DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 Ďalej na Západ

Goto down 
Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5  Next
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1264
Vek : 25

OdoslaťPredmet: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 04:28

Voda, voda, znova voda. Šíry, nekonečný oceán. Taya posledné dni nevidela nič iné. Zdalo sa že tieto moria nemajú konca kraja. No predsa len,  tisíce, stovky míľ na druhej strane sa nachádzala bájna zem. Nová, celkom neobjavená. V Katayame existovalo mnoho príbehov o zemi na Ďalekom Západe. No mali to byť rozprávky, povedačky, nie skutočnosť. Treba si však uvedomiť, že každý príbeh je aspoň čiastočne založený na pravde. Tieto zeme (možno kontinent, možno viacero kontinentov) možno obývali vaši dávni predkovia, kedysi v drakoveku, zahmlenom tajomstvami. Ak to bola pravda, temnovek akýkoľvek kontakt medzi týmito krajmi sveta celkom ukončil. A zároveň to znamenalo, že na Západe nevideli živú osobu pochádzajúcu z "východu" niekoľko tisícov rokov. Ba bolo možné že tam nik nežije. Mohli to byť husté džungle, zarastené lúky, inak povedané - krajina nikoho. A toto jednoduché slovné spojenie malo na preplnenom Katayamskom súostroví neuveriteľnú váhu, snáď aj posvätné znenie. Keď sa v krajine rozľahli prvé správy o objave veľkej zeme ďaleko za oceánom, málokto im veril. Kto by sa len nachytal na hlúpe legendy? Nepomohlo že námorníci tieto chýry roznášali s poriadnou dávkou povier a zostali im len uši detí. Morské príšery? Mŕtve lode z posádkou duchov? Ale nie každému to dalo pokoj... a nasledovali nové výpravy. Neisté cesty, fundované len zo zvedavosti. Najbohatší sa nestali bohatými bez zdravého riskovania, nie? Napokon sa Katayama dočkala svojho dôkazu, ktorí všetci tak naliehavo požadovali. Objavitelia sa vrátili a pred vládcu v klietke priniesli muža. No nebol to obyčajný muž - tiger! Tigrí muž, tak ako sa patrí. Presne tak ako kresby v knihách, presne tak ako v slovách babičiek a deduškov. Erasia poznala mnoho rás a pár ľudí z Katayamy možno videlo aj felinov z iných častí sveta, no tigrani v známom svete neexistovali (pokiaľ ste vedeli). Tento dôkaz, povedzme, na ostrovoch spustil skutočné šialenstvo. Mal byť tajomstvom, ale takáto úžasná správa nezostala potajme dlho.
Stalo sa aj niečo naozaj nečakané - boje ustáli! Vojny sa prerušili! Vládcovia uzavierali mierové zmluvy, len aby sa mohli sústrediť na inú vojnu - vojnu o nové územia. A tak sa situácia na Katayame dočasne ustálila, všetky oči zvedavo upierajúc sa na Ďaleký Západ...

Otec samozrejme na seba nenechal čakať a čo najrýchlejšie zorganizoval vlastnú výpravu, tak ako každý vládca. Pridať sa do tohto cirkusu bolo takmer povinnosťou. Na výprave potreboval spoľahlivé velenie, čo znamenalo niekoho z vlastných detí. Nie že by s tým mal problém. Ale na nebezpečnú a neistú plavbu sa nechcel vydať každý. Napokon táto povinnosť spadla na Juna a Tayu. Popravde ste nemali na výber. Jun bol v rámci rodiny na zlatom mieste - nie tak významný aby musel prežiť otca za každú cenu, no zároveň nie tak zbytočný aby mu otec nemohol zveriť dôležitú úlohu. A Taya? Mala dojem, že ju otec prihodil len do počtu aby sa potenciálne zbavil jedného zbytočného dieťaťa, ktoré po jeho smrti bude bojovať o trón. Každá možnosť bola dobrá. Naozaj, bolo vás priveľa a otec si vás občas mýlil po mene.
Jun s ňou nemal problém. Svoje sestry mal rád a jej prítomnosť ho potešila. Najmä na tejto ceste, ktorej koniec a výsledok bol nejasný.
Flotila, ktorú otec pripravil, bola obdivuhodná. Zo dva tucty mohutných plavidiel, plných posádky a osadenstva. Výprava sa počítala na niekoľko stoviek ľudí. Vojaci, golemovia, artefaktári, sluhovia, pracovníci, inžinieri, stavbári, kontrolóri, prekladatelia, lodníci, kováči, doktori, tesári, maliari, pisári, kuchári, diplomati, profesori a rôzni iní odborníci a vzdelanci. S predpokladom že tigrani obývajú nové zeme si dal otec poslať po felinov až z Nuadhu. Jun a Taya mali osobné gardy a sluhov v malom počte. Jej brat oficiálne viedol výpravu celkovo, no skutočné slovo mal veľkapitán. Vy dvaja ste tu boli hlavne ako zástupcovia trónu, zaistenie, že všetko pôjde hladko a podľa predstáv vášho otca.

