvrti mali byť vašou záchranou, no situácia bola podobná ako v materskom prístave. Z horiacich skladov sa valili vysoké stĺpy dymu, niekoľko ukotvených korábov sa pod sabotážou potápalo na dno prístavu, štvrťou sa rozliehal vreskot a brinčanie zbraní. Posádky sa zo svojimi loďami dali na hromadný útek. Ohňokňažník bolo jediné plavidlo smerujúce do prístavu. Námorníci vrieskali o dušu, zrejme v pokuse vás varovať. Majster Eyvar pomocou eny rozšíril svoj sluch a informácie zdelil obom kolegom. Jin naďalej sledovala dianie v prístave pomocou svojho krajohľadu. Veliteľ Su-Wekesa sa náhle otočil na päte, hľadiac na svoju delegáciu.
"Draci, do pozoru!" Zrúkol mocným hlasom, poľahky prebíjajúc zavýjanie vetra. Su-Wekesa bol jedným z najváženejších majstrov v Spoločnosti; predsa len, bol kandidátom na pozíciu veľmajstra. Drakopijník na svete neexistoval bez silného rešpektu voči tomuto mužovi.
"Hľa! Sunara pre nás pripravila neobyčajné privítanie. Osud nám do lona priviedol hnusákov. Rovno pod nosom, rovno v tomto prístave. Neberte to ako prekážku, draci, ale ako príležitosť. Deň zabíjania lezcov je vždy dobrým dňom. A je našou úlohou svet zbaviť tejto hnusoby, nech to máme zaplatené alebo nie. Mesto nám bude vďačné. A isto aj jeho trezory plné zlata! Dajte sa dokopy, lenivci, za pár momentov spúšťame kotvu." Prehovoril k posádke majster a potom pohľadom k sebe prizval oboch svojich učňov. Akanni by sa dal nazvať konkurentom Akkary, pričom nebol o moc starší. Su-Wekesa si Akanniho vybral, pretože ho dôverne poznal a veril mu. Akkara bola pre majstra tou neznámou, nie jej kolega. Spoločne ste sa odobrali do podpalubia, kde majster pristúpil k stolu, ktorý bol pokrytý tradičnými nástrojmi drakopijníkov. Zápalné granáty či fľaše, výbušné projektily a iné zbrane mimoriadne efektívne na lezcov, overené históriou a početnými víťazstvami Spoločnosti.
"Vážení, neviem proti čomu presne ideme, ale cez hľad to vyzeralo na obyčajných hnusákov, akési piesočné obludy. Videl som zopár kojotích lezcov, nejaké veľké mačky a pár podivínov v maskách." Venoval vám obom pohľad a poukázal na stôl. "Budete sa držať pri mne. Možno sa aj niečo naučíte. Akanni, vezmi tie granáty. Akkara, proti lezcom som ťa ešte nevidel bojovať. Predpokladám, že si dobrá. Galima nezvykne o svojich klamať, ale... pamätaj, drž krok a snaž sa ma nesklamať." Obzrel sa na dievča prísnym pohľadom a zahľadel sa jej priamo do očí. "Inak ťa posadím na prvú bárku a vrátiš sa do Delhmeru." Majster nemal čas na neschopných motákov. Od svojich učňov vyžadoval zodpovednosť, samostatnosť, rozum a samozrejme podrobné nasledovanie jeho príkazov. Akkara na svojich pleciach niesla veľké očakávania. Rozhodne nechcela nahnevať niekoho ako majstra Su-Wekesu.
"Akkara, zo zhodnotenia bojovej situácie, ktoré z týchto vecí si vezmeš?" Ozvala sa otázka majstra, zrejme skôr skúšková ako taktická. Na dievča obrátil spýtavý pohľad; podľa všetkého mala odpoveď poznať okamžite. Na stole sa okrem ohnivých granátov a fliaš nachádzali aj fľaše plnené ílom (suchou zeminou), ďalej fľaše plnené kyselinou, čistou vodou a inými kvapalinami, látky permanentne nabité statickou elektrinou, šípy s výbušnými hrotmi, rôzne oleje a lektvary. Odpoveď musela poznať - Spoločnosť dračej kopije bola založená na artefaktoch, na nástrojoch maggyje a mysticizmu. Tak ako storočnú temnotu porazila legendárna kopija Nyrth, tak aj ostatné zlo padne pod zbraňami očarovanými enou.

