Staré krivdy

Zatiaľ čo sa Lillien pýtala svoje otázky, Moryll prikročil ku stolu a skúmal všetky zranenia, ktoré mužovi ktosi uštedril. Do brucha a hrude dostal niekoľko bodných rán, rovnako aj do ruky a nôh, no zdá sa že aj napriek tomu sa mu podarilo uniknúť. Saurián alebo sauriáni útočili na zabitie, a... podarilo sa im to. Smrť sa v tomto prípade nedostavila okamžite. Moryll len pokrútil hlavou.
Príliš veľká strata krvi, jeho osud bol spečatený. Moryllove schopnosti nesiahali do oživovania; to bolo presne o čo tu išlo - muž bol dávno mŕtvy.
''Som... áno, saur... saurián. Zaútočili... v skupine, bolo ich v... viac. A sám... sami sa tak... predstavili. Utva. Utva... na misii... na misii ktorú robili pre... svojho vodcu. Náč... náčelníka.'' Hovoril pomaly muž, zatiaľ čo vykašliaval krv, a niekoľkokrát sa začal dusiť. Jeho pľúca museli byť vážne poškodené, možno aj srdce - zomieral veľmi rýchlo.
''Unikol.. som, na... koni.'' Dodal ešte k jej poslednej otázke, no v tom ho zasiahol silný záchvat, a prítomný liečiteľ vás odohnal od stolu.
Geldor sa na Lillien pozrel; obaja vedeli že tieto dôkazy sú nevyvrátiteľné, a nič to nemenilo na tom, že ráno postaví pred súd všetkých členov klanu, najmä jeho náčelníka. A akonáhle sa ich zločiny dokážu, budú vinníci popravení, a klan vyhnaný z krajiny.
''Tak, došli ste k rovnakému záveru? O ich vine nie je pochýb.'' Spýtal sa Geldor z nadvihnutým obočím.

Lillien

Jeho slová mi príliś nedávali zmysel. Bolo to až príliš očividné a keď mladík zomrel, len som si povzdychla. Kapitán chcel celý klan postaviť pred súd a mňa sa spýtal na názor, ja som sa zas otočila k Omosimu.
"Myslíš že by boli natoľko.. neopatrný? Kto sa predstaví niekomu, koho chce zabiť.. spôsobí mu takéto poranenia a nechá ho ešte aj uniknúť?" Kým mi stihol odpovedať, otočila som sa ešte ku Geldorovi.
"Nachádza sa v blízkosti aj iný klan, alebo skupina Sauriánov?" Znova som čakal na dve odpovede. Bolo príliš skoro na to, rozhodnúť o ich vine a nevine. Dôkazi svädčili proti nim, no boli až príliš oćividné. Také chyby by nespravil ani ten najväčší amatér.

Omosi sa tváril stratene. Bolo očividné že nemá poňatia čo sa vlastne na tejto misii deje.
''Ja už nerozumiem ničomu. Ani neviem komu veriť; možno náčelník je naozaj vinný.'' Odvetil a neisto sa pozrel na Geldora. Ten si bol celkom istý tým čo je potrebné urobiť a po slovách svojho muža nemal žiadne pochybnosti.
''Nie. Vtul je jediný v širokom okolí. Bolo ich tu viac, no dávnejšie sa... odsťahovali. Poďte so mnou, poviem vám viac.'' Povedal kapitán a pomalým krokom sa vydal smerom do svojej kancelárie.
Znova si sadol za svoj stôl a pokynul skupine aby tak urobili tiež.
''Ak by ste vedeli to čo ja, boli by ste si istí ich vinou rovnako. Tak, ja vás osvetlím.'' Z police vytiahol niekoľko zvitkov a podal ich Lillien.
''Dvadsať rokov dozadu - klan Vtul a niekoľko iných  v tejto oblasti boli násilní banditi. Náčelník sám bol ich vodca, a na svedomí mali viac než desiatky nevinných obetí. Ich náplň práce bola podobná ako pri každom sauriánovi v Isenii - kradnutie, zabíjanie, podpaľačstvo. Môj predchodca sa rozhodol tento problém vyriešiť. Začal banditov chytať a popravovať.'' Začal vysvetľovať Geldor a celá situácia začínala dávať väčší zmysel. Pomaly pokračoval.
''Päť rokov dozadu - vďaka zrade klanu Vtul sa kapitánovi podarí odchytiť vodcov všetkých ostatných banditov, a následne ich popravili. Banditi sa rozpadli. Za túto pomoc sa rozhodol kapitán udeliť náčelníkovi a jeho klanu milosť, a nechal ich usídliť sa pri jazere. Poslední členovia, ktorým sa nedostalo spravodlivosti, utiekli. No zdá sa, že Vtul sa nevie zbaviť svojich starých tradícií a zvykov... a teraz dokončím dielo môjho predchodu. Zbavím sa všetkých špinavých banditov, a bude tu konečne pokoj.''
Pousmial sa a ukázal na zvitky. Boli to oficiálne dokumenty o udalostiach, ktoré len pred momentom opísal. Banditstvo, lov, popravy, výnimka pre Vtul...
''Ráno sa k jazeru vydám z celou posádkou a všetci poputujú do basy, a potom na súd... a potom na popravisko. Tým si môžete byť istí. A teraz... doprajte si odpočinok. Chcem aby ste boli prítomní pri poprave.''

