1. Chronológia svetovej histórie

Predvek je prvým a najdlhším historickým obdobím v dejinách Deritrei. Popisuje pôvod sveta, zaoberá sa vznikom života - fauny a flóry, ich vývojom za miliardy rokov, veľkými globálnymi udalosťami, ktoré formovali dnešnú Deritreu a neskorším komplexným vývojom jednotlivých druhov a rás.
Začína sa vznikom sveta okolo 4,7 miliardy PD. Končí Pádom Zoria v období okolo 2 300 000 PD. Predvek celkovo trvá 4,7 miliardy rokov, čo je prakticky plný vek sveta.

Poznatky o predveku boli získané v 66. - 69. storočí, krátko pred začiatkom temnoveku. Išlo o vedecké skúmanie prírodného sveta (napr. hornín, fosílií), najmä vergeológiou (poznávanie vývoja, zloženia, vlastností a stavby sveta za pomoci maggyje) a verbiológiou (poznávanie vývoja, zloženia, vlastností a stavby živých organizmov za pomoci maggyje). Archeológia je relevantná až k úplnému koncu predveku.
Detailný výskum bez komplexných technických prostriedkov umožnila maggyja. Skúsení a vyštudovaní profesionáli vo vervede (vede založenej na maggyji) boli schopní zistiť o svete a jeho minulosti množstvo faktov a informácií. Dokázali napríklad určiť vek hornín, ich zloženie, pohyby v dávnych časoch a tak ďalej. Podobne to bolo pri fosíliách. Aplikovať vervedu bolo možné len pomocou silných artefaktov. Títo vervedci popritom využívali jeden z poddruhov Šepotu, ktorý im dovoľoval zahliadnuť rôzne záblesky, chaotické snové pasáže, v niektorých prípadoch dokonca aj zvuky či pachy z minulosti týchto skúmaných predmetov.




4 700 000 000 PD
Vznik Deritrei je možné datovať na obdobie spred viac ako štyri a pol miliardy rokov.
Povrch sveta bol pôvodne roztavený a oplýval extrémnou vulkanickou činnosťou. Atmosféra bola výrazne toxická. V nasledujúcich miliardách rokoch sa formovali kontinenty a oceány, podnebie i iné prírodné podmienky.
Je zrejmé, že Zorie existovalo ešte pred povrchovou Deritreou, no spočiatku bolo, rovnako ako povrch sveta, neobývateľné. Zdá sa že zo Zoria na povrch Deritrei dopadali rôzne nebeské telesá ako napríklad asteroidy, ktoré prispievali k pekelným podmienkam vtedajšieho sveta. Možno sa formovali aj telesá Zoria - slnko, mesiac, hviezdy. Svoju dnešnú podobu (obloha, oblaky a pod.) nadobudlo až omnoho neskôr.
Dopln.: Podľa niektorých vervedcov telesá Zoria, najmä hviezdy, existovali dlhé eóny pred vznikom sveta, tieto fakty však nedokázali overiť ani za pomoci vyspelej maggyje.

4 400 000 000 PD
Svet sa ochladzuje, čo dovoľuje sformovanie pevnej kôry a kvapalnej vody. Ochladzovaním vznikli oblaky. Dážď potom začal zaplňovať svet vodou, vytvárajúc oceány. Oceány pokrývali väčšinu sveta už asi o 400 miliónov rokov.

4 100 000 000 PD
Prvé známky života je možné datovať na obdobie spred vyše štyroch miliárd rokov. Je možné že existovali aj skorej. Ide o primitívne jednobunkové organizmy žijúce len vo vode. Nasledoval veľmi dlhý rozvoj (evolúcia) od primitívnych tvorov pohybujúcich sa v oceánskych vodách až po živočíchy, ktorým narástli končatiny a naučili sa chodiť po súši. No život ešte dlhé miliardy existoval len v tejto primitívnej forme.
Pôvod života je pripisovaný Zoriu, Dolnozemiam alebo oceánom Deritrei. Niektoré výskumy hovoria o príchode prvotných organizmov z nadsvetia (podobne ako neskôr prišli aj Prastarí), časť tvrdí, že prvotné organizmy vznikli v podsvetí, odkiaľ vyšli na povrch (do oceánov) a väčšina súhlasí s teóriou, že život vznikol priamo v oceánoch povrchovej Deritrei.
Nie je však známe prečo a ako život vznikol; je to otázka, ktorej sa mnohí venovali po veľkú časť dejín, a málokto ju dokázal zmysluplne zodpovedať.
Atmosféra v tejto dobe pozostávala z vulkanických a skleníkových plynov, až do obdobia okolo 2 500 000 000 PD, keď tieto plyny začal nahradzovať kyslík.
Dopln. 1.: Po dlhý čas si historici mysleli, že za vznik života je zodpovedná energia ena; špecificky jej prítomnosť obsiahnutá vo svete. Bolo však dokázané, že táto mystická energia sa objavila až skoro o jednu a pol miliardy rokov neskôr, dejinnou udalosťou zvanou Pád Zoria. Aj napriek tomu sa svojej viery držali, alebo podporovali teóriu, ktorá tvrdila, že život pochádza zo Zoria.
Dopln. 2.: Teórie o pôvode života z podsvetia sa ukázali ako nesprávne po zisteniach, že Dolnozeme sa objavili až dlho po prvotnom vzniku života.

4 000 000 000 PD
Začína sa formovať pevnina. V kôre sveta vznikajú platne a tým zároveň aj prvá tektonická aktivita. Za ďalšiu miliardu rokov sú kontinenty vytlačené nad hladinu oceánov. Organický pevninský život (flóra i fauna) neexistovali ešte po miliardy rokov.
Pravdepodobne vznikajú prvé horniny (agregáty minerálov).

3 600 000 000 PD
Vzniká najstarší, pomerne malý superkontinent, Melaga. Pevninský pohyb je mimoriadne aktívny; mimo to sa objavuje najstaršie pohorie sveta, Darnulské hory (Nuadh).

3 500 000 000 PD
Jednobunkové fotosyntetizujúce organizmy vytvárajú kyslík. Do ovzdušia sa nedostáva, naopak, rýchlo nenávratne mizne.
Existujú aj prvotné organizmy, ktoré síce nie sú viacbunkové, no žijú v kolóniách miliónov jednotlivých buniek. Tieto harmonické kolónie by sa teda dali nazvať viacbunkovými.

3 000 000 000 PD
Formuje sa globálny systém podzemných a podoceánskych jaskýň a kaviern, súhrnne zvaný Dolnozeme. Tento proces trvá stovky miliónov rokov.
Dopln.: Nie je isté či v podoceánskych (zaplavených) jaskyniach prežívali pôvodné oceánske organizmy.

2 900 000 000 PD
Postupne vzniká ďalší superkontinent, Seodun.

2 800 000 000 PD
Superkontinent Melaga sa rozpadá a stáva sa súčasťou mohutného superkontinentu Seodunu.

2 450 000 000 PD
Kyslík sa len vo veľmi malom obsahu udržiava v atmosfére, väčšina je zachytená v rozpustenom železe alebo v organickej hmote.

2 400 000 000 PD
Okolo tohto času boli všetky zdroje schopné zachytávať kyslík presýtené, čo dovolilo kyslíku voľný prechod do atmosféry, a jeho prítomnosť v ovzduší sa odvtedy stala bežnou. Za vytváranie kyslíku boli stále zodpovedné syntetizujúce baktérie žijúce v oceánoch.
Pôvodná atmosféra Deritrei sa stala nevyrovnanou, voľný kyslík bol pre mnoho organizmov toxický a smrteľný. Zvyšujúca sa koncentrácia kyslíku v atmosfére priniesla obrovské vyhynutie miliónov organizmov.
Dopln.: Konkrétne tých ktoré neboli prispôsobené na príjem kyslíku.