Samotná výprava vlastne nemala presný cieľ. Poznali ste len skreslené opisy od námorníkov a to bolo všetko. Dlhé pobrežie, aspoň niekoľko desiatok míľ severne aj južne, hustá džungľa, strieborné kamenné pláže. Mohlo ísť o kontinent alebo priemerne veľký ostrov. Veľké lode sa nemôžu priblížiť kvôli nebezpečným prúdom, ktoré ťahajú do skalných útesov. Malé bárky to zvládnu. Takto sa námorníkom podarilo odchytiť aj tigrana... novej zeme sa teda skutočne dotklo len zopár nôh, a aj to len pláže. Tigran bol zrejme zvedavý na cudzincov a rozhodne sa mu to nevyplatilo. Krátko po jeho lapnutí unikli a vrátili sa domov. O tomto novom svete ste nevedeli absolútne nič. Mohli na vás čakať nebezpečné, mýtické tvory, ba aj celé civilizácie a nové rasy ukryté vo vnútrozemí. V lepšom prípade nájdete prázdnu rozľahlú pevninu s veľkým nerastným bohatstvom.
Vašou úlohou bolo teda vylodiť sa, zabezpečiť pláž a vytvoriť na nej akési "predmostie" - osadu, podľa možnosti s palisádou na vyvýšenom priestore, a z tejto osady podnikať cesty do širokého okolia, skúmať krajinu, faunu, flóru a podobne.

Toto ráno Tayu nezobudila potreba šialene zvracať ako zvyčajne, ale rozruch kdesi v hornej kajute, konkrétne v Junovej izbe. Morská choroba doliehala na všetkých ktorí neboli zvyknutí životu na mori, no občas sa zdalo že táto flotila je hromada páchnucich zvratkov. Mali ste šťastie že naliehavé morské vetry tento pach rýchlo odstránili. Celkovo bolo treba porozumieť, že dlhá plavba na lodi je pomerne odporná vec, najmä v takomto počte. Zdalo sa že Jun sa s niekým hašterí. Možno s veľkapitánom? Už od začiatku výpravy sa celkom jasne neobľubovali, no takto vážne si do vlasov ešte nevošli. Dvere kajuty sa zľahka otvorili. Dovnútra vošlo mladé dievča, zrejme slúžka. Na stôl položila krčah s čistou vodou a otočila sa na odchod, no pri pohľade na Tayu sa preľakla. "Ach, pani, Vy ste hore! Prepáčte, prepáčte... uhm, veliteľ W-wei si Vás vyžiadal nahor akonáhle sa preb... preberiete." Bojazlivo koktala dievčina so sklonenými očami a potom ticho čakala až ju Taya prepustí alebo jej zadá nejakú úlohu. Veliteľom samozrejme mala na mysli jej brata. No, podľa toho hurhaju sa naozaj zdalo že potrebuje trocha pomôcť...

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné


Naposledy upravil Horox dňa So 05 máj 2018, 02:39, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 917

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 09:59

Kto vie, či som si predstavovala cestu na nový kontinent tak, ako momentálne prebiehala. Už len kvôli tomu, že som spravidla každú chvíľu vyvrátila všetku moju večeru. Jednoducho som nebola zvyknutá na loď a dlhší pobyt na nej. To že som sa toto ráno zobudila bez toho, aby som mala potrebu vyvrátiť včerajšiu večeru mi do života donieslo malú iskierku nádeje. Možno som si už zvykla? Otvorila som oči a sťažka som sa postavila na nohy, na čo som sa v momente musela chytiť dreveného trámu po mojej pravici, aby som nepadla na zem. Bolo to takto každé ráno, no posledných pár dní to nebolo až také peklo a aj teraz som si zvykla pomerne skoro. Dosť skoro na to, aby som zaregistrovala slúžku, ktorá ku mne prehovorila. Aj keď som nezachytila začiatok, na koniec jej vety som prikývla. Až teraz som si uvedomila, že počujem brata ktorý ... nemal vo zvyku na druhých ľudí kričať a hádať sa, ak to nebolo nutné.
"Dones mi vodu.. a zrkadlo." Pomaly som sa zviezla na najbližšiu stoličku. počkala som, kým slúžka splní môj príkaz a keď sa tak stalo, vyprázdnila som ponúkaný pohár a natrčila som ho na znak, že chcem ďalšiu dávku. Pozerala som sa pri tom na svoj obraz v zrkadle a niekde v kútiku hlavy sa mi ozvalo moje svedomie.. a hovorilo, aby som sa za seba hanbila. Určite som nevyzerala tak dobre, ako na začiatku cesty. Oči som mala prepadnuté a bolo vidieť, že som dlhé noci moc nespala. Zdalo sa mi, že som do tváre trocha pochudla, nemala som úplne zdravú farbu, bola som dosť bledá.. a o vlasoch ani nehovorím. No čo.. brat ma potreboval, postarať o svoj vzhľad som sa mohla aj po tom. Vypila som ďalší džbán vody a konečne som sa postavila s novou dávkou sily a energie. 
"Pomôž mi s oblečením, len niečo jednoduché.. červeno-čierne.." Mávla som rukou k šatníku. Samozrejme ako správna urodzená som mala na tejto výprave viac nepotrebných vecí, než tých naozaj potrebných. Moja kajuta vyzerala.. dobre, lepšie, než klasické domy normálnych ľudí. Prelínalo sa tu množstvo červenej farby s čiernou a zlatou, kopec predraženej látky... So zadúmania ma vytrhla znova až slúžka, ktorá mi pomohla z mojej nočnej košele a pomohla mi do jednoduchého červeného kimona s čierno-zlatým viazaním a vzormi. Uviazala mi pás jemnou ružovou a až takmer priesvitnou stuhou a za toto viazanie som si zastrčila môj meč. Aj keď som ho dokázala využívať pomerne dobre, na tejto plavbe slúžil skôr ako taký znak nadradenosti a vysokého postavenia. Brat trval na tom, aby som ho zo sebou vždy nosila. Ako keby mne niečo hrozilo...
"Dobre.. môžeš ísť, cestu zvládnem aj sama." celé obliekanie mi mohlo trvať zo desať minút, možno o niečo viac. Len som do rúk zobrala parfém, nastriekala som si ho na zápestia a ku krku a do ovzdušia sa dostala veľmi jemná čerešňová vôňa. Bolo na čase ísť.. Samozrejme som si po ceste ešte niečo spravila zo ksichtom. Zakryla som púdrom flaky pod očami, na čo som si ho schovala do kimona zastavila som sa pred dverami, ktoré viedli do kajuty, odkiaľ sa stále ozýval hluk. Odkašľala som si, na čo som zatlačila za klúčku a vstúpila som dovnútra. Samozrejme som neklopala, nebola som zvyknutá klopať...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1264
Vek : 25

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 16:08

Uprostred tejto, na lodné pomery, veľkej kajute stál mohutný navigačný stôl z krásne namaľovanou mapou morí a zemí západnej Erasie. Taya vedela, že aj táto mapa je staršia a vaša výprava sa teda nachádzala ďaleko za jej západným okrajom. Zakresľovať nové poznatky mali na starosti členovia tejto výpravy. Na stole sa nachádzalo aj niekoľko náčrtov, mapy neprebádaných území, vypracované na základe odhadov a slovách objaviteľov. Nič z toho nemuselo byť správne. Mohli ste dúfať len v šťastenu.
Na vzdialených stranách stola postávali Jun a veľkapitán Amory (saurián) a štekali po sebe ako hladné psy. Skoro si nevšimli že dovnútra vošla Taya. Amory divoko gestikuloval a prstom pichal do náčrtov, Jun odmietavo mával rukami. Skutočné divadlo. Bratova tvár sa pri pohľade na jeho sestru rozžiarila. "Taya! Vysvetli to tomu hlupákovi!" Ukázal Jun na kapitána nevraživo. Ten sa úctivo uklonil a začal hovoriť. "S prepáčením, výsosti, ale váš otec ma určil ako námorného kapitána z istého dôvodu." Pomaly vyriekol Amory pričom sa snažil neuraziť ani jedného z vás. Mohlo to vyznieť ako podkopávanie autority, ale mal pravdu. On bol ten kto mal desiatky rokov skúsenosti v námorníctve. Zvíťazil mnohé boje, proti nepriateľom, proti pirátom. Pri objavných a dlhých plavbách nemal skúsenosti, ale to nikto. Jun si uvedomil že by bolo vhodné Tayu oboznámiť o čom sa vôbec hádajú. Ukázal na jeden z náčrtov.
"Pozri, južným kurzom prechádza niekoľko ďalších výprav. Je to bezpečné..." Začal vysvetľovať, no kapitán ho prerušil. "Máme správy že výpravy jednotlivých vládcov proti sebe aktívne bojujú. Archov Tuama stratil v roztržkách tri plavidlá. Zdôrazňujem, nie je to bezpečná cesta." Jun len pokrútil hlavou a pokračoval. "Máme ďalekohľady! Vieme sa nepriateľom vyhnúť. Sme predsa na mori! Nikto nás nezatlačí do horského priesmyku alebo do nevýhody..." Obraňoval sa Jun na čo sa Amory skoro chytil za čelo. "Aj nepriatelia majú ďalekohľady. Poznáte Erasov Hnev? Vlajková loď princa Taipana, technologicky a artefaktovo špičková. Naša flotila by bola spálená v priebehu momentov. Viete, že Hnev má trikrát viac..." Trpezlivo hovoril kapitán no ako sa medzi týmito dvoma stalo štandardom, Jun ho zodpovedne zastavil. "Viem, viem! Ale koho zaujíma ten váš Hnev ak sa ženieme rovno do otvorenej tlamy nejakého morského svinstva? Princov, archov, týchto magorov poznáme, poznáte ich taktiky, lode, vybavenie. Viete ako proti nim bojovať. No dostali ste sa niekedy do boja proti oceánskemu hororu? Nemám na mysli veľryby, ale monštrá veľké ako hora, alebo palác! A oní, objavitelia, námorníci, ich videli! Dokonca ich nakreslili!" Ukázal Jun na jeden z papierov. Bola to rýchla kresba akejsi skutočne hrozivej beštie. A s tou veľkosťou mal pravdu. "Výmysly. V námorníctve sú tieto chýry bežné. Mladíci si chcú zarobiť. Je to reklama. Faloš. Obchod. Teraz im to len nemá kto vyvrátiť lebo prišli z neprebádaných vôd. Na týchto magorinách zarobili majetok. Zneužívajú poverčivých boháčov. Boháčov, ktorí snáď ani v živote nevideli more. Najviac zo svojej súkromnej bárky tiahnucej sa po pobreží. Robia si z vás srandu." Pokúsil sa kapitán vyvrátiť jeho slová a on sám o tom samozrejme vedel najviac. Na mori strávil celý svoj život. Námorníkov poznal a vedel, že vedia perfektne zneužívať poverčivosť neznalých suchozemcov. "Za štyridsať rokov mojej kariéry som nestretol morskú obludu. Musíme sa vydať severným kurzom. Vieme že sa tam nachádzajú západné prúdy, ktoré nám dovolia predbehnúť konkurenčné flotily. A budeme tam sami." Utvrdil svoj názor Amory ale Juna to nepresvedčilo. "Prečo myslíte že tam budeme sami? Nikto nie je tupý natoľko aby sa ta vydal. Ideme južne, bez debát." Kapitán na jeho slová len čosi potichu zavrčal o poverčivých hlupákoch. Obaja boli pevne rozhodnutí. Jedine názor Tayi mohol v tejto situácii prevážiť na jednu alebo druhú stranu...

