Dobre strážené tajomstvá

...

Chrona ( Ailis )

Cesta do mesta Ardorach bola náročná. Musela som využívať obyčajné prostriedky a to už len preto, že som v tých netradičných bola pomerne ľahko vystopovateľná. Bola som si vedomá toho, že po mne niekto ide. Pravdepodobne nevedeli moju identitu a ani to ako vyzerám no nechcela som riskovať využitie mágie. Mohli by zachytiť moju stopu a nájsť ma omnoho efektívnejšie. Určite len vyčkávali kým spravím túto chybu.. nie, nemienila som im dopriať ten pocit výťazstva. Cesta do Ardorachu bol vlastne taký môj plán. Väčšie mesto v ktorom sa nachádzalo mnoho mágov, ideálne miesto na odvedenie pozornosti. Blbé na tom bolo aj to, že som  sa nemohla spojiť s ostatnými, predsa len sme si museli dávať naozaj veľký pozor. 
Bola tu však otázka, kto po mne išiel? Okradla som už toľko mágov a toľko magických rodín... kde som tento krát spravila chybu? Ani som nestihla nazrieť do čarovného prsteňa na mojej pravej ruke, v ktorom boli uložené vedomosti z môjho posledného lovu. Pôvodných majiteľov a tvorcov tejto mágie však jej odsudzenie pravdepodobne dosť pobúrilo.
"Kedy budeme v Ardorachu?" Spýtala som sa niekam kupredu vozu, v ktorom som bola usadená. Bol to obyčajný dostavník ktorému som zaplatila za cestu. Nebola som jediný cestujúci, no cesta trvala už dlho a snáď všetci sme začali byť zľahka otrávený.

Muž za opratami sa obrátil dozadu, vzhliadol na Chronu a zamračil sa. Niekoľko spolucestujúcich jeho pohľad opätovalo, táto informácia ich zaujímala tiež.
''Budeme tam keď tam budeme.'' Odvetil otrávene. Niekoľko cestujúcich si nahlas povzdychlo, a zdalo sa že ak by mali na výber, tak by okamžite vystúpili.
Ku Chrone sa náhle naklonil istý vlken, ktorý už minimálne polku cesty prehliadal zvláštne znaky na jej tele. Možno obdivoval jej telo, ale ak mal rozum, tak mohol prísť na to, že ovláda maggyju, a obťažovanie nebol najlepší nápad. Nezdalo sa že by patril k šľachte, predsa len, sedel na tomto dostavníku. Chudobných vlkenov v týchto končinách neexistovalo mnoho.
''Ak to nevadí, môžem sa spýtať na tie... znamenia? Mám dojem, že som ich už niekde videl.'' Spýtal sa potichu vrčivým hlasom, tak aby to nikto iný nepočul. Bol pomerne blízko, až Chrona cítila jeho teplý dych na svojich ramenách. Mohlo to byť nepríjemné, predsa len, vlkeni neboli najmenší. Tento musel byť dvojnásobne vyšší a mohutnejší ako Chrona...

Chrona ( Ailis)

On sa na mňa zamračil, no nebola to krása? Mala som chuť nechať jeho "voz" rozpadnúť no tým by som si naozaj nepomohla. Skôr ma zaujal, či už chcel alebo nie, ten vlken.. ktorý rozhodne zaujať chcel. Bol omnoho väčší než ja no to bolo pomerne zanedbateľné. Všimol si mojich znamení, čo mi úprimne moc nevadilo. Nemyslela som si, že by si ich tu niekto mohol s niečím spojiť a aj keby aj, potulných mágov existovalo nespočet.
"Magické tetovania." Odvetila som mu normálnym hlasom. Nebolo to úplne bežné no stále to existovalo a stále to bola len polovičná pravda.
"Slúžia ako.. externý zdroj mágie. Je to taký nový trend medzi mágmi. Spočiatku nič príjemné, no človek si zvykne a aspoň zo sebou nemusí nosiť magické zvitky či iné uložiská magickej energie." Vysvetlila som mu a tým som vlastne asi aj potvrdila jeho myšlienky na to, že ich už niekde zahliadol.