2 380 000 000 PD
Nastáva prvé a zároveň najdlhšie zamrznutie sveta v histórii. Začala v dôsledku atmosférických zmien prinesených veľkým obsahom kyslíka v ovzduší. Spôsobila globálne vyhynutie väčšiny žijúcich organizmov. Trvá takmer 300 miliónov rokov.
Dopln.: Nejde o dobu ľadovú, v tomto prípade išlo o zamrznutie celého povrchu Deritrei.

2 200 000 000 PD
Formuje sa Mulukská panva v južnej Drakarii, ide o najväčšie svetové rezervy vzácnych i obyčajných kovov (platina, chróm, paládium, irídium, osmium, železo, cín, titán a mnoho ďalších). Bohatý potenciál panvy bol prvýkrát využívaný už hasunmi pred príchodom drakov, neskôr v rámci koloniálnej ríše Falteanského domínia a po zaniknutí kolónií znova pôvodnými obyvateľmi.

2 100 000 000 PD
Po ukončení zamrznutého sveta sa vyvíjajú organizmy, ktoré sú stále jednobunkové, no štruktúra tejto bunky je komplexnejšia (organely) a dovoľuje najmä niesť genetickú informáciu v jadre.

2 050 000 000 PD
Začína intenzívny proces Dlhej plavby, ktorým sa deformuje kôra a plášť Deritrei, trvajúci nasledujúcich vyše 400 miliónov rokov (a pokračujúci s prestávkami aj neskôr). Ide o vzájomné pôsobenie tektonických platní. Platne sa zrážajú, pričom sú vysunuté nahor. Procesom vznikajú pohoria - v tomto a nasledujúcom období vzniká väčšina svetových pohorí.
Zároveň vzniká niekoľko menších superkontinentov.

1 800 000 000 PD
Po 300 miliónoch rokoch sa sformoval nový superkontinent, Teraval.
Proces Dlhej plavby je v plnom prúde a bude tak po ďalších 200 miliónov rokov.

1 500 000 000 PD
Objavujú sa prvé skutočné viacbunkové organizmy, ich vývoj do zložitejších foriem života trvá ešte ďalšiu miliardu rokov.
Superkontinent Teraval sa rozpadá čo potrvá ešte 250 miliónov rokov.

1 400 000 000 PD
Veľké zvýšenie v diverzite stromatolitov. Vznikajú mohutné kolónie modrozelených rias a stromatolitové bariéry (najmä v prílivových zónach oceánov a morí).

1 200 000 000 PD
Zrejme v tejto dobe vzniklo prvé pohlavné rozmnožovanie (u červených rias). Prebiehalo pri jednobunkových organizmoch, pravdepodobne aj pri spoločnom predkovi všetkých jednobunkovcov.
Tieto jednobunkovce boli čoraz viac komplexné, rozvíjali sa popri viacbunkovcoch, ktorých zložitosť tiež narastala.
Proces formovania najväčšieho superkontinentu - Nartan - dosahujúceho globálnych rozmerov je ukončený; pozostáva z väčšiny budúcich kontinentov. Obklopuje ho superoceán Salmov. Existoval po asi 500 miliónov rokov (do 750 000 000 PD).
Dlhá plavba neustále pokračuje; formovanie pevniny je turbulentné. Vznikajú ďalšie mnohé pohoria.
Dopln.: Viacbunkové organizmy sa vyvinuli a zanikli mnohokrát, a to samostatne, na rôznych miestach sveta.

1 000 000 000 PD
Superkontinent Nartan sa začína rozpadať.
V organizmoch nastáva špecifická diverzita, určujúca ich budúci rozvoj. Tieto odchýlky predznamenávajú rozdelenie života na dve kráľovstvá - zvieracie a rastlinné.
Dopln.: Trvalo ešte dlho kým sa dalo hovoriť o skutočných zvieratách a rastlinách v dnešnom zmysle slova.

900 000 000 PD
Objavujú sa prvé primitívne rastliny.

850 000 000 PD
V rámci procesu rozpadu sa v superkontinente Nartan vytvárajú početné trhliny. Jedna z týchto trhlín sa stala novým (menším) oceánom.

800 000 000 PD
Voľného kyslíku je čoraz viac - uhlíkový cyklus je preto prerušený. Dôsledkom je druhé zamrznutie sveta.
Dopln.: Trvanie zamrznutia je neznáme.

750 000 000 PD
Existujú prvé bunky, ktoré by sa dali nazvať zvieracími. Sú celkom rozdielne od rastlinných. V potravinovom reťazci teda vznikajú prví bylinožravci.
Objavujú sa zvieratá, ktoré sú predchodcami morských hubiek.
Dopln.: Tieto primitívne tvory boli zrejme prvé zvieratá.

720 000 000 PD
Nastáva tretie zamrznutie sveta. Patrí k najdlhším a najvplyvnejším, trvajúc do 660 000 000 PD. Mohutné vrstvy ľadu pokrývajú väčšinu sveta (do hrúbky vyše jednej míle). Evolučný vývoj rastlín a zvierat je výrazne zabrzdený; prežívajú len v malých teplých vačkoch, ktoré sa nachádzali pod ľadom.
V nasledujúcich 20 miliónoch rokoch je rozpad Nartanu dokončený, superoceán Salmov zaniká, a formuje sa nový superoceán Rovis.
Dopln.: Podľa niektorých vervedcov v tomto období skoro zanikol život.

650 000 000 PD
Objavujú sa rohovité hubky - vlastnia prvé kostry zložené z ihličiek. Stále im však chýba nervový, tráviaci či obehový systém.
Prebieha (do 635 000 000) posledné obdobie globálneho zamrznutia - všetky nasledujúce doby ľadové budú pokrývať výrazne menšiu časť sveta.
Kusy rozpadnutého superkontinentu Nartan znova ''plávajú'' k sebe, aby omnoho neskôr vytvorili nový superkontinent.

600 000 000 PD
Vznik ozónovej vrstvy v stratosfére predznamenáva budúcu existenciu pozemného života.
Sformoval sa nový superkontinent, Valnora, existujúci do asi 500 000 000 PD. Ohraničuje ho superoceán Rovis a jeden menší oceán.

560 000 000 PD
Do roku 580 000 000 PD život zväčša pozostával z malých a mikroskopických organizmov. V nasledujúcich miliónoch rokoch sa intenzívne vyvíjali zložité viacbunkové organizmy. Tento vývoj kulminoval v 534 000 000 PD, keď nastal Vzostup života.
Existujú prvé článkonožce, huby, mäkkýše, hubky, koraly, rebrovky či sasanky.

534 000 000 PD
Započal Vzostup života, pomerne krátke evolučné obdobie (do asi 505 000 000 PD) počas ktorého vznikla väčšina živočíšnych kmeňov a druhov existujúcich dodnes. Ide o najdôležitejšiu udalosť v histórii života a evolúcie v Deritrei. Dalo by sa povedať, že život začal od Vzostupu dominovať svetu; dovtedy bol jeho vplyv minimálny. Je možné, že k Vzostupu dopomohla krátka doba ľadová spred 6 miliónov rokov. Za 30 miliónov rokov vzniká väčšina komplexných organizmov, avšak nasledujúci proces evolúcie trvajúci dodnes bol veľmi turbulentný a nemilosrdný, pričom veľká časť druhov za stovky miliónov rokov vymrela. Druhy neustále menili svoje formy, rozdeľovali sa na početné poddruhy alebo vymierali v situácii neustále meniacich sa životných podmienok. Tektonické pohyby mali stále výrazný vplyv na podobu oceánov, kontinentov a samozrejme živočíchov, ktoré v nich prežívali.
Objavujú sa ostnatokožci, článkonožce a mäkkýše výrazne diverzifikujú.
Superkontinent Valnora sa rozpadá na niekoľko menších kontinentov.