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 917

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 17:42

Bratovi som opätovala úsmev. No.. nevedala som ako začať. Behom sekúnd ma postavili do situácie, ktorej som vôbec nechápala. Až mi to teda začal vysvetľovať, no do toho sa obul kapitán a po tom znova brat.. a takto to pokračovalo a pokračovalo.. zatiaľ čo som v tichosti pokúšala upokojiť môj žalúdok, ktorý sa začal z nejakého dôvodu v tú najlepšiu možnú chvíľu protestovať. Ani som nedokázala vnímať ich slová, len som sa vyjavene pozerala na stôl a snažila som sa nevnímať jemné kívanie lodi. No len čo som na to pomyslela, znova mi žalúdok zabublal. Keď ostalo ticho a ja som si uvedomila, že na mňa obaja pozerajú s otázkou v očiach... zachytila som ich rozhovor.. ako tak, no.. momentálne? V sekundu som úplne zozelenela a vyrazila som k najbližšiemu oknu, ktoré som otvorila a do mora som vyvrátila v podstate len žalúdočnú kyselinu. Ešte chvíľu som ostala vyklonená, po čom som sa popri ňom len zviezla nižšie.
"Pr..proste.. tou rýchlejšou cestou..." Mávla som unavene rukou. Len som vstala.. a už som bola vyčerpaná. Koľko bude trvať kým si na loď zvyknem? Bola pravda že som v živote pred tým na lodi nebola .. a bolo to na mňa moc.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1264
Vek : 25

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 18:18

Obaja muži sa na Tayu udivene pozerali. Kapitán bol samozrejme na rozbúrené vysoké more zvyknutý, a Jun sa aspoň občas previezol do Erasie, prípadne Nuadhu, čo boli niekedy pomerne dlhé cesty. Taya tu bola v skutočnej nevýhode. Trpezlivo počkali kým sa dostane do stavu v ktorom môže aspoň odpovedať, no jej nejasná odpoveď spôsobila viac škody ako úžitku. Kapitán aj Jun jednohlasne vyslovili svoje úsudky: "Takže sever?" "Takže juh?" Rozhádaní muži sa na seba hnevlivo obzreli a zdalo že Jun má chuť mu jednu vraziť. Niečo podobné sa dalo povedať aj o Amorym, ale udrieť člena kráľovskej rodiny bol dobrý spôsob ako stratiť ruku. Alebo hlavu. "Taya, prebuď sa! Trocha vážnosti!" Zrúkol Jun a vlastne tým chcel povedať aby podporila jeho návrh. Kapitán len mlčal a zúfalo si povzdychol.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 917

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 18:30

Povzdychla som si. Prečo to nakoniec skončilo tak, že som mala o niečom rozhodovať? Úprimne som chcela podporiť kapitána no na druhú stranu som mala veľmi rada svojho brata a nechcela som v jeho očiach vyzerať ako zradca. A prečo by som aj rozhodovať mala ? Bola som tu viac z toho dôvodu, že sa ma chce otec zbaviť, než od čohokoľvek iného.
"Braček.. " Začala som a on už v podstate vedel kam smerujem. 
" aj keď by som veľmi chcela podporiť tvoj návrh.. myslím že by sme mali dať kapitánovi šancu. Štyridsať rokov.. to je dva krát viac, než som na svete ... ťažko sa priečiť toľkým skúsenostiam." Sklopila som pred bratom zrak, no nepozrela som sa ani na kapitána. 
"A vôbec.. dostať ma do situácie, kde si musím vybrať medzi rozdielnymi názormi brata, ktorého nadovšetko milujem a kapitána, ktorého skúsenosti hovoria samé za seba. Ukážem vám obom čo to obn..." No muselo to ukázanie poćkať, pretože ma znova naplo a div sa že som tento krát z okna nevyletela. Nič zo mňa nevyšlo, planý poplach..
"Vieme že Erasov Hnev je skutočný... toto?" Poukázala som na čmáranicu nejakého opitého námorníka.
"V piatich rokov som vedela kresliť lepšie príšery a monštrá. Keby že stretneme Erasov hneď.. potopí nás. To je fakt.. toto? Ak by to bolo tak desivé monštrum, neušli by mu.. stavím sa že máme schopnejšie lode než tí privandrovalci." Snažila som sa vysvetliť moje rozhodnutie.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1264
Vek : 25

