Diamantové privítanie

Razom akoby všetci zabudli na to čo sa len pred chvíľou stalo. Teman skríkol aby všetci nasadli na kone, no zdalo sa že je už neskoro. Kone začali úplne šalieť a hádzať sebou. Tie čo neboli priviazané sa vytrhli z rúk jazdcov a niektorých aj ťahali po zemi až kým nepustili ich uzdy. Kone v stajniach ťahali za laná, ktorými boli priviazané, až tak že sa dusili a z úst im vychádzala biela pena. Bolo isté, že to čo sa sem blíži, rozhodne kone nemali radi a obávali sa toho. Muži sa zo všetkých síl snažili kone upokojiť aby mohli nasadnúť, no bolo to zbytočné a márne. Teman dostal kopytom do brucha a zranený spadol na zem. Ostatní nevedeli čo robiť, no rýchlo si uvedomili že na koňoch pravdepodobne neutečú. Lilynette bola takmer okamžite zo svojho koňa zhodená, a keby že sa tak neponáhľa uniknúť, tak by ju pravdepodobne zadupal do zeme. Chlapi sa beznádejne rozbehli smerom k lesu, keďže jazda bola vylúčená.
V tomto zmätku si ani nevšimli, že na druhej strane dediny sa pri lese objavili obrovské siluety, dupajúce tak, až sa zdalo že sa svet rúca. Niekto pomedzi tento zmätok vykríkol jednu jedinú vec. Bolo to úplne samozrejmé a očividné, no túto poznámku aj napriek tomu z úst vypustil.
Dragoniáni!
Do chrbátu jedného z mužov, ktorí utekali smerom k lesu, vletel obrovský šíp, akoby z balisty. Ten ho prešpikoval bez akýchkoľvek problémov a muž vzduchom preletel ešte zo dva metre. Bol namieste mŕtvy. To isté postihlo aj ostatných, ktorí sa rozhodli utekať. Teman, Rent aj niektorí beznádejne pokrútili hlavami a bezbranne si sadli na zem.
Dievča, sadni si na zem a odlož meč. Musíš to urobiť ak chceš žiť. A hlavne mlč. Povedal Teman v rýchlosti, a urobil to čo ostatní. Odhodil všetky svoje zbrane a sadol si do blata. Pravdepodobne to bolo akési gesto podriadenia, podobné tomu čo robili zvieratá. V každom prípade to fungovalo - tí čo boli na zemi prežili a netrafil ich smrteľný šíp. Sediacu skupinku zakrátko obkolesilo niekoľko statných dragoniánov, ktorí medzi sebou živo diskutovali v akomsi zvláštnom jazyku. Na sebe mali kože, ľahké brnenia a samozrejme lovecké zbrane. Každý z nich mal luk, takže uniknúť bolo nemožné.
Zvedavo obzerali mužov i Lilynette, a pokračovali v diskusii. Lilynette videla, že jeden dragonián išiel pozbierať mŕtvoly a použité šípy, iný sa vydal nájsť utečené kone a jeden postupne omračoval uviazané kone, ktoré konečne stíchli.

Lilly

Zletela som na zem a v momente som sa odkotúľala na bok, aby ma kôň neudupal. Bol to naozaj chaos, ani som nevedela, či som už niečo podobného niekedy zažila. Niektorý sa rozutekali smerom k lesu no tí viac menej hneď padli k zemi mŕtvy. Očividne som nemala moc na výber, cítila som sa trocha zvláštne. Niečo ako "z kaluže do blata".. len asi tak sto krát horšie. Odhodila som meč na zem a sadla som si na zem ku Temanovi. Nehovorila som nič. Neodvážila som sa vyzívať či provokovať niečo, čo bolo také veľké a očividne viac než smrteľné.