4|A|9999

Mladíci si nič nevšimli a tak chalan pokračoval v diskusii s druhou valeánkou. Tentoraz už tichším hlasom, takže Vyael musela napínať uši. Kedy myslíš že to... začne? Síce pov... Začal chalan, no ona ho prerušila. Príde to keď to príde. Seol nás varoval - nemáme o tom hovoriť, a už vôbec nie v prítomnosti šľachticov. Predsa len, táto hlupaňa patrí k nim, aj napriek tomu čo nám o nej povedal, pochybujem že sa obráti proti svojím vlastným. Nobilitu má jednoducho v krvi, krv nezmeníš. A nikdy nezažila to čo my, nebude to vedieť pochopiť. Prečo by nám malo byť ľúto že ju bije jej otec? To je minimum... Odvetila chlapcovi dievčina nervózne a zmĺkla. Odpovedal jej až po chvíli. Seol nám prikázal, že sa k nej máme správať pekne. Tak nebuď taká mrcha. Povedal chalan karhavým hlasom, na čo mu odpovedala niečo v zmysle že mrcha nebude ak nebudú ani šľachtici mrchy. Nastalo krátke ticho. Potom sa znova urečnený chlapec ozval. Počuj, máme jej povedať aj to o jej otcov...
Ticho, ty idiot! Zrúkla potichu, ako sa to najviac dalo a uštedrila chalanovi buchnát do hrude. Potom sa znova ozvala, ale už iným smerom - k posteli. Už ste hore, lady? Dnes je veľký deň. Spýtala sa dievčina so silným sarkazmom v hlase.

Vyael

"Môj otec.." Šepla som si skôr pre seba. Bol to bojovník ktorého som obdivovala nadovšetko na svete. Jedného dňa však zmizol a ja som netušila, či ho ešte niekedy uvidím. Bez toho aby som tej dievčine odpovedala, som sa pomaly prevalila na krídla a nakoniec som prešla do sedu. Očami som namierila k oknu, v ktorom boli tí dvaja. Postavila som sa a otvorila som ho.
"Nemali by ste vyslovovať jeho meno, v blízkosti tohto domu.. Takmer som *spadla* keď ho zo mňa tá blbá ženská chcela dostať." Pokarhala som tých dvoch, aj keď som ich vôbec nepoznala. Následne som len odstúpila, aby mohli vstúpiť dnu.
"Krv je len tekutina. Naše rozhodnutia nás robia tým, čím sme." Zasičala som na nich v dračom jazyku a znova som sa len posadila na posteľ. Jednu nohu som si preložila cez druhú, zatiaľ čo som si ruky položila na rám postele.
"Eh, prepáčte.. poslednú dobu som sa moc nevyspala tak bývam trocha nepríjemná. Poďte dovnútra. Ak vás niekto z vonka uvidí, ako lietate na druhom poschodí pri mojej izbe, popravia vás.. a to bez srandy." Upozornila som ich, zatiaľ čo som sa rozhliadala po nejakom oblečení.

Obaja mladíci boli trocha prekvapení jej prvou reakciou, ale vydržalo im to len pár momentov, krátko po tom sa vrátili do svojich starých úloh. Valeánka sa zatvárila opovrhujúco a chalanovi na ústach hral mierny úsmev. Vyael si však mohla všimnúť že valeánka, aj napriek jej zamračenej tvári vyzerala prekrásne - čo však bola zmena bolo to, že na sebe nemala ani stopu po akejkoľvek úprave. Dala sa považovať za skutočnú a prirodzenú krásku. Chlapec vedľa nej nebol tiež na zahodenie. Obaja na sebe mali len obyčajné oblečenie, také aké nosili bežní mešťania, žiadne ozdoby, žiadne skrášľovanie. Pre oči Vyael teda vyzerali skutočne zvláštne, lebo takýto zjav nebol bežný u šľachticov. Teda, nie že nebol bežný, bol skôr neexistujúci. Ako prvé sa ozvalo dievča.
Zopakovať repliku z knihy viem aj ja... Zamrlala si len tak pre seba, ale bolo celkom jasné že to počuli všetci. Po tom ako ich Vyael pozvala, chalan vletel do izby a za ním neochotne nasledovala ona.
Len nech to skúsia. Vyletím dva metre nad zem a mám vyhrané. Odvetila posmešne a chalan sa na referencii zasmial. Stráže síce lietať vedeli, ale šľachtici sami by si asi skutočne s ňou nevedeli poradiť. Napokon si len odkašľala a začala hovoriť:
Prišli sme sem zobrať ťa niekam... inam. Ver mi, dnes večer nebudeš chcieť byť nikde blízko šľachtických rezidencií. Ak chceš, zostaň. Ale neručím za to čo sa ti stane... Vysvetlila dievčina dôvod ich návštevy znechuteným hlasom. Na to sa ozval chlapec, očividne tiež znechutený správaním sa jeho spoločníčky.
Seol povedal, že ťa máme doviesť. A Saviel, nesprávaj sa ako hlupaňa. Urobila pre nás viac ako niektorí členovia...
... áno, aj to len kvôli kontaktom. Dokázal by to ktokoľvek. Odfrkla Saviel pohŕdavo a otočila sa na Vyael, očakávajúc odpoveď.

Vyael

"Samozrejme, určite by si tiež uletela kušiam a veternej mágii." Oponovala som jej. Bavilo ma to. Boli to predsa len prvý Valeáni, okrem stevarda, s ktorými som sa po šestnástich dňoch stretla. Nakoniec som na seba hodila spodné prádlo, ktoré som našla v skrinke. Nechcela som si dávať nič do oči bijúce, také veci som aj tak nemala.. vlastne mala ale nosila som ich len z donútenia. Otvorila som truhlicu, v ktorej som mala veci po mojom otcovi. Bolo to úplne obyčajné oblečenie. Bol to ten druh, ktorý mi vôbec nezakríval chrbát kvôli krídla. Pohodlne sa s tým chodilo, pohodlne sa s tým lietalo a manévrovalo. Bolo to úplne ideálne oblečenie.
"Samozrejme že by to dokázal ktokoľvek, preto tam poslali niekoho, kto by to aj mohol prežiť. Aj keď neviem či sa dvadsaťdňové *izbové* vezenie dá nazvať bohvie akým životom" Usmiala som sa na Saviel a následne som sa len pozrela na chalana.
"Ja som pripravená. Nemyslite si že neviem lietať alebo že neuletím ani dva metre, ak sa chcete ponáhľať, udržím s vami tempo." Vyzvala som ich.

Dievča odignorovalo poznámku Vyael a otočila sa k oknu, pripravujúc sa na odchod.
Snaž sa nevšímať si Saviel. V prítomnosti kohokoľvek so šľachtickým pôvodom je vždy mrzutá. Nie je to nič nové. Vysvetlil chlapec a svižne sa uhol úderu ktorý mu chcela uštedriť jeho spoločníčka.
Mimochodom, moje meno je Savan. A moja priateľka, tu, je Saviel, ale to už iste vieš. A vieme že dokážeš lietať. Seol by nikdy nezobral niekoho kto sa znížil na najnižšiu úroveň...
Saviel z okna vyletela ako prvá, za ňou nasledoval Savan a potom Vyael. Za celý ten čas si ich nikto nevšimol, predovšetkým preto lebo okno z ktorého vyleteli bolo na druhej strane domu. Odtiaľ bol výhľad na záhradu priamo pod oknom a ulicu o trocha ďalej. Po ulici sa prechádzali nemalé davy ľudí, ale aj napriek tomu si lietajúcich valeánov nevšímali - členovia nižších tried lietali väčšinou všetci. A tých bolo dosť - služobníci, stevardi a podobne. Aj Kallen vždy lietal. Spoločne ste preleteli nad obrovským námestím okolo gigantickej sochy Ceo Mestra a smerom k tej ,,obyčajnej'' časti mesta. Obyčajná bola len preto že sa v nej netýčili obrovské šľachtické sídla a dôležité budovy. Napriek tomu bola zďaleka najviac osídlená. Váš spoločný let bol viacmenej dlhý, lebo Eusristidil nebola žiadna dedina. Jediný vhodný názov pre toto mesto by bol metropolis, a aj to veľký. Keď ste sa nakoniec dostali do svojej destinácie, dvaja mladíci zosadli na ulicu a Vyael za nimi. Nebolo to rovnaké miesto ako predtým, tento dom bol úplne iný. Saviel sa uistila že vás nikto nesleduje a spoločne ste vyleteli do vzduchu, ktorý bol až dvadsať metrov nad ulicou. Vošli ste do akejsi izby, kde už sedelo niekoľko rôznych valeánov, ktorí živo diskutovali. Vyael hneď spoznala Seola, ktorý sedel na čele stola, Isumaela, ktorý stál v rohu miestnosti za Seolom, ale ostatných ľudí nespoznala. Pri ich vstupe všetci stíchli a pozerali po nových príchodzích. Seol sa pousmial a ukázal na Vyael.
Milé dámy a páni, dievča ktoré zachránilo Midhela. Vyael Ainol. Predstavil ju slávnostne Seol a valeáni okolo stola sa jej pozdravili a úctivo uklonili. Jeden z nich vstal a podišiel k nej.
Midhel Alleddfan Sampth, skrátene len Alleth. Ani si nedokážete predstaviť moju vďačnosť. Zachránili ste ma od istej popravy... v každom prípade, je mi ľúto problémov ktoré nastali po tom. Nikdy sme neplánovali aby sa stalo to čo sa stalo. Snáď mi to odpustíte... úprimne sa ospravedlňujem.
Jeden z ostatných valeánov sa náhle ozval: Dievča, hovorí ti to meno niečo? Dúfam, že áno! Teda... aspoň priezvisko. Ostatní sa zasmiali.

Vyael


"Teší ma." Odpovedala som valeánskemu chalanovi a nakoniec som oboch iba následovala
Bol to už dlhý čas, čo som posledne roztiahla krídla a prevetrala som si ich. Bola som za to rada a už len kvôli tomuto jedinému pocitu, som bez zaváhania dokázala opustiť dom v ktorom som žila už niekoľko rokov. Leteli sme nejakú chvíľu a ja som si to poriadne užívala. Vietor vo vlasoch a pocit voľnosti, ktorý zažíval snáď každý valeán. Naozaj som nechápala ako sa toho mohol niekto dobrovoľne a ochotne vzdať.. ako napríklad šlachtici. Pristáli sme až o niekoľko hodín na mieste, ktoré som nespoznávala. Keď sme vstúpili do budovy.. trocha som sa zdesila.. no to bolo skôr kvôli tichu ktoré zrazu nastalo. Cítila som sa trocha nesvoja. Následne ma Seol predstavil a všetci ma nejak úctivo pozdravili. V momente som bola rudá ako rajčina.
"Oi oi ja.. t..toto nie je nutné." Zamumlala som a len som sa rýchlo pozrela na Seola, chcela som aby im nejak dohovoril. Po tom však ku mne prišiel Valeán, ktorého som asi zachránila.
"Teší ma. A.. nerobte si z toho starosti.. však som to nejak prežila." Neisto som sa uškrnula a na otázku jedného z Valeánov som sa len neisto pousmiala.
"Uhm bolo do Alledqvum.. ehm, Alledb.. Prepáčte, naozaj netuším." Poškrabala som sa na hlave a pohľad som sklonila niekam dole.

Midhel sa len milo usmial a ubezpečil Vyael že je to v poriadku. Potom si znova išiel sadnúť na svoje miesto a Seol sa otočil na ostatných valeánov v prítomnosti. Za veľkým stolom sedeli ženy aj muži, starí aj mladí. Seol bol očividne vodca a tak sedel na čele stola. Pokynul Vyael a dvom mladíkom ktorí ju sem sprevádzali aby si sadli na nejaké miesto v miestnosti. Stôl bol plný, ale v izbe ešte bolo aj akési pohodlné kreslo, ktoré rýchlo obsadili Saviel a Savan. Pre Vyael zostalo miesto v strede gauča. Seol nečakal dlho a pokynul papalášom za stolom aby pokračovali. Ozval sa Midhel.
... kde som to skončil? Ah, áno. Z Dračou bránou by napokon nemal byť taký problém. Včera sa mi podarilo získať ďalších dvesto až tristo dobrovoľníkov na čele s Kawenom Tiallanom. Ubezpečil ma že ju dokáže udržať aj v prípade útoku väčšej kohorty. Zbežne som prezrel jeho vybavenie, zbrane, vyzeralo to v poriadku. Oznámil Midhel a prstom pichol do mapy na stole. Mapu si všimla Vyael až teraz - uprostred stola ležala veľká podrobná mapa Eusristidilu, alebo skôr jednej z jeho štyroch štvrtí - Drakovej. Tam žili všetci šľachtici a bola to vôbec hlavná štvrť celého mesta, kde sídlili všetky dôležité orgány.
A čo ak zaútočia od Efferskej brány? Kawenove jednotky by sa potom ocitli v obkľúčení - tomu chlapovi verím, ale... Vyjadril svoju neistotu jeden z valeánov, drsnejšie vyzerajúci, až kým nebol prerušený Midhelom.
O Efferskú bránu sa nebojte. Tú má na starosti Isenia. Ja osobne sa postarám o to aby sa cez Efferskú nikto nedostal. Odvetil a pousmial sa na ostatných. Niektorí sa zatvárili prekvapene. Napokon sa ozvala jedna zo starších žien.
Tvoja Isenia by mala už vtedy byť v Jadre. Nemôžeš sa zdržovať Efferom, vôbec to nevychádza. Nechaj Effer niekomu inému a ty sa zameraj na dôležitejšie... úlohy. Povedala mierne rozhorčene, ale aj napriek tomu sa Midhel stále usmieval. Odpovedal pokojným hlasom.
O Effer sa postarám tak, že cez neho neprejde už nikto. Je to smutné, ale... potrebné. Na túto poznámku mnohí reagovali vydeseným pohľadom a potom sa strhla živá diskusia, kde sa všetci medzi sebou prerušovali a každý hovoril cez každého. Seol ich musel utíšiť. Vyael bolo celkom jasné, že hovoria o prevrate ktorý sa plánuje. Potom ako Seol utíšil dišputu, pozrel na gauč kde ste vy traja sedeli.
Vyael, Saviel a Savan pôjdu do Isenie. Je to Midhelova špeciálna jednotka. On vám všetko vysvetlí, ale odteraz ste pod jeho velením, aby ste vedeli. U Savana využijeme jeho ati-magiju, Saviel katti a Vyael znalosti a celkový nóbl dojem.
Savan bol očividne nadaný na veternú mágiu a Saviel na katti, čo je špeciálna valeánska technika boja s malými zbraňami, ako napríklad s dýkami, kde sú hojne využívané krídla a schopnosť letu, zároveň aj valeánska výdrž a odolnosť. Efferská brána bola jedna z oblúkov, ktoré boli časté v každom valeánskom meste. Tieto brány sa vypínali nad námestiami a boli značne obrovské. Také veľké, že ak by spadli, hluk a otrasy ich pádu by počuli aj na druhej strane mesta a nebolo by zvláštne ak by sa vytvorilo menšie zemetrasenie. Avšak Drakova brána, pomenovaná po Otcovi Drakovi, bol najvačší, hlavný a najstarší oblúk Eusristidilu. Jadro ktoré spomenula žena mohlo byť len jediné - hlboko pod ulicami a námestiami Eusristidilu boli rôzne kanále a potrubia, avšak ešte nižšie bolo Jadro, kde stál základ celého mesta. Tam sídlili mágovia, ktorí držali mesto vo vzduchu. Bol to akoby oddelený svet - nikto tam nemal prístup, ani len Hlavná rada. Nedalo sa tam akokoľvek dostať.
Midhel vstal od stola a pokynul vám trom aby ste s ním išli do vedľajšej izby. Tam zastavil a opýtal sa smerom k Vyael otázku.
Máme strašné podozrenie čo sa nachádza v Jadre... čo sa tam skutočne nachádza, nemyslím tých senilných starcov. Nechcem ťa nútiť, ale nie som si istý či si pripravená na to čo tam uvidíš. Ja sám si nie som istý čo by to mohlo byť, ale... myslím že na to pripravený nie je nikto. Môžeme len dúfať, že sa mýlime a náš dejinný výskum a informácie sú nesprávne.

Vyael

Sadla som si doprostred gauča a nohy som si spojila v kolenách. Ruky som si položila na ne a pohľad som uprela niekam na zem. Taktika a celkovo.. bola by pekná vec ovládať schopnosť taktizovania no ja som na to nebola. Keď už prišlo na boj, bola som užitočná ale vo veliteľských stanoch či na generálskych stoličkách to bol des a hrôza. Nerobilo mi problém prijímať rozkazy, robilo mi problém rozdávať ich. Nakoniec sme sa všetci traja postavili a následovali sme Midhela. Jeho slová ma trocha znepokojili no netušila som, čo si o tom mám myslieť či predstaviť.
"A .. čo hovoria tie informácie?" Spýtala som sa opatrne. Čakala som na odpoveď aj keď sa mi zrovna nemusela páčiť. Obzrela som sa po tých dvoch mladých Valeánov, čo ma sem priniesli. Bola som zvedavá či to oni vedia, teda či vedia to, čo sa tam asi nachádza. Tiež som bola zvedavá na ich reakciu, na moju otázku.

Midhel sa neisto obzrel okolo seba a následne aj cez okno. Ale potom iba pokrútil hlavou.
To... vám nemôžem povedať. Je to príliš citlivá informácia, a keby že sa dostane von, mohli by vzniknúť problémy. Vysvetlil tichým hlasom a na to aj zmenil tému.
Budete jedna z mojich jednotiek, ktoré sa majú dostať do Jadra. Vyael, tvoja úloha bude vitálna. Tvoje meno, pôvod, to všetko nám pomôže dostať sa tam ľahšie. Saviel a Savan ti pomôžu proti útočníkom, strážiam, čomukoľvek. Môžeš im veriť. Pokračoval vo vysvetľovaní, keď ho niekto zavolal s vedľajšej miestnosti.
Musím teraz ísť. Tvoji kolegovia vedia plán, takže by ste nemali mať problém. Dokončil svoj monológ a odbehol späť do miestnosti kde robili svoje plány.
Saviel sa na vás so Savanom otočila a zavelila aby ste sa šli pripraviť. Savan toho moc veľa nemal, ale zobral si niekoľko zvláštnych predmetov a základné veci na niečo čo by sa dalo nazvať špionážou. Rovnako aj Saviel, tá si pripravila svoje zbrane a obliekla si špeciálne oblečenie na používanie katti, a potom podišla aj ku Vyael. Podala jej niekoľko tých zvláštnych predmetov. Boli to vlastne akési tuby z hladkého materiálu, ktoré vyzerali ako zmenšené fľašky. Cítila že je v nich akási tekutina. Na vrchu mali pevný uzáver, obviazaný špagátom.
Zober si tieto. A prosím, veľmi opatrne s nimi... nerob prudké pohyby a hlavne nedovoľ aby spadli na zem. A netrep s nimi, tá tekutina vnútri nemôže byť zamiešaná... je vysoko výbušná. Ach, dúfam že vieš... že sú to výbušniny? Ak v tvojej blízkosti jedna z tých fľaštičiek buchne, všetci sme mŕtvi. A všetci v okolí 20 metrov okolo nás. Prežiera sa kameňom ako kyselina kožou... takže, prosím, opatrne. Vysvetlila jej a okrem tých výbušnín jej podala aj niekoľko hádzacích nožov a peknú zahnutú dýku. A napokon si všetci zobrali aj akési veľmi malé tvrdé vecičky, ktoré Saviel nazvala tablety.
Tieto použijete len keď vám poviem. Extrémne zvyšujú prekrvovanie a adrenalín v krídlach, takže sa s nimi dá letieť dosť rýchlo a dlho, ale vedľajší účinok je o to horší po tom ako ich efekt vyprší.
Po tom ako ste boli s prípravou hotoví, Saviel sa na Savana a Vyael otočila.
Nejaké ďalšie otázky? Niečo nejasné?