Lillien

Kráčala som za kapitánom až do kancelárie, kde sme sa znova zastavili. Vytiahol nejaké zvitky a začal nám vysvetľovať, ako táto situácia vznikla. Takže boli banditmi, odtiaľ tie zbrane. V podstate som tu už ani nemusela byť. Jeho slová jasne naznačovali, že sa rozhodol a ja som mu nemienila protirečiť. Bola b som sprostá, naozaj všetky dôkazi ukazovali proti nim. Preto som len prikývla.
"V dedine sme našli kosti zvierat.. a dvoch koňov. Taktiež som narazila na obchodníčku ktorá im tých koňov ževraj predala, no to som zistila až po tom, čo som sa s ňou rozišla na cestách." Dodala som nejaké.. dalo by sa nazvať pikošky. Týmto som ich v podstate úplne pochovala. 
"Naša úloha tým pádom skončila.. prečo chcete aby sme ostávali pri súde a popravde?" Spýtala som sa ich so záujmom.

Na zistenia, ktoré mu Lillien oznámila, len neveriacky pokrútil hlavou. Bol si istý že za všetkým stáli sauriáni, no v tejto chvíli to už bolo tak očividné, že nemal slov. Pri jej otázke sa zatváril vážne.
''Myslím že by sa o niečo mohli pokúsiť... sú ozbrojení a nebezpeční, a obávam sa že sa budú brániť, alebo podniknú zúfalý pokus o záchranu ich vodcu. A... potrebujem aby ste na vlastné oči videli popravu zločincov. Môžete sa vrátiť so splnenou misiou ak si nie ste úplne istí jej konečným splnením?'' Spýtal sa a pozrel na Omosiho aj Morylla. Tí sa naopak pozreli na Lillien.
Omosi prikývol za seba, no konečné rozhodnutie zostávalo na kapitánke.

Lillien

Prikývla som. Pochopila som, prečo chcel aby sme tu ostali. Bola pravda, že traja učni z engenirthu na úrovni, na akej som bola ja a Omosi, dokázali v boji spraviť viac než desiatka vojakov. Len som sa teda otočila k odchodu.
"Budeme v hostinci, v ktorom sten ás ubytoval. Dajte po nás ráno poslať." Následne som len spolu s ostatnými odišla na miesto, kde sme ubytovaný boli.
V podstate sme sa nemuseli na nić viac hrať a nikto z nás na to asi nemal náladu. Mali sme klasickú izbu s troma oddelenými posteľami a každý z nás sa konečne mohol vyspať. Samozrejme som sa pred spánkom poriadne opláchla, aj keď dnešné hostince sa Engenirthu a jeho technológií naozaj nemohli ani len rovnať. Už som sa tešila, kedy to bude za nami. Niečo mi hovorilo.. že si zajtra ešte skrvavým meč... kto vie.

