Podivná dvojica

Medzitým ako sa Duv venovala Garrenovi, dievča len s úsmevom stálo na mieste a pobavene sledovalo čo sa deje. Garren sa ale upokojil, pretriasol hlavou a zdalo sa, že je už v poriadku. Z jej pohľadu sa nedalo vyčítať či je pohŕdavý, alebo zvedavý, no z Garrena sa pozrela na Duvralin, pričom znova zvážnela.
''Vzhľadom na isté okolnosti som si istá že váš príchod práve sem nie je len náhodou.'' Pokrútila hlavou, dôvodu, ktorý Duv uviedla, nechcela jednoducho veriť. Predsa len, misia z Engenirthu tu musela byť z dobrého dôvodu.
''Pokojne vstúpte, no... priateľské varovanie. Nechcete sa zapliesť do čohokoľvek čo patrí do vplyvu Engenirthu. Nechceme žiadny konflikt predsa, nie?'' Pošepkala potichu, pousmiala sa a cez bránu sa vrátila do tábora, kde kráčala smerom k jedného zo stanov.

Garren

''Vďaka, Duv. Tá bosorka na mňa čosi... čosi použila. Neviem čo to... ale mal som chuť ju zaškrtiť. A stále mám. Nechcem ju ani vidieť.'' Vysvetlil som otrávene a zamračene pozeral na odchádzajúce dievča. Sviňa jedna, len sa mi dostane do rúk, potom jej ich zlomím a už mi nebude motať hlavu.

Duvralin

"Nikdy som nepovedala nič o náhode." Odvetila som mladej.. asi mladej.. slečne. Mágyni ktorá chcela vyprovokovať konflikt. Museli sme si dávať pozor.. no aspoň to bude ako pre mňa tak aj pre Garrena veľmi dobrá skúsenosť. V najhoršom budeme nejaký čas na úteku po tom, ako zabijeme nafúkanú mágyňu samozrejme v záujme sebaobrany. Samozrejme som to ale nemala v pláne. Bola som pacifista svojim.. spôsobom. Navyše som nebola taká horkokrvná ako Garren, vedela som sa ovládať aj keby som také chúťky mala. Len som počkala, kým odíde do nejakého stanu. 
Pozrela som sa na môjho žiaka a len som sa usmiala.
"Neďakuj mi Garren, je to moja vina. Učím ťa už niekoľko rokov... a stále som ťa nenaučila nič na obranu proti ostatným mágom.." Naozaj som si to za vinu brala. Koho iného chyba by to aj bola ? Ja som za neho brala zodpovednosť. Dala som si dole z krku istý náhrdelník a podala som mu ho. 
"Neochráni ťa to pred agresívnymi kúzlami.. ale aspoň tie základné, hlavne ilúzie, do odvráti.. nos ho.. nemusíš ho mať okolo krku, stačí ak si ho dáš ako náramok alebo tak." Prehovorila som smerom k nemu, po čom som sa vydala smerom do tábora a priamo do veliteľského stanu. No čo.. raz s tou malou budem pravdepodobne bojovať bok po boku. Bála som sa ale viac o môjho žiaka než o seba.