Priebeh cesty a súčasná lokácia na topografickej mape (severovýchodný Nuadh, bez označenia území matriarchátov):

Majster a veliteľ delegácie Su-Wekesa, 44 - rasy sunuan, pôvodu Lahar (severostredný Nuadh):

Majsterka Jin Atien, 29 - rasy deln, pôvodu Akak (severný Aguel):

Majster Galus Eyvar, 37 - rasy luteg, pôvodu Yrith (juhostredná Isenia):

"Hah," uchechtol sa Akanni a pokrčil plecami. "Prístav pod útokom lezcov? Myslím, že si nás drakov naštudovali, a pripravili nám perfektné divadielko." Zavtipkoval s úsmevom a podvihol obočie. Hakkyrania boli naozaj oddaní svojej dramatickej tradícii - no útok v dokoch vyzeral až príliš reálne na divadelné javisko. A opona bola v nedohľadne.
V podpalubí si Akanni na pokyn majstra do malého ramenného batôžku naložil zopár ohnivákov (ako drakopijníci tieto ohnivé granáty nazývali) a s otázkou v očiach pichol do fľašiek naplnených suchou zeminou. "Tieto si neberieš? V dokoch moc suchého ílu nenájdeš." Obzrel sa Akanni na svoju kolegyňu a potom znova na majstra. Ten sa zaoberal vlastnou prípravou na nadchádzajúci boj. Su-Wekesa vyhrnul dlhé rukávy svojej tuniky a na stôl položil mohutnú, svalnatú ruku. Akanni majstrove modifikácie poznal, ale aj tak od jeho ruky nedokázal odtrhnúť oči. Spodná časť majstrovho predlaktia bola čiastočne vydlabaná, a v tejto "diere" mal zasunutú karafu, ktorú mohol naplniť akoukoľvek látkou - vodou, pieskom, ba aj vínom. Su-Wekesa schmatol fľašu s plazivou vodou, otvoril svoju ručnú karafu a začal do nej vodu liať. Takto mal okamžitý prístup k danej tekutine, bez potreby miešať a vyvolávať ju prostredníctvom maggyje - čo mohlo chvíľu trvať, najmä pri zložitejších zlúčeninách. V zápale boja predsa len rozhodovali momenty. Ručná karafa nebola jedinou majstrovou modifikáciou. Keď Su-Wekesa pred pätnástimi rokmi v bitke stratil oko, nahradil ho sklovcom, špeciálnou umelou očnicou. Pomocou sklovca dokázal aktívne vidieť žiaru a auru eny, ktorá vyžarovala zo všetkých bytostí, orientovať sa v tme, rozšíriť svoje bočné videnie a podobne. Len Nyrth vedela koľko ďalších skrytých trikov tvorí jeho arzenál. Su-Wekesa nebol medzi majstrami výnimkou. Skoro žiaden z veteránov sa telovým modifikáciám nestránil - do svojho života a tela prijali takmer čokoľvek čo mohlo pomôcť v boji proti lezcom.

Majster výber granátov aj vrešťadla Akkare odsúhlasil slabým prikývnutím.
"Granáty sú vždy dobrou voľbou, ale sme v trópoch. Khamira je daždivá, suchá zároveň. Hnusáci na jednom aj druhom spektre. Obaja si zoberte plazivodu." Lezci boli nevyspytateľní. Niektorí obývali telá presušené ako seno, no oheň im nerobil také problémy. Samozrejme, plamene ich dokázali čiastočne - povrchovo - spáliť, ale pod suchým mŕtvolným zovňajškom mohli mať tvrdé, čierne jadro, ktoré nedokázala zničiť ani páľava. Reč je samozrejme o starších, mocnejších lezcoch. Plazivoda bola v jednoduchosti začarovaná voda, schopná "liezť" po povrchoch podobne ako plamene, pričom pri kontakte sa okamžite vstrebala do tela a začala ho vypaľovať zvnútra.
"Lezci v jadre mesta, to je zlé znamenie. Pod hradbami, na farmách, pochopiteľne. V prístave? Jedine sabotáž. Niekto ich prepašoval. Silní, slabí, držte sa pri mne." Dalo sa povedať, že majster slovami vyslovene šetril. Zbytočné reči neboli jeho forte. Akanni zo stola ešte schmatol fľašku s plazivodou a spoločne ste vybehli naspäť na palubu.