Ráno ste sa v stanovený čas dostavili pred kasárne, no zastihol vás tam len jeden zo strážnikov. Informoval vás, že kapitán sa svojimi mužmi do osady vydal už veľmi skoro ráno, ešte za hlbokej tmy, kým sauriáni nespali. Ak by tam prišli neskôr, po východe slnka, spod vody by mali problém ich vytiahnuť, ak by to vôbec bolo možné. Potom pokračoval.
''Zdá sa že ich niekto varoval, a očakávali príchod kapitána... akonáhle do osady vošli, tí čo už neunikli predtým, utiekli do lesov, kde ich nebolo možné odchytiť. Podarilo sa nám zajať len náčelníka... podľa jeho slov veril, že ho dokážete zachrániť, alebo čosi a preto sa rozhodol zostať. Ale to sú hlúposti, predsa len, sú to vrahovia, a konečne sa dostaví spravodlivosť. Náčelník teraz sedí v žalári, no kapitán zakázal akúkoľvek komunikáciu.''

Onedlho z kasární vyšiel kapitán z náčelníkom v putách. Voma sa úpenlivo obracal na Lillien, no bol obklopený mužmi, a ak sa pokúsil niečo povedať, dostal päsťou po ústach. Zdalo sa že celá situácia je už mimo rúk vás či Engenirthu.
Súd prebehol rýchlo - pridelený sudca prakticky len vymenoval všetky zločiny, následne dôkazy ktoré boli získané, a náčelník len znova povedal, že je nevinný on, aj celý jeho klan. Po niekoľkých minútach sudca vyslovil rozsudok smrti.
''Voma Vtul, udeľujem vám najvyšší trest smrti obesením. Rozsudok bude vykonaný okamžite.'' Vyslovil, a kapitán Geldor následne prebral potrestaného. Zdalo sa že je spokojný, celou cestou na popravisko sa usmieval od ucha k uchu. Bol to predsa jeho cieľ, aj napriek tomu že mnoho sauriánov uniklo. Ale bez silného vodcu sa už nedajú dokopy. Jednotliví členovia sa možno stanú malými banditami, no tí nikdy neprežijú dlho. Tento problém bol konečne vyriešený.

Na námestí sa zišlo niekoľko desiatok ľudí, ktorý zaujato pozorovali celý proces. Väčšina z nich pokrikovala nenávistné poznámky smerom na náčelníka, dokonca po ňom hádzali rôzne predmety.
Vy ste boli nútení postávať v dave, ale mali ste aspoň dobrý výhľad. Omosi sa zdal nepokojný, a Moryllovi muselo byť zle.
Voma kráčal so sklonenou hlavou a za sprievodu strážnikov vykročil na vyvýšené drevené pódium. Lano na vysokej šibenici sa zlovestne kývalo zo strany na stranu, akoby hľadalo svoju dalšiu obeť.
Sudca len znova vyhlásil zločiny, za ktoré bol Voma odsúdený na smrť, zatiaľ čo kat obmotával okolo jeho hlavy hrubé lano. Napokon kat dostal povel na spustenie zariadenia. Pod jeho nohami sa mali po zatlačení páky otvoriť malé dvierka, a prudký pád trestancovi zlomí väz, čo je rýchlejšia a lepšia smrť, alebo sa začne dusiť, čo bolo naozaj ukrutné.

Vo chvíli keď sa kat dotkol páky, za davom sa ozval hlasný zvuk. Bol zvláštny, niečo čo sa nedalo počuť bežne... vy ste ho rýchlo dokázali identifikovať ako zvuk používania mágie - bolo to jediné vysvetlenie. Ponad vás svižne čosi preletelo, akýsi blesk, modrá energia, z ktorej vám vystúpili vlasy. Tá podivná energia vletela rovno do kata, ktorého náraz odhodil z pódia na zem. Pocítili ste pach spáleného mäsa a látky. Elektrický výboj v momente nabral formu osoby, človeka... a bola to ona. Tá žena, obchodníčka. Tentoraz sa neusmievala, na tvári mala vážny, bojovný výraz. A bola to naozaj renegádka. Lillien mala dobrý čuch...