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 18:56

Taya sa nemusela obávať že by si svojím rozhodnutím privodila nejaké ťažkosti. Zodpovednosť spočívala na dvoch vodcoch výpravy, a to teda veľkapitánovi a Junovi ako zástupcovi trónu. Na dôležitých veciach sa mali dohodnúť, ale podľa všetkého to nefungovalo. Otec by Juna za toto odporovanie kapitánovi nepríjemne skopal, najlepšie rovno v trónnom sále pred všetkými dvornými paniami, až by sa od hanby prepadol pod zem. Jej názor si vypočuli a kapitán si mohol vydýchnuť. Jun sklonil pohľad a krútil hlavou akoby prehral najdôležitejšiu bitku svojho života. Musel sa cítiť zradený. Možno si zanedlho uvedomí že sa mýlil a do cesty vošlo len jeho ego.
"Veľkapitán, vaše rozhodnutie vydať sa severným kurzom zaznamenám do lodného denníka." Povedal formálnym hlasom Jun a rázne vykročil z kajuty na palubu. Dvere silno treskli. Potreboval sa nadýchať čerstvého vzduchu. Vonku sa oprel o zábradlie a sledoval vodu ubiehajúcu pod loďou. S Tayou si potreboval pohovoriť osobne, nie pred inými. "Urobím to sám." Odvetil Amory, keďže viesť lodný denník bolo jeho úlohou. "Výsosť, ďakujem za podporu. Som si celkom istý že severná cesta prebehne hladko." Uklonil sa s miernym úsmevom, sadol si na stoličku a s akýmsi zvláštnym kružidlom začal zakresľovať navigačnú mapu.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 917

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 19:03

Pozerala som sa za bratom, ktorý vyzeral, ako keby som ho práve zradila. Hlasno som preglgla a len som sklopila pohľad. Mrzelo ma, že to tak bere ale čo som s tým mala robiť? Viac by ho mrzelo, keby že zaklamem na jeho úkor. Keď odišiel a mi sme sa tam ocitli len dvaja. Mohlo ma len napadnúť že buď išiel na čerstvý vzduch, alebo do kajuty.. kto vie.
"Neďakujte mi kapitán. Dodržte svoje slovo, to mi postačí." Odvetila som mu. Nemala som moc dobrú náladu.. len ráno a ja som si už pohnevala brata.. teda bolo ráno ? Kto vie.. možno bol obed. 
"Idem do kajuty, keby ste ma náhodou potrebovali... o čom pochybujem, tak ma tam nájdete." Dodala som unavene, na čo som sa do mojej kajuty aj vydala. Chcela som si dať kúpeľ.. niečo zjesť a pokúsiť sa to v sebe udržať.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1264
Vek : 25

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 20:16

Nasledujúce dni sa ťahali a ťahali, zdanlivo nekončiac. Jun sa stále zdal urazený a sestre sa schválne vyhýbal, no po čase s Tayou občas aj prehovoril a zlá nálada ho zrejme prešla. Najmä preto že ste s kapitánom mali pravdu a Jun si to pomaly uvedomoval. Západné prúdy vás k novej zemi tiahli dvojnásobnou rýchlosťou, a za celý čas ste na obzore nezahliadli ani jediné nepriateľské plavidlo. Cesta bola voľná a kapitán si bol istý že týmto tempom sa vaša výprava na Ďaleký Západ doplaví ako prvá.
Taya si bola schopná postupne zvyknúť na neustále a neprestajné hádzanie vĺn, no čoraz hlbšie do oceána ste vchádzali, tým boli vody horšie. Vlny niekedy dosahovali do výšky aj tucet stôp, a to ste ešte nestretli búrku. Aspoň teda svoje jedlo nevyvrátila a nebolo jej zle od žalúdka (len mierne).