526 000 000 PD
Objavujú sa prvé ryby.

522 000 000 PD
Objavujú sa prvé graptolity.

519 000 000 PD
Objavujú sa prvé trojstavce.

516 000 000 PD
Nastáva prvá veľká vymieracia udalosť od Vzostupu.

500 000 000 PD
Nastáva druhá veľká vymieracia udalosť od Vzostupu; spôsobila veľké zníženie rozmanitosti v druhoch. Viac ich vymrelo ako sa objavovalo.
Moria sú relatívne teplé, polárny ľad takmer neexistuje, to sa však o niekoľko desiatok miliónov rokov zmení. Veľké oblasti kontinentov sú zaplavené týmito teplými, plytkými moriami, sú veľmi ideálne pre morský život. V nasledujúcom období mohlo prebehnúť niekoľko ľadových dôb, no zvyčajne zamrzli len póly.
Zatiaľ čo v oceánoch život prosperoval, suchá zem bola viacmenej mŕtva. Kontinenty boli skalnaté a suché. Pozemné rastliny sa objavili až o 15 miliónov rokov neskôr.
Dopln.: 99.9% organizmov tejto doby žilo vo vode. V oceánoch dominovali článkonožce.

488 000 000 PD
Nastáva tretia veľká vymieracia udalosť od Vzostupu. V tomto období bola druhová rozmanitosť veľmi nízka.

485 000 000 PD
Ako opak po hromadnom vymieraní nastala výrazná evolučná explózia, ako pokračovanie Vzostupu života. Ryby urýchľujú svoju evolúciu (objavujú sa prvé bezčeľustné ryby). Bezstavovce (článkonožce, mäkkýše) stále dominovali oceánom. Mäkkýše patrili medzi najväčších predátorov po aspoň nasledujúcich 40 miliónov rokov.
Klíma je veľmi horúca, teplota vody miestami dosahovala vysoké čísla - veľmi dobré podmienky na rozvoj života. Vznikal veľký počet nových organizmov, vodná fauna neustále zvyšovala svoju rozmanitosť.
Objavujú sa prvé koralové útesy a morské hviezdovky.
Suchú zem po prvýkrát obývajú pozemné rastliny, ktoré sa vyvinuli zo zelených rias. Išlo o prvotný mach, rastúci len popri vode - jazerách, riekach či na pobrežiach.
Fauna vznikajúca v tomto období panovala po ďalších 200 miliónov rokov, bez nejakých mohutných zmien. Pozemný život bol ešte veľmi primitívny, diverzifikoval sa až neskôr.
Dopln.: Ryby patrili k prvým skutočným stavovcom.

460 000 000 PD
Kontinenty sú v neustálom pohybe; niektoré prebývajú samostatné, niektoré smerujúce k sebe aby sa spojili. Svet sa ochladil, teplota oceánov globálne klesla asi na úroveň dnešných tropických vôd. V týchto podmienkach sa veľmi darilo graptolitom.

450 000 000 PD
Rastliny pokračujú v rozsiahlej kolonizácii suchej zeme. Pridávajú sa k nim článkonožce, postupne vyliezajúce z vody. Pozemný život stále prežíva len popri jazerách, riekach a na pobrežiach. Je zrejmé že organizmy sa presúvali aj do Dolnozemí, ktoré boli extrémne teplé a vlhké, často zaplavené horúcou vodou.
Objavujú sa prvé žraloky.

440 000 000 PD
Od poslednej vymieraciej udalosti sa životu výrazne darilo, no v nasledujúcom období nastalo niekoľko ďalších takýchto udalostí. Počas nich vymrelo asi 60% morských živočíšnych rodov (najviac zasiahnuté boli planktón a článkonožce).
Prvá pozemná rastlina - mach - hromadne expanduje a pokrýva široké oblasti, stále je však upnutý k blízkosti vodných plôch.

430 000 000 PD
Globálna klíma sa stabilizuje, obdobie pravidelných podnebných zmien je u konca. Aj napriek tomu prebehlo niekoľko menších vymieracích udalostí.
Existujú prvé zvieratá úplne adaptované na suchú zem, čo znamená že môžu smerovať od blízkosti vody do vnútrozemia. Patrili medzi ne napríklad stonožky.

420 000 000 PD
Až od tohto obdobia majú zvieratá a rastliny žijúce na suchej zemi citeľný dopad a vplyv na svet.
Zvieratá sa prispôsobujú pozemného životu, čo prináša iné dýchanie kyslíku, teda prvé tvory vlastnia pľúca.
Okrem toho sa objavujú prvé lúčoplutvové ryby; v suchozemskom živote - prvé škorpióny, hmyz a článkonožce.

410 000 000 PD
Objavujú sa prvé ozubené ryby a lodenky; ryby dosahujú obrovskú rozmanitosť.
V nasledujúcich rokoch nastáva evolučná explózia, tentoraz však na suchej zemi. Rastliny po kontinentoch roznášajú svoje spóry, v rámci čoho vznikajú mohutné lesy, časom pokrývajúce celý svet.
Dopln.: Neboli to lesy v dnešom zmysle slova, skôr len zem globálne pokrytá machom. Išlo skôr o predchodcov neskorších, skutočných lesov.

395 000 000 PD
Objavujú sa prvé štvornohé zvieratá. Bol to následok prispôsobenia sa kráčaniu na suchej zemi (pevné plutvy sa časom zmenili na nohy). Okrem toho existujú prvé hlavonožce; mohutné koralové útesy sú v moriach bežným zjavom.
Niektoré rastliny mali prvé listy a korene. K machovým lesom sa teda pripojili primitívne koreňové rastliny (rôzne kery a kríky, napr. prasličky či papraď), ktoré vytvárali stabilnú pôdu. V nej prežívali drobné článkonožce, ako roztoče, škorpióny a stonožky.

385 000 000 PD
Objavujú sa prvé stromy, charakterizované ozajstným pevným drevom. Suchá zem sa celosvetovo ''zelená.''

380 000 000 PD
Existujú prvé suchozemské stavovce.
Žraloky v tejto dobe hrajú veľkú rolu v oceánoch.

375 000 000 PD
Nastáva vymieracia udalosť, ktorá vyhubila mnoho článkonožcov a iných druhov. Zasiahnutý bol najmä morský život.

360 000 000 PD
Objavujú sa prvé kraby, okrem toho aj prvé rastliny schopné vytvárať semená. Vzniká mnoho druhov suchozemských článkonožcov.

350 000 000 PD
Objavujú sa prvé veľké žraloky (napr. praselanoch), chiméry a slizovky.
Rozmanitosť obojživelníkov sa zvyšuje a spoločne so stavovcami dominujú suchej zemi.

330 000 000 PD
Z dominantných obojživelníkov vznikajú prvé obratľovce.
Článkonožce sú bežné a ich veľkosť narastá. Deje sa tak vďaka vysokej úrovni kyslíku vo vzduchu, čo dovoľuje suchozemským bezstavovcom rásť do obrovských rozmerov.
V tomto čase už lesy pokrývali väčšinu sveta.

320 000 000 PD
Objavujú sa prví synapsidi (predkovia omnoho neskorších cicavcov) a vážky.
Obojživelníkom sa výrazne darí, sú široko rozšírení a ich telová veľkosť dosahuje aj do 20 stôp. Majú po prvýkrát šupinatú kožu a rozmnožujú sa prostredníctvom kladenia vajec. Dominujú spoločne s článkonožcami.
Prebieha ďalšia vymieracia udalosť, zrejme kvôli podnebným zmenám. Vo veľkom zasiahla morský aj suchozemský život.
Všetky kontinenty v tomto období smerujú k sebe a zrážajú sa, pričom je vytváraných mnoho pohorí, a postupne jeden svetový superkontinent.

315 000 000 PD
Objavujú sa prvé plazy.

305 000 000 PD
Objavujú sa prví diapsidi, hmyz schopný dýchať vzduch, prvé pavúkovce a vyspelé stonožky. Rastú do pomerne veľkých rozmerov (aj do 9 stôp), najmä vďaka vlhkému životnému prostrediu (močiarne papraďové lesy) a vysokej úrovni kyslíku vo vzduchu. Existuje aj obrovský hmyz, napríklad grifovážky.
Dopln.: Diapsidi sa neskôr vyvinuli ako krokodíly, hady, jaštery, korytnačky a tak ďalej.

300 000 000 PD
Do tohto roku sa všetky kontinenty spojili do jedného superkontinentu zvaného Iseran.
Objavujú sa prvé chrobáky; semenné rastliny, ihličnany pokračujú vo vývoji.
Synapsidi dominujú suchozemskému životu, patria medzi najväčších stavovcov po ďalších 50 miliónov rokov.
V nasledujúcich miliónoch rokoch vzniká väčšina svetových zásob enbritu v Dolnozemiach.
Dopln.: Enbrit sa stal v neskorom drakoveku najdôležitejším materiálom. Jeho využívanie viedlo k technologickej revolúcii, najmä v Erasii (Torianský spolok), ktorá bola takto schopná úplne sa odpútať od maggyje. Enbrit výrazne pomohol aj pri rozvoji artefaktácie. Táto hornina sa ťažila z Dolnozemí.

275 000 000 PD
Objavujú sa prví therapsidi (pokročilé cicavcovité tvory)
Vznikajú veľkí bylinožravci a mäsožravci.

256 000 000 PD
Objavujú sa prví archasauri (ktorí sa neskôr vyvinú do gedasaurov), cynodonti (ktorí sa neskôr vyvinú do cicavcov) a archopodi (ktorí sa neskôr vyvinú do obropodov).

250 000 000 PD
Nastáva najväčšia dejinná vymieracia udalosť, počas ktorej vymrelo vyše 90% vodných druhov a 70% suchozemských druhov. Najmenej zasiahnuté boli článkonožce, ktorých evuločný proces využil túto situáciu a dovolil im rásť do čoraz väčších veľkostí. No životu v Deritrei trvalo aspoň 30 miliónov rokov kým sa znova obnovil do pôvodných počtov. Príčinou je zrejme kataklyzmická dopadová udalosť, pri ktorej zo Zoria zletel mohutný asteroid. To čo nezomrelo v explózii, toho zabila nasledovná extrémna vulkanická činnosť a narušené podnebie. Vo výsledku sa zvýšila suchota povrchového sveta; veľká časť Iseranu sa premenila na púšť.

240 000 000 PD
Objavujú sa prví ceanosauri a mnohé morské plazy, pričom najväčší úspech majú spomínaní ceanosauri.
Po nasledujúcich 40 miliónov rokov suchozemskému svetu dominujú archasauri, therapsidi a archopodi. Jedna z budúcich tried archopodov - obropodi - získala dominanciu až od obdobia spred 200 miliónov rokov.
Dopln.: Gedasauri patrili medzi veľké plazy, therapsidi patrili medzi veľké predcicavce a archopodi patrili k veľkým článkonožcom.

235 000 000 PD
Cynodonti a menosauri sa diverzifikujú.
Vo svete rastlín prosperujú plavúňovité, cykasovité a ginkové rastliny, papraď, praslička; semenné rastliny postupne dominujú suchozemskú flóru, v severných oblastiach sa výrazne darí papradi a ihličnanom.

225 000 000 PD
Objavujú sa prví obropodi a kostnaté ryby. Začína sa Vek obropodov, alternatívne Vek článkonohých, avšak ich globálna dominancia ešte v tomto období nenastala. Konkurovali im gedasauri. Množstvo druhov migruje do Dolnozemí najmä kvôli silnej predácii na povrchu.
Podnebie je veľmi teplé, suché, pričom púšte pokrývajú mohutnú časť Iseranu.
Dopln.: Aj napriek prvotnému vzniku obropodov a gedasaurov, archopodi a archosauri hrali stále dominantnú rolu.

220 000 000 PD
Objavujú sa prví krokodiliáni, dvojnožci a korytnačky. Vymierajú menosauri.
Archopodi nahradzujú therapsidov a archasaurov ako dominantná rasa. Pomohlo to k evolúcii budúcich cicavcov, therapsidi boli nútení žiť ako malé, zväčša nočné hmyzožravce. Nočný spôsob života im postupne priniesol srsť a rýchlejší metabolizmus.
Levopodi (levíky, obrovské článkonožce pripomínajúce spojenie pavúka a škorpióna) vládli rozsiahlym púšťam Iseranu.
Iseran sa začína rozdeľovať na dva superkontinenty - Veľsenia smerujúca juhovýchodne a Veľrasia smerujúca severozápadne.

215 000 000 PD
Objavujú sa prvé muchy a obrosauri, dvojnožci sa diverzifikujú. Existujú prvé skutočné cicavce, jedna z podskupín therapsidov.

200 000 000 PD
Nastáva väčšia vymieracia udalosť, ktorá zasahuje najmä archasaurov. Obropodom dovolila zaujať dominantnú pozíciu ako vrcholných predátorov Deritrei. V nasledujúcich 50 miliónoch rokoch sa vyvíjajú najväčší obropodi, vrátane nekropodov, senopodov, škorpodov či nôžkopodov, skupiny patriace k mohutným mäsožravcom a bylinožravcom. Obropodi globálne dominujú životu ako vrcholné organizmy po nasledujúcich 140 miliónov rokov, na suchej zemi (nekropod, senopod, škorpod a pod.), v oceánoch (falperid, katakrab a pod.) i na oblohe (vážkopod a pod.).
Ku začiatku existujú letosauri (prvé lietajúce stavovce), no za krátko ich nahrádzajú mohutní vážkopodi, ktorí získavajú nadvládu nad oblohami sveta.
Vymieranie je najviac citeľné v oceánoch, kde vyhynula väčšina morských plazov. Okrem nich boli ťažko zasiahnuté mäkkýše, ulitníky a ramenonožce. Vyhynulo asi 25% všetkých morských rodov.
Udalosť mohla byť spôsobená extrémnou vulkanickou činnosťou, ktorá nastala pri rozpade Iseranu. Tento rozpad začal meniť aj charakter pevniny, kde sa suché púšte postupne menili na bujné dažďové pralesy. Mnohé článkonožce túto zmenu uvítali, vyvinuli sa obrovské chrobáky, zatiaľ čo púštne levíky sa úspešne prispôsobili životu vo vlhkých lesoch.
Objavujú sa prvé jašterice a skoré cicavce pokračujú v aktívnom vývoji.
Ihličnany sú najpočetnejším suchozemským stromom, a zostane tak po zbytok histórie.

190 000 000 PD
Vzniká veľký počet primitívnych morských bezstavovcov. Morské druhy obropodov dosahujú vrcholnej rozmanitosti, objavujú sa senopodi, katakraby, hakikraby a guelomáre.

180 000 000 PD
Objavujú sa prví skutoční nekropodi, obrovské pavúkovce. Nekropodi nasledovne dominujú Vek obropodov. Okrem toho vznikajú aj trojpodi.
Iseran zakončuje svoje delenie na dva superkontinenty.
Krokodiliáni sa stávajú vodným druhom.
Dopln.: Dnešní potomkovia nekropodov sú nekromantule. Sú výrazne menšie, no stále rozšírené po celom svete. Niekoľko poddruhov nekropodov zrejme prežilo aj do jasnoveku, no ide o veľmi vzácne zjavy, a v osídlených oblastiach neexistujú vôbec.

170 000 000 PD
Objavujú sa prvé salamandre a mloky. Vymierajú cynodonti.

163 000 000 PD
Objavujú sa prvé primitívne raje, nôžkopodi a mnohopodi.
Nastáva zlatý vek veľkých bylinožravých obropodov; ich pasovné miesta boli najmä papraďové, cykasové prérie či vysoké ihličnaté porasty. Menšie bylinožravce neprevládali, no aj tak hrali dôležitú rolu. Boli hlavnou korisťou pre veľké obropodi.
Dopln.: Nôžkopodi sú mohutné stonožky.

150 000 000 PD
Objavujú sa prvé vtáky. Nekropodi sa diverzifikujú, vzniká napríklad nohokrab.
Dopln.: Vtáky pravdepodobne vznikli z dvojnožcov (archosauri). Takto sa pravdepodobne zachránili pred vyhynutím, keďže ich predátormi boli dominantní obropodi.

140 000 000 PD
V nasledujúcich 100 miliónoch rokoch dokončuje Iseran svoj rozpad na dnešné kontinenty, ktoré sa však nachádzali vo výrazne odlišných pozíciách. Svet sa znova ochladzuje, sneženie je vo vysokých polohách bežné. Tropické oblasti sú mokrejšie. Neskôr sa ale teploty znova zvýšili.
Dopln.: Tektonickým pohybom sa časom dostali na svoje dnešné pozície.

130 000 000 PD
Objavujú sa prvé kvitnúce rastliny (kvety) a nové skupiny cicavcov či vtákov. Cicavce boli všeobecne malého vzrastu, no veľmi početné a pre ekosystémy dôležité. Napriek tomu je ešte ďalších 60 miliónov rokov jasná dominancia obropodov na vrchole potravinového reťazca.
Veľrasia a Veľsenia sa rozpadajú na menšie kontinenty; formujú sa niektoré dnešné oceány.

115 000 000 PD
Objavujú sa prvé vtákoritné cicavce.

110 000 000 PD
Objavujú sa prví falperidi.
Dopln.: Falperidi sú mohutné morské škorpióny.

100 000 000 PD
Objavujú sa prví škorpodi, včely, mravce, primitívne termity, predkovia motýľov a koníky. V moriach vznikajú prvé skutočné raje a moderné žraloky, zatiaľ čo sa kostnaté ryby stávajú celkom bežným zjavom.
Dopln.: Škorpodi sú mohutné suchozemské škorpióny.

90 000 000 PD
Objavujú sa prvé hady a kliešte.

80 000 000 PD
Kvitnúce rastliny sa stávajú globálne dominantnými. Ich evolúcii pomáhajú včely, no ide skôr o koevolúciu, teda včelám zároveň pomohli kvitnúce rastliny. Existujú prvé listnaté stromy - figy, platany a magnólie. Ihličnanom sa neustále darilo bez nejakých zmien.
Isenia vráža do Falëdrosu, neskôr sa odpojí a zamieri západne na svoju dnešnú pozíciu. Tarasallia sa odpája od Isenie, severovýchodným smerom. Dathelis sa odpája od Trojdracarie, severovýchodným smerom. Neskôr sa rozdelí na dnešné kontinenty Tyarnulis a Dathe. Falteany sa odpájajú od Isenie, južným smerom. Trojdracaria sa postupne rozpadáva na tri kontinenty - Dracaria, Pheorith a Astylora. Nuadh naráža do Isenie, vytvárajúc spojenie medzi dvoma kontinentami.
Toriany sa odpájajú od Erasie, severozápadným smerom, podobne ako Katayama, juhovýchodným smerom, kde sa ešte rozdelí na tri menšie zeme. Trojzápadie sa postupne rozpadáva na tri kontinenty - Zho, Xaban a Hjaona. Aguel sa odpája spomedzi Erasie a Nuadhu, pričom po ceste naráža do Nuadhu.

70 000 000 PD
Cicavce sa vyvíjajú, objavujú sa prvé vačkovce a placentovce.

65 000 000 PD
Nastáva mohutná vymieracia udalosť, ktorá zasahuje najmä obropodov. Týmto sa ukončuje Vek obropodov, svetová nadvláda týchto obrovských článkonožcov. Väčšina ich vymiera, vyhynutiu sa čiastočne vyhli lietajúci obropodi. Dôvod ukončenia Veku obropodov mohlo byť zrútenie ekosystému dažďových pralesov, ktorému sa obropodi nedokázali prispôsobiť (menej pravdepodobné), alebo o explóziu parazitických článkonožcov, ktoré sa hromadne priživovali na obropodoch (viac pravdepodobné). Obropodi sa jednoducho zmenšili (do dnešných podôb), nevymreli celkom. Ironicky sa mnohé článkonožce následne stali potravou cicavcov (napr. hmyz), ktoré boli po posledných 150 milionóv rokov obropodmi lovené.
V každom prípade, toto vymieranie spôsobilo zahynutie 75% všetkých žijúcich druhov, zvierat či rastlín. Trvalo dlho kým sa diverzita vrátila do predošlého stavu. Silný parazitizmus však nemohol za vyhynutie iných druhov ako obropodov. Celková udalosť musela byť globálna, a zrejme išlo o extrémnu vulkanickú činnosť, ktorá vznikala pri pohybe kontinentov. Sopečný popol zahalil oblohu, kvôli čomu mnohé fotosyntetizujúce rastliny vymreli. Bylinožravce takto stratili svoju potravu - to spôsobilo aj stratu potravy pre mäsožravce. Prežili najmä všežravce, hmyzožravce a mrchožrúti. Takmer všetky mäsožravé a bylinožravé tvory vyhynuli. Cicavce a vtáky sa živili hmyzom, larvami, červíkmi a slimákmi, tieto sa zas živili na neživej hmote (z mŕtvych zvierat a rastlín).
Táto vymieracia udalosť spôsobila aj inú dôležitú udalosť, a to Vzostup Dolnozemí. Vulkanickou činnosťou sa v Dolnozemiach sformovali rôzne kryštály, ktoré mali silné svietivé vlastnosti; fungovali teda ako umelé slnká. Dolnozeme sa tak stali veľmi atraktívnymi pre život. Vysoká teplota a prístup k vode dovolil vzniku rozsiahlej flóry a explózii zvieracieho života. Dolnozeme a suchozemská Deritrea po nasledujúce miliónoy rokov mnohokrát obmieňali svoje druhy. V Dolnozemiach sa život vyvíjal odlišne, charakter podzemia určoval inú cestu, avšak v mnohom boli Dolnozeme podobné pevninskej Deritrei. Keďže sa nachádzali takmer pod celým svetom, obsahovali dutinové moria, pralesy, celé ekologické a biologické systémy.
Dopln. 1.: Okrem ostatných druhov, aj mnohí obropodi migrovali do Dolnozemí, kde prežívali ďalšie milióny rokov. No nikdy sa už nestali dominantnými. Ich najznámejší predstavitelia sú dnes nekromantule.
Dopln. 2.: Do tejto doby v Dolnozemiach žili len malé, slepé živočíchy, prispôsobené na život v tme. Podobne to bolo s rastlinami, ktoré neboli zelené - nemohli fotosyntetizovať bez prítomnosti svetelnej (''slnečnej'') energie. Išlo skôr o rôzne huby a machy.

64 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé nekromantule, krabonohy, tykiky a lúzy.
Dopln. 1.: Nekromantule pochádzajú z obropodov. Od tejto doby sú výrazne menšie, no dá sa povedať, že obropodov pred úplným vyhynutím zachránili Dolnozeme. Darí sa im až do dnešného dňa.
Dopln. 2.: Okrem nekromantúl sa objavuje aj mnoho predstaviteľov pôvodných obropodov, rôzne článkonožce, ktoré utrpeli zmenšenie telovej veľkosti, pád z vrcholu potravinového reťazca, ale aspoň prežili.

63 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé korydyny.

62 000 000 PD
Objavujú sa prvé mäsožravé šelmy z radu cicavcov a v Dolnozemiach korini, poddruh veľkých korytnačiek a nurini, poddruh veľkých žiab. Cicavce sa celkovo globálne diverzifikujú, a dalo by sa povedať, že nastáva ich vek. Vo vákuu zanechanom úhynom obropodov sa tomuto druhu výrazne darí. Mnohé z nich sa vyvinuli do mohutných suchozemských tvorov, niektoré prežívali vo vodnom či vzdušnom prostredí. Podobne nastala aj revolúcia vtákov, ktoré ovládli oblohy.
Dopln.: Poddruhy, ktoré majú spoločný názov ''veľké'' neodkazujú nutne na životnú veľkosť druhu, ale skôr jeho vývojový stupeň smerujúci k neskorším moderným rasám - praľuďom.

60 000 000 PD
Objavujú sa prví homini a babini, oba poddruhy veľkých opíc a v Dolnozemiach rolini a ihlini, oba poddruhy veľkých jašterov. Nelietavé vtáky sa diverzifikujú, vzniká napríklad gastornis.
Život v Dolnozemiach sa výrazne diverzifikuje. Keďže to bola oblasť viacmenej oddelená od pozemskej Deritrei (iný svet), vznikala tam odlišná fauna i flóra. Zdroj svetla (a energie) poskytovali mohutné kryštály tafrit, ktoré osvetľovali rozsiahle kaverny ako slnká. Dýchateľný vzduch pôvodne prichádzal cez početné sopúchy a tunely smerujúce nahor, no neskôr ho zabezpečovalo zelené rastlinstvo. Dolnozeme museli mať aj vlastný atmosférický systém, spôsob výmeny vody - dážď, sneženie - no nie je zrejmé ako tento systém fungoval.
Dopln. 1.: Primáty boli stromolezci a zo stromov zliezli až omnoho neskôr.
Dopln. 2.: Kryštály tafrit neskôr pri Páde Dolnozemí zhasli, no účel v histórii sa pre nich ešte našiel. V dávnoveku sa začali ťažiť a používať na artefaktáciu predmetov prostredníctvom maggyje.

57 000 000 PD
Objavujú sa prví panimini, poddruh veľkých opíc.

55 000 000 PD
Objavujú sa prvé primitívne veľryby, hlodavce, zajace, pásovce, netopiere, chobotnatce, párnokopytníky, nepárnokopytníky a v Dolnozemiach neperini, poddruh veľkých rají. Vtáky sa diverzifikujú, vznikajú mnohé moderné skupiny. Niektorí jedinci smerujú do Dolnozemí, niektorí pozostávajú v povrchovej Deritrei.

50 000 000 PD
Objavujú sa prvé nosorožce, tapíry, ťavy a v Dolnozemiach hlodini, poddruh veľkých hlodavcov, jacini, poddruh veľkých zajacov a chamini, poddruh veľkých jašterov. Primáty sa diverzifikujú. Spoločný predok psov a mačiek sa po prvýkrát rozdeľuje do týchto dvoch skupín, tie sa pochopiteľne vyvíjajú inými smermi.
Špecifické podmienky v Dolnozemiach dovoľujú niektorým druhom rapídny vývoj, niektoré druhy rýb a jašterov narastajú do veľkosti, rovnako aj niekoľko druhov hlodavcov, krtov a vtákov. Život v neraz stiesnených priestoroch, potreba lezenia do výšky či zliezania do hĺbky, vyžaduje silnejšie predné končatiny (na bezpečný úchyt). V tomto smere sa vyvíjajú podobne ako primáty, ktoré úchyt využívali na lezenie po stromoch.

47 000 000 PD
Objavujú sa prví obrini, poddruh veľkých opíc.
Dopln.: Ich mohutnosť, pri noryáncoch nevídaná, sa dá vysvetliť vývojom na pomedzí Hornozemí a Dolnozemí.

45 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví rožini, poddruh veľkých nosorožcov, mandrini, poddruh veľkých salamandrov a gorini, poddruh veľkých goríl.

42 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví perini, poddruh veľkých netopierov, medini, poddruh veľkých medveďov a vidrini, poddruh veľkých vydier.

40 000 000 PD
Objavujú sa prvé psy, motýľovitý hmyz, železorožce a v Dolnozemiach mlokini, poddruh veľkých mlokov, saurini, poddruh veľkých jašterov a psini, poddruh veľkých psovitých šeliem. Vymierajú gastornisy.
Nasledujúce milióny rokov pozemskej faune dominujú katahíny, poddruh opíc. V Dolnozemiach prevládajú saurini a psini.

35 000 000 PD
Objavujú sa prvé orly, jastraby, vakovlky, nimravidy, prízemné leňochody, pekarie, glyptodoni a v Dolnozemiach krtini, poddruh veľkých krtov a krakini, poddruh veľkých žralokov. Psy a psini sa diverzifikujú.
Vznikajú prvé trávnaté pláne a lúčiny. Miestami nahradzujú lesný porast.

32 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé ostrostrely, belini, poddruh veľkých veľrýb a gamini, poddruh veľkých jašterov.

30 000 000 PD
Objavujú sa prvé prasatá, bezrohé nosorožce a v Dolnozemiach avini a ovini, oba poddruhy veľkých vtákov a elfini, poddruh delfínov.

28 000 000 PD
Objavujú sa prvé ramory obrovského vzrastu a v Dolnozemiach strabini, poddruh veľkých vtákov, raqini a turini, oba poddruhy veľkých jašterov.
Dopln.: Raqini boli pôvodne prívodné jaštery, no časom sa vyvinuli v druh žijúci len pod vodou.

26 000 000 PD
Objavujú sa prvé jelene, srnce, skutočné slony a mačky a v Dolnozemiach gajini, poddruh veľkých papagájov, dorini, poddruh veľkých supov a hadini, poddruh veľkých hadov.

25 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví wamrini, poddruh veľkých vtákov.

24 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví slonini, poddruh veľkých slonov a srnini, poddruh veľkých jeleňov.

23 000 000 PD
Objavujú sa prvé selanochy, oceánske hady (oba tieto druhy časom získavajú nadvládu nad oceánmi Deritrei) a v Dolnozemiach aganini, poddruh veľkých krokodílov.
Cicavce a vtáky (dve dominantné skupiny) v tomto období postupne nadobúdajú svoje dnešnú podobu, zatiaľ čo väčšina ostatných skupín je relatívne nezmenená. Rovnako ako fauna, aj flóra má už moderný vzhľad.
Kontinenty sú viacmenej v súčasnej pozícii, v nasledujúcich rokoch nastávajú len malé zmeny.
Chladnejšie, sezónne podnebie dovoľuje vzostupu opadavých lesov (životný cyklus založený na ročných obdobiach). Trávnaté pláne nahradzujú veľký počet lesov. Spoločne s trávou sa vyvíjali bylinožravci, výsledkom bol vznik mnohých pasienkových zvierat (kone, antilopy, bizóny a pod.).

21 000 000 PD
V Dolnzemiach sa objavujú prvé chybury a hlbinné terory. Prežívali zväčša v najhlbších oblastiach Dolnozemí, ktorým sa väčšina fauny vyhýbala.

20 000 000 PD
Objavujú sa prvé žirafy, obrie mravčiare a v Dolnozemiach bivolini, poddruh veľkých byvolov, ribini, poddruh veľkých rýb, koralostrážcovia a rôzna veľzver, ako napríklad veľhady, veľvlky, veľpumy a podobne.

18 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé palaje.
V nasledujúcich 6 miliónoch rokoch sa hominidi (veľký ľudoop) a giboni (malý ľudoop) vymedzujú na dve skupiny.

17 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé černozobáky a vranospevy.

15 000 000 PD
Objavujú sa prvé kengury, tury, mastodonty, morské hydry a v Dolnozemiach cibini, poddruh veľkých cibetiek, avanuji a perinoi.

14 000 000 PD
Objavujú sa prvé riečne hady a v Dolnozemiach hlbokomory a seneky.

12 000 000 PD
Objavujú sa prvé mravolevy a v Dolnozemiach zlobronochovia a bazilišky.
Dopln.: Mravolevy sú pôvodné levopody - levíci - z čias obropodov, ktoré sa úspešne vrátili k svojej pôvodnej veľkosti, vyšli z Dolnozemí a znova osídlili púšte, najmä Nuadh. Okrem nich sa na povrch vrátilo aj mnoho iných článkonožcov, ako napr. nekromantule.

10 000 000 PD
Objavujú sa prvé veľké kone, veľké rovnonožce a v Dolnozemiach felini, poddruh veľkých mačiek, rosini, poddruh veľkých rosomákov, divé harpyje, suchozemské hydry a jaskynníci. Hmyz sa diverzifikuje. Hominini a gorily sa rozdeľujú na dve skupiny. Z goríl vznikajú gorilini.

9 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví nelietaví upíri, kariskovia a rudočervovia.

8 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví hirkini, poddruh veľkých antilop.

7 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví gedemoty, ryboopovia a mantikory.
Hominini a šimpanzy sa rozdeľujú na dve skupiny. Hominini prebývajú v teplých oblastiach, blízko pri rovníku, v Nuadhe. Oddelene sa rozvíjajú aj iné skupiny, ako napríklad faltemini. V Dolnozemiach sú druhy rozmiestnené iným spôsobom, keďže chladné podnebie je skôr nižšie do hĺbky ako viac na sever či juh.

6 000 000 PD
Objavujú sa prvé obromuty a v Dolnozemiach skalosauri a rípy.

5 500 000 PD
Objavuje sa nový hominský rod faldrosini, prvé stromové leňochody, hrochy a veľké supy. Vymierajú nimravidy.

5 000 000 PD
Objavujú sa prví grifoni a v Dolnozemiach go'roli a organovia.

4 700 000 PD
Objavujú sa prvé mamuty, obrorohy, zlatogrify a nový hominský rod barkini, prapôvodný a spoločný rod dumanov, godochov, grinov, halianov, dunovcov a v Dolnozemiach veľmravce.
Dopln.: Zatiaľ čo dumani, grinovia a dunovci žili v Hornozemí podobným spôsobom ako noryánci, haliani a godochovia prežívali na pomedzí Hornozemí a Dolnozemí, čo spôsobilo zvláštnosti v ich vývoji. Haliani vznikli zo zvláštnej kombinácie dolnozemských strabinov a hornozemských dumanov - z toho dôvodu majú znaky garkáncov aj aviáncov.

4 400 000 PD
Niektoré skupiny pokročilých druhov začínajú chodiť na dvoch nohách. Prečo tieto druhy prešli zo štyroch chodiacich končatín na dve nie je celkom jasné. Mohlo to byť kvôli výhodám ktoré dvojnožstvo prinášalo - uvoľnili sa ruky na nosenie a používanie nástrojov, zbraní (na lov) či rôznych kontajnerov (s nazbieraným jedlom). Iný dôvod je vyhýbanie sa predátorom. Vyššie položená hlava dovoľuje vidieť do väčšej diaľky cez vysoký porast. Podobne sa pri dvojnohom chodení šetrí energiou, najmä v zarastených oblastiach, na otvorených plániach a v prípade Dolnozemí nerovnými povrchmi. Tieto zmeny sa samozrejme netýkali myradáncov, a na aviáncov sa vzťahovali odlišným spôsobom, keďže vtáky už na dvoch nohách chodili.
Dopln.: Pokročilé druhy je všeobecný názov pre mnohé druhy homininov, obrinov, paniminov, barkinov, gorinov, babinov, halinov, korinov, rolinov, hlodinov, jacinov, rožinov, saurinov, ihlinov, mlokinov, psinov, turinov, chaminov, krtinov, gaminov, hadinov, aganinov, ribinov, avinov, ovinov, gajinov, strabinov, dorinov, wamrinov, medinov, vidrinov, elfinov, sloninov, srninov, bivolinov, cibinov, felinov, perinov, rosinov, raqinov, krakinov, neperinov, belinov, nurinov, mandrinov a hirkinov, z ktorých sa niektoré rozvinuli v dnešné vyššie rasy.

4 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví cerosochovia, vodigre a skokany.

3 400 000 PD
Objavujú sa prvé laerity, rohopyty a v Dolnozemiach klepetary.
Pokročilé druhy vďaka voľným rukám začínajú používať kamenné nástroje. Koncept voľných rúk ich odlíšil od zbytku zvieracej ríše a dovolil im za niekoľko miliónov rokov ovládnuť svet.

3 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví rohodumovia, gorilobory a moverny.
Po nasledujúci milión rokov hominini, obrini, panimini, barkini, babini a halini postupne strácajú svoje telové ochlpenie. Pancier korinov sa zmenšuje. Hlodini, jacini, hirkini, krtini, vidrini, cibini, rosini, nurini, neperini, mlokini, mandrini, gamini, saurini, chamini, turini, ihlini, rolini, hadini a perini narastajú do výšky, mohutnejú. Rožini, slonini a bivolini strácajú telovú váhu, zmenšujú sa. V menšej miere aj felini, aganini, psini, medini, krakini, elfini, belini a gorini. Krtini získavajú špeciálne prispôsobené predné končatiny, ktoré stále umožňovali hrabanie. Ribini čiastočne vychádzajú z vody, vyvíjajú alternatívne dýchacie sústavy. Krídla aviáncov silnejú zároveň z rastom ich tela. Raqini sa lepšie prispôsobujú na život pod vodou.
Hjaona a Zho sa spájajú, podobne aj Isenia s Erasiou, za nejaký čas aj Aguel a Nuadh. Nastáva medzi nimi veľká výmena fauny. Tieto suchozemské spojenia v histórii vznikali a zanikali mnohokrát.

2 800 000 PD
Približne v tomto období sa vyvinula väčšina predkov dnešných rozumných - moderných rás. Nestalo sa tak naraz, išlo o rozpätie približne pol milióna rokov. Pre celistvosť ale všetky nové vývoje uvádzam v rovnakom období.
Hominini, obrini a panimini sa vyvíjajú v prvých noryáncov, prapôvodný a spoločný rod delnov, garnov, lornov, pelominov, pranoryánov, obryánov a panekov. Noryánci neboli príliš vysokí (s výnimkou obryánov), ale za to fyzicky veľmi zdatní. Začínajú sa podobať dnešným podobám týchto rás, lebka však bola výrazne odlišná, rovnako ako ochlpenie tela. Intenzita telového ochlpenia mala odlišný vývoj v záležitosti od rasy. Zatiaľ čo napríklad garnom zostalo bujné ochlpenie, u niektorých lornov takmer celkom zaniklo. Noryánci žili v malých komunitách, nomádskym spôsobom života a živili sa zberom plodín. Obývali najmä stredný Nuadh a Falteany.
Barkini a halini sa vyvíjajú v prvých garkáncov, prapôvodný a spoločný rod dumanov, grinov, dunovcov, godochov a halianov. Podobne ako u noryáncov, garkánci boli obzvlášť silný, mohutný a oplývali veľkou výdržou. Spočiatku boli v mnohom podobní noryáncom, no časom sa od nich vzhľadovo oddelili, aj napriek tomu sa však dnes pomerne podobajú. Rovnako žili v menších skupinách, často sa presúvali a do istého času len zbierali plodiny. Obývali severný Nuadh a južnú Iseniu.
Bivolini, hirkini, krtini, hlodini, felini, medini, psini, vidrini, gorini, babini, rožini, slonini, jacini, perini, srnini, rosini a cibini sa vyvíjajú v prvých dravyáncov, prapôvodný a spoločný rod cerosov, hyrkusov, krtohlavov, trikimov, urikimov, mugranov, vrolov, krokutov, rusanov, halkunov, jubasov, sunuanov, dveďenov, arktosov, lutegov, luvynov, kohanov, kerenov, grechov, vlkolakov, sankov, wangorov, dapírov, wanpavov, rohohlavov, jaciánov, sloniakov, srnenov, betekov a rosomov, pričom všetky celkovo patria k cicavcom. Narozdiel od noryáncov a garkáncov sa tak deje iba v Dolnozemiach. Tieto rasy už v tejto dobe viacmenej nadobudli svoj dnešný výzor (väčšina zvieracích znakov im pozostala); časom sa mierne menila len ich anatómia, a predná časť tela (vrátane rúk) sa posilnila na úkor zadnej časti (vrátane nôh). Jednak žili v skupinách, jednak len v rodinách, niektoré preferovali nomádstvo a niektoré mali svoje vlastné územia, ktoré ochraňovali pred predátormi a votrelcami. Mnohé z nich obľubovali plody, avšak tie ktoré mali šelmovitých predkov radšej lovili svoju korisť (zväčša pri tom nepoužívali kamenné nástroje ako noryánci či garkánci). Obývali viacmenej celé Dolnozeme, no hlavne tie najteplejšie oblasti (Nuadhské a Falteánske Dolnozeme).
Avini, ovini, gajini, strabini, dorini a wamrini sa vyvíjajú v prvých aviáncov, prapôvodný a spoločný rod oviánov, gájanov, naranov, rolekov, kolostrynov, motorov, zuparov, tazinov, daremov, keravov, wenrisov a drenov. Deje sa tak iba v Dolnozemiach. Avinom sa zväčšilo a zosilnilo telo, zároveň aj s krídlami. Niektorí získali pevné nohy, keďže schopnosť dvojnohého behu bola v spojení so schopnosťou lietania veľmi výhodná; v Dolnozemiach boli mnohokrát nútení zosadnúť na pevnú zem, niektorí stratili krídla v prospech voľných rúk (a používania nástrojov). Prežívali v malých kŕdľoch s častými presunmi (pravdepodobne sezónne), pričom ako potravu obľubovali rôzny hmyz a menšie zvery, rovnako aj plody. Obývali väčšinu Dolnozemí.
Korini, rolini, ihlini, turini, chamini, gamini, hadini, aganini a saurini sa vyvíjajú v prvých krokyáncov, prapôvodný a spoločný rod sauriánov, hrosaurov, turasaurov, hasunov, krysaurov, nagoranov, gediánov, filiánov, aganochov, korytinov, rolanov, guliánov, bernenov, chvostalov a mavibenov. Deje sa tak iba v Dolnozemiach. Zatiaľ čo niektoré rasy si ponechali štyri nohy (gedián) či beznožie (hasun, nagoran), väčšina z nich prešla na dvojnohé chodenie. Všetky z nich však používali voľné ruky a nástroje. Žili v malých skupinách, či už popri jazerách alebo v suchých oblastiach, záležalo od preferencií jednotlivých druhov. Vodoľubné rasy sa zvykli zdržiavať popri riekach, ktoré im slúžili na obmedzené nomádstvo. Jednak sa živili rastlinami a plodmi, jednak malou zverou. Obývali vlhké a niekedy suché oblasti Dolnozemí.
Ribini, elfini, krakini, belini, neperini a raqini sa vyvíjajú v prvých myradáncov, prapôvodný a spoločný rod arqonov, moranov, vodanov, selachanov, pelachanov, belachanov, velachanov, elfénov, belisov, merybov, herybov a pieribov. Ich vývoj započal v Dolnozemiach, no myradánci tam nepozostali až do ich pádu. Mnoho z nich sa už v skorom období presťahovalo do oceánov a morí povrchovej Deritrei, kde bolo predsa len viac životného miesta. Nie všetky druhy tak spravili (napr. elféni a vodani neodišli). Nástroje začali využívať až omnoho neskôr, no voľné blanovité ruky im pomáhali v živote pri morskom dne. Niektoré rasy mali v rámci dolných končatín vyvinuté nohy, niektoré pozostali pri plutvách. Narozdiel od iných rás sa myradánci zdržovali v mohutných skupinách (niekoľko stoviek členov) a obľubovali cestovanie po morských prúdoch. Živili sa menšími rybami či mušľami a riasami, ktoré pozbierali na dne morí. Obývali najmä teplé moria v okolí Aguelu, Nuadhu, Faltean, Tyarnulu, Xabanu a Hjaony.
Nurini, mlokini a mandrini sa vyvíjajú v prvých nuráncov, prapôvodný a spoločný rod žabanov, mlokáňov a verjunov. Deje sa tak iba v Dolnozemiach. Zadné nohy žabanov silnejú a mohutnejú, no kvôli tomu nemôžu skákať tak ďaleko ako ich predkovia. Nie sú od nich ale závislí a získanie voľných rúk je mimoriadne výhodné. Kamenné nástroje používali až neskôr, na lov im stále z veľkej časti stačil ich jazyk, jed či iné spôsoby. Ostatní nuránci mali podobný vývoj ako krokyánci. Žili v početných rodinách, rovnako ako mnohí myradánci. Jedli hmyz či vodné rastliny a plody. Obývali blízkosť vodných plôch, takže im často konkurovali silnejší a väčší krokyánci. Preto sa nikdy nerozšírili do hromadných počtov.
Rozumový vývoj všetkých rás bol pravdepodobne ekvivalentný, s niekoľkými odchýlkami.
Dopln. 1.: Existujú teórie o slabšom mozgovom vývoji dravyáncov a im podobných rás. Sú pravdivé len bez kontextu. Väčšina ''zvieracích'' rás bola na tom rozumovo rovnako ako ''človečích'' rás. Je skutočnosťou, že sa vyvinulo niekoľko diskutabilne menej vyspelých rás (viď. selachan), no to platí aj pre noryáncov alebo garkáncov (viď. dunovec).
Dopln. 2.: Ako bolo spomenuté, Dolnozeme mali celkom odlišnú faunu (lovená zver) i flóru (zbierané plodiny), iné prostredie (bez otvorenej oblohy; nahor, aj do hlbín), iné zdroje svetla (kryštály tafrit), iné teploty či iné atmosférické udalosti (dážď, sneženie) - tieto fakty mohli výrazne ovplyvniť vývoj jednotlivých druhov.

2 600 000 PD
Objavujú sa šabľozubé tigre a zlatokožce.
Započala menšia doba ľadová. Jej vplyv na svet nebol mohutný, išlo najmä o zamrznutie oboch pólov a mierne zníženie globálnej teploty. Ukončil ju až Pád Dolnozemí.