Delegácia bola pripravená na vylodenie. Tridsaťpäť drakopijníkov v zbroji. Traja majstri, šiesti veteráni, šiesti učni a zo dvadsať ostrieľaných bojovníkov. Akanniho a Akkaru nezaujímal nikto iný než majster Su-Wekesa. V tejto chvíli bolo vašou úlohou asistovať mu v bitke a prostredníctvom toho sa trénovať a vzdelávať. Ako aj priamo v boji, tak aj v taktike a pohybe.
Keďže kapitán Ohňokňažníka sa odmietol priblížiť k horiacim dokom (čo bolo pochopiteľné, vzhľadom na tucet sabotovaných lodí), museli ste do nich preplávať.
"Galus, máš vedenie," vyštekol na majstra Eyvara rozkaz. "Jin, postaraj sa o ľudí. Izoluj prístav. Ja zistím o čo tu ide." Eyvar pod svoje velenie prebral väčšinu drakopijníkov a začal im vysvetľovať svoju stratégiu. Ich úlohou bolo exterminovať hrozbu. Majsterka Atien k sebe privolala oboch učňov, zopár veteránov a po krátkej diskusii spoločne preskočili cez palubu. Mali zachrániť čo najviac civilov, vyviesť ich z prístavu a zabrániť vo vstupe ďalším chudákom. To platilo aj pre mestské stráže - áno, možno vedeli bojovať. Ale zvyčajne sa vám cudzie jednotky len plietli pod nohy a situáciu zhoršili.

Napokon, Su-Wekesa chcel spoločne so svojimi učňami zistiť pôvod týchto lezcov, nakoľko sa jednalo o vskutku zvláštne okolnosti, a zároveň zničiť čo najviac z nich. Majster zdvihol päsť a rukou zamieril smerom k bočnej strane dokov. Eyvar mal spustiť priamy útok, lezcov zaujať, aby ste mohli potajme preplávať do zadnej časti prístavu, v ktorej vládol relatívny pokoj.
"Vy dvaja, so mnou. Pod vodou. Oči na stopkách." Povedal, zhlboka sa nadýchol, enou umocnil kapacitu svojich pľúc a šípkou skočil do vody.
"Snáď to prežijeme." Zaškeril sa Akanni a nasledoval majstra do vody. Ani jeden z vás nebol odetý v ťažkom brnení, takže ste plávali pomerne rýchlo. Celkovo ste pod hladinou mali stráviť niekoľko minút bez nadýchnutia, no to pre vás so znalosťou mystiky nebol väčší problém.
Po chvíľke plávania ste sa vynorili za majstrom a zhodnotili situáciu. Ovial vás silný zápach horiaceho dreva. Zadná časť prístavu bola aj napriek očakávaniam majstra pod obliehaním lezcov. Hnusáci tu masakrovali námorníkov a pracovníkov, ktorí nestihli utiecť.


"Nájdeme vedúceho. Ak toho niet, jeho pracovňu." Navrhol Su-Wekesa a vytiahol sa na najbližšie mólo, na ktorom ležali dvaja mŕtvi muži, jeden s rozmliaždenou tvárou a druhý bez ruky, s bruchom vypitvaným ako ryba. Na tento pohľad ste si žiaľ museli zvyknúť. Z blízkeho skladu náhle vybehli traja hnusáci so znetvorenými čiernymi telami, dvaja v podobe šakalej, jeden v podobe akéhosi rohatého zvieraťa. Boli pokrytí čerstvou krvou a v rukách držali zahnuté šable, ich oči blyštiac chuťou po masakri. Jeden zo šakalov začal okamžite zavýjať, privolávajúc ostatných na pomoc. Majster bez zaváhania vykročil do boja, plameňom v dlani zapálil granát a vrhol ho lezcom pod nohy. Ohnivá explózia zasiahla dvoch, jednému sa podarilo uskočiť. Hnusáci sa v plameňoch premenili na pochodne, jačali akoby ich z kože sťahovali. Ak ste chceli zničiť démona, museli ste zničiť jeho fyzické telo. Samozrejme, lezec mohol prežiť aj mimo tela, ale bez fyzickej schránky toho veľa nezmohol. Preto drakopijníci tak milovali oheň. Oheň ako očistec sveta od temnoty.
Ten rýchlejší z nich skočil na majstra ako veľká mačka, na čo Su-Wekesa uhol na pravobok, schmatol ruku lezca, v ktorej držal meč a pomocou posilnených svalov ju bez problémov odtrhol.

