Nejasná budúcnosť

''Viktoria... dcérka. Dúfam že svoju úlohu berieš vážne. Princ je podľa všetkého veľmi dobrý muž, lepšieho by si ťažko našla.'' Prikývol otec a letmo sa obzrel na Viktoriinu sestru, Joranu, ktorá sedela vedľa neho. V trasúcom sa koči nebolo veľa miesta, a Jorana musela tráviť celú cestu popri svojej rodine, ktorú v tejto chvíli neznášala. Otcovi vynadala a urazila sa, a samozrejme aj na Viktoriu, no nemohla s tým nič robiť. Otec ju prefliaskal ako by bola dieťa, poplakala si, a odvtedy sa s nikým nebaví. Zamračene pozerala von oknom, a celú cestu nepovedala ani jedno slovo.
''Naša rodina by mohla pre zmenu naraziť na šťastie.'' Pousmial sa otec, no aj napriek tomu sa tváril prísne, otcovským spôsobom. Dvoriť princovi, to mala Viktoria na práci po príchode do Kwarthenu, kráľovského mesta. Prídu tam šľachtičné zo všetkých kútov Madwenu, a nielen z Madwenu... otec sa dopočul že majú dojsť slečny až z Nuvanu, čo bolo neskutočne ďaleko. O princa a budúci trón Madwenu sa zaujímajú stovky šľachtických rodín, každá s vyššou prestížou ako tá druhá.
''Cezzan, ako sme na tom?'' Zaklopal otec na malé okienko za sebou a otvoril ho. Cezzan, osobný strážca Viktorie, a často aj služobník celej rodiny, viedol koč.
''Už nie dlho.'' Ozval sa chrapľavý hlas zvonka. Otec prikývol a okienko znova zatvoril. Ako ste sa približovali ku Kwarthenu, cesty boli čoraz kvalitnejšie a viac upravené. Koč sa už aspoň nekymácal cestou ako opitý drak.

Viktoria

Táto cesta mi z nejakého dôvodu prišla náramne zábavná. Aj keď som na oko mala otvorenú knižku, ktorej slovám aj tak nikto z prítomných nerozumel, pokukávala som ako po otcovi, tak aj po sestre. Sledovať tých dvoch po posledných udalostiach bolo, vtipné. Otec si sem tam niečo zahundral popod nos, pár krát niečo nadšene predniesol o ďalšom bále a pár krát ma poučil v niektorých veciach. Nie že by jeho slová mali nejaký účinok. Jeho staršia sestra bola vrcholne urazneá, čo bol jeden z faktorov, prečo naozaj princovi dvoriť nemôže. Za druhé no.. bola stará, mala proste smolu, že som sa narodila o toľko rokov po nej. Ja som ho už spontálne ignorovala a len som prikývla každému jeho slovu. Pár krát som si dávala pozor, aby ma náhodou nenachytal na nejakú otázku no, to sa mu nepodarilo.
Každopádne tu ešte ostával môj lojálny strážca, ktorý však mal podobné reči na háku a mala som pocit, že môjho otca ignoruje rovnakým spôsobom ako ja.
"Uhm.." Odpovedala som mu znova, trocha neprítomne a okom som kukla po naštvanej sestre. Nevedela som, prečo sa tak urazila. Má dve krásne deti, manžela.. ako keby mala na výber.

Otcovi zrejme trocha vadilo, že ho viacmenej ignoruje vlastná dcéra a zagánil na knihu, ktorú čítala. Viktoriu podporoval vo vzdelávaní a učení, a s tým súviselo aj čítanie, no zároveň nemal rád ak niekto venoval viac pozornosti nejakej knihe ako jemu.
''Čo to čítaš?'' Spýtal sa zo zvedavým tónom. Pravdepodobne chcel vedieť čo môže byť v kadejakej knihe tak zaujímavé aby to natoľko zaujalo mladé dievča.

Viktoria

Zodvihla som oči z knihy a zapozerala som sa do tých jeho. 
"Starovekú dračinu, momentálne som na skladbe teuthizovaných a motaritických slovies do súvetí s manteulovími podstatnými menami." Samozrejme som tárala ako to len šlo. Jeho neznalosť starovekého jazyka ho mohla uistiť v tom, že tie .. prapodivné slová ktoré mi práve prešli hlavou a ktoré som vyslovila, boli jeho súčasťou. Samozrejme to bola.. blbosť, ale nemal to ako zistiť. Podvihla som jedno obočie a v momente som vedela, ako ho odradiť. 
"Chceš si to skúsiť?" Spýtala som sa ho, pri čom sa mi na tvári objavil úsmev.

