4|A|9999

Lilynette

Mierne som si skúsla pery. Pomyslela som si, že na loď mohol predsa len zaútočiť drak. To by však znamenalo, že sa začali vracať a ja som naozaj netušila, čo by to pre všetky rasy mohlo znamenať. Následne sa však oheň predsa len povolil a ja som pocítila príval energie. Povzdychla som si a na tvári sa mi vytvoril menší úsmev. Keď som sa znova obzrela, zistila som, že sa okolo mňa rozrástol menší dav. Nestihla som ani odpovedať červenovlasému chalanovi. Prišiel totiž, pravdepodobne kapitán tejto lodi.
"Bola som." Povedala som s miernym úsmevom. Nemyslela som si, že to boli zlý ľudia. Navyše som im týmto spôsobom pomohla s ohňom. Inak by ho hasili ešte hodiny, ak by ho teda vôbec uhasili.
"Z Engenirthu som odišla, dostali ma otrokári a pri úteku som sa dostala sem. Vlastne ani netuším kde som." Vysvetlila som moju situáciu. Až teraz som si začala uvedomovať, že vlastne nemám žiaden plán, čo by som robila ďalej.

Kapitán Lilynette pozorne vypočul a rozkázal mužom aby sa vrátili k svojej práci. Niektorí sa podvolili, no veľká časť zostala. Nie je to každý deň čo človek vidí mága. Uprostred mora. V hlbokej hmle. Kapitán ich nechal tak a nechal Lilynette chvíľu čakať na odpoveď. Medzitým ostatní námorníci už nevydržali a museli sa ozvať. Jeden z nich zašepkal druhému ako manželke a synovi rozpovie zážitok o mágyni ktorá pohlcuje oheň. Ostatní však nezostali len pri šepkaní. Niekoľko z nich sa nahlas rozhovorilo a smerovali desiatky otázok na Lilynette.
To bolo neskutočné. Ste... ste skutočná mágyňa?
Ten oheň... jednoducho zmizol. Zvláštne. Ako to?

Možno ona vytvorila túto hmlu?

Cítite ako sa oteplilo?

Pohltila oheň ako... ako drak!

Mňa by skôr zaujímalo čo nás napadlo... posledná vec čo čakať sú horiace plachty uprostred mora v obrovskom chlade. Irónia...

Na Lilynette sa sypali rôzne úvahy, otázky a spýtavé, zároveň aj užasnuté pohľady. Napokon kapitán zamával rukou aby stíchli a dostal sa k slovu.
Som kapitán Saul, druhá lodná divízia Estorská. Vitajte na palube Estorského sna. Kráčajte so mnou. Odvetil a pokynul Lilynette aby ho nasledovala. Dvom námorníkom prikázal aby doniesli čisté oblečenie, teplé tekutiny a nejaké jedlo do kapitánskej kabíny. Ako ste kráčali cez palubu, kapitán sa znova ozval.
Pre vašu informáciu, nachádzame sa južne od pobrežia Estorského súostrovia. Plavili ste sa na súostrovie v tom... člnku? Viem, ža mágovia sú schopní, avšak to nebol práve najlepší nápad. Ak ste došli až sem takou rýchlosťou, muselo to trvať niekoľko dní.
Vošli ste do osvetlenej a útulnej kabíny, kde sa kapitán usadil na veľkú stoličku za stolom zaprataným papiermi. Lilynette pokynul na sedadlo za stolom.
Veľmi pekne ďakujeme za zahasenie ohňa. Prakticky ste nás zachránili od veľmi dlhej a fádnej cesty domov. Bez plachiet by nám to trvalo veľmi dlho. Máte nejaké otázky? Som vám k službám.

Lilynette

Pozerala som sa po posádke, ktorá smerom na mňa začala mať až príliš veľa dotazov. Začalo mi to byť nepríjemné no kapitán ich nakoniec utíšil. Kývnutím hlavy som mu poďakovala a následne som kráčala za ním. Keď sme boli v súkromí, znova som prehovorila.
"Musím vás len upozorniť, nie som právoplatný mág. Z Engenirthu som bola nútená odísť. Nečakajte odo mňa nijaké silné kúzla ako z rozprávok. To čo som predviedla teraz, bolo len jednoduché odobratie energie zo živlu ktorý zatiaľ ovládam ako jediný. Klasický priemerný mág by mal byť schopný na základnej úrovni ovládať všetky druhy mágie, ja viem zatiaľ len tento."
Posadila som sa na sedadlo, na ktoré ukázal. Vypočula som si jeho slová. Keď som sa dozvedela kde som, celkom ma zamrazilo. Keby že na nich nenarazím, tak by som nedoplávala absolútne nikam. Mierne som si povzdychla a naklonila som sa ku kapitánovi.
"Neviem či mi budete veriť.. očividne však neviete čo na vás zaútočilo. Poviem vám čo si myslím. Bol to buď mág, alebo drag. Ten oheň každopádne nebol vytvorený prirodzenou cestou ale pomocou mágie." Dúfala som, že nezačne panikáriť či podobne. Bol to však kapitán, mal by zachovať chladnú hlavu.

Kapitán počúval Lilynette a medzitým zo šuplíku vybral fľašku alkoholu a nalial do dvoch malých pohárikov. Jeden z nich ponúkol Lil bez opýtania a na moment sa zamyslel.
Popravde som dúfal, že by ste mohla odstrániť túto hmlu. S ohňom by ste to pravdepodobne dokázala, ale nechcem vás zaťažovať. A nechcem sa motať do záležitostí mágov, takže moju zvedavosť obmedzím. Je lepšie toho vedieť menej. Odpovedal kapitán a vypil obsah svojho poháriku. Potom si nalial druhý.
Po tom čo Lilynette povedala svoju teóriu o útoku sa kapitán zatváril prekvapene. Zaujímavé. Bola to posledná možnosť ktorú som chcel pripustiť... čo už len môže byť horšie ako nepriateľský mág alebo drak? A musím sa priznať, netušíme čo to bolo. Za posledný mesiac sme dostali niekoľko správ o tejto oblasti. Zmizlo tu pár lodí, obchodných a jedna vojenská. Tí čo sa plavili okolo aby sa jej vyhli hovorili o silnej hmle, ktorá akoby sa držala len na jednom mieste. Tak sme sa to rozhodli riešiť a vyplávali z Estoru, a onedlho sme sa dostali k hmle. Na môj príkaz sme sem vošli a niekoľko minút sme nevideli ani vlastné nosy. Potom sa náhle celá fregata zatriasla, tak, že všetci spadli na zadky. V podpalubí hlásili problém s pretekaním vody. Bola to preliačina. A kým sme sa zaoberali spodkom, začali horieť plachty. Potom sme otočili smer a čo najrýchlejšie unikali. Vtedy sme skoro zrazili vás člnok... niektorí muži tu hovoria o veľkých tieňoch ktoré videli v hmle, nejaké obrysy, ale to sú len výplody fantázie.
Do kabíny sa začali dobíjať námorníci a kapitán im pokynul aby oblečenie a jedlo položili na stôl. Jedlo teda vyzeralo morsky. Bola to tučná ryba, kvalitne opečená s kusmi nejakého zvláštne vyzerajúceho pečiva. Kapitán rukou ukázal na jedlo a potom obrátil zrak na oblečenie.
Máme len šaty pre námorníkov. Nič čo by sa hodilo mágovi a už vôbec nie vášmu pohlaviu. Ale sú čisté, teplé a pohodlné. Vysvetlil a mykol plecami a nalial si tretí pohárik.

Lilynette

Pozorne som ho počúvala. Nepoznala som však tvora okrem draka, ktorý by niečo takéto dokázal vytvoriť. Keď sem vpochodovali námorníci a doniesli oblečenie a jedlo, pozorne som si prezrela tučnú rybu s divne vyzerajúcim pečivom. Ústa sa mi zaplnili slinami a ja som ich takmer nestihla preglgnúť. Nakoniec som si len zobrala do rúk oblečenie a po poslednej vete kapitána som sa takmer rozosmiala.
"Je to skôr mýtus, nie každý mág si potrpí na dlhých hodvábnych háboch." Uškrnula som sa a len som sa postavila.
"Kde sa môžem prezliecť?" Spýtala som sa po chvíľke. Nemohla som sa dočkať, kým na seba oblečiem niečo čisté, teplé a do tohto počasia asi najvhodnejšie. Nakoniec sa z týchto ľudí vykľuli celkom dobrý chlapíci.. aspoň zatiaľ.
"Engenirth? Vedela by si mi pomôcť odstrániť hmlu?" Spýtala som sa v duchu mojej spoločníčky a zároveň som čakala na odpoveď kapitána.

Kedysi som počul nejaké bláboly o tých šatách a aj o nekonečnej arogancii mágov. Avšak dnes som asi zmenil názor... ide len o to, že ho nebolo s čím porovnávať. Ste druhá mágyňa ktorú som za život videl. Jednu máme totižto doma, na našich ostrovoch. Je to naša liečiteľka. Odvetil s úsmevom kapitán a vstal zo stoličky po tom ako vypil posledný pohárik. Fľašu vrátil do šuplíku a pomaly vykročil von z dverí.
Môžete sa prezliecť tu. Ja sa idem pozrieť za mužmi. Oznámil veselo, zasalutoval a pomalým krokom sa pobral cez palubu. Lilynette zostala sama. Engenirth na požiadavku Lilynette len neveriacky zavrčala. A čaj spraviť nechceš? Nie som tu na to aby som ti robila služby a pomáhala pri každej maličkosti. Ak sa nedokážeš obstarať sama, možno by si nemala byť Nositeľkou. Ja som si teda svoj osud nevybrala. Reakcia Engenirth bola nečakaná. V hlase bolo počuť očividný hnev. Pravdepodobne ju niečím Lily znervóznila.

Lilynette

"Pri každej maličkosti? Čím som ťa zas naštvala?" Pomyslela som si, na čo som zo seba zhodila premočené a premrznuté šaty. Následne som sa obliekla do toho, čo mi doniesol kapitán. Cítila som sa v tom pohodlne. Aj keď mi to bolo trocha voľné, bola som rada že mám konečne suché oblečenie.
"Nevravím, že to máš spraviť.. stačilo by poradiť ako to mám spraviť ja.." Dodala som no túto debatu som viac menej uzavrela. Nemala som chuť hádať sa ešte aj s niekým, s kým ostanem spojená po zvyšok svojho života. Chvíľku mi trvalo, kým som sa najedla. Po tom som si poriadne skontrolovala viazanie na oblečení a následne som sa vydala na palubu. Chcela som si poobzerať loď, na takejto veľkej som sa ešte neneviezla.

Engenirth so svojou odpoveďou nečakala a okamžite vyriekla: Nikdy si nemala opustiť Emetu a Aglasa. Myslíš že moje schopnosti sú nekonečné? Nedokážem ťa ochrániť proti všetkému. Ak stretneš mocného mága, tak ťa porazí aj s mojou protekciou. S nimi by sa mala lepšiu šancu na prežitie. A teraz budú musieť majstri hľadať všetkých samostatne. Vieš koľko problémov si týmto mohla spôsobiť? V jej hlase bol počuť hnev, ale zároveň aj starosti a mierny strach. Prepáč za moje správanie... ale odkedy sme vstúpili do tejto hmly, mám zvláštny pocit. A ten oheň ktorý si pohltila... nepáči sa mi. Je to oheň, ktorý poznám. Obávam sa, že...
Nāṉ cila uṇarkiṟēṉ... Naṉku vācaṉai. Hēh-hēh. Ozvalo sa zvonka, niekde z paluby. Na moment sa čas akoby zamrazil. Hromový chrapľavý hlas, ten smiech, ten pocit strachu a hrôzy, majestátnosti, autority... Z paluby mohla Lilynette počuť zúfalé výkriky a niečo čo vzdialene pripomínalo plač. Akonáhle otvorila dvere, naskytol sa jej pohľad na obrovského draka, ktorý sa telom nahýbal nad fregatu. Táto loď bola veľká, to áno... avšak tento drak mohol veľkosťou konkurovať Aglasovi. Námorníci sa do jedného krčili na palube od hrôzy a niektorí z nich niečo zmätene bľabotali. Nikto z nich v živote nevidel draka. Ale za to všetci počuli a čítali príbehy o nich... o ich vzťahu k ľudom.
Atu yārāka irukka muṭiyum? Ozval sa znova ten silný hlas a hlava draka sa pohľadom presúvala od jedného námorníka k druhému. Lilynette mierne rozumela jazyku, ale jej znalosť v žiadnom prípade nebola perfektná. Prvú vec čo počula z kabíny sa jej podarilo pochopiť ako Pocit (cit? cítenie?)... niečo, niekoho, niekto... poznané (známe? neznáme?). Druhá veta bola jasnejšia: Kto to... vy (z vás?)... môcť (môže?) byť? Preklad bol mierne alarmujúci. Znamenalo to veľmi zlú vec, predovšetkým pre Lilynette. V hrudi mohla pocítiť bolestivé pichanie. Cítila strach Engenirth a jej hlboký zatajený dych. Ak mala z neho strach aj Engenirth, nemohol to byť obyčajný bežný drak.
Iṅkē yārum ṭirākaṉ pēca? Hēh-hēh. Muṭṭāḷ kēḷvi. Vyriekol drak hromovito. Jeho smiech, ak to bol smiech, znel hrozne. Táto veta bola oriešok. Hovoriť, rečniť... niekto, ktokoľvek... drakom?... reč, jazyk. Následne chrapľavý smiech. A potom: Hlúposť, zbytočnosť... otázka (pýtať sa?).

Spoiler:

Lilynette

Pozerala som sa na draka ako na zjavenie. Bol čierny, rovnako ako Salga. To znamenalo problém, páč ty boli jedny z najsilnejších. Teda nie že by mali týto ľudia aj so mnou šancu, čo i len proti nejakému slabšiemu. Začal hovoriť v dračom jazyku. Skúsla som sa do pery. Ovládala som ho hlavne v praktickom využití, moc som sa s ním dohovoriť nevedela. Aj tak som však rozumela jednotlivé slová a z ich spojenia som si nejak domyslela to, čo chcel povedať. Vystúpila som z kabíny priamo na palubu a viac menej som pred toho draka predstúpila. Nebála som sa Salgu, prečo by mi mal nahnať strach tento?
"Hovorím, slabo." Povedala som dve jednoduché slová v dračom jazyku. Dúfala som, že ma hneď nezožerie alebo čo. Chápala som slová Engenirth a pochopiteľne som tušila, že jej moc nie je nekonečná. Nič nie je nekonečné a všetko sa dá preraziť. Práve preto som dúfala, že na mňa tento drak nezaútočí. Bol by to môj koniec.

Drak stále zo svojimi bielymi očami pozoroval ľudí na palube. Na hlave mal niečo čo vyzeralo ako kus lebky iného draka. Možno nejakého ktorého zabil. Lebka na jeho hlave akoby vytvárala biele rohy a kryt na oči a časť tváre. Na krku mal niečo čo vzdialene pripomínalo hrivu, ale skôr to mohli byť aj chápadlá alebo nejaké škaredé hady. A potom sa niekto ozval, na drakove počudovanie. Jeho pohľad sa bleskovo presunul na Lilynette akonáhle vyslovila prvú hlásku.
Yār nīṅkaḷ, ciṟu peṇ eṉṟu? Engenirth sa konečne dostala zo zovretia strachu a ozvala sa. Nemôžem... moc hovoriť. Všimne si ma. Po tej vete stíchla a Lilynette ju už nemohla ani cítiť. Jeho otázka bola jednoduchá, lebo základné opytovacie vety sa Lilynette učila: A kto si ty, dievča? Drak si začal Lilynette obzerať skúmavým pohľadom.
Cuvāraciyamāṉa. Ētō irukkiṟatu... Nīṅkaḷ paṟṟi vicittiramāṉa. Tieto dlhé slová boli zhubou dračieho jazyka, lebo práve kvôli nim sa považoval za najťažší existujúci jazyk. Slovné spojenia sa pomocou spojok dávali dokopy a tak z dlhej vety vzniklo len pár veľmi dlhých slov. Rozoznať medzi nimi nebolo nič jednoduché. Záujem, (zaujímavosť? neobyčajnosť?). Niekto, niečo, niekoho... byť (je?)... na ty (tebe?)... zvláštnosť (zvláštne?) alebo známy, známe, podozrivé? Drakov pohľad ale vetu dopĺňal automaticky a tak bolo celkom jasné čo tým chcel povedať.
Atu irukka muṭiyum... ? Môcť, môže, mohol (mohla?)... by to... existovať (byť?)? Túto vetu si skôr drak povedal len tak pre seba dumavým tónom. Akoby premýšľal kde ju už videl.