Akkara za sebou náhle pocítila pohyb. Akanni varovne vykríkol, no aj on si nepriateľov všimol neskoro. Dvaja krokodílí lezci sa za vami potichu zakradli, nečujne sa plavili vodou, tak ako tieto vodné jaštery zvykli loviť vo svojom prirodzenom prostredí. Keď si to Akkara uvedomila, na hlavu jej letela mohutná sekera s cieľom rozpoliť ju ako kus mäsa.〔Postreh = ❶〕Títo mohutní hnusáci by s tým nemali problém, čo i len jeden z krokodílov vás presahoval o dve-tri hlavy, isto by vás aj vlastnými rukami či čeľustiami roztrhli napoly.

Vďaka bleskovým reflexom sa Akkara hodenej sekere vyhla; včas dokázala odstúpiť, k čomu zrejme dopomohlo aj Akanniho varovanie, no trocha sa zapotácala a potrebovala si pomôcť opretím ruky o zem.〔Obratnosť = ❺〕Sekeru sa jej podarilo vyraziť do strany, na čo zbraň len neškodne dopadla na zem. Silný dopad pocítila v prstoch, rukách, snáď aj v celom tele, ale bolesť začal odplavovať hromadiaci sa adrenalín.〔Sila = ❻〕Akanni kývnutím odsúhlasil plán svojej kolegyne a odstúpil od vody. Zbraň v rukách nemal, pretože jeho spôsob boja tkvel v premene. Akkara to samozrejme nevedela; tohto chlapca ešte v živote nevidela bojovať. Stretli ste sa len pred pár dňami, krátko pred odchodom delegácie do Sunary. Ale ak si ho osobne vybral majster Su-Wekesa, nemohlo sa jednať o slabocha. Rovnako ako Akkara, aj Akanni patril k budúcej elite drakopijníkov.

Keďže majster mal plné ruky práce - do bitky sa pridalo zopár ďalších šakalov - a nepotreboval vašu pomoc, vy dvaja ste sa mohli sústrediť na krokodílov. Akanni si v krátkom momente spomenul na základné zásady boja proti lezcom.
Po prvé, zbežná obhliadka okolia - museli ste zabrániť tunelovému videniu, pretože hnusáci sa radi zakrádali (tak ako sa to stalo len pred krátkou chvíľou). Majster vám kryl chrbát, ten problém sa vyriešil sám. Nikto z pravoboku a ľavoboku. Hladina vody sa agresívne čerila asi tridsať stôp od brehu, čo potenciálne znamenalo príchod ďalších lezcov. To vám dávalo asi desať sekúnd na získanie výhody. Po druhé, zhodnotenie nepriateľa. Krokodílí lezci boli celkom jasne vodného charakteru, v tejto chvíli obaja premočení do nitky - ohnivákmi by ste len mrhali. A ľadová bomba by v tomto podnebí stratila svoj efekt skoro okamžite. Hnusáci boli zároveň mohutní; v žiadnom prípade ste nemohli dovoliť aby vás schmatli - z takého zovretia by sa nikto živý nedostal. Odpoveďou je v tejto situácii rýchlosť, nie sila. Po tretie, výber najvhodnejšej taktiky. Akkara zvolila správny prístup - chceli ste ich vyviesť z vody, kde mali najväčšiu výhodu. Oni chceli ísť za vami, nie naopak.

"Idem na to!" Obzrel sa na Akkaru, pohľad sklonil na zem a zúrivo zavrčal. Jeho telo sa pred očami Akkary začalo transformovať. Premenu sprevádzali hrozivé zvuky lámania a trhania, zatiaľ čo jeho svaly narastali do hrúbky a hmoty. Akanniho ruky a nohy sa predĺžili, zosilneli, stali sa končatinami zvieraťa, zatiaľ čo jeho chrbtica a torzo nadobudli podobu beštie. Chlapcove oči sa prerodili na oči dravca. Akanniho premena nebola úplná - zrejme ju ešte neovládal perfektne - no vcelku nadobudol charakteristiky mačkovitej šelmy. Z batôžku na jeho pleci následne vytiahol malú ampulku, v ktorej bol zrolovaný kus látky nabitý veľkou dávkou statickej elektriny. A potom sa s desivým zavrčaním rozbehol na jedného z krokodílov. Lezec sa zahnal svojou sekerou, na čo sa už vopred Akanni prudko sklonil, z tejto pozície sa mocnými labami od zeme odrazil a vyletel rovno k hlave lezca. Krokodílovi okamžite do tlamy vrazil ampulku, päsťou hlboko do hrdla a pokúsil sa od lezca odskočiť. Ampulka sa rozbila a výboj elektriny začal okamžite spaľovať vlhké prehnité vnútornosti krokodíla. Elektrický oheň ho zvnútra rýchlo rozožieral, ale Akannimu sa nepodarilo uniknúť včas. Lezec ho schmatol za ruku a nechcel pustiť. Elektrina v tom momente preliezla aj na chlapca, ktorému sa ušiel poriadny šok.
Ale Akkara nemala čas sa mu venovať. Svoju pozornosť musela venovať druhému krokodílovi, ktorý po nej hodil sekeru. Teraz bol bez zbrane, ale v rukáve mal ďalší trik. Lezec odstúpil do plytkej vody, nahol sa k zemi, akoby chcel zvracať - a potom z jeho tlamy začala vyliezať háveď sveta, spoločne s najhorším zápachom, aký Akkara vo svojom živote pocítila. Najprv húf veľkých čiernych chrobákov, ktorí sa pustili rovno za Akkarou. Nevedela čoho je tento hmyz schopný, no z detstva poznala príbehy o chrobákoch jediacich ľudské mäso; o parazitoch, ktoré sa vám zahrabali pod kožu, do vnútorností, a zaživa vás zožierali. Za bzučiacim húfom nasledovala spŕška jedovatých škorpiónov, a napokon aj zopár smrtiacich hadov. Kde sa toľko tej chamrade v ňom nabralo?

Akkare sa aj napriek mŕtvolnému zápachu podarilo hadí konštrukt po krátkom sústredení vytvoriť a odoslať ho priamo na krokodíla. Had cestou do tlamy lezca zasiahol aj niekoľko jedovatých beštií, no to ich nezastavilo.〔Skaza = ❹⓿〕Takto sa však oň viac nemusela starať a mohla sa jednak sústrediť na háveď, jednak na Akanniho. No kým sa stihla otočiť na svojho kolegu, doletelo k nej zo niekoľko tuctov odporných chrobákov, čiernych ako noc, slizkých od prehnitých vnútorností lezca, a začali do nej dobiedzať. V krátkosti si na ňu posadali a malými klepietkami ju bolestivo hrýzli do krvi, akoby ju bodali ostrými ihlami - ak im to nedovolila, pokúšali sa jej vletieť do úst a do očí, jednoducho ju obletovali ako roj agresívnych včiel. Rozhodne to bolo nepríjemné a Akkara ich nemohla ignorovať. Navyše sa zdalo, že štípance od týchto malých sviniarov sú jedovaté, pretože utŕžené rany ju okamžite začali riadne svrbieť a páliť. Pokus s ohnivákom sa v každom prípade vydaril. Krokodíl na poslednú chvíľu zaklapol tlamu, no to sa už granát váľal v jeho hrdle. A potom spektakulárne vybuchol, pričom vás všetkých obsypali kusy čierneho obhoreného mäsa, mŕtve hady a iná zver, ktorá sa tmelila v jeho tele.
Krokodíl, na ktorého zaútočil Akanni, medzitým vyhorel podobným spôsobom, a chlapcovi sa podarilo dostať z jeho zovretia. Elektrický šok ho poriadne prepálil, no mal šťastie, že bol vo svojej posilnenej podobe. Akanni sa zapotácal, nemotorne spadol na zem a snažil sa rýchlo zotaviť. Z vody vyliezol ďalší jašter, zrejme nemŕtvy filián (a nie zver) a za ním aj zo traja prehnití delnovia - utopenci, ktorých ľudská podoba bola dávno stratená.
"Maj-... majster!" Zastonal Akanni bolestne, ustúpil nazad a z batohu vytiahol fľašku revitalizačného nápoja; ten do seba okamžite nalial. Potom sa vydal na pomoc Akkare, snažiac sa od nej odohnať morovú háveď. Rýchlo odkopol niekoľko hadov a škorpiónov kamsi do vody. Majstrovi sa podarilo odraziť ďalších dvoch lezcov, no stále mal plné ruky práce. Mohol vám pomôcť, ale rozhodol sa počkať.
"Poraďte si sami, vážení. Ste predsa dvaja," zakričal hlasno a svižne sa uhol meču jedného z lezcov. "Majster vám nebude večne za riťou."

Akkare sa podarilo uskočiť dozadu. Aspoň na krátky moment sa zbavila húfu agresívnych chrobákov, získala teda chvíľu na premýšľanie a sformovanie odvetnej taktiky.〔Bojový pohyb = ❺⓿〕Nápad s vrešťadlom zafungoval na jednotku. Zatiaľ čo rev veľkých lezcov len omráčil, v dôsledku čoho vo vode potácali ako opilci, na malé zvery mal omnoho väčší vplyv. Hady sa na zemi začali zvíjať, škorpióny sa dali na útek a chrobáky vošli do akéhosi zmäteného amoku, pričom niektoré z nich popadali na zem. Rozhodne však už neútočili na Akkaru, ktorá bola zdrojom tohto hrozivého vresku. Teraz sa mohla sústrediť na ohlušených lezcov stojacich vo vode. Prehnitý filián sa stále spamätával a na jej útok nestihol reagovať. Končatina, v ktorej držal zbraň, čľupla do vody a svoju oponentku sa pokúsil schmatnúť svojou druhou rukou, ale Akkara včas ustúpila.〔Ľahké zbrane na blízko = ❻⓿〕Teraz keď bola bitka relatívne pod kontrolou si Akkara uvedomila, že svrbenie vpichov sa zmenilo na bolestivé pichanie, akoby do nej chrobáky zabodli zo tucet ihiel. Ampulka protijedu bola samozrejme základnou výbavou každého drakopijníka. Protijed fungoval na väčšinu bežných toxínov, no v tomto prípade pokojne mohlo ísť o menej známy exotický jed.
Akanni svoju pozornosť medzitým presmeroval na dvoch delnov. Jednému z nich plnou silou kopol priamo do kolena; to sa s nepríjemným zvukom lámania kostí prehlo nazad a lezec sa nemotorne zrúbal do vody.
Majster mal však tohto zdržovania dosť. O lezcov sa mal starať majster Eyvar, nie vy. Saltom nazad sa odpútal od troch šakalov, ktorí doň dobiedzali a pristúpil k Akkare.
"Ukončím to, deti. Kryte sa!" Upozornil vás oboch zvýšeným hlasom, spojil dlane dokopy a začal v nich formovať ohnivú guľu. Sféra postupne nabrala do bielej farby a v rukách majstra pripomínala malé slnko. Intenzita eny v jeho dlaniach bola enormná, to dokonca cítila aj Akkara. Akanni pri pohľade na Su-Wekesu neváhal a skočil šípku do plytkej vody.
"Ponor sa!" Skríkol Akanni a jeho hlava vzápätí zmizla pod hladinou. Guľa bieleho svetla narástla do veľkosti lopty, majster ju dvihol nad seba a v tej chvíli sa okolie ponorilo do pekelného ohňa, do žiarivej bieloty slnečného povrchu. Všetci lezci v okolí sa v priebehu momentu premenili na popol a aj ten sa skoro okamžite rozpadol na drobné čiastočky vejúce vo vetre. Dokonca aj voda, v ktorej ste ležali, začala bublať ako vriaca voda v hrnci. Akanni z nej rýchlo vyskočil a vrátil sa na breh k majstrovi. Okolie sa pod vplyvom explózie zmenilo na čiernu pustatinu. Neprežila vegetácia, neprežila drevená konštrukcia, neprežilo nič, a dokonca aj kamenné dláždenie prístavu bolo mierne roztavené. Plamene pohltili aj jeden z blízkych skladov. Su-Wekesa sa zhlboka nadýchol a do tela vstrebal enu ohnivého charakteru, ktorá ho ochránila pred výbuchom.
"Teraz nájdeme vedúceho. Za mnou." Zavelil majster, pričom ho ani nezaujímalo či ste v poriadku. Krátkym pohľadom zhodnotil, že chodiť stále dokážete a viac od vás nepotreboval. Akanni bol viac ohľaduplný.
"Ako si na tom? Tie chrústy ťa riadne dostali."