Po tom ako vyslovila vetu, ktorou by zamotala hlavu nejednému vzdelancovi, sa zvonka ozval Cezzanov smiech. Anoliáni mali jazyk veľmi podobný starej dračine. Svojou izolovanosťou sa jazyk za tisíce rokov a počas temnoveku až toľko nezmenil, a viacmenej zostal vo svojej starej forme. Možno pomohlo aj to, že anoliáni boli nevlastní bratia dračích rás, predsa len, ak anoliána zväčšíte a pridáte mu krídla, vznikne niečo podobné drakovi. Na učenie sa starej dračiny však anoliánsky jazyk nebol vhodný - zachovaný bol len základ, niektoré slová a niektoré frázy. V tomto prípade však aj Cezzan vedel určiť, že Viktoria hovorí úplné nezmysly.
Otec sa nechápavo obzrel za rameno a pokrútil hlavou.
''Pokojne pokračuj. Ja som na také veci už starý.'' Slabo mávol rukou smerom ku knihe.
''Dúfam však, že to je niečo čím zaujmeš princa. Dvorné správanie si si zopakovala? Nedostatky nebudem trpieť.'' Potemnela jeho tvár náhle.

Viktoria

Našťastie moje ústa a tak aj úškrn, zakrývala kniha. Vlastne vo mne ten úškrn podnietil Cezzan, kvôli ktorého smiechu som sa takmer rozosmiala aj ja.
Znova som pohľad otočili do knižky.
"Princovi sa bude dvoriť stovka šlachtičných.. a každá jedna budú používať "dvorné správanie".. nemyslíš si, že z toho bude trocha unavený? Je to v podstate mladý muž. Myslím že u neho viac uspejem neformálnym flirtovaním. Navyše nie som stará a ani moc mladá.. mám celkom veľké šance." Prehovorila som znova a následne som sa znova začítala do skladania slabík a výslovnosti v starovekej dračine.

Otec sa znova pousmial a pokrútil hlavou.
''Ty si myslíš že to bude jednoduché. Nekonvenčné správanie väčšinu mužov odháňa... chlapi radi vedia čo od ženy očakávať. Nepredvídavé ženské sú... nuž, nebezpečné. A pre mužov príliš zložité. To nie je zlá vec, no chlap od ženy chce len niekoľko zásadných vecí, a všetky sú nám dané inštinktom už pri narodení.'' Odvetil otec a prstom si pichol do hrude.
''Ja viem aký som bol za mlada. Od princa neočakávaj nič iné. Nehovorím, že je to jednoduchý muž, na to ho až tak nepoznám, no... muži sú proste takí.'' Mykol plecami a zadíval sa na Joranu.
Tá sa po prvý krát ozvala.
''A po mladosti prejde chuť z mušličky na moc a peniaze...'' Odfrkla nenávistne a viac už nestihla povedať pretože od otca priletela rana na líce. A rana to bola poriadna.
''Dávaj si pozor na ústa, mladá slečna.'' Varoval ju otec zo zdvihnutým prstom. Jorana na to ale bola zvyknutá, no aj napriek tomu sa asi nepoučila.
''Ha, že 'mladá'... nie dosť mladá pre princa...''
Otec na jej poznámku tentoraz nereagoval fyzicky, ale skôr vyhrážkou.
''Ak v tomto detskom cirkuse mieniš pokračovať, môžeš sa vysťahovať z môjho domu a ísť bývať ku svojmu milému manželovi, ktorý si ťa nevie vychovať. Ale potom nečakaj že po mne uvidíš nejaké dedičstvo.'' Povedal otec a zamračil sa na Joranu. Následne nastalo ticho plné napätia.
Prerušil ho až Cezzan.
''Pán Wynran, ideme okolo trhu. Do domu bude potreba sluha...''
Samozrejme mal na mysli rodinný dom v Kwarthene. Otec v ňom býval často, keďže mal pozíciu na vysokej rade, no sám nepotreboval sluhu. Výnimočne tam teraz cestovala celá rodina, a o dom sa nemal kto postarať.
Trh sa nachádzal ešte pred vstupom do mesta. Predmestie Kwarthenu bolo obrovské, a cesta vedúca k hlavným bránam mesta bola lemovaná stovkami obchodov a trhov. Priamo v meste bolo obchodovanie s valeánmi obmedzované vysokými daňami a inými úradnými záležitosťami, no predmestie bola iná reč.
''Áno, Cezzan, zastav. Dievčatá, vystupujte ak chcete mať slovo pri výbere.''
Trh s valeánmi uprostred poddanských obydlí vládol ako päsť na oko. Bol oplotený a vstup naň mali povolenie len šľachtici a mešťania. Jeho vstup strážilo niekoľko ozbrojencov, ktorí nemali pustiť nikoho kto nemal oblečenie aspoň za celkovú cenu poddanského domu. Poddaní prichádzajúci koč ignorovali, predsa len, pri hlavnom meste ich videli už desiatky, a to len dnes. Z diaľky však pokukávali po otcovi, po drahých koňoch a po Cezzanovi, ktorý sa na všetkých preventívne mračil. Pohľad nahnevaného anoliána odradil mnohých banditov a zlodejov, ktorí by sa o niečo mohli pokúsiť.
Cezzan zoskočil z koča a otvoril dvere, pre otca aj pre obe sestry.

Viktoria

Načo som sa ozývala? Ďalšia prednáška od otca a ďalšia facka, ktorá letela dcére. Zapamätala som si, že by som sa tiež niekedy mohla kontrolovať. Aj keď mne by facku neodvážil dať, chcel ma mať momentálne čo najdokonalejšiu. Neprehovorila som však už. Mohol si myslieť čo len chcel. Ale stále som bola presvedčená o svojom. Navyše som nevedela, čo myslel tým komplikované, ja som nemienila byť komplikovaná.. čo nepochopil na jednoduchom flirtovaní ? Proste chlapi..
"A to som ťa volakedy mala rada." Povzdychla som si a povedala som smerom k sestre, ktorá sa ma snažila naštvať. 
O chvíľu na to sa ozval Cezzan s tým, že tu je trh. To mi pripomenulo, že som ešte nedostala darček k pätnástim narodeninám. Pozrela som sa von oknom a po tvári sa mi objavil úsmev, až vyzývavý.. bol to ten typ, pri ktorom otec vedel, že si má strážiť úspory.
Vystúpila som ako prvá a bez ostychu som si to namierila rovno k platforme, kde stáli otroci na predaj. Začala som si ich premeriavať.

Jorana sa zo svojho miesta ani nepohla a v koči zatiahla záves aby na ňu nemohli zízať okoloidúci sedliaci. Akonáhle Viktoria vystúpila z koča, väčšina pohľadov sa obrátila na ňu. Mladé dievča, výzorom, oblečením, správaním a noblesným nosením pôsobila ako svetlo uprostred tmy. Muži obdivovali a túžobne ju obzerali, a ženy mudrovali a ohovárali. Cezzan pohľady opätoval a každému bolo jasné, že sa nikto nemá k Viktorii ani len priblížiť.
Otec sa predstavil strážnikom, ktorí vás vpustili na trh. Vnútri bolo pomerne rušno, očividne viac ako zvyčajne. V poslednom čase sa predaj valeánov musel výrazne zvýšiť. Prichádzajúci šľachtici, zo všetkých kútov Isenie, a mnoho z nich potrebovalo sluhov a pracovníkov do svojich domov. Na trhovisku prebiehalo niekoľko hromadných dražieb, no otec mal svoje vlastné kontakty.
''Viktoria, choď si niekoho vybrať. Ale nepreháňaj to. Podmienkou je len aby sa vedel či vedela postarať o domácnosť, a kone.'' Povedal otec a pokynul Cezzanovi aby Viktoriu sprevádzal. Potom odišiel k jednej dražbe a stratil sa v dave.
Cezzan mykol plecami.
''Aspoň nebudem musieť nič robiť.''

Viktoria

Naozaj, naozaj by som si rada vybrala Valeána s krídlami no to bolo dosť nepraktické. Pochybovala som, že by sa zmestil do koča. Preto som sa zamerala skôr z iného súdku a vyberala niekoho, kto ma zaujal. 
Prišla som za predajcom a nadiktovala mu moje požiadavky, pri čom predo mnou predviedol niekoľko kusov. Popri tom som pokukovala pri Cezzanovi.
"Veríš tomu, že môj otec naozaj uveril takej kravine ?" Uchechtávala som sa. Stále som bola pobavená z tej dračinny.. a slov, ktoré som si úplne náhodne vymyslela.  Možno už to bolo tým jeho vekom.
Nakoniec som si vybrala jednu valeánku, u ktorej by som to nikdy nepovedala. Okrem dvoch jaziev na chrbte v podstate vôbec nevyzerala tak, že by mala krídla. Bola som spokojná. Nemala som rada pahýľe, vyzerali odporne. Každopádne som nechala na Cezzanovi nech zaplatí čiastku a zatiaľ som si Valeánku odviedla k sebe, trocha jej oprášila nie príliš vhodné a súdne oblečenie a pozrela som sa na ňu. To oblečenie som celkom chápala.. boli to otroci, nech už sa na to človek pozeral akokoľvek, nemali práva a práca predajcov bolo čo najlepšie vystaviť tovar. Keby že sme v nejakom uzavretom klube, nedivila by som sa, keby že ich tam predvádzajú bez neho.
"Hmm.." Zapozerala som sa jej do očí a skúsila som to trocha inak. Nevedela som, či mi bude rozumieť. Každopádne som nahodila starú dračinu, úplne jednoduchú vetu.
"Ako sa voláš?" Ak to nevyšlo, tak som sa jej to spýtala ďalšími troma jazykmi, vrátane novou dračinou a valeánčinou.