Po žene sa rozbehli dvaja strážnici z oboch strán pódia. Rozložila ruky a vyhodila ich do oboch strán - z jej dlaní vyleteli intenzívne prúdy elektriny, a strážnici spadli na zem. Ich železné brnenia situácii nepomáhali, zdalo sa, že sú na mieste mŕtvi. Jediným pohybom prepálila šibeničné lano a náčelník spadol na zem. Smerom na ženu sa rozbehli všetci zostalí strážnici. Iná situácia to bola v dave. Ten okamžite po útoku upadol do paniky, a ľudia sa rozbehli na všetky strany. Niekoľko z mešťanov bolo zadupaných pod nohami ostatných.
Kapitán Geldor vytiahol meč, ale videl, že proti mágyni nemajú šancu. Stiahol svojich mužov z boja a pokúšal sa vyprázdniť námestie.
''O tomto som hovoril! Pomôžte nám, proti nej nemáme šancu! Zabite ju!'' Skríkol smerom na Lillien a spolu so svojimi mužmi unikol z námestia. Bolo to pomerne zbabelé, ale už len z prvého pohľadu bolo jasné, že žena je v mágii silná, a jediní kto sa s ňou vybaví, sú iní mágovia.
Moryll ustúpil o niekoľko krokov dozadu a stŕpol, pohľad na mágyňu ho desil. Omosi rýchlo vytiahol svoju kopiju a čakal na príkazy Lillien.

''Obchodníčka'' zoskočila z pódia a uistila sa že náčelník je v poriadku. Potom sa otočila na vás.
''Potrebujem aby ste ma nasledovali. Stali ste sa obeťami strašného klamstva, a hrozí vám smrť. Všetko vysvetlím... ale musíte mi veriť.''

Lillien

Ťažko popísať, ako som sa mala cítiť. Stáli sme v dave a pozerali sme sa na popravdu.. na súd? Nie že by sa vôbec o nejaký súd jednalo. Šteklili ma prsty a vrbeli dlane.. kto vie prečo. Okom som pozrela na Omosiho ktorý vyzeral nervózne a na Morylla, ktorému bolo zle. Niekedy som sa divila, prečo som v takýchto situáciach ostávala taká aká som ostávala. V podstate mnou nejak viditeľne ani len nepohli. Bola som nejaké bezcitné monštrum? Nie že by sa niečo iné hovorilo o mojej mame.
Keď už mali Sauirána popraviť, zrazu som začula veľmi známi zvuk. Škoda že sa v dave nedalo poriadne tasiť. V momente keď pona našimi hlavami preletel blesk, ktorý zasiahol strážnika.. boli sme svedkom dosť dobrého využívania mágie. Pravdepodobne niečo, s čím by sme aj traja mali problémy.. a Moryll? No jeho som ani rátať nemusela. Keď Omosi vytiahol kopiju, tasila som svoj meč bastard a pozorne som sa na ňu zapozerala. Vedela som, že Omosi čaká na moje rozkazy. 
"Na tom nezáleží.." Odvetila som renegádke a o krok som ustúpila.
"Omosi.. Moryll, nasadnite na svoje zvieratá a choďte tryskom do Engenirthu. To je rozkaz." Odvetila som stručne. Aj Omosi musel vidieť, že ju by sme dvaja neporazili. Ak by sa zameriala na Morylla, nestíhali by sme pravdpeodobne obraňovať aj seba a aj jeho.
Už som len čakala či rozkaz poslúchnu, alebo nie. Ak áno, len som sklopila meč k zemi a spýtavo som sa na Renegátku pozrela.

Keď proti nej vytiahli svoje zbrane, mágyňa si vzdychla. Akoby vedela že proti nej budú opatrní, a v prípade potreby budú bojovať, no vlastne išlo len o zbytočné zdržovanie. Súrne potrebovala aby s ňou išli, a oni sa správajú ako deti. Predsa len, deti to viacmenej boli.
''Tie zbrane nebudete potrebovať.'' Povedala a pomalým krokom sa k vám vydala. Ona sama v rukách nemala nič, teda nič pevné. Z rúk jej kedykoľvek mohli začať šľahať smrteľné blesky, ako už ukázala pred malou chvíľou.
Moryll rozkaz Lillien uposlúchol a rýchlo nasadol na svojho koňa. Spýtavo sa pozrel na Omosiho, no ten zostal stáť, s vytiahnutou zbraňou a v bojovej pohotovosti. Trocha povolil; zdalo sa že si chce mágyňu vypočuť.
Mladá žena sa priblížila na vzdialenosť niekoľkých krokov.
''Viete vôbec kto je Geldor Tarhn, ''kapitán stráží''? Nezdalo sa vám tu nič podozrivé?'' Spýtala sa s nadvihnutým obočím.