V jeden deň už priamo pred vami zapadalo mohutné slnko, značiac že sa plavíte správnym smerom. "Zem! Pevná zem!" Ozval sa nadšený krik na vrchole stožiara. Skauti niečo zahliadli. Na palubu sa náhle vyrojila kopa ľudí, zvedavých na objav. Taya stála spoločne s Junom na kapitánskom mostíku. Amory vzal ďalekohľad a snažil sa overiť túto správu o pevnej zemi. Po chvíli pokrútil hlavou a prístroj položil naspäť. "Nič nevidím, proti tejto žiare som slepý. Ale skauti sa mýlia len málokedy." Poznamenal kapitán zamyslene a gestom si dal zavolať poddôstojníka z paluby. "Nová zem to nemôže byť. Nie sme ani uprostred cesty. Zrejme ostrov." Premýšľal nahlas Amory. Dôstojník dorazil a správu potvrdil. "Vidíme niekoľko malých ostrovov, možno i jeden väčší. Na prvý pohľad sa zdajú pusté." Oznámil s nekrytým nadšením dôstojník. "Vďaka, Run, čakajte na moje pokyny." Po tom ako sa dôstojník odobral, Amory pozrel na Juna a Tayu. "Môžeme na pár hodín zastaviť v bezpečnej vzdialenosti. Vyšleme bárky. Muži ocenia oddych a pevnú zem. Som si istý že aj vy, výsosti." Kapitán mal pravdu. Strata pár hodín vám neublíži, predsa len, ostatné výpravy sa tiahli ďaleko za vami južným kurzom a navzájom sa spomaľovali bojmi medzi sebou. A vidina pevnej zeme bola neuveriteľne lákavá. Vaše telo bolo po týždni na mori ako knísavá, trasľavá želatína. Jun samozrejme kapitánovi oponovať nechcel. Bohvie čo ste mohli na týchto ostrovoch uprostred oceánu nájsť? Možno na ne vstúpite ako prví ľudia. "Je to bezpečné?" Predsa len štipka zodpovednosti ktorej sa ho snažil priučiť otec sa teraz preukázala. "Neviem. Pôjde tam ozbrojená eskorta. Myslím, že miestnu faunu vojaci zvládnu." Pokrčil plecami kapitán, no z jeho slov bolo jasné čo si myslí. Ostrovy nemohli byť extrémne nebezpečné. Ak by nepotreboval veliť celej flotile, sám by sa k súostroviu preplavil. "Taya?" Obrátil sa na ňu Jun s úsmevom, vediac že tomuto nápadu len ťažko môže odolať.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 917

OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   Ne 04 február 2018, 21:00

Aj keď to spočiatku vyzeralo biedne, bola som rada, že sa po ćase Jun znova vrátil do svojich starých kolají a znova sa so mnou začal rozprávať. Vedela som že ho to prejde. Bola som predsa len jeho obľúbená sestra. Aspoň som si to namýšľala.

Po niekoľkých dňoch sa zrazu ozvala správa, ktorá ma neskutočne pobavila. "ZEM? ZEM!!"" Vypískla som nadšene ani sa nesnažiac overiť situáciu a v momente som začala behať po kapitánskom mostíku ako mravov zbavená. Snažila som sa ju zbadať.. bola som.. tak hrozne nadšená. Konečne sa na chvíľu dostanem na pevnú zem pod nohami. Nebezpečenstvo teraz išlo stranou, tu išlo o pohodlie môjho vlastného zadku.  Pozrela som sa na kapitána, po tom na Juna a on už mohol z môjho úsmevu dávno vyčítať, že som sa pevne rozhodla.
"IDEM TAM!" Vyhlásila som so zdvihnutou rukou, na čo som si len poupravila opasok, ktorý som na sebe mala. Momentálne som mala oblečené viac praktickejšie oblečenie. čisto pre pohodlie.
"Ostávaš tu braček?" Spýtala som sa ho s údivom, prečo by aj mal? Však tam bola zem. Po týždni na mori by som za ňu dala takmer čokoľvek.. a hľa, je tu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Ďalej na Západ   

Návrat hore Goto down
 
Ďalej na Západ
Návrat hore 
Strana 1 z 5Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Herné fóra :: Hlboký Západ :: Zho-
Prejdi na: