Deritrea
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.



 
DomovLatest imagesHľadaťRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

 

 Nekromantula

Goto down 
AutorSpráva
Horox
Kráľ
Horox


Počet príspevkov : 1419
Vek : 31

Nekromantula Empty
OdoslaťPredmet: Nekromantula   Nekromantula I_icon_minitimePo 14 január 2013, 03:14

Nekromantula

Stupeň nebezpečnosti:
2/10 pri menších verziách
4/10 pri väčších verziách
8/10 v skupine

Typ:
Predovšetkým pozemný, v niektorých prípadoch vzdušný alebo podzemný

Charakter:
Pavúkovitý, hmyzovitý

Výskyt:
Hojne po celej Deritrei. Prakticky všade okrem morských a oceánskych vôd.

Ako sa obrániť?


________________

Najlepší spôsob je boju sa vyhnúť. Dôležité je všímať si prítomnosť pavučín a to je vo všeobecnosti hlavný princíp ako sa vyhnúť týmto beštiám. Ale ak sa dostanete do boja, je dobré si pamätať niekoľko dôležitých vecí - nekromantula pred fyzickým útokom vždy strieľa po svojich obetiach jed, a väčšinou ho namieri do hrude. Je užitočné mať chránenú hruď. Ich útoky obsahujú veľa skákania, čo znamená že si vždy musíte kryť hornú časť tela - predovšetkým hlavu. Tieto ich skoky sa dajú využiť aj proti nim. Trpezlivo čakajte kým nekromantula na vás neskočí a v rýchlosti bodajte smerom pred seba, do vzduchu. Aspoň jeden z vašich útokov by mal trafiť. Nekromantula je totiž na dolnej strane bruška značne zraniteľná a tak musíte v boji proti nim využívať ich skoky, inak nepočítajte s úspechom. Zraniteľné sú tiež ich nohy, ktoré sú väčšinou veľmi úzke a ľahko sa dajú preseknúť. Ak však vyslovene nemáte príležitosť zaútočiť na nohy, nerobte to. Zameriavajte sa na hlavnú časť tela. Nekromantula bez jednej alebo dvoch nôh nie je o nič slabšia ako keby ich mala všetky. Sekanie nôh sa všeobecne považuje za zbytočnosť. Tieto beštie ale neskáču len tak bez rozmyslu. Svojich protivníkov obchádzajú až kým nenájdu slabú alebo nechránenú časť. Preto za každú cenu buďte otočený smerom k pavúkovi, lebo ten vašu nepozornosť v momente využije a dostane vás. Nedovoľte aby nekromantula skákala na vás zo stromu. Vtedy má obrovskú výhodu a proti tomuto útoku prakticky niet obrany. Ak by ste aj štítom tento útok vybránili, vyhodil by vás z rovnováhy a mohli by ste spadnúť, čo by znamenalo smrť. Nekromantule taktiež útočia v rýchlych bleskových sekvenciách - ak im nevyjde prvý útok, okamžite na to útočia znova. Preto nemôžete po vybránenom útoku poľaviť - práve naopak, musíte byť ešte väčšmi pozorný. Veľmi dôležité je dávať si pozor aj na pavučiny v okolí. Predpoklad je že proti nekromantule budete vždy bojovať v jej prirodzenom prostredí. A ich prirodzené prostredia obsahujú tony pavučín, všade naokolo, nad vami, pod vami. Pri vašich úhyboch sa môže poľahky stať že sa chytíte v pavučine. To by bola fatálna chyba. V boji proti nekromantule je výhodné mať spolubojovníka.

Tento opis však platí len v prípade boja proti jednej nekromantule. Nekromantule sú spoločenské zvieratá a je takmer nemožné nájsť ich osamelé. Vždy budú okolo seba mať viacerých kolegov. Ak sa proti takejto skupine ocitnete sami, jediné čo zostáva je utekať, ale to nemá praktický zmysel, lebo v ich prirodzenom prostredí vás dobehnú za pár sekúnd. Existuje aj ďalší spôsob, ktorý ale nemám osobne potvrdený a ten spočíva v tom, že pri stretnutí nekromantúl si čupnete na zem a tvár si položíte do rúk. Toto občas funguje, aspoň to tak je podľa
niektorých ľudí. Rozhodne to stojí za pokus, lebo váš útek ich len nahnevá, takže ak to nevyjde, zomriete tak či tak.

Skupinový boj vyžaduje prítomnosť spolubojovníkov na vašej strane. Dôležité je postaviť sa chrbátom k sebe a obraňovať každú jednu stranu. NIKDY, opakujem nikdy sa nerozutekajte do boja sám. Zabezpečilo by vám to rýchlu smrť. Proti viacerým nekromantulám musíte mať ochránenú každú jednu stranu. Nezabúdajte že sa pomocou pavučiny môžu dostať aj nad vás, takže si kryte aj vzdušný priestor. Pozorne sledujte stromy. Tie rád
pavúky využívajú na skoky. Ak ste sa dostali do boja v ich hniezde, je isté že počas boja vás pokryje množstvo menších pavúkov - tým mám na mysli od pár milimetrov po dva až tri centimetre. Tieto malé pavúky vás budú štípať a snažiť sa upozorniť na seba, aby ste upustili od obrany a zvoľnili pozornosť. Potom vás ostatné, väčšie nekromantule poľahky porazia. Najlepšie je tieto pavúky nevšímať - áno, je to takmer nemožné, ale skutočne to funguje. Ak prekonáte strach z nich a budete ignorovať ich štípance, boj by mohol ísť vo váš prospech. Aj keby sa posnažíte tieto malé pavúky pozabíjať, nemá to zmysel - v hniezdach ich býva po milióny. V tomto ohľade si treba dávať pozor, lebo niektoré malé pavúky sú tiež jedovaté. Preto je dobré pred bojom vypiť všeobecný nekromantulí protijed - potom by ste mali byť v poriadku.

A napokon musím spomenúť zlaté pravidlo v boji proti nekromantulám. Majte zo sebou oheň. Stačí pochodeň, fakľa. Oheň pri týchto beštiách robí skutočné zázraky. Boja sa ho a navyše poľahky páli pavučiny. Telo nekromantúl je tiež vysoko horľavé, takže ak ich trafíte, mali by byť permanentne vyradené z boja. Najlepší spôsob ako poraziť presilu nekromantúl je zapáliť ich hniezdo a všetko naokolo. Nasledujúci zmätok vám však môže privodiť rýchlu smrť, lebo okrem toho že budú nekromantule vystrašené, budú aj nahnevané, takže s týmto spôsobom opatrne. Na jaskynných pavúkov tiež výborne funguje silný svetelný zdroj, čo je zvláštne, lebo sú slepé. Ale dokáže ich omráčiť.

Ak sa nejakou hlúpou chybou zachytíte v pavučine, nespanikárte. Existuje spôsob ako sa z nej dostať, ale to trvá nejaký čas, takže ak je nekromantula blízko pri vás, nemá to zmysel. Pavučina sa dá ľahko zničiť ohňom, ťažšie už ostrým rezným nástrojom. Okrem týchto dvoch spôsobov existuje aj ľahko dostupný a pomerný lacná roztok, Kazáb, ktorý keď vylejete na pavučinu, rozpustí ju v rozpätí pár sekúnd. Dávajte si pozor na staré zmesi, ktoré predavači vydávajú za nové. To že je stará si môžete všimnúť veľmi úzkou vrstvou bielej peny na dne fľaštičky. Stará a nekvalitná zmes môže pavučinu rozpúšťať aj niekoľko hodín!

Výhodný je aj nepriamy boj proti nekromantulám. Tieto pavúky sa boja lianníkov, takže ak máte s nimi problém, jednoducho zasaďte lianníka a problém by mal pominúť. A ak by aj pavúky boli opovážlivé, lianník si dobre pochutí. Nemáte čo stratiť. Jediný problém je zásadne vysoká cena lianníkov. Okrem toho sa nekromantule smrteľne boja aj koboldov. Tým sa vyhýbajú za každú cenu. Ak niekde žijú koboldi, nekromantule tam jednoznačne nežijú. Ak máte problém s pavúkmi, je užitočné zavolať si koboldov. Tí sa radi usídlia na mieste kde je veľký výskyt nekromantúl, lebo majú veľmi radi ich mäso a z pavučín si vytvárajú rôzne vzory a textil. Koboldov sa nebojte, sú to výlučne priateľské bytosti a zároveň inteligentné. Rozhodne ich zavolajte!

________________

Tento úryvok bol zobratý z knihy Pavúkovce, ktorá vyšla v sérii Ako na to. Autorom tejto série je Kachan Jorros.

Popis:


Nekromantula je všeobecne zaužívaný názov pre pavúky, ktoré sa veľkosťou svojho tela vymykajú štandardným pavúkom. Ich veľkosť môže byť rôzna - od pár centimetrov do niekoľko metrov. V každom prípade, stavbou tela, správaním a celkovo sa ničím nelíšia od bežných pavúkov, takže sa prakticky dajú považovať za prerastené pavúky. Názov nekromantula bol vymyslený elfským beštiológom Arilom Illynom.

Ich inteligencia je značne obmedzená. Všeobecne sa považujú za neinteligentné bytosti, no niekoľko vážených arachnistov ich zaraďuje do strednej triedy ako polointeligentné. Tento pohľad je značne sporný. Odôvodnenie týchto arachnistov má však dobrý základ a tak sa ich pohľad nedá jednoducho zamietnuť. Významný a zaslúžilý arachnista a beštiológ Weran Pertoll vo svojej knihe Sme k nim féroví? okrem iných beštií obhajuje nekromantulu ako polointeligetnú bytosť. Jeho hlavná pointa je taká, že v Deritrei existujú nekromantule, ktoré dokážu rozprávať a tento fakt bol mnohokrát potvrdený. Jeho hlavný oponent Muranel Cevven mu síce vyčítal že rozprávať dokázali len ak ich to niekto naučil, ale Weran mu odpovedal celkom logickým úsudkom - ak sa dokážu učiť, znamená to že nemôžu byť neinteligentné. Tento postoj potom prebrali aj ostatní odborníci a nekromantula sa začala radiť medzi polointeligentné bytosti. Stále však vo svete existuje niekoľko oponentov. Táto téma je stále dosť sporná.

Avšak Weranov postoj má aj iné silné fakty - napríklad ten že útoky nekromantúl sú viacmenej vzácne a ak aj majú šancu, tak niekedy nezaútočia. Podľa Werana útočia iba ak sú zúfalé, v bolestiach, hladné alebo si ochraňujú svoje teritórium, rovnako ako iné bytosti, medzi ktoré radikálne zaradil aj ľudí. Ďalší z jeho faktov je existencia špeciálne vyčlenenej pavúčej rasy - pavúk zberač. Tieto bytosti sú všeobecne uznávané ako inteligentné a ich podoba veľmi zodpovedá podobe nekromantúl. Weran argumentuje, že ak existujú plne inteligentní pavúci, aj nekromantuly musia mať aspoň nejakú inteligenciu.
Ale aj napriek tejto malej inteligencii sa nedajú vycvičiť a vychovať, takže sa to nikomu neodporúča.

Správanie, biológiu a zvyky tu netreba rozpisovať lebo tie sa značne podobajú bežným pavúkom, sú takmer identické. Ak chcete vedieť viac o pavúkoch, prečítajte si o nich v knihe Drobný hmyz, autorkou ktorej je Jokara Wetell.

Nekromantule, ako každé iné pavúky, vyvolávajú ten klasický faktor strachu a hrôzy, ktorý je obyvateľom Deritrei veľmi známy. Avšak tento faktor je pri nekromantulách posilnený veľkosťou ich tela. Ich prítomnosť sa dá ľahko spoznať podľa obrovských bielych pavučín, ktoré si vytvárajú ako svoje domovy a zároveň si tam skladujú svoje obete - jedlo. Každý sa im môže poľahky vyhnúť tak, že jednoducho nevojde do niekoľko metrových pavučín. Ak sú na okraji lesa malé pavučiny, v jeho strede čakajte pavučiny vysoké ako stromy a husté ako zelený porast v džungli. Svoje obete chytajú do pavučín, tie dokážu produkovať zo svojho zadočeka. Pavučiny sú všeobecne známe ako veľmi pevné materiály ktoré dokážu udržať aj vyše sto násobok jej váhy. Svoje jedlo celé zaviažu do pavučín a následne do kukly vpustia jed, ktorý obeť rozloží a pripraví na obed. Z pavučiny je takmer nemožné sa dostať, lebo ak sa na ňu niekto raz zachytí, už sa nepohne. Ich výhodnou schopnosťou sú aj nôžky, ktoré im dovoľujú liezť takmer po akomkoľvek povrchu, aj po strope, aj po stene, a taktiež im dovoľujú skákať obrovské vzdialenosti. Toto z nich robí veľmi nebezpečné a nevyspytateľné stvorenia.

Jeden z veľkých problémov je rýchlosť ich rozmnožovania. Ak ich počet nikto nekontroluje, onedlho sa vymkne kontrole a miesto kde sa nekromantule usídlili sa prakticky už nedá od nich vyčistiť. Ich hniezda sú plné miliónov malinkých pavúčikov, cez stovky menších pavúkov až po desiatky veľkých nekromantúl. Na zničenie ich hniezda poslúži len vypálenie lesa alebo miesta, kde sú usídlené. Rozsah ich územia sa však dá ľahko regulovať pomocou lianníkov, ktorých treba zasadiť tam kde nechcete nekromantule, a nekromantule sa vyhýbajú aj koboldom, ktorým slúžia aj ako potrava.

Väčšina nekromantúl je jedovatá. Takmer každý ich druh má nejakú formu jedu. Ich jed môže byť slabý alebo silný, smrteľný alebo paralyzujúci. Najsilnejší jed sa všeobecne pripisuje čiernym vdovám. Na ich slabšie jedy dobre ako protijed poslúži extrakt z kože hlbočníka. Proti silným jedom však protijedy neexistujú, a aj keby existovali, ich účinok by bol pomalší ako účinok jedu. Jed nekromantúl však nemá vždy negatívny účinok. Zložitejší a dlhší alchymistický proces môže z ich jedu vytvoriť dokonca aj liek na rôzne choroby. Okrem jedu majú vzácne účinky aj ich oči a srsť. Hovorí sa že ak zjete všetky oči mŕtvej nekromantule v surovom stave, váš zrak sa zdokonalí na orliu úroveň. Tento efekt je lož, ako to bolo potvrdené istým Gwertom Hlúpym.
Alchymisti si však tieto ingrediencie cenia a tak si často najímajú bojovníkov a žoldnierov aby im tieto ingrediencie ulovili. Z tohto sa stal výhodný biznis a pre dobrodruhov ktorí to prežijú aj spôsob ako sa stať známym a slávnym.

Čo sa týka ich stravy, nie sú príliš vyberavé. Svoje jedlo si volia podľa toho čo dokážu chytiť. Veľké nekromantule nepohrdnú srnčím alebo jelením mäsom. Niekedy sa do ich pavučín dostanú aj šelmy ako vlci a diviaci. Znova záleží od prostredia v ktorom žijú.

Existujú rôzne typy nekromantúl - nerozlišujú sa len podľa veľkosti, ale aj podľa miesta kde žijú. Preto ich nájdeme po celej Deritrei v rôznych farebných a typových verziách.

Na severe nájdeme nekromantuly ktorých telo je pokryté hustou bielou kožušinou. Svoje obete napádajú tak, že sa skryjú v hlbokom snehu a na svoj cieľ v správny čas vyskočia. Tento spôsob lovu je pomerne efektívny, lebo ich schopnosť ukryť sa v snehu je výborná. Hustý kožuch im zabezpečuje ochranu proti mrazom a zime. Tieto pavúky žijú v jaskyniach alebo lesoch. Konkrétne sa v hojnom počte nachádzajú na celých Torianských ostrovoch, na Estorskom súostroví, v pohorí Etlas Torwen a všeobecne na severnom pobreží Erasie.

V miernom podnebí sa dá poľahky stretnúť štandardná verzia nekromantúl ako ju vidíme na prvom obrázku. Svojim vzrastom nie sú najväčšie, ale to je vyvážené ich počtom. Je takmer 100% garantované že v každom väčšom lese nájdete aspoň jednu malú kolóniu nekromantúl. Pri veľkosti beštií všeobecne platí pravidlo - čím väčší les, tým väčšia beštia. A toto pravidlo sa dá veľmi pohodlne aplikovať aj na nekromantule. Zároveň treba
do úvahy brať aj to ako hlboko v lese ste. Kým na okrajoch lesa žijú len menšie verzie týchto pavúkov, v jadre lesa jednoznačne budú žiť obrovské verzie - veľkosťou do niekoľko metrov. Mierne podnebie ale nie je obývané len lesným typom týchto pavúkov - máme aj nekromantule žijúce blízko pri vodných tokoch a zdrojoch -jazerách, riekach a potokoch. Neznalé oko si vodných pavúkov ľahko pomýli s lesnými, no existujú medzi nimi nejaké rozdiely (minimálne). Ich jediný veľký rozdiel je ten že vodné nekromantuly dokážu chodiť po vode, ktorá nadnáša ich špeciálne nôžky.
Okrem týchto nájdeme aj nekromantuly ktoré si robia sídlo v opustených hradoch, zámkoch, dedinách a mestách. K nim patria aj mestské nekromantuly, ktoré sú veľkým problémom v mestách, ktoré majú dostatočne veľkú kanalizáciu na to aby sa tam usídlila nejaká beštia.

Najmenší typ nekromantuly je vzdušná nekromantula. Tie sa dokážu zachytiť svojich pavučín a takto sa nechajú viať silným vetrom do akéhokoľvek smeru. Dokážu to vďaka ich extrémne úzkym nohám a drobnému a ľahkému telu. Avšak na to aby ich vietor dokázal niesť, musí byť silný a tak sa tieto nekromantule vyskytujú len vo veľmi vetristých oblastiach - kaňonoch a nížinách.

Vzácne nie sú ani prímorské nekromantuly. Tie žijú na pobrežiach morí a oceánov, predovšetkým v stredných a južných častiach Deritrei. Ich zafarbenie a charakteristika môže byť takmer akákoľvek, záleží od prostredia kde sa pobrežie nachádza.

Na púštiach sa vyskytujú krémové verzie nekromantúl, ktoré využívajú piesok na lov obetí podobne ako snežné nekromantule. Tieto sa skôr zdržujú v oázach, ale nikdy uprostred rozľahlej púšte.

Napokon existujú tri najnebezpečnejšie verzie nekromantúl.
Jedna z nich je jaskynná nekromantula. Tieto celkom logicky žijú iba v jaskyniach a podzemných oblastiach. Nepoužívajú zrak, ale o to sú ich zmysly lepšie. Dokonale sa orientujú v tme a ak si vás nejaký vyberie za obeť, môžete si byť istý že vás poľahky chytí. Jaskynné nekromantuly majú aj pod druh známy ako kryštálová nekromantula. Toto sú pavúky ktoré sú doslova obrastené minerálmi a rôznymi kryštálmi, čo je následkom toho že celý život trávia v kryštálových jaskyniach. Z toho celkom jasne vyplýva že žijú len v tomto type jaskýň.
Druhá z nich je džungľová nekromantula, ktorá sa inak nazýva aj čierna vdova. Za najhoršie sa považujú preto lebo ich jed okamžite dokáže zabiť aj silnú a veľkú beštiu. V džungli majú navyše výhodu prostredia, v ktorom sa môžu jednoducho ukryť a obeť ľahko dostať. Tento jed dokážu strieľať na veľké vzdialenosti, čo znamená že sa k svojej obeti ani nemusia priblížiť. Mnohokrát však ich obete ani netušia že boli práve zasiahnuté jedom - len okamžite umrú.
A tretia je ohnivá nekromantula. Rozoznať ich je veľmi jednoduché, lebo majú červené ochlpenie. A ak si nevšimnete ich sfarbenie, určite si všimnete ohnivé gule ktoré tieto nekromantuly po svojich obetiach strieľajú. Ich výskyt je však vzácnosťou - žijú pri sopkách, v sopkách, vo veľmi teplých podnebiach, na sopečných plániach Torianu a spálených Gleifských plániach Falteanu.

Najväčšia známa nekromantula je zachytená v cestopise Helkera ''Morského vlka''. V knihe píše že na túto gargantulu, ako ju nazval, narazil počas svojich plavieb okolo Falteanského ostrova. Napísal že jej nohy mali rozsah tridsať metrov a jej telo bolo veľké ako dom. Na jeden hlt zožrala piatich námorníkov, no viac sa jej nepodarilo lebo sa Helker a zbytok jeho posádky dali na útek. Podľa všetkého na ňu
narazil niekde na juhu Falteanského ostrova, v ruinách mesta H'wor.

Výzor:


Spoiler:
Návrat hore Goto down
 
Nekromantula
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Hra :: Svet Deritrea [DATABÁZA] :: Príroda :: Fauna-